Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2 Ntv 97/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest, je odôvodnená v zmysle len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej skutočnosti, týkajúcej sa najmä osoby páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré v súvislosti s predpokladanou citelnou sankciou obavu z úteku odôvodňujú.

Samotná skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania majú byť vykonané ďalšie procesné úkony, výsluchy svedkov a pod., neznamená sama osebe, že obvinený bude na týchto pôsobiť, resp. ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Dôvodom pre väzbu v zmysle nemôže byť ani skutočnosť, že obvinený popiera spáchanie skutku.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 5. 1992, sp. zn. .)

Na základe sťažnosti obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 1992, sp. zn. Nt 110/92, ktorým bola zamietnutá žiadosť obvineného o prepustenie z väzby a sám rozhodol tak, že obvineného prepustil z väzby na slobodu.

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. mája 1992, sp. zn. Nt 110/92, zamietol podľa žiadosť obvineného A. K. o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že dôvody väzby u obvineného uvedené v ustanovení , naďalej trvajú.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť obvinený A. K. V písomnom odôvodnení sťažnosti poukázal na to, že v doterajšom priebehu trestného stíhania neboli zadovážené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali podozrenie, že trestný čin spáchal obvinený. Jediným dôkazom v tomto smere je len priznanie sa obvineného pri predvedení na oddelenie polície v Šahách, ktoré však po vznesení obvinenia pri výsluchu pred vyšetrovateľom poprel. Navyše obvinený nie je násilníckej povahy a doposiaľ súdne trestaný nebol. Uvedené okolnosti spochybňujú skutočnosť, že trestný

čin spáchal obvinený A. K. Žiadal preto, aby Najvyšší súd SR preskúmal dôvody ďalšieho trvania väzby.

Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného preskúmal podľa , správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu, pričom zistil, že sťažnosť obvineného A. K. je dôvodná.

Krajský súd svoj záver o tom, že u obvineného sú dané dôvody väzby v zmysle , náležite neodôvodnil. Konštatoval len všeobecne, že vzhľadom na štádium trestného stíhania a skutočnosť, že obvinenému hrozí vysoký trest, sú dôvodom pre väzbu obvineného. Uvedený postup sudcu krajského súdu je v zjavnom rozpore s ustanovením , v znení novely č. 588/1991 Zb., podľa ktorého rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj konkrétnymi skutkovými okolnosťami, čo sa však v danom prípade nestalo.

Podľa smie byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.

Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, sudca krajského súdu vychádzal z toho, že dôvod väzby podľa je daný tým, že obvinený je stíhaný pre závažný trestný čin, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody v sadzbe päť až dvanásť rokov. S uvedeným názorom však nemožno súhlasiť, pretože je v zrejmom rozpore so zákonom. Ustanovenie nepozná totiž inštitút obligatórnej väzby, založenej na domnelom úteku, a to ani u trestných činov najvyššej typovej nebezpečnosti. Preto väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest, je odôvodnená len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej skutočnosti, týkajúcej sa najmä osoby páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré v súvislosti s predpokladanou citelnou sankciou obavu z úteku odôvodňujú.

V naznačenom smere napadnuté uznesenie vyššie uvedeným požiadavkám nezodpovedá. Vo vzťahu k stíhanému skutku považuje Najvyšší súd SR za potrebné uviesť, že doterajšie výsledky vyšetrovania neukazujú presvedčivo na to, že skutok spáchal obvinený A. K. Pokiaľ sa pred začatím trestného stíhania obvinený pri výsluchu dňa 21. decembra 1991 o 06.30 hod. na 00-PZ v Šahách priznal k spáchaniu skutku, nie je možné túto jeho výpoveď považovať za dôkaz, pretože

v danom prípade sa jednalo o úkon v zmysle , t.j. pred začatím trestného stíhania.

Taktiež sudca krajského súdu opomenul zhodnotiť poznatky získané k osobe obvineného. V tejto súvislosti treba uviesť, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný, dlhodobo sa zdržuje so svojou rodinou v mieste trvalého bydliska.

Z uvedeného vyplýva, že tak poznatky týkajúce sa osoby obvineného, ako aj okolnosti prípadu neodôvodňujú väzbu obvineného z dôvodu

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že nie je daný ani dôvod väzby v zmysle Samotná skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania majú byť vykonané ďalšie procesné úkony, výsluchy svedkov a pod., neznamená sama osebe, že obvinený bude na týchto pôsobiť, resp. ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Dôvodom pre väzbu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemôže byť ani skutočnosť, že obvinený popiera spáchanie skutku. Popieranie viny obvineným je jeho právom vyplývajúcim z Preto skutočnosť, že obvinený popiera trestnú činnosť, nemožno vykladať v jeho neprospech. Opačný postup by totiž znamenal vo svojich dôsledkoch donucovať obvineného k priznaniu sa, čo by bolo v zjavnom rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení i právami obvineného podľa

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a rozhodol vo veci sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.