Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/192/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. U., H.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov K.N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M.. R. XXX/X a A. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, S., v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného na mal. dieťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. -133 zo dňa 29.9.2020, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. M. U..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Z v y š u j e výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -51 zo dňa 25.10.2016 na mal. M. U., nar. X.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 240,- eur mesačne, od 1.9.2020, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred.

II. Započítava otcovi sumu 170,- eur ako splatenú časť výživného za obdobie od 1.9.2020 do 30.9.2020.

III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2020 do 30.9.2020 činí zo strany otca sumu 70,- eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania .“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , ods. 1,2,3, , ods. 1, , ods. 1,2,3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 25 z 23.6.2015 bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne a následný nedoplatok za obdobie od 1.11.2014 do 30.6.2015 mu bol povolený splácať v mesačných splátkach po 20,- eur. V tom čase súd vychádzal zo skutočnosti, že matka poberala príjem 500,- eur mesačne, otec bol nezamestnaný bez príjmu, nakoľko mu ako vodičovi

bol odobratý vodičský preukaz pre alkohol. Rodičia mali len jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností u rodičov nezmenil, matka poberá invalidný dôchodok vo výške 353,- eur mesačne. Otec v minulosti pracoval ako taxikár, podľa pracovnej zmluvy s príjmom 55,- eur mesačne (viď čl. 30), pričom v pracovnej zmluve je uvedený pracovný čas 5 hodín týždenne. Ak uviedol, že prišiel o prácu vo firme D. U., kde dosahoval vyšší príjem, v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie firmy D. U., s.r.o. S., že pracovný pomer bol ukončený k 30.9.2017 dohodou. Je teda na otcovi, pokiaľ sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, aby si zabezpečil prácu adekvátnu jeho možnostiam a schopnostiam, keďže sám potvrdil, že nemá žiadne zdravotné problémy. Takisto súd neuveril jeho tvrdeniu, že pracuje len za sumu 55,- eur mesačne, keďže podľa ním predloženej nájomnej zmluvy len za nájom spolu so svojou družkou platí 380,- eur mesačne. V súčasnosti otec je dobrovoľne nezamestnaný, pričom do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol zaradený od 1.6.2019, avšak dňom 28.11.2019 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu a ponúknutú prácu bez vážnych dôvodov odmietol. Je teda viac než zrejmé, že u otca nie sú dané žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by si nemohol plniť riadne výživné, o čom svedčí aj skutočnosť, že napriek zrušeniu pôvodného rozsudku, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou 170,- eur mesačne, túto si pravidelne plnil. Nástupom mal. M. na strednú školu však podľa názoru súdu došlo k nárastu výdajov na zabezpečenie potrieb dieťaťa, a preto od tohto dátumu zvýšil výživné na sumu 240,- eur mesačne, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ak by riadne pracoval. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že otec sa sám pripravil aj o sociálne dávky, keď je dobrovoľne nezamestnaný a ponúknutú prácu odmietol bezdôvodne. Otec neposkytuje dieťaťu žiadne plnenia nad rámec výživného, mal. M. je v období dospievania, má zvýšené výdaje z hľadiska zdravotného stavu (nutnosť čeľustnoortopedickej liečby), a preto zvýšil výživné na sumu, ktorá zodpovedá potrebám dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení .

III. Obsah odvolania otca 6. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na maloletého M. zo strany otca na sumu 170, Eur mesačne, pričom sumu vo výške 100, Eur bude otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu vo výške 70, Eur bude otec povinný platiť na sporiaci účet maloletého. Má za to, že výživné určené súdom je neúmerne vysoké vzhľadom na príjem otca, ktorý je v súčasnosti 0, Eur, nakoľko je otec nezamestnaný. Tvrdenie súdu, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko otec síce podpísal Dohodu o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom dňa 28.7.2017, avšak urobil tak z dôvodu nátlaku zamestnávateľa, ktorý ho prinútil podpísať túto Dohodu namiesto toho, aby dal otcovi výpoveď z pracovného pomeru. Otcovi bola úradom ponúknutá práca v tom istom sklade, kde už v minulosti pracoval a mal zdravotné problémy, z tohto dôvodu teda odporca prácu odmietol, pričom žiadna iná práca mu úradom ponúknutá nebola. Schopnosti a možnosti otca sú obmedzené a to nielen tým, že si dlhodobo nemôže nájsť prácu, ale aj tým že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec, predajom ktorej by si mohol zlepšiť svoju situáciu a bol schopný platiť výživné viac ako 170 Eur.

7. Matka a kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu uviedli, že navrhujú rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Zhrnúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. M. navštevuje 1. ročník gymnázia. Otec na jeho výživu prispieva vo výške 170 Eur. Úprava výživného

bola naposledy učinená rozsudkom zo dňa 25.10.2016, kedy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 Eur mesačne.

10. Otec namieta nesprávne zistenie skutočného stavu a nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod..

14. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

15. Otec v odvolaní namieta, že súd nesprávne vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru otca ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Otec má snahu zamestnať sa, avšak vzhľadom na situáciu na pracovnom trhu ako aj v súvislosti s pandémiou Covid -19 má problém nájsť si prácu. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 4 rokov. So stúpajúcim vekom detí stúpajú výdavky na ich stravu, ošatenie, obuv a neposlednom rade aj školské potreby. Vychádzajúc z uvedeného, na strane maloletého došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov ( ), dôvodiac tým zvýšenie výživného na mal.. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.

16. K príjmovým pomerom otca je potrebné uviesť, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil povinnosť súdu prvej inštancie skúmať výšku čistého príjmu otca, skúmať jeho možnosti a schopnosti a zaoberať sa potencialitou jeho príjmu. Odvolací súd vyslovil pochybnosti, že otec ako taxikár dosahuje príjem len 300 Eur mesačne. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, z ktorého vyplýva, že otec po tom, ako ukončil pracovný pomer v spoločnosti D. U. s.r.o. bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený pre nespoluprácu. Otec uviedol, že prácu v L. R. s.r.o. ukončil z dôvodu, že ho to nebavilo. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že je za daných okolností možné mať za to, že otec si sám zavinil stratu príjmu bez preukázania dôležitých dôvodov, ktoré

vznikli objektívne bez jeho zavinenia. Otec v konaní neuvádzal žiadne zdravotné ani iné obmedzenia, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovali jeho možnosť dosahovať príjem. Ako to vyplýva z verejne dostupných zdrojov na internete, v mieste bydliska otca sú inzerované viaceré pracovné ponuky, ktoré by mohli byť pre otca vhodné (napr. rozvoz pizze s platom 1.000 -1.200 Eur v hrubom, skladník od 750 -1.000 Eur v hrubom a pod.). Otec sa v minulosti živil ako vodič taxi. Ako sám uviedol, túto prácu ukončil, lebo ho nebavila. Príjem vodiča taxislužby v prešovskom kraji podľa inzerovaných ponúk môže dosahovať priemerne od 10 eur/hod. Takýto príjem predstavuje výšku približne 1.600 eur mesačne.

17. V preskúmavanom prípade je na ťarchu povinného, že sa svojim vlastným správaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, to však nemôže byť na úkor oprávneného mal. dieťaťa. Do popredia preto vystupuje potencialita príjmov otca, kedy súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádza z príjmov, ktoré by tento rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax, dopyt na trhu práce a podobne. Vlastná empíria otca v jeho pracovnej oblasti je dôkazom toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať 1.200 eur a tento príjem by celkom zrejme dosahoval aj naďalej, ak by vlastným konaním vážne neporušil pracovnú disciplínu a v dôsledku toho s ním bol skončený pracovný pomer. Každopádne, je spravodlivé, aby súd pri kvantifikácii vyživovacej povinnosti otca voči jeho maloletému synovi vychádzal z príjmu, ktorý otec mohol dosahovať, a teda 1.200,- eur mesačne.

18. Vo vzťahu k výške súdom určeného výživného na mal. M. odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16 -22 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (250/1200) percentuálny podiel výživného na mal. M. predstavuje 20,08 % čistého príjmu otca. Pri zohľadnení obmedzených možností matky, ktorá o mal. zabezpečuje osobnú starostlivosť a ktorej možnosť dosahovať príjem je značne obmedzená z dôvodu jej invalidity, je určenie výživného v rámci rozmedzia pre danú vekovú kategóriu možné považovať za spravodlivé a odôvodnené.

19. Na základe zistených odôvodnených potrieb maloletého a príjmových pomerov otca, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, podaný návrh o zvýšenie výživného za dôvodný. Súdom určená suma výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, je zároveň faktickým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca.

20. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).