Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/37/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky/matky U. C., rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX a manžela/otca P. C., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 137, Prešov, na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O. C., narodenému XX.XX.XXXX a F. C., narodenému XX.XX.XXXX, obom bytom Z. XXX, zastúpeným v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., o odvolaní manžela/otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -126 dňa 02.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté XX.XX.XXXX v X. Y.. Výrokom II. na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloletí O. a F. zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s odovzdávaním v nedeľu v párnych týždňoch o 18.00 hod., s právom oboch rodičov deti zastupovať a spravovať ich majetok, a ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých synov sumou 325 eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vo vzťahu k výroku o rozvode súd prvej inštancie ustálil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za primárnu príčinu rozvratu označil nadviazanie blízkeho vzťahu manželkou s iným mužom, čo viedlo k narušeniu dôvery medzi manželmi a k ich postupnému citovému odcudzeniu. Poukázal na to, že obaja manželia počas celého konania na rozvode trvali (body 17 a 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

3. Výrok o schválení rodičovskej dohody oprel o § 24 ods. 4 a 5 Zákona o rodine s tým, že dohoda spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, nie je v rozpore so zákonom ani so záujmom maloletých detí a od jej uzavretia nedošlo k zmene okolností, ktoré v čase jej uzavretia existovali (body 36 až 39).

4. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel z odvolacích dôvodov podľa a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že návrh

na rozvod manželstva zamietne, subsidiárne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietla, že súd jednostranne vyhodnotil ako hlavnú príčinu rozvratu vzťah manželky s iným mužom a dostatočne nezohľadnil, že manželia dlhodobo fungovali ako rodina, že starostlivosť o deti je zabezpečovaná spoločne a že medzi účastníkmi existuje funkčná rodičovská spolupráca. Súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, či je možné obnoviť manželské spolužitie, hoci odvolateľ má záujem na zachovaní manželstva a neboli vykonané žiadne dôkazy smerujúce k posúdeniu možnosti mediácie alebo zmierenia. Súd nevykonal dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového stavu, najmä dôkazy o aktuálnom stave vzťahu medzi manželmi a o možnosti obnovenia manželského spolužitia. Nebola splnená podmienka trvalosti rozvratu, keďže medzi účastníkmi existuje funkčný model spolupráce, starostlivosť o deti prebieha bez zásadných konfliktov a nemožnosť obnovenia vzťahu preukázaná nebola; súd preto aplikoval § 23 Zákona o rodine nesprávne a predčasne.

5. Manželka vo vyjadrení z 28.04.2026 navrhla rozsudok potvrdiť. Uviedla, že manžel s rozvodom manželstva súhlasil na informatívnom stretnutí 22.07.2025, na informatívnom stretnutí 02.12.2025, na pojednávaní 12.12.2025 aj na pojednávaní 26.01.2026, pričom na poslednom z nich sám označil rozvrat za nezvratný, uviedol, že nevidí nádej na obnovu vzťahu, poukázal na to, že trvanie manželstva nie je v záujme detí, a konštatoval, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre rozvod. Na pojednávaní 12.12.2025 vyjadril nesúhlas s rodičovskou dohodou len v rozsahu dojednaného výživného, s rozvodom manželstva naďalej súhlasil. Podanie odvolania preto považuje za formálny prejav jeho nesúhlasu s dojednaným výživným, ktorého cieľom je oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť výroku o jeho vyživovacej povinnosti.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , oprávneným subjektom, účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), a po zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

7. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a prejednanie veci nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; deň vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej päť dní vopred ( v spojení s ). Dokazovanie v odvolacom konaní vykonané nebolo; odvolací súd vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ( ). 8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby ho opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu; ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.01.2020). Odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (Ústavný súd SR vo veciach , , ).

9. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že manželia uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo. Prvých približne šesť rokov žili spolu so synmi v B., kde manžel pracoval. Následne manžel pracoval v B. turnusovo a manželka sa na F. starala o maloletých synov a o spoločnú domácnosť podľa dohody manželov, že manžel bude rodinu finančne zabezpečovať a manželka nebude pracovať. Manželka počas manželstva udržiavala blízky vzťah s iným mužom, o ktorom sa manžel prvýkrát dozvedel pred približne pätnástimi rokmi a ktorý na informatívnom stretnutí 22.07.2025 sám označil za hlavnú príčinu rozvratu manželského vzťahu. Obaja manželia počas celého súdneho konania na rozvode manželstva trvali. Od letných prázdnin 2025 sa o maloletých synov starajú obaja rodičia striedavo v dvojtýždňových intervaloch v rodinnom dome na adrese Z. XXX. Manželia nežijú manželským životom. Manželka poukazovala na fyzické napadnutia zo strany manžela, ku ktorým malo dôjsť v roku 2025 a ktoré manžel poprel. Protiprávne konanie manžela v konaní preukázané nebolo.

10. Podľa správy kolízneho opatrovníka z 29.09.2025, opatrovník zistil názor maloletých detí. Maloletý O. uviedol, že má dobrý vzťah s rodičmi aj s bratom, a vyjadril prianie, aby v prípade rozvodu manželstva rodičia fungovali v striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Maloletý F. bol sklamaný z rozvodu rodičov a vyjadril prianie byť s oboma rodičmi rovnako. Odvolací súd názoru maloletých s ohľadom na ich vek v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sedemnásť a pätnásť rokov priznal pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností rozhodujúcu váhu a zistil, že rodičovská dohoda, ktorú súd schválil korešponduje s prejavenou voľou detí.

11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada; pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .

15. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň - rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že ho je možné označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.04.2026, bod 15).

16. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva musí pristúpiť skutočnosť, že neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, resp. nemožnosť obnovenia vzájomných citových väzieb.

17. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami, dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, ako aj príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia, a na základe takto zisteného skutkového stavu správne dospel k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia netvoria citové spoločenstvo, neprekonávajú spolu každodenné starosti bežného života a nevytvárajú zdravé a harmonické výchovné prostredie maloletým synom. Príčinu rozvratu súd prvej inštancie zistil a v odôvodnení ju výslovne pomenoval, čím vyhovel požiadavke § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní prihliadol aj na záujem maloletých detí.

18. Manžel v odvolaní namietal, že súd neúplne zistil príčinu rozvratu. Súd prvej inštancie príčiny rozvratu zisťoval a ustálil ich na základe zhodných tvrdení oboch manželov. Príčinu, ktorú odvolateľ teraz považuje za jednostranne vyhodnotenú, ako prvý označil sám odvolateľ na informatívnom stretnutí dňa 22.07.2025. Okolnosti, na ktoré odvolateľ poukazuje - že manželia dlhodobo fungovali ako rodina a že rodičovská spolupráca je funkčná, sú spôsobilé osvedčiť schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti, nie však obnovenie manželského spolužitia v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Funkčné rodičovstvo a funkčné manželstvo nie sú totožné kategórie, existencia prvého nevylučuje kvalifikovaný rozvrat druhého.

19. Odvolateľ ďalej namietal nedostatočné posúdenie možnosti obnovy manželstva a absenciu pokusu o mediáciu. Podľa súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, podľa odseku 2 môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, ak

je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci. Zákon neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť, a túto povinnosť súd realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uskutočnil dve informatívne stretnutia (22.07.2025 a 02.12.2025), pojednávanie konané dňa 12.12.2025, na ktorom manžel uviedol, že súhlasí s rozvodom, potvrdil, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Uviedol, že medzi manželmi je vyhrotený konflikt, ktorý bráni obnoveniu manželského spolužitia. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2026 opätovne uviedol, že sa chce rozviesť. Výzva na mediáciu by za stavu, keď obaja manželia počas celého konania na rozvode zhodne trvali, nebola účelná. Súd nie je povinný prerušovať konanie ani odročovať pojednávanie za účelom mediácie, ak má za preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia.

20. Odvolateľ namietal, že súd nevykonal všetky dôkazy, pričom neoznačil žiadny konkrétny dôkazný návrh smerujúci k zisteniu aktuálneho stavu vzťahu medzi manželmi alebo možnosti obnovenia spolužitia, ktorý by v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil a ktorý by súd nevykonal. Dôkazné návrhy, ktoré súd prvej inštancie zamietol (bod 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku), sa týkali príjmových a majetkových pomerov otca, teda otázky rozhodnej pre výrok II., nie pre výrok o rozvode. K otázke rozvratu boli vypočutí obaja manželia, a to na pojednávaniach 26.01.2026 a 02.02.2026. Odvolací dôvod podľa preto naplnený nie je.

21. Odvolateľ má za to, že nie sú splnené podmienky trvalosti rozvratu. Odvolateľ proti skutkovému záveru súdu prvej inštancie neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorú by súd prvej inštancie opomenul alebo ktorá by nastala po vyhlásení napadnutého rozsudku, ale len opačné hodnotenie tých istých zistení. Z obsahu odvolania nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom by si odvolateľ obnovenie manželského spolužitia predstavoval ani aké kroky na jeho obnovenie podnikol. Za takých okolností sa jeho snaha o zachovanie manželstva javí skôr ako deklaratórna. Postoj jedného z manželov a jeho snaha o zachovanie manželstva nie sú samy osebe spôsobilé privodiť záver o dôvodnosti zachovania manželstva (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27.03.2025, bod 14). Odvolací súd zároveň zvážil, či nie sú dané mimoriadne okolnosti svedčiace pre zachovanie manželstva aj napriek existencii kvalifikovaného rozvratu - najmä záujem manžela, ktorý sa na rozvrate nepodieľal porušením povinností podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine a ktorému by rozvodom bola spôsobená závažná a nenapraviteľná ujma. Také okolnosti v prejednávanej veci na strane odvolateľa preukázané neboli a odvolateľ ich ani netvrdí. Odvolateľ je viac ako dvadsať rokov podnikajúcim živnostníkom s príjmom niekoľkonásobne prevyšujúcim príjem manželky.

22. Odvolací súd nemohol prehliadnuť, že odvolateľ počas celého konania pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva súhlasil a v záverečnej reči na pojednávaní 26.01.2026 sám navrhol manželstvo rozviesť. Nesúhlas vyjadril výlučne k rozsahu dojednaného výživného. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu na rozvode manželstva výslovne trvá, obnovenie manželského spolužitia netvrdí a odvolanie považuje za účelové. Samotný záujem jedného z manželov o zotrvanie v manželstve nemôže byť dôvodom na to, aby súd prinútil druhého manžela zotrvať vo zväzku, ktorý považuje za nefunkčný a neperspektívny; manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nikoho nemožno nútiť zotrvať v ňom, ak to sám nechce.

23. Odvolací súd nie súc viazaný odvolacími dôvodmi ( ), sa zaoberal aj výrokom II. napadnutého rozsudku. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ). Odvolateľ tento výrok odvolaním nenapadol. Odvolací súd nezistil rozpor schválenej rodičovskej dohody so zákonom alebo so záujmom maloletých detí nevzhliadol.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho podľa v spojení s potvrdil. Keďže výrok II., ktorým bola schválená rodičovská dohoda upravujúca pomery k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, je výrokom závislým od výroku o rozvode manželstva, nenadobudol právoplatnosť ani v rozsahu, v ktorom nebol odvolaním výslovne dotknutý ( veta druhá v spojení s ), odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako celok.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).