Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/30/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, so sídlom Ku Bratke 3, Levice, IČO: 00 171 590, právne zastúpený Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou so sídlom Nám. hrdinov 7-8, Levice, IČO: 37 967 452, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpený JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Moravská 784/35, Vráble, IČO: 42 369 461, o zaplatenie sumy vo výške 255,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -977 zo dňa 30. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (III. výrok). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. , , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“), ako aj zistených skutkovým stavom veci na základe čoho dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. 1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 255,09 eura s príslušenstvom. Žalobu podal advokát JUDr. Alexander Kuchárik, so sídlom ul. Hollého 11, Levice na základe plnej moci zo dňa 26.02.2021, ktorú mu za žalobcu udelil predseda Okresného stavebného bytového družstva Levice F. G. G.. Žaloba bola podaná elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu právnym zástupcom JUDr. Kuchárikom. Nakoľko plná moc zo dňa 26.02.2021 udelená advokátovi JUDr. Alexandrovi Kuchárikovi nebola autorizovaná podľa v spojení s o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente), súd výzvou zo dňa 01.06.2021 vyzval právneho zástupcu o predloženie osvedčovacej doložky preukazujúcej zaručenú konverziu plnej moci, ktorú mu udelil žalobca, prípadne originál alebo osvedčenú kópiu plnej moci. Na výzvu súdu doručil právny zástupca dňa 09.06.2021 originál plnej moci zo dňa 26.02.2021, ktorý mu za žalobcu udelil predseda družstva F. G. G.. V priebehu konania žalobca odvolal advokátovi JUDr. Kuchárikovi plnú moc a generálnym plnomocenstvom zo dňa 07.02.2022

splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátku Mgr. Renátu Mészáros, so sídlom kancelárie Nám. hrdinov 7-8, Levice. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.11.2022, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 29.04.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je vyjadrený v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.04.2024 a to s poukazom na ustanovenie . Na druhej strane súd musí podľa skúmať ex offo splnenie procesných podmienok a to aj s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré v obdobných sporoch medzi rovnakými stranami sporu konštatovali vady plnomocenstva, ktoré bolo udelené právnemu zástupcovi žalobcu. Preto prvoinštančný súd najskôr skúmal splnenie procesných podmienok podľa , a to či žaloba bola podaná advokátom, ktorý bol právne účinným spôsobom, splnomocnený štatutárnym orgánom žalobcu na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca je právnickou osobou – družstvom, ktorého štatutárnym orgánom je podľa predstavenstvo. Podľa zápisu v Obchodnom registri bolo konanie za žalobcu v čase podania žaloby, t. j. v období od 23.11.2016 do 22.07.2021, vymedzené tak, že za predstavenstvo koná navonok samostatne predseda alebo podpredseda alebo iný člen predstavenstva v poradí stanovenom predstavenstvom. Ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, podpisuje sa za družstvo predseda (prípadne podpredseda) a ďalší člen predstavenstva. Rovnako je spôsob konania predstavenstva navonok upravený aj v článku 80 stanov žalobcu. Dňa 04.03.2021 bola na súd prvej inštancie doručená žaloba, ktorú v mene žalobcu podal advokát JUDr. Kuchárik. Svoje oprávnenie konať za žalobcu preukázal JUDr. Kuchárik plnou mocou, ktorú mu dňa 26.02.2021 udelil F. G. G., ktorý bol v tom čase predsedom družstva (žalobcu) čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra. Podpis ďalšieho člena predstavenstva na plnej moci udelenej JUDr. Kuchárikovi dňa 26.02.2021, ako to vyžaduje zákon, ako aj stanovy žalobcu však absentuje. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že: „ Ak stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, člen predstavenstva môže udeliť individuálnu plnú moc na konkrétny právny úkon inému členovi predstavenstva. Je však neprípustné, aby pri takomto spôsobe konania v mene spoločnosti členovia predstavenstva udelili len jednému z nich generálnu (všeobecnú) plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov.“ Z právnych záverov tohto rozhodnutia tak vyplýva, že udelené splnomocnenie predstavenstva žalobcu jej predsedovi družstva, je neplatným právnym úkonom podľa pretože takýmto právnym úkonom sa obchádza zákon a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.01.2008 s tým, že pokiaľ z výpisu registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba ho dodržať. Preto podľa názoru súdu, tak plnomocenstvo zo dňa 26.02.2021, ktoré udelil predseda družstva právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Alexandrovi Kuchárikovi, bolo právne neúčinné, nakoľko nebolo podpísané aj ďalším členom predstavenstva tak, ako to vyžadovalo ustanovenie resp. bod 1 stanov žalobcu. 1.3. V prípade, ak procesný úkon (teda aj splnomocnenie) nemá požadované náležitosti, tak procesné právo upravuje postup, ako sa s takouto situáciou vysporiadať. Procesný úkon tak s vadami môže vyvolať procesné účinky za predpokladu, že po doplnení požadovaných náležitostí sa odstránia takéto vady. Preto súd výzvou zo dňa 02.05.2025, vyzval žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu, aby odstránil vady splnomocnenia zo dňa 26.02.2021 resp. aj vadu splnomocnenia zo dňa 07.02.2022. Následne právny zástupca žalobcu, dňa 15.05.2025 doručil súdu nové plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorým spresnil a potvrdzil právne zastúpenie žalobcu a to v súlade s , podľa ktorého môže účastník konania doplniť preukázanie zastupovania ako aj , ktorý umožňuje odstrániť nedostatky podania aj dodatočne. Takéto plnomocenstvom malo nahrádzať skoršie plné moci udelené v tejto veci a jednoznačne deklaruje, kto v súčasnosti žalobcu zastupuje a to v súlade so zápisom v Obchodnom registri o spôsobe konania predstavenstva družstva v písomnom styku s tým, že takéto plnomocenstvo zároveň potvrdzuje všetky úkony, ktoré boli doteraz v konaní urobené v dobrej viere zo strany právnych zástupcov žalobcu. Zároveň právny zástupca žalobcu predložil originál plnej moci zo dňa 14.05.2025, ktorá mu bola udelená predsedom predstavenstva, ako aj podpredsedom predstavenstva žalobcu a to na zastupovanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , vrátane všetkých právnych úkonov, podávania návrhov, podaní opravných prostriedkov a rokovaní s protistranou. Z tohto splnomocnenia tiež vyplýva, že táto plná moc sa vydáva na potvrdenie a spresnenie právneho zástupcu správcu v predmetnom konaní a nahrádza skoršie plnomocenstvá udelené v tejto veci.

1.4. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je potrebné poukázať na rozdiel medzi hmotnoprávnymi úkonmi a procesnoprávnymi úkonmi, pretože pri hmotnoprávnom úkone sa skúmajú jednotlivé náležitosti vôle osoby, ktorá právny úkon urobila, prejav tejto vôle a zhoda vôle s jej prejavom, pričom dodržanie náležitostí vôle a zhoda vôle s jej prejavom môže mať v niektorých prípadoch vplyv na platnosť právnych úkonov. Pri procesných úkonoch sa uplatňuje tzv. teória prejavu vôle a súd neprihliada na to, čo bolo voči nemu skutočne prejavené. Podania sa posudzujú z objektívneho hľadiska a súlad medzi vôľou a jej vonkajším prejavom sa nezohľadňuje, a preto je pri procesných podaniach bez významu omyl, tieseň, vážnosť alebo sloboda vôle. Nemožno tak pri procesných úkonoch uvažovať ani o platnosti a neplatnosti procesného úkonu, ako je to v hmotnom práv. V prípade, keď súd nemá preukázané oprávnenie konať za túto osobu (splnomocnenie), pretože chýba na podaní vlastne podpis strany, tak súdy nedostatok preukázania splnomocnenia odstraňujú prostredníctvom výzvy na jeho doloženie, pretože nedostatok zastúpenia sa považuje za nedostatok podmienky konania (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. ). Pokiaľ teda za stranu podá a podpíše podanie úplne nesúvisiaca osoba, jej domnelý zástupca, súdy tento nedostatok nevyhodnotia tak, že za stranu nekoná oprávnená osoba, ale túto osobu vyzvú na odstránenie tohto nedostatku doplnením plnomocenstva. Z uvedených dôvodov tak plná moc udelená advokátovi JUDr. Kuchárikovi nebola udelená účinným spôsobom, a preto nemohla vyvolať zamýšľaný účinok zastúpenia žalobcu týmto advokátom v súdnom konaní a to vrátania účinného podania žaloby. Preto nebol JUDr. Kuchárik oprávnený na podanie žaloby v mene žalobcu, v dôsledku čoho je súdne konanie zaťažené takou vadou, ktorú napriek výzve súdu žalobcu resp. jeho právny zástupca neodstránili nakoľko predložené plnomocenstvo zo dňa 14.05.2025 odstraňuje vadu aktuálneho právneho zastúpenia /pôvodné plnomocenstvo aktuálnemu právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 07.02.2022 podpísal len jeden člen predstavenstva a to jeho predseda. Žaloba tak v čase jej podania, bola podaná neoprávnenou osobou bez účinného splnomocnenia, pričom plnomocenstvo zo dňa 14.05.2025 síce uvádza, že nahrádza aj skoršie plnomocenstvá udelené v tejto veci a to vrátane plnomocenstva udelenému JUDr. Kuchárikovi, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie, možno nahradiť len plnomocenstvá, ktoré sú právne účinné čo však v danom prípade nemožno konštatovať. Preto žalobca mal predložiť plnomocenstvo udelené JUDr. Kuchárikovi podpísané dvoma oprávnenými členmi štatutárneho orgánu, alebo mal predložiť aspoň podanú žalobu podpísanú dvoma oprávnenými členmi jeho štatutárneho orgánu. Ak bola právnym zástupcom žalobcu bez účinného splnomocnenia v mene sporovejstrany podaná žaloba tak súd nemal inú možnosť ako prebiehajúce konanie podľa zastaviť a to z dôvodu, že tá bola podaná neoprávnenou osobou a to aj s poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. , pričom žalobca napriek výzve takúto odstrániteľnú vadu súdneho konania neodstránil. 1.5. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa , pretože zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý nedodržaním spôsobu konania za právnickú osobu udelil plnú moc bez právnych účinkov a takto splnomocnený zástupca podal na súd žalobu, ktorá nebola podpísaná oprávnenou osobou, pričom napriek výzve súdu žalobca vady konania neodstránil, a preto súd konanie zastavil. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalovanému, a preto z uvedeného dôvodu mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s , , pretože v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu žalobca nakoľko na základe jeho odvolania bol zrušený rozsudok prvoinštančného súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie ako aj nové rozhodnutie prvoinštančného súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému.

2. Proti uvedenému uzneseniu, v celom rozsahu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v , , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby postupom podľa ust. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní uviedol, že predmetná žaloba, bola podaná v roku 2021 prostredníctvom advokáta, ktorého plná moc bola neskôr vyhodnotená ako neplatná. Táto skutočnosť však nepredstavuje neodstrániteľnú vadu podania, ale naopak, odstrániteľný nedostatok procesného zastúpenia podľa . Uviedol, že na výzvu súdu predložil novú plnú moc, udelenú novej právnej zástupkyni, podpísanú riadne zvolenými a v obchodnom registri zapísanými štatutárnymi zástupcami žalobcu. Plná moc obsahovala doložku, že nahrádza všetky predchádzajúce plné moci. Týmto úkonom žalobca v určenej lehote odstránil vytýkanú vadu podania. Nová plná moc bola riadne a platne udelená osobami oprávnenými konať v mene žalobcu podľa výpisu z obchodného registra a stanov žalobcu a preto súd nemal dôvod konanie zastaviť. Dodal, že ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR jednoznačne uvádza,

že dodatočné predloženie riadnej plnej moci má spätný účinok, t. j. procesný úkon vykonaný advokátom, je týmto doplnením dostatočne konvalidovaný. Súčasne zdôraznil, že pokiaľ mal súd pochybnosti o platnosti pôvodnej plnej moci, mal k tomuto záveru dospieť už na začiatku konania. Ak by súd svoj postup správne naplnil, prípadný nedostatok plnej moci by bol zistený na samom začiatku konania. Nie je možné, aby žalobca niesol následky procesnej chyby, ktorú súd spôsobil nie včasným postupom, a ktorá sa prejavila až po uplynutí niekoľkých rokov od začatia konania. Namietal, že ani súd prvej inštancie, ani súd odvolací, počas celého priebehu konania platnosť plnej moci nespochybnili, pričom v inom konaní, kde boli totožní účastníci konania, túto vadu podania nevzhliadol ani dovolací súd. Žalobca preto vychádzal z legitímneho predpokladu, že jeho plná moc bola procesne riadna a v dobrej viere na takomto predpoklade konal. Až po zásahu Ústavného súdu SR bola identifikovaná pochybnosť pôvodnej plnej moci, pričom žalobca ju bezodkladne a riadne odstránil, predložením novej plnej moci udelenej aktuálnymi štatutármi a novým právnym zástupcom. 1.1. Za takého stavu preto žalobca tvrdil, že nie je možné mu klásť za vinu procesnú situáciu, ktorú nespôsobil on, ale oneskorený postup súdu, a už vôbec nie zastaviť konanie, keďže všetky odstrániteľné vady boli bezodkladne a včas napravené. Zdôraznil, že účastník konania nemôže doplatiť na nesprávny procesný postup súdu, najmä ak sám konal riadne, v dobrej viere a odstránil vytýkanú vadu okamžite po tom, čomu bola oznámená a to riadnym a zákonným spôsobom. Záverom dodal, že za právne neudržateľné považuje, že súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a to pri súčasnom tvrdení súdu, že žalobca neodstránil vadu plnej moci. Takéto rozhodnutie považoval za vnútorne rozporné a procesne neudržateľné, pretože ak súd prvej inštancie tvrdí, že plná moc nebola platná, zo zásady musí tvrdiť, že žalobca vôbec nebol riadne zastúpený a potom podľa logiky súdu, by boli všetky procesné úkony neúčinné a teda súd nemohol priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Ak súd priznal žalobcovi trovy konania, implicitne uznal platnosť plnej moci, nakoľko priznať trovy možno len úspešnej strane, ktorá procesne účinne konala. Súd tak musel priznať, že žalobca bol riadne zastúpený a plná moc bola platná alebo vada bola odstránená.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s odvolacími dôvodmi nesúhlasí, pretože žalobca v odvolaní neuviedol, aké konkrétne nesprávne právne posúdenie veci zo súdu malo nastať, aké skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, nemajú oporu v spise, neuviedol, ako súd nesprávne posúdil otázku odstrániteľnej vady plnomocenstva, pretože samotný žalobca a právny zástupca nepochopili, aká procesná vada v konaní nastala a zjavne z uvedeného nepochopenia (napriek výzve súdu zo dňa 02.05.2025), žalobca vadu neodstránil. Preto súd ani nemal inú možnosť ako prebiehajúce konanie podľa zastaviť. Uviedol, že v danom prípade nešlo o situáciu, kedy by plnomocenstvo vykazovalo nedostatky z hľadiska rozsahu alebo zrozumiteľnosti (odstrániteľná vada), ale o situáciu, kedy na strane samotného žalobcu chýbala náležitosť vôle, ako nevyhnutná podmienka platnosti úkonu. Argument právneho zástupcu žalobcu o ratihabícii pôsobiacej ex tunc (spätne) sa týka prekročenia rozsahu existujúceho splnomocnenia, nie stavu, kedy plnomocenstvo úplne chýba. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. ) jasne uvádza, že chýbajúci prejav vôle zakladá absolútnu neplatnosť, ktorá nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou). Preto doloženie novej plnej moci zo dňa 14. 05. 2025 tak, ako to vykonala právna zástupkyňa žalobcu, vôbec nerieši nulitu (neexistenciu) pôvodného podania žaloby z roku 2021. Poukázal na to, že súd v zmysle ustanovení vyzval súčasnú právnu zástupkyňu Mgr. Renátu Mészáros, aby odstránila vadu splnomocnenia, ako aj samotnej žaloby a upozornil ju, že v prípade neodstránenia vytýkanej vady, môže súd s poukazom na ust. konanie zastaviť. Napriek tejto výzve, žalobca ani právny zástupca vadu neodstránili a v čase rozhodnutia súdu stále trvala a preto zdôraznil, že k odstráneniu vady samotnej žaloby, ktorá bola podaná a podpísaná pôvodným právnym zástupcom JUDr. Kuchárikom nedošlo. 3.1. Preto sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že súd nemal inú možnosť, ako prebiehajúce konanie zastaviť. Uviedol, že jediný, kto nesie zodpovednosť a vinu za zastavenie konania, je predchádzajúci a súčasný právny zástupcu žalobcu, ktorý napriek výzve súdu túto vadu neodstránil. Žalovaný poukázal na ust. , podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Súd správne postupoval, ak po náleze Ústavného súdu SR ex offo preskúmal, či sú splnené procesné podmienky v tomto konaní. Žalovaný má za to, že Okresný súd Levice podal v napádanom uznesení zo dňa 30.10.2025 v 21. a 22. bode výstižnú a vyčerpávajúcu odpoveď, prečo muselo dôjsť k rozhodnutiu v zmysle a túto svoju argumentáciu podporil jednotlivými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, resp. súd odcitoval aj odbornú literatúru, ktoré sa obdobnými procesnými vadami zaoberali. Preto žalovaný považuje

napádané rozhodnutie za zákonné a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie podľa ust. potvrdil, ako vesne správne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň žiadal o oznámenie času a miesta prípadného verejného vyhlásenia rozsudku na emailovú adresu.

4. V odvolacej replike žalobca uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú, pričom na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu v konaní medzi totožnými účastníkmi, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 29.01.2026, v ktorom a odvolací súd v časti týkajúce sa odstrániteľnej vady podania, spočívajúcej v doložení aktuálnej plnej moci, tak isto ako v tomto konaní stotožnil s právnym názorom žalobcu. Preto uvedená rozhodovacia prax potvrdzuje dôvodnosť podaného odvolania.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa , potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad a judikatúry, na ktorú súd prvej inštancie poukázal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav a z neho prijal aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a je z neho zrejmé akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil, pričom sa podrobne vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného aj tvrdeniami žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatňoval pohľadávku vo výške 255,09 eura spolu s príslušenstvom, titulom neuhradených zálohových platieb. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -440 zo dňa14.11.2022 tak, že súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I), žalobu zamietol (výrok II) a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok III). Po podanom odvolaní zo strany žalobcu, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -661 zo dňa 29.04.2024, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II) spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania žalovaného voči žalobcovi (výrok III) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie po poukázaní na aktuálnu judikatúru a skutočnosti, že v predmetnej veci absentuje podpis ďalšieho člena predstavenstva na udelenej plnej moci JUDr. Alexandrovi Kuchárikovi, vo veci rozhodol v poradí druhým napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Predmetom odvolacieho konania, je námietka žalobcu, ktorá spočíva v tom, že predložením novej plnej moci, ktorú žalobca udelil novej právnej zástupkyni a ktorá obsahovala doložku, že nahrádza všetky predchádzajúce plné moci, odstránil vytýkanú vadu predchádzajúceho plnomocenstva a preto súd prvej inštancie nebol oprávnený konanie zastaviť. Odvolanie podal žalobca aj v časti rozhodnutia týkajúce sa priznania trov konania (výrok II. a III. napadnutého rozhodnutia) s argumentom, že ak súd prvej inštancie

tvrdil, že plná moc nebola platná, teda procesne účinná, nebolo možné strane sporu priznať náhradu trov konania.

11. S ohľadom na obsah podaného odvolania, sa odvolací súd zaoberal tým, či pôvodná plná moc zo dňa 26.02.2021, ktorú udelil žalobca svojmu prvotnému právnemu zástupcovi JUDr. Alexandrovi Kuchárikovi, mohla spôsobiť legitímne zastavenie konania z dôvodu, že plná moc trpela vadami, ktoré žalobca ani po výzve súdu neodstránil.

12. Odvolací súd sumarizuje, že žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 04.03.2021, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Alexandra Kucharika, ktorého na právne zastupovanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. splnomocnil výlučne predseda predstavenstva dňa 26.02.2021. Podaním zo dňa 07.02.2022 žalobca odvolal advokátovi JUDr. Alexandrovi Kuchárikovi splnomocnenie na právne zastúpenie a v konaní splnomocnil advokátku Mgr. Renátu Mészáros. V priebehu súdneho konania, súd prvej inštancie skúmal ex offo splnenie všetkých procesných podmienok k tomu, aby vo veci mohol meritórne rozhodnúť a zistil, nedostatok na strane žalobcu v tom, že žalobu podala osoba, ktorá na jej podanie nebola poverená. Nedostatok vzhliadol v tom, že splnomocnenie na právne zastúpenie udelil JUDr. Alexandrovi Kucharikovi, v tom čase výlučne F. G. G., z pozície predsedu družstva, avšak v zmysle a stanov žalobcu (OSBD Levice) sa na písomný úkon predstavenstva družstva vzťahuje požiadavka podpisu dvoma členmi. Na základe tohto zistenia, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 02.05.2025, vyzval žalobcu i jeho právnu zástupkyňu, aby odstránili vady splnomocnenia, resp. samotnej žaloby. Zároveň súd poučil žalobcu o tom, že v prípade neodstránenia vytýkanej vady, môže postupom podľa konanie zastaviť. Na výzvu súdu reagovala právna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že súdu predložila nové plnomocenstvo, ktoré nahrádza skoršie plné moci udelené v prejednávanej veci. 12.1. V predmetnej veci možno konštatovať, že absencia podpisu všetkými subjektmi, ktorí mali udeliť plnomocenstvo advokátovi na zastupovanie v súdnom konaní, predstavuje odstrániteľnú vadu, kedy súd postupom podľa , vyzve na odstránenie zistenej vady, určí na to primeranú lehotu a poučí stranu o následok jej neodstránenia. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vzhľadom na vyššie uvedené, vyzval žalobcu a jeho právnu zástupkyňu na odstránenie vád splnomocnenia, ktorú s JUDr. Alexandrom Kuchárikom uzavrel dňa 26.02.2021 výlučne F. G. G., ako predseda družstva. Vzhľadom na znenie ust. , ako aj stanov žalobcu, mali v tom čase splnomocnenie podpísať dvaja členovia predstavenstva. Aj napriek výzve súdu, žalobca svojim postupom neodstránil vadu, na ktorú bol vyzvaný. Reakcia právnej zástupkyne žalobcu, ktorá vo svojom podaní zo dňa 14.05.2025 uviedla, že plnomocenstvo ktoré predložila súdu prvej inštancie a ktorým ju splnomocnili na právne zastupovanie predseda predstavenstva (F. H. H.) a podpredsedníčka predstavenstva (F. G.) nahrádza skoršie plné moci udelené v predmetnej veci, nepredstavuje právny úkon, ktorým sa odstránili vytýkané vady. Uvedená plná moc udelená novej právnej zástupkyni totiž nepôsobí retroaktívne, teda nezakladá oprávnenie osoby dodatočne konvalidovať vady predošlej plnej moci, ktorú navyše uzatvorili iné osoby (zmena predsedu predstavenstva, zmena advokáta). Novou plnou mocou, ktorú žalobca udelil právnej zástupkyni neodstránil stav, že pôvodný advokát v čase podania žaloby nemal oprávnenie konať v mene žalobcu. Nová plná moc predstavuje právny titul zastúpenia, ktorý pôsobí do budúcnosti a nenahrádza absentujúce oprávnenie pôvodného právneho zástupcu ku dňu podania žaloby. V dôsledku toho možno konštatovať, že žalobu nepodala osoba, ktorá bola riadne splnomocnená. Je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú alebo nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Všeobecné pravidlo vyjadrené slovným spojením „kedykoľvek“ predstavuje časový úsek od momentu začatia sporového konania, po jeho právoplatné skončenie. Vzhľadom k tomu, že vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, súd prvej inštancie správne prihliadol na vady udeleného plnomocenstva prvému právnemu zástupcovi a žalobcovi poskytol procesný priestor na jej odstránenie. Odvolací súd preto neprihliadol na odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že žalobca nemôže niesť následky procesnej chyby, ktorú súd spôsobil nie včasným postupom. Ani pokročilejšie štádium konania, nemôže predstavovať oprávnenie súdu vo veci aj naďalej konať, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky vyžadované zákonom, za ktorých môže súd vo veci rozhodnúť. Práve tým, že žalobca neodstránil vadu, na odstránenie ktorej bol zo strany súdu vyzvaný spôsobil, že neboli splnené procesné podmienky k tomu, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Žalobca v odvolacej replike zároveň poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobnej veci, k tomu však odvolací súd uvádza, že nie je viazaný týmito rozhodnutiami.

13. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že ak súd priznal žalobcovi trovy konania, implicitne uznal platnosť plnej moci, nakoľko priznať trovy možno len úspešnej strane, ktorá procesne účinne konala. V tomto smere je potrebné uviesť, že dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie konanie zastavil, spočívalo v neodstránení vytýkaných vád podanej žaloby, resp. v nedostatku riadneho splnomocnenia právneho zástupcu a ide teda o procesné zavinenie žalobcu ( ). K zastaveniu konania došlo výlučne v dôsledku nesprávneho postupu žalobcu, ktorý namiesto odstránenia vytýkanej vady pôvodného plnomocenstva, predložil novú plnú moc pre iného právneho zástupcu, ktorý vytýkanú vadu neodstránil. Žalobca tak niesol riziko, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku nesprávneho postupu. Zároveň je potrebné uviesť, že práve členovia predstavenstva žalobcu, ktorí pri udelení prvotného plnomocenstva nesprávne postupovali, keď ignorovali ustanovenia , resp. svoje stanovy, v ktorých sa jasne uvádza, že k realizácií právneho úkonu v písomnej forme je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, zavinili vzniknutú situáciu. V takomto prípade nemôže žalovaný znášať následky tohto konania, kedy štatutárny orgán žalobcu konal v rozpore so zákonom a následne nevyužil možnosť, túto chybu v poskytnutej lehote riadne napraviť. Ide o situáciu, kedy zastavenie konania, pre nedostatok v plnomocenstve procesne zaťažilo žalobcu. Preto nie je možné sankcionovať žalovaného v podobe nepriznania mu náhrady trov konania. Rozhodovanie o trovách konania nie je konaním vo veci samej, ale zákonným následkom zastavenia konania, teda závislým (akcesorickým) rozhodnutím. Tým, že súd v merite veci nerozhoduje neznamená, že automaticky stráca aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Nie je preto možné prihliadnuť na argument žalobcu o tom, že súd rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania implicitne uznal platnosť plnej moci. Rozhodnutie o trovách konania je zákonným a zároveň povinným výrokom podľa , ktorý reaguje na procesné zavinenie žalobcu a v prípade, keby súd odoprel právo žalovanému na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v konaní nepredložil riadnu plnú moc, resp. neodstránil vady podanej žaloby, došlo by k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. Preto súd prvej inštancie správne priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalobca a rovnako správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol po podaní odvolania zo strany žalobcu zrušení a vrátený na ďalšie konanie. Tým možno určiť, že žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný z dôvodu, že odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , , tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).