Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoCsp-12-2026.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/12/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. B. C., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený F. G., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C., J. J. XX/XX, 2/ K. I., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B., B. J. XXX/XX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v L. M. N. O., so sídlom M. N. O., M. P. J. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Q. B. R. C., so sídlom S., N. C. J. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 178 104,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-211 zo dňa 11. apríla 2025, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-309 zo dňa 6. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-211 zo dňa 11. apríla 2025 vo vzťahu k žalovanej 1/ z r u š u j e.
II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-309 zo dňa 6. februára 2026 vo vzťahu k žalovanému 2/ z r u š u j e a vo vzťahu k žalovanému 2/ konanie zastavuje.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol rozsudkom č. k. 16Csp/101/2024-211 zo dňa 11. apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok 1/“) tak, že „Žalovaní 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu 178.104,11 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 164.375,48 € od 14.12.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ (prvý výrok ) a „Žalovaní 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu“ ( druhý výrok ). 1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia pohľadávky v sume 178 104,11 eur s prísl., z titulu zmluvy o úvere zo dňa 27. júna 2017 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú nadobudol postúpením od postupcu C. C. Q. (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „banka“). 1.2 Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vychádzal zo skutočnosti, že sporný úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. b) a f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie skúmal aj naplnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024), ako aj dodržanie povinnosti v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko došlo k naplneniu podmienok pre mimoriadne zosplatnenie i postúpenie bankovej pohľadávky. Z dokazovania vyplynulo, že došlo k realizovaniu výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 27. júla 2021, ktorý bol doručený do dispozičnej sféry žalovaných. Mimoriadnu splatnosť v zmysle § 565 predmetného zákona pôvodný veriteľ vyhlásil listom zo dňa 15.
decembra 2021, ktorý bol doručený do dispozičnej sféry žalovaných. Pôvodný veriteľ v zmysle ust. § 53 ods. 9 predmetného zákona poučil žalovaných ako majú postupovať, aby nedošlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru, keď ich vyzval na úhradu dlžnej sumy 8 248,55 eur. Žalovaní tak boli riadne poučení. Na toto žalovaní žiadnym spôsobom nereagovali, preto pôvodný veriteľ, s účinnosťou ku dňu 14. decembra 2021, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovanej 1/, podľa ktorej bolo potrebné pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru špecifikovať splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nakoľko táto podmienka nevyplýva z právnej úpravy. 1.3 Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania. Preto súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uviedla, že špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu úveru je dôležitá skutočnosť, ktorá má dopad na práva a povinnosti dlžníka. V tomto smere poukázala na rad rozhodnutí krajských súdov a najvyššieho súdu. Tvrdila, že aj napriek tomu, že rozhodovacia prax nie je jednotná, je toho názoru, že prevažuje názorový prúd, v zmysle ktorého sa od veriteľa vyžaduje, aby v rámci vyhlásenia mimoriadnej splatnosti označil konkrétnu splátku, pre ktorú k vyhláseniu splatnosti došlo. V konaní nebolo pritom sporné, že pôvodný veriteľ túto podmienku nesplnil, v dôsledku čoho nemôže byť postúpenie pohľadávky na žalobcu platné, z dôvodu ktorého žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Dodala, že súd prvej inštancie síce skonštatoval, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo realizované pre neuhradenú splátku splatnú 25. augusta 2021, avšak táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva.
3. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Dodal, že výklad podmieňujúci platnosť úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru špecifikáciou splátky nie je prípustný. V tomto smere poukázal aj na nejednotnú prax súdnych autorít.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoCsp/17/2025-292 zo dňa 16. septembra 2025 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok 1/ súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na recentnú judikatúru najvyššieho súdu, keď najmä v judikáte č. R 3/2025 je stanovené, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024). Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aplikoval a interpretoval ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024 pre tento prípad spôsobom napĺňajúc dôvodnosť postupu odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
5. V dôsledku ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu vyššie uvedeného, o veci rozhodoval Ústavný súd SR a tento Nálezom sp. zn. I. ÚS 83/2026 zo dňa 07. mája 2026 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoCsp/17/2025 – 292 zo dňa 16. 09. 2025 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Ústavný súd uviedol: „Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by všeobecné súdy relevantne konfrontovali ustálenú súdnu prax v otázke povahy procesného spoločenstva solidárnych dlžníkov ako zásadne samostatného spoločenstva. Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd nesprávnym posúdením postavenia žalovaných ako procesne nerozlučných spoločníkov v rozpore s § 379 písm. b) CSP prekročil svoju viazanosť rozsahom odvolania, ktoré podala len žalovaná 1/, a nesprávne zrušil rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obom žalovaným. Napadnuté uznesenie má nepochybne negatívny dopad na uspokojenie pohľadávky sťažovateľky ako veriteľky, pretože zasahuje do právoplatného rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 2 a nielenže porušuje jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale nežiaducim spôsobom zasahuje do princípu právnej istoty. Neakceptovateľný excesívny výklad procesných noriem uplatnený krajským súdom má v posudzovanej veci aj priamy
negatívny dopad na vlastnícke právo sťažovateľky, čím došlo aj k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy“.
6. V čase pred rozhodnutím ústavného súdu, v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoCsp/17/2025-292 zo dňa 16. septembra 2025, Okresný súd Zvolen rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 16Csp/101/2024-309 zo dňa 6. februára 2026 (ďalej len „napadnutý rozsudok 2/“), tak, že žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalovaných .
7. Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-309 zo dňa 6. februára 2026 (napadnutému rozsudku 2/ ) podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, uvedené dôvodiac, že neboli splnené procesné podmienky; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolanie podal len do časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/ v spojení so závislým výrokom o náhrade trov konania. Zhrnul, že okresný súd žalobe pôvodne vyhovel a zaviazal spoločne a nerozdielne oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 178 104, 11 Eur spolu s úrokmi z omeškania a žalobcovi priznal voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie výlučne žalovaný 1/. Nárok uplatnený pred konajúcim súdom predstavuje solidárny záväzok žalovaných, pričom každý zo žalovaných tvorí samostatné spoločenstvo a preto môže súd rozhodnúť proti všetkým žalovaným jedným rozhodnutím, no nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Rozsudok okresného súdu bol žalovanému 2/ riadne doručený a žalovaný 2/ nepodal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a tak v zmysle ustanovenia § 227 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP a § 367 ods. 2 CSP rozsudok okresného súdu nadobudol voči žalovanému 2/ právoplatnosť zo zákona a to márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. S poukazom na to, že odvolací súd nemá právomoc zrušiť už právoplatné súdneho rozhodnutie v odvolacom konaní, tak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ nulitné z dôvodu prekážky už právoplatne rozhodnutej veci a rovnako tomu je aj v prípade napádaného rozsudku súdu, ktorý rozhoduje už o právoplatne priznanom nároku, a to tak, že tento nárok odníma jeho judikovanému majiteľovi. Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zruší napadnutý rozsudok voči žalovanému 2/ a konanie voči nemu zastaví z dôvodu prekážky už právoplatne rozhodnutej veci.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pre účely ustálenia si procesnej situácie uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že vo veci rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom 1/ tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne. Z kasačného pokynu ústavného súdu vyplýva, že odvolací súd je povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalovanej 1/ proti napadnutému rozsudku 1/ a súčasne rešpektovať právoplatnosť napadnutého rozsudku 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/, nakoľko tento rozsudok nebol vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolaním dotknutý (bod 28. odôvodnenia nálezu ústavného súdu).
9. Odvolací súd tak v nadväznosti na Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 83/2026 zo dňa 07. mája 2026 opätovne rozhodol o v poradí prvom rozsudku súdu prvej inštancie a viazaný právnym názorom ústavného súdu rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-211 zo dňa 11. apríla 2025 zrušil len vo vzťahu k žalovanej 1/ , zotrvajúc na právnom názore a odôvodnení obsiahnutom vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, keď je bezo zmeny potrebné posúdiť proces riadneho zosplatnenia i cez prizmu špecifikácie splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza, v zmysle judikátu R 3/2025. 9.1. Pokiaľ sa týka žalovaného 2/, tento odvolanie proti vyššie uvedenému prvému rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. Odvolací súd vyhodnotil procesné spoločenstvo na strane žalovaných ako procesné spoločenstvo samostatné, ktoré posúdenie už učinili i ústavný súd, keď v bode 27 odôvodnenia vyššie uvedeného nálezu uviedol: „ Bez ambície nahrádzať právne posúdenie všeobecných súdov ústavný súd konštatuje, že aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie nasvedčuje tomu, že žalovaní v zmluve samostatne prevzali na seba záväzok uspokojiť sťažovateľku, ktorý nebol nedeliteľnej povahy. V tom prípade je
veriteľ oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní len od jedného z dlžníkov alebo od oboch. Ak podá žalobu proti obom dlžníkom, je každý zo žalovaných voči veriteľovi solidárnym dlžníkom, ale len sám za seba a aj v spore vystupuje samostatne. To znamená, že každý zo žalovaných je oprávnený vzniesť samostatné námietky, z čoho vyplýva možnosť ich rozdielnej procesnej obrany (to vyplynulo aj z priebehu tohto sporu, keď sa žalovaná 1/ v spore bránila a žalovaný 2/ zostal, naopak, pasívny, pozn.). Každý zo žalovaných je oprávnený v konaní robiť samostatné procesné úkony, ako aj samostatne uplatniť opravné prostriedky bez toho, aby sa ich účinky vzťahovali aj na druhého žalovaného, čo zodpovedá postaveniu samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP“. Keďže žalovaný 2/ odvolanie proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie, ukladajúci povinnosť plniť, sa tak v dôsledku uvedeného stal vo vzťahu k žalovanému 2/ právoplatným.
10. V čase pred rozhodnutím ústavného súdu o ústavnej sťažnosti žalobcu, vyššie uvedenej, okresný súd Zvolen, po zrušení a vrátení veci odvolacím súd zo dňa 16. septembra 2025, vo veci opätovne rozhodol v poradí druhým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nemal preukázané podmienky riadneho zákonného zosplatnenia. Súd prvej inštancie opätovne konal s oboma žalovanými a v poradí druhým rozhodnutím žalobu vo vzťahu k obom žalovaným zamietol.
11. Proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, pričom tento napadol len vo vzťahu k žalovanému 2/, tvrdiac, že v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie je nulitným a nezákonným rozhodnutím, nakoľko konajúci súd rozhodol o už právoplatne rozhodnutej veci.
12. Odvolací súd musel uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu prisvedčiť ako dôvodnej. V dôsledku nálezu ústavného súdu vyššie uvedeného a zrušeniu uznesenia odvolacieho súdu ústavným súdom, rešpektujúc právny názor ústavného súdu týkajúci sa procesného spoločenstva, je nutné konštatovať, že v dôsledku odvolania žalovanej 1/ proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd mohol vykonať odvolací prieskum len vo vzťahu k žalovanej 1/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ukladajúce povinnosť plniť, vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudlo účinky právoplatnosti. Zároveň tak vo veci vo vzťahu k žalovanému 2/ bola vytvorená prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). V zmysle ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Nadobudnutie právoplatnosti v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ v dôsledku nevyužitia opravného prostriedku (podania odvolania žalovaným 2/) tak bránilo opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu o veci vo vzťahu k žalovanému 2/.
13. Preto odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania, o v poradí druhom rozsudku rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/101/2024-309 zo dňa 06. 02. 2026 vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil a konanie zastavil, nakoľko o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ už bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 16Csp/101/2024 – 211 zo dňa 11. 04. 2025 a uvedené rozhodnutie predstavuje pre ďalšie konanie prekážku veci rozhodnutej.
14. Zároveň je potrebné brať na zreteľ, že v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len žalobcom a to len v rozsahu vo vzťahu k žalovanému 2/. Podľa § 379 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a preto odvolací súd nemal oprávnenie preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/, keďže v tejto časti odvolaním žalobcu napadnutý nebol a žalovaní netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. V poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06. 02. 2026 tak vo vzťahu k žalovanej 1/ zostal nedotknutý.
15. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. O trovách konania odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na procesnú situáciu v jednotlivých fázach konania. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom tak, že žalovaným 1/, 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Keďže žalovaný 2/ predmetné rozhodnutie odvolaním nenapadol, rozsudok súdu prvej inštancie i vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému 2/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania nadobudol účinky právoplatnosti. O trovách prvoinštančného konania tak bolo rozhodnuté.
17. Odvolací súd tak rozhodoval o trovách odvolacieho konania. V odvolacom konaní odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného
2/ zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej (v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudol účinky právoplatnosti). Keďže došlo k zastaveniu konania, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP a § 262 ods. 1 CSP § 256 ods. 1, CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V súdenej veci však samotnému žalovanému 2/ nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi v konaní, ktoré bolo zastavené, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko procesné zavinenie žalovaného 2/ na zastavení konania dané nebolo.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).