Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Ek/2754/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. B., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. B., obaja zast.: JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 9013,87 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.09.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.09.2026 z a m i e t a .

II. Oprávneným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania v sume spolu 253,76 eur, ktoré trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.10.2025 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9013,87 Eur a trov exekúcie vo výške 373,85 Eur, a to na podklade exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -777 zo dňa 17.07.2025, vykonateľné dňa 14.10.2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 19.11.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 91EX 501/25.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 07.09.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v zásade nemá suspenzívne účinky a jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. Do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tým orgánom, ktorý o uvedenom prostriedku nápravy koná a rozhoduje. Týmto orgánom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň v zmysle môže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. S účinnosťou od 12.12.2018 bol však novelou ( o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení v znení ) do ustanovenia vložený odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva bez potreby osobitného právoplatného rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti, a to už momentom samotného podania dovolania - obdobne ako pri odvolaní.

Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania voči Rozsudku Krajského súdu Trenčín č. k. -636 zo dňa 19.11.2024. Súd preskúmaním celého spisového materiálu mal za preukázané, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Trenčín č k. -777 zo dňa 17.07.2025, vykonateľné dňa 14.10.2025, ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávneným trovy právneho zastúpenia vo výške 9013,87 Eur. Oprávnení zároveň na výzvu súdu zo dňa 14.11.2025 doplnili do spisu aj Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -796 zo dňa 24.09.2025, spolu s doložkou právoplatnosti, ktorého I. výrokom bola sťažnosť povinného voči exekučnému titulu zamietnutá. V danom prípade je aplikácia výnimky v zmysle z vyššie uvedeného všeobecného pravidla vylúčená, keďže exekučným titulom nebol priznaný nárok zo zmenky. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.04.2023, ktorý povinný predložil súdu ako prílohu návrhu na zastavenie exekúcie, vyplýva, že v základnom konaní sa povinný, v procesnom postavení žalobcu, žalobou doručenou Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 27.05.2022 domáhal voči oprávneným, v procesnom postavení žalovaných, uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 146 998,62 Eur, a to v zmysle veta za bodkočiarkou v spojení s Z,z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Nárok na poskytnutie peňažnej náhrady proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, je samostatným nárokom, ktorý si žalobca uplatnil samostatnou žalobou. Skutočnosť, že vznik tohto nároku môže súvisieť s predchádzajúcou zmenkovou pohľadávkou, samo o sebe neznamená, že predmetom konania, v ktorom sa tento nárok uplatňuje, je nárok zo zmenky. Predmetom základného konania preto nebolo uplatnenie ani priznanie zmenkovej pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi, ale uplatnenie samostatného nároku voči tretím osobám, ktorým mal v dôsledku odporovateľného úkonu vzniknúť prospech, a to na poskytnutie peňažnej náhrady podľa . Za týchto okolností nemožno predmetné základné konanie považovať za konanie, v ktorom bol uplatňovaný nárok zo zmenky, preto z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky na aplikáciu . Rovnako tak na vykonateľnosť exekučného titulu nemá vplyv ani podanie návrhu na odklad vykonateľnosti podľa . Na vymáhateľnosť exekučného titulu by mal vplyv len prípad, ak by povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, resp. rozhodnutie o zrušení exekučného titulu. Samotným podaním mimoriadneho opravného prostriedku sa v tomto prípade nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu mal súd nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu dobrovoľne nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne a to na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.07.2025 (správne uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. – 777 zo dňa 17.07.2025 – poznámka sťažnostného súdu). Súdny exekútor dňa 20.01.2026 predložil súdu aj podanie povinného, v ktorom povinný namieta odpoveď súdneho exekútora, ktorým nebolo vyhovené návrhu povinného na odloženie exekúcie. Povinný svoj nesúhlas s postupom exekútora založil na tvrdení, že v predmetnej exekúcii sú splnené podmienky na postup podľa , pričom z rovnakého dôvodu podal aj návrh na zastavenie exekúcie, súd sa preto touto otázkou už opätovne nezaoberal. Súd konštatoval, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ďalej má súd za preukázané, že zo strany povinného bola súdu v návrhu na zastavenie exekúcie predložená len taká skutočnosť, ktorá nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. (I. výrok)

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník v bode 22. napadnutého uznesenia nesprávne uzavrel, že aplikácia výnimky podľa je v tomto prípade vylúčená, pretože exekučným titulom nebol priamo priznaný nárok zo zmenky, ale trovy konania o peňažnú náhradu (sp. zn. ). Tento reštriktívny a čisto formálny výklad je v priamom rozpore s materiálnou podstatou civilného procesu. Nárok uplatnený v základnom konaní sp. zn. vo výške 146 998,62 Eur s prísl. bol priamym, kvalitatívnym

a kvantitatívnym vyjadrením pôvodného zmenkového nároku, ktorý mu bol priznaný právoplatným Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. -35. Žalovaná suma reprezentovala zmenkovú istinu po odpočítaní parciálnych plnení a narastajúci 6 % ročný zmenkový úrok napočítaný v zmysle zmenkového práva ku dňu 31.05.2022. K prenosu tohto zmenkového nároku na tretie osoby (oprávnených) došlo výlučne na základe mechanizmu a . Pôvodný zmenkový dlžník H. F. D. odporovateľným úkonom previedol spolu s manželkou 1 rodinného domu na dcéru a zaťa (oprávnených) a následne sa oddlžil (sp. zn. ). Peňažná náhrada voči tretím osobám v zmysle citovaných predpisov predstavuje len transformovaný spôsob uspokojenia pôvodnej zmenkovej pohľadávky, ktorá oddlžením dlžníka nezanikla. Samotný zmenkový charakter pohľadávky a jej príslušenstva bol nosným predmetom dokazovania v základnom konaní. Výrok o povinnosti nahradiť trovy právneho zastupovania oprávneným (vo výške 9. 013,87 Eur) je závislým a akcesorickým výrokom k rozhodnutiu vo veci samej. Keďže voči rozsudku odvolacieho súdu bolo dňa 07.02.2025 riadne podané dovolanie (aktuálne vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. , referujúci sudca JUDr. Marián Sluk, PhD.), odkladný účinok rozhodnutia nastal priamo zo zákona (ex lege) v zmysle . Tento automatický odklad vykonateľnosti sa bezvýhradne vzťahuje na celé rozhodnutie odvolacieho súdu, vrátane závislého výroku o trovách konania. Rozhodnutie, ktorého vykonateľnosť je zo zákona odložená, nemôže byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Exekučné konanie bolo preto začaté predčasne na podklade exekučného titulu, ktorý v súčasnosti nespĺňa atribút vykonateľnosti. Vedenie tejto exekúcie v čase, kedy o zmenkovom nároku s konečnou platnosťou rozhoduje dovolací súd, zakladá riziko vzniku nespravodlivého stavu a vážnej ujmy povinného. So zreteľom na uvedené povinný navrhol, aby súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou v celom rozsahu zastavil, alternatívne odložil do právoplatného rozhodnutia NS SR o podanom dovolaní, nakoľko exekučný titul nie je s poukazom na ust. vykonateľný.

4. Oprávnení k sťažnosti povinného písomne vyjadrili. Vo svojom stanovisku uviedli, že napadnuté uznesenie považujú za vecne správne. Sťažnosť povinného neprináša žiadnu novú skutočnosť ani nový právny argument. Ide o totožnú argumentáciu (automatický odkladný účinok dovolania podľa , ďalej len „CSP“), ktorú povinný bezúspešne uplatnil už v sťažnosti proti exekučnému titulu, v návrhu na zastavenie exekúcie, v návrhu na odklad exekúcie u súdnej exekútorky, v námietkach proti postupu exekútorky a ktorá je aj podkladom jeho návrhu na odklad vykonateľnosti adresovaného Najvyššiemu súdu SR. Povinný v bode 2. sťažnosti tvrdí, že výrok o povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia je „závislým a akcesorickým výrokom“ rozhodnutia odvolacieho súdu a že automatický odklad vykonateľnosti sa „bezvýhradne vzťahuje na celé rozhodnutie odvolacieho súdu, vrátane závislého výroku o trovách konania“. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom spisu. Exekučným titulom v tejto veci nie je žiadny výrok rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -636 zo dňa 19.11.2024. Exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -777 zo dňa 17.07.2025 o výške náhrady trov konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. -796 zo dňa 24.09.2025 a je vykonateľné od 14.10.2025 (bod 21. napadnutého uznesenia). Uznesením sp. zn. -796 bola pritom zamietnutá sťažnosť samotného povinného, v ktorej sa povinný domáhal odkladu vykonateľnosti exekučného titulu z identického dôvodu – s poukazom na . O otázke, ktorú povinný opätovne predkladá, teda už právoplatne rozhodol súd, ktorý exekučný titul vydal. Samotný nárok oprávnených na náhradu trov konania bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 25.02.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2025 a proti ktorému povinný nepodal odvolanie. Dovolanie povinného bolo podľa jeho vlastných tvrdení podané dňa 07.02.2025 a smeruje výlučne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -636 zo dňa 19.11.2024. Už z časovej postupnosti je zrejmé, že toto dovolanie podané vo februári 2025 nemohlo napadnúť rozhodnutie o nároku na náhradu trov zo dňa 25.02.2025 ani uznesenie o ich výške zo dňa 17.07.2025, ktoré v čase podania dovolania ešte neexistovali. Ustanovenie spája odkladný účinok výlučne s rozhodnutím, proti ktorému bolo dovolanie podané. Odkladný účinok dovolania sa teda môže týkať (za splnenia ďalších podmienok) iba rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -636, a nie samostatných, neskôr vydaných a samostatne právoplatných rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým mal povinný (a využil) vlastný opravný prostriedok. Napokon, rozsudkom odvolacieho súdu bolo potvrdené zamietnutie žaloby povinného, takže tento rozsudok vo veci samej neobsahuje žiadnu vymáhateľnú povinnosť, vykonateľnosť ktorej by mohla byť odložená.

Nekonzistentnosť argumentácie povinného potvrdzuje aj jeho vlastný procesný postup. Ak by dovolanie malo automatický odkladný účinok aj vo vzťahu k exekučnému titulu, nebolo by dôvodu, aby povinný v sťažnosti proti uzneseniu sp. zn. -777 žiadal Okresný súd Trenčín o odklad jeho vykonateľnosti, a aby dňa 27.11.2025 podával na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojho advokáta osobitný návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia o povinnosti nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 9.013,87 EUR. Takýto návrh má zmysel len podľa , t. j. v prípade, ak odkladný účinok zo zákona nenastal. Povinný doposiaľ nepredložil žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bola vykonateľnosť exekučného titulu odložená, a oprávneným takéto rozhodnutie nie je známe. Súd preto správne uzavrel (bod 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia), že na vymáhateľnosť exekučného titulu by mohlo mať vplyv jedine právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti, resp. o zrušení exekučného titulu. Aj keby sa odmyslelo, že exekučný titul nie je rozhodnutím napadnutým dovolaním, podmienky nie sú splnené, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn. sa neuplatňoval nárok zo zmenky. Súd v bode 22. odôvodnenia napadnutého uznesenia správne konštatoval, že nárok na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, je samostatným nárokom a že jeho súvislosť s predchádzajúcou zmenkovou pohľadávkou z neho nerobí nárok zo zmenky. Oprávnení poukázali na to, že povinný si v konaní sp. zn. oproti zmenkovému konaniu sp. zn. uplatňoval: – iný právny nárok – nárok na peňažnú náhradu podľa veta za bodkočiarkou v spojení s o konkurze a reštrukturalizácii, a nie nárok zo zmenky; – nárok v inej výške – 146.998,62 EUR s prísl. oproti zmenkovej sume 84.761,26 EUR s prísl.; – voči iným subjektom – voči oprávneným, a nie voči pôvodnému zmenkovému dlžníkovi H. F. D.. Oprávnení nie sú a nikdy neboli zmenkovými dlžníkmi. Zo zmenky sú podľa zmenkového a šekového zaviazané len osoby, ktoré ju podpísali; oprávnení zmenku nepodpísali, a preto voči nim nárok zo zmenky pojmovo vzniknúť nemohol. Povinný voči nim ani nepostupoval v zmenkovom konaní – podal všeobecnú žalobu o zaplatenie peňažnej náhrady s odkazom na ustanovenia a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Samostatný, od zmenky odlišný charakter uplatneného nároku potvrdili aj súdy v základnom konaní. Okresný súd Považská Bystrica v bode 60. odôvodnenia rozsudku sp. zn. -430 zo dňa 18.04.2023 uzavrel, že vyhlásením oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka H. F. D. bolo povinnému zo zákona založené právo na náhradu podľa , ktorý nárok nahrádza pôvodnú pohľadávku a ide teda o pohľadávku novú, podliehajúcu všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňom 12.05.2018 a márne uplynula dňa 12.05.2021. Krajský súd v Trenčíne sa s posúdením premlčania stotožnil s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2017. Žaloba povinného bola teda zamietnutá z dôvodu premlčania nového, občianskoprávneho nároku podľa – nie na základe posúdenia akejkoľvek zmenkovej otázky. Tvrdenie povinného, že „zmenkový charakter pohľadávky bol nosným predmetom dokazovania v základnom konaní“, preto nezodpovedá skutočnosti. Povinný v sťažnosti sám označuje uplatnenú peňažnú náhradu za „transformovaný spôsob uspokojenia pôvodnej zmenkovej pohľadávky“. Práve tým však potvrdzuje, že nešlo o nárok zo zmenky, ale o nárok, ktorý vznikol na inom právnom základe (zo zákona, v dôsledku odporovateľného úkonu a oddlženia) voči iným osobám. Skutočnosť, že povinný pri výpočte žalovanej sumy vychádzal zo zmenkovej istiny a zmenkového úroku, je len spôsobom výpočtu výšky nároku a na jeho právnej povahe nič nemení. Ustanovenie je výnimkou zo všeobecného pravidla, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívne účinky (bod 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Ako výnimku ho nemožno vykladať extenzívne. Zmyslom tejto úpravy je ochrana zmenkového dlžníka pred výkonom rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť zo zmenky, do rozhodnutia dovolacieho súdu. V danej veci je situácia opačná – povinný bol v základnom konaní neúspešným žalobcom, rozhodnutím vo veci samej mu žiadna povinnosť plniť zo zmenky uložená nebola a vymáhaná je výlučne náhrada trov, ktoré žalovaným (oprávneným) vznikli obranou proti jeho neúspešnej žalobe. Rozšírenie ochrany podľa na takúto situáciu by bolo v rozpore s jej zmyslom a účelom. Ani „materiálny“ výklad, ktorého sa povinný dovoláva, preto nevedie k inému záveru, než ku ktorému dospel súd v napadnutom uznesení. Povinný sa v sťažnosti alternatívne domáha, aby súd exekúciu „odložil“ do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. Napadnutým uznesením bolo rozhodnuté výlučne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie; odklad exekúcie jeho predmetom nebol, a preto sa ho povinný nemôže v konaní

o sťažnosti proti tomuto uzneseniu úspešne domáhať. Návrh na odklad exekúcie z identického dôvodu povinný uplatnil už u súdnej exekútorky, ktorá mu listom zo dňa 19.01.2026 nevyhovela s poukazom na to, že exekučný titul nie je zmenkovým platobným rozkazom, ale uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. -777. Návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu povinný uplatnil aj na Najvyššom súde SR. Z dôvodov uvedených vyššie je aj alternatívny návrh povinného vecne nedôvodný. Nedôvodné sú aj návrhy povinného, aby súd oprávneným nepriznal náhradu trov exekučného konania a zaviazal ich na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke. Takéto rozhodnutie by prichádzalo do úvahy iba v prípade zastavenia exekúcie; exekúcia však bola začatá dôvodne, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý povinný dobrovoľne nesplnil. Oprávnení si uplatnili nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

14. Podľa ust. dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

15. V súvislosti s argumentáciou povinného o nesprávnom posúdení aplikácie ust. vyšším súdnym úradníkom na prejednávanú vec súd udáva, že účelom ust. je chrániť žalovaného (t.j. zmenkového dlžníka, nie veriteľa) pred okamžitým výkonom rozhodnutia na zmenkovú sumu, nakoľko zmenka sa vyznačuje vysokou mierou abstraktnosti a prísnosti. Aj keď zo samotného znenia ust. 444 ods. 4 nevyplýva, či mal zákonodarca (vzhľadom na predchádzajúce odseky 1 a 2 ust. ) na mysli odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia, jeho úmysel možno vyvodiť z dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu, v ktorej sa uvádza: „Navrhuje sa, aby podaním dovolania v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nastal automatický odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to už samotným podaním tohto dovolania. Účinky odkladu vykonateľnosti zaniknú rozhodnutím o dovolaní.“ Zákonodarca teda

zjavne nemal v úmysle zakotviť automatický zákonný odklad právoplatnosti hoc aj rozsudku o zamietnutí žaloby, ktorou sa uplatňoval nárok zo zmenky. V základnom konaní vystupoval povinný ako veriteľ (nie ako dlžník), naviac predmetom vymáhaného nároku sú trovy konania, ktoré vznikli žalovaným v súvislosti so žalobou podanou voči nim zo strany povinného, ktorou nebol uplatnený nárok zo zmenky, ale nárok na peňažnú náhradu podľa veta za bodkočiarkou .

16. V prejednávanej veci je totiž exekučným titulom, ako správne konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -777 zo dňa 17.07.2025, vykonateľné dňa 14.10.2025, ktorým súd zaviazal žalobcu (v danom prípade povinného) nahradiť žalovaným (v danom prípade oprávneným) trovy právneho zastúpenia vo výške 9013,87 eur na účet právneho zástupcu žalovaných potom, čo Okresný súd Považská Bystrica prvým výrokom rozsudku č. k. -430 zo dňa 18.04.2023 (v spojení s prvým potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 636 zo dňa 19.11.2024) žalobu žalobcu (t.j. povinného) o zaplatenie sumy 146.998,62 eur (nárok uplatnený podľa veta za bodkočiarkou ) právoplatne zamietol a následne (v dôsledku zrušenia druhého výroku rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -430 zo dňa 18.04.2023 o nepriznaní žalovaným (oprávneným) nároku na náhradu trov konania druhým výrokom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

- 636 zo dňa 19.11.2024) Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. -652 zo dňa 25.02.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 08.04.2025 priznal žalovaným (oprávneným) voči žalobcovi (povinnému) nárok na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho konania).

17. Rovnako sa súd stotožňuje s vyjadrením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku samo osebe nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu, a nie je teda ani dôvodom na zastavenie exekúcie. Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ex offo (až na výnimku uvedenú v nedopadajúcu na tento prípad, keďže v tomto exekučnom konaní sa nevymáha nárok zo zmenky ani trovy konania, v ktorom súd rozhodoval o nároku zo zmenky). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Kým dovolací súd právoplatne nerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (príp. o zrušení exekučného titulu), exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Obsahom tohto rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré sa v exekúcii vykonáva, je právoplatné a vykonateľné. Oprávnený, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že povinnosť uloženú exekučným titulom, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie.

18. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd postupom podľa sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 07.09.2026, ako nedôvodnú zamietol.

19. Pokiaľ ide o povinným navrhované povolenie odkladu exekúcie do právoplatného rozhodnutia NS SR súd udáva, že o odklade exekúcie rozhoduje s účinnosťou od 01.04.2017 výlučne súdny exekútor, ktorý má zákonnú možnosť povoliť odklad exekúcie s poukazom na ust. § 61h Exekučného poriadku, t.j. v zákonom stanovených prípadoch, teda nie súd. V predmetnom konaní súdny exekútor návrhu na povolenie odkladu exekúcie nevyhovel, s ktorým postupom súdneho exekútora sa súd stotožňuje.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa ust. vyhlášky č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.

24. Podľa ust. vyhlášky č. , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

25. Podľa ust. vyhlášky č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

26. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku a priznal oprávneným ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov konania z titulu právneho úkonu vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Uvedené trovy predstavujú pri zastúpení dvoch oprávnených sumu 253,76 eur (odmena za zastupovanie oprávneného 1/ s poukazom na ust. , ust. vyhlášky MS SR č. v sume 126,97 eur, odmena za zastupovanie oprávneného 2/ s poukazom na ust. , ust. vyhlášky a v spojení s ust. vyhlášky v sume 63, eur + režijný paušál á 15, eur + 23 % DPH v sume 47, eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).