Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Cb-3-2021.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, IČO: XX XXX XXX, so sídlom podnikania aj trvale bytom N. XX, o zaplatenie sumy 213,18 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 31.12.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 213,18 eur z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ")
- cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovanú vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX K. XXXXXXXXXX spolu vo výške 127,21 eur,
- zmluvnú pokutu vyúčtovanú vo faktúre č. 8203603053 vo výške 85,97 eur. 1.2 Žalobca poukázal na to, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby, avšak žalovaný si svoje zmluvné povinnosti, predovšetkým povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, včas a riadne neplnil. 1.3 Žalobca žiadal priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastkových nárokov v súčte predstavujúcich sumu 127,21 eur od nasledujúcich dní po splatnosti faktúr, ktoré prináležia ku uvedeným nárokom.
2. Na Základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 boli pohľadávky pôvodného veriteľa, tvoriace predmet konania, postúpené na žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.10.2017, faktúrami, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s. účinnými od 01.01.2016 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020.
5.1 Žalobca súdu predložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 21.10.2017 (ďalej len "Zmluva"), ktorú žalobca prezentoval ako dôkaz potvrdzujúci tvrdenie žalobcu v žalobe, že práve na základe tejto zmluvy "právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby." 5.2 Z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalovaný sa na jej základe stal užívateľom účastníckeho programu služby "HAPPY M NAJ SIM" prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom: XXXX XXX XXX a s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov.
6.1 Žalobca súdu predložil faktúry za elektronické komunikačné služby, ktoré pôvodný veriteľ vystavil žalovanému, a to:
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.01.2017, za obdobie od 22.11.2016 do 21.12.2016, vo výške 46,10 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.02.2017, za obdobie od 22.12.2016 do 21.01.2017, vo výške 36,69 eur, avšak predmetom konania je len časť vo výške 31,70 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.04.2017, za obdobie od 22.02.2017 do 21.03.2017, vo výške 40,50 eur, avšak predmetom konania je len časť vo výške 15,71
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 05.05.2017, za obdobie od 22.03.2017 do 21.04.2017, vo výške 20,70 eur, avšak predmetom konania je len časť vo výške 15,71 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.06.2017, za obdobie od 22.04.2017 do 21.05.2017, vo výške 37,79 eur, avšak predmetom konania je len časť vo výške 17,99 eur. 6.2 Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný uvedené sumy, spolu vo výške 127,21 eur, pôvodnému veriteľovi a následne ani žalobcovi nezaplatil. Z uvedeného dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých čiastkových nárokov od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.
7.1 Žalobca súdu predložil faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09.03.2018, ktorou pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 85,97 eur. 7.2 Žalobca v žalobe uviedol, že "uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 85,97 € vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX bola v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb."
8. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že "napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti neuhradil včas a riadne, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením." Ako dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie žalobcu má slúžiť priložená Zmluva k žalobe.
9. S poukazom na uvedené tvrdenia žalobcu a predložené dôkazné listiny (z odsekov 5.1 až 7.2 rozsudku) súd konštatuje nasledovné: 9.1 Z faktúr (špecifikovaných v odseku 6.1 rozsudku) vyplýva, že elektronické komunikačné služby boli žalovanému zo strany pôvodného veriteľa poskytované v čase, keď Zmluva zo dňa 21.10.2017, predložená žalobcom ako dôkaz v tomto konaní, ešte uzavretá nebola (t.j. neexistovala), a preto je zrejmé táto Zmluva
- neupravuje predmet, cenu, dobu viazanosti a ostatné podmienky poskytovania služieb medzi pôvodným veriteľom a žalovaným za spätné (žalované) obdobie od 22.11.2016 do 21.05.2017,
- neupravuje nárok pôvodného veriteľa na zmluvnú pokutu voči žalovanému vrátane jej degresívneho charakteru za omeškanie s úhradou faktúr vystavených pôvodným veriteľom žalovanému za spätné (žalované) obdobie,
- nepredstavuje právny titul pre uplatnenie nároku žalobcu na cenu za služby vo výške 127,21 eur a ani nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 85,97 eur. 9.2 Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný dostal do rozporu so zmluvnými dojednaniami tejto Zmluvy, a to o poskytovaní služieb, úhrade ceny za tieto služby, porušení záväzku viazanosti a zmluvnej pokute, pretože v čase splatnosti žalovaných faktúr neboli ešte dojednané žiadne náležitosti predloženej Zmluvy.
10.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo o nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 10.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. 10.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd uplatnené nároky žalobcu považuje za nepreukázané čo do výšky aj právneho dôvodu, a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.
12.1 O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril. 12.2 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12.3 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.