Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PLs. ÚS 73/2026
PDF · 230.96 KB
No categories available
PLs. ÚS 73/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 73/2026-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej advokátom Mgr. Jakubom Andreánskym, PhD., Vilová 6, Bratislava, proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenská Ľupča ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 5. mája 2026, uzneseniu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 4 Pn 333/25/6601 z 26. mája 2026 a upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Kn 307/25/6600 z 25. júna 2026 a o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátom Mgr. Jakubom Andreánskym, PhD., Vilová 6, Bratislava, proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenská Ľupča ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 22. júna 2026, uzneseniu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 4 Pn 232/26/6601 zo 14. júla 2026 a upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Kn 283/26/6600 z 8. septembra 2026 takto
r o z h o d o l :
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1801/2026 a sp. zn. Rvp 2836/2026 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1801/2026.
2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I. Vymedzenie ústavných sťažností
1. Ústavnému súdu bola 7. júla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1801/2026 vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 1 listiny, základného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 2 listiny, základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 3 listiny, základného práva nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 7 ods. 2 listiny a v spojení so zákazom mučenia podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 11 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 7 charty, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a práva vlastniť majetok podľa čl. 17 ods. 1 charty a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty uznesením policajta ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 5. mája 2026, uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 4 Pn 333/25/6601 z 26. mája 2026 a upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 307/25/6600 z 25. júna 2026.
2. Ústavnému súdu bola 12. októbra 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2836/2026 vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 1 listiny, základného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 2 listiny, základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 10 ods. 3 listiny, základného práva nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 7 ods. 2 listiny a v spojení so zákazom mučenia podľa čl. 3 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 11 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 charty, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 7 charty, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu a práva vlastniť majetok podľa čl. 17 ods. 1 charty a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty uznesením policajta ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 22. júna 2026, uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 4 Pn 232/26/6601 zo 14. júla 2026 a upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 283/26/6600 z 8. septembra 2026.
3. Z obsahu obidvoch ústavných sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa domáha preskúmania rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s tým istým skutkom, ktorý bol samostatne právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ako prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Spoločný skutkový základ obidvoch vecí vedených na ústavnom súde (Rvp 1801/2026 a Rvp 2836/2026) a tam namietanej arbitrárnosti záverov orgánov činných v trestnom konaní predstavuje konanie novinárky – redaktorky politiky týždenníka Plus 7 dní (ako podozrivej), ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, pre novinársky článok týkajúci sa nebohého , narodeného a zosnulého (ďalej len „nebohý“), publikovaný 17. júla 2025 na internetovej stránke
týždenníka Plus 7 dní, ako aj v jeho printovej podobe, ktorý mal v rozpore so zákonom a v hrubom rozpore s ochranou posmrtnej piety (i) uvádzať celé meno a priezvisko zosnulého manžela sťažovateľky bez potrebnej anonymizácie jeho osobných údajov, a to napriek tomu, že nikdy nebol osobou verejného života alebo osobou verejného záujmu, (ii) neoprávnene zobrazovať (neanonymizovanú) podobizeň jej manžela, ktorá bola súčasťou smútočného oznámenia, ako aj (iii) fotografie miesta posledného odpočinku so znázornením kríža s celým menom jej manžela a napokon (iv) popisovať jeho zranenia, ktoré utrpel pri poľovačke, ktoré sa nezhodovali s reálnym stavom, čo sťažovateľka v súhrne považuje za hlboko znevažujúce, difamačné a zároveň za neľudské konanie. Podľa sťažovateľky novinárka týždenníka Plus 7 dní pri informovaní o okolnostiach smrti jej manžela použila nevhodnú formu, slová a výrazové prostriedky, ktoré ako také jednotlivo, ako aj spolu so zverejnením jeho celého mena a priezviska a zverejnením jeho (neanonymizovanej) podobizne vrátane jeho mena a priezviska na kríži z miesta posledného odpočinku flagrantným, nezákonným a ústavne nonkonformným spôsobom zasiahli do práv a chránených záujmov jej ako fyzickej osoby, ako aj jej zosnulého manžela, ktorého práva a posmrtnú ochranu vykonáva a realizuje ako jeho manželka. Zároveň tým podľa sťažovateľky došlo aj k porušeniu noriem trestného práva a v tejto súvislosti podala 30. júla 2026 na novinárku týždenníka Plus 7 dní trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona v súbehu s trestným činom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona.
4. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1801/2026 sa sťažovateľka domáha v súhrne preskúmania arbitrárnosti záverov uznesenia policajta ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 5. mája 2026 v spojení s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 4 Pn 333/25/6601 z 26. mája 2026 a upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 307/25/6600 z 25. júna 2026 vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
5. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2836/2026 sa sťažovateľka domáha preskúmania rovnako arbitrárnosti záverov uznesenia policajta ČVS: ORP-728/SL-BB-2025 z 22. júna 2026 v spojení s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 4 Pn 232/26/6601 zo 14. júla 2026 a upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 283/26/6600 z 8. septembra 2026 vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
6. V rámci svojej argumentácie sťažovateľka zhodne v obidvoch konaniach vedených na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1801/2026 a sp. zn. Rvp 2836/2026 zhodne poukázala na to, že 30. júla 2025 podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona v súbehu s trestným činom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona, pričom (i) podrobne opísala konkrétne skutkové okolnosti, (ii) označila podozrivú osobu, (iii) identifikovala jednotlivé protiprávne zásahy, (iv) označila dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia a (v) zároveň vysvetlila, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jej základných práv, ako aj do práv jej nebohého manžela, ktorého posmrtnú ochranu podľa právneho poriadku vykonáva. Výslovne akcentovala, že nepredložila iba všeobecné alebo ničím nepodložené tvrdenia, ale konkrétne a overiteľné skutočnosti spočívajúce v tom, že podozrivá bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu
opakovane zverejnila celé meno a priezvisko jej nebohého manžela, jeho neanonymizovanú podobizeň prevzatú zo smútočného oznámenia, fotografiu miesta jeho posledného odpočinku s identifikovateľným krížom a zároveň publikovala podrobné informácie o charaktere jeho smrteľných zranení, ktoré boli navyše nepravdivé a odporovali obsahu uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci pre trestný čin usmrtenia. Vzhľadom na predostreté skutočnosti sťažovateľka zastáva názor, že v podanom trestnom oznámení relevantným spôsobom predložila tzv. obhájiteľné tvrdenie v zmysle ňou citovanej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, čím tak podľa jej názoru vznikla štátu pozitívna povinnosť vykonať účinné vyšetrovanie, teda vykonať všetky rozumne dostupné dôkazy, riadne preveriť všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, odstrániť prípadné rozpory vo vykonanom dokazovaní a svoje závery presvedčivo odôvodniť. Tento záver je zosilnený aj obsahovou kvalitou uvádzaných skutkových okolností veci, ktoré boli (i) konkrétne, (ii) časovo aj miestne určité, (iii) konzistentné a (iv) podložené objektívnymi dôkazmi. Podľa sťažovateľky ďalšou určujúcou skutočnosťou majúcou relevantný význam pre pozitívne posúdenie ňou podaného trestného oznámenia je povaha zásahu do osobnostných práv jej manžela a jej samotnej ako vdovy, keďže nejde o bežný zásah do osobnostných práv, ale mimoriadne intenzívny zásah do ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, v dôsledku čoho tak vznikla orgánom činným v trestnom konaní zvýšená procesná povinnosť konať obzvlášť dôsledne, nestranne, efektívne a bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že orgány činné v trestnom konaní boli povinné vykonať (i) všetky dostupné dôkazy, (ii) preveriť zákonnosť získania a zverejnenia osobných údajov, (iii) preveriť spôsob nadobudnutia fotografie zo smútočného oznámenia, (iv) spôsob získania fotografie miesta posledného odpočinku, (v) pôvod zverejnených údajov o zdravotnom stave nebohého, (vi) ako aj zákonnosť ich ďalšieho spracúvania a zverejnenia, čím by takto vykonané vyšetrovanie bolo možné považovať za účinné v zmysle ústavných požiadaviek formulovaných Ústavným súdom Českej republiky a Európskym súdom pre ľudské práva.
7. Sťažovateľka postupu a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní vyčíta predovšetkým to, že v rámci právneho posúdenia obidvoch vecí sa zaoberali v podstate len jedinou skutočnosťou, a to princípom ultima ratio a zároveň s údajným nenaplnením obligatórnych znakov oznámených trestných činov, pričom jej vyčerpávajúcu argumentáciu v podanom trestnom oznámení či podanej sťažnosti, či podnete úplne opomenuli a neposkytli k nej ani len primeranú odpoveď, teda doslova argumentáciu odignorovali.
8. V konkrétnej rovine sťažovateľka namietla postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa vo svojich rozhodnutiach riadne nevysporiadali (i) so subjektom označených trestných činov, ktorý sa neobmedzuje iba na verejných činiteľov, štátnych zamestnancov alebo osoby, ktoré profesionálne spracúvajú citlivé údaje klientov, ale páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, ktorá osobné údaje získala v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie, (ii) s jednotlivými kategóriami osobných údajov, ktoré boli zverejnené, ako celé meno a priezvisko nebohého, jeho vek, bydlisko, pracovné pôsobenie, popísané zranenia, a to bez posúdenia povahy jednotlivých osobných údajov s cieľom posúdenia primeranosti zaobchádzania podozrivej s osobnými údajmi nebohého, (iii) s osobitnou povahou údajov o zdravotnom stave nebohého a spôsobom ich získania, (iv) oprávnenosťou konania podozrivej pri zhromažďovaní, triedení a prepájaní obrazových, zdravotných a pietnych údajov o nebohom s cieľom ich verejného publikovania a vytvorenia úplného a jednoznačne identifikovateľného obrazu konkrétnej osoby,
(v) pôvodom získaných zdravotných informácií z neverejného zdroja a s možnou trestnoprávnou zodpovednosťou dosiaľ nestotožnených osôb, ktoré ich poskytli, (vi) s rozsahom tzv. spravodajskej licencie, najmä s argumentáciou, že ani existencia legitímneho záujmu verejnosti dozvedieť sa o tragickej udalosti automaticky neoprávňovala podozrivú zverejniť úplnú identitu nebohého, (vii) s postavením nebohého, ktorý nebol osobou verejného života a ani osobou verejného záujmu, (viii) s testom proporcionality, a teda legality, legitimity a proporcionality zverejnenia umožňujúceho menej invazívny spôsob zásahu do osobnostných práv a primárne vyvažujúceho verejný záujem na informovaní o tragickej udalosti nad právom na ochranu súkromia, (ix) s absenciou súhlasu oprávnených osôb na zverejnenie osobných údajov nebohého, (x) porušením Etického kódexu novinára a Opčného protokolu k Etickému kódexu novinára o ochrane ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a maloletých, (xi) s otázkou zákonnosti spravovania osobných údajov nebohého podľa GDPR (čo bola jedna z kľúčových námietok), (xii) so spôsobom informovania o tragickej udalosti, ktorý vykazoval znaky bulvarizácie, dehonestácie a objektívne difamačného spracovania, (xiii) s výškou prospechu, aký mohla získať obchodná spoločnosť Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, z novinárskeho článku týkajúceho sa nebohého, (xiv) s argumentáciou proti uplatneniu princípu ultima ratio, (xv) s alternatívou postúpenia veci na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, (xvi) s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ktorý nemohol byť podkladom pre rozhodnutie vo veci vrátane zdôvodnenia odmietnutia návrhov na doplnenie dokazovania, (xviii) s predloženou psychologickou a psychiatrickou lekárskou správou a (xix) napokon s argumentáciou vyplývajúcou z rozsudku Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bédat proti Švajčiarsku z 29. marca 2016, sťažnosť č. 56925/08, podľa ktorého samotná existencia občianskoprávnych prostriedkov ochrany automaticky vylučuje potrebu trestnoprávneho posúdenia neoprávneného zverejnenia chránených informácií (rovnako tak aj rozhodnutie R 34/1996).
9. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1801/2026 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2026“) členom druhého senátu ústavného súdu.
10. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 2836/2026 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je podľa rozvrhu práce na rok 2026 členom štvrtého senátu ústavného súdu.
II. K spojeniu vecí
11. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.
12. Podľa čl. II bodu 10 prvej a druhej vety rozvrhu práce na rok 2026 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom,
na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne súvisia (z hľadiska predmetu konania) alebo v nich ide o tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. S prihliadnutím na rovnaký obsah ústavných sťažností (totožne obsahovo koncipovaných tým istým právnym zástupcom) vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1801/2026 a sp. zn. Rvp 2836/2026, vzťahujúcich sa na osobu tej istej sťažovateľky, ktorá namieta obsahovo totožné (protiprávne) konanie redaktorky týždenníka Plus 7 dní (body 3 a 8) a domáha sa vyslovenia porušenia totožných základných práv a slobôd rozhodnutiami tých istých orgánov verejnej moci vybavujúcich jej oznámenie (líšiace sa len kvalifikovaním podozrenia z označenej trestnej činnosti rôznymi trestnými činmi so samostatným rozhodovaním o nich, k tomu pozri bližšie body 4 a 5), a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť oboch ústavných sťažností plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II ods. 10 rozvrhu práce na rok 2026 rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1801/2026.
14. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
15. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2026
Ivan Fiačan
predseda Ústavného súdu
Slovenskej republiky