Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Nt-11-2020.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Nt/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.05.2021 v trestnej veci ods. C. C., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E. XXX, okres Kežmarok, toho času v ÚVTOS Prešov, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 123/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, okr. Kežmarok, t. č. ÚVTOS Prešov, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/123/2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený C. C. doručil tunajšiemu súdu dňa 31.08.2020 návrh, ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 123/2019. Svoj návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí s odsúdením a výškou uloženého trestu. Uviedol, že vo vyšetrovaní boli procesné chyby, poškodená na výsluchu uviedla klamstvo a poukázal na účelovosť a zaujatosť.
Obhajca odsúdeného tento návrh odsúdeného doplnil písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2020. V odôvodnení návrhu obhajca uviedol, že odsúdený urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pod dojmom, že mu bude ukladaný trest za oba skutky, tak v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 123/2019 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 29/2017. Pokiaľ by odsúdený vedel, že mu bude uložený trest vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, bol by trval na tom, aby sa celé dokazovanie vykonalo, a to vrátane konfrontácie s poškodenou. Okolnosti skutku neboli podľa odsúdeného tak závažné, aby odôvodňovali uloženie tak vysokého trestu. Poukázal pritom na to, že po skutku zostal na mieste a spolu s poškodenou hľadali slúchadlá. Z tohto dôvodu obhajca navrhol, aby súd vykonal výsluch poškodenej, prípadne konfrontáciu odsúdeného s poškodenou.
Na základe uvedeného návrhu na obnovu konania súd na jeho prejednanie nariadil v zmysle § 402 ods. 1 Trestného poriadku verejné zasadnutie. Na tomto verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného C. C. a oboznámením obsahu pripojených spisov sp. zn. 7T 123/2019 a sp. zn. 7T 39/2020. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Odsúdený C. C. na verejnom zasadnutí uviedol, že návrh na povolenie obnovy konania smeruje iba voči výroku o treste. Následne vypovedal, že nie je spokojný s výškou trestu a poškodená D. E. nevypovedala pravdu. On sa ku všetkému priznal a obhajca mu povedal, že dostane nižší trest. On sa však nechcel priznať. Nestalo sa to tak, ako to uviedla poškodená a to, že ju bil a že by sa ona bránila. Ku skutku uviedol, že ju ťahal, dal jej ruku na tvár a k tomu sa aj priznáva. Potom sa bozkávali, na čo mu poškodená povedala, že sa dobre bozkáva. Popiera, že by ju chytal za prsia. Potom skončili s bozkávaním a mali pohlavný styk v polohe 69, čo ale poškodená v zápisnici neuviedla. Ona bola počas pohlavného styku
potom na ňom. On svoj penis zasunul iba trocha a potom skončili. Poškodená ho požiadala, aby mu mohla penis „vyfajčiť“ a na jej požiadanie jej semeno vystriekol do úst. Chodili tam ľudia, poškodená nekričala a ani sa nebránila. Potom, keď to skončili, poškodená sa obliekla a obaja ešte 15 minúť hľadali slúchadlá od telefónu.
Súd pripojil a na verejnom zasadnutí oboznámil obsah pripojeného spisu sp. zn. 7T 123/2019. Z jeho obsahu vyplynulo, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 29.10.2019 obžalobu na obžalovaného C. C. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že dňa 1. 6. 2019 v čase okolo 18,55 hod. na cyklistickom chodníku nachádzajúcom sa za obcou Spišská Belá, okres Kežmarok v smere na oblasť Š., pristúpil na druhom mostíku v smere od Spišskej Belej k D. E., ktorú chytil za kapucňu a zadný golier bundy, následne ju zvalil na zem a začal ju ťahať do poľa pred mostíkom, pričom D. E. sa po celý čas bránila krikom a údermi, na čo jej dával ruku na ústa a odvliekol ju asi 20 m na pole, po celý čas ju udieral päsťami do rúk do oblasti tváre a záhlavia, tam si na ňu sadol a držal jej rukami obe oči, začal ju bozkávať v oblasti krku, pier a pŕs, na čo D. E. začala kričať o pomoc, vtedy jej zakryl oboma rukami ústa, následne jej dal ruku do oblasti rozkroku a vopchal jej prsty do pošvy, pričom si stiahol nohavice a žiadal od nej súlož, s čím nesúhlasila, a tak jej nasilu vyzliekol legíny tak, že úplne vyzliekol len pravú nohu a vykonal súlož bez ochrany, pričom k vyvrcholeniu nedošlo, po chvíľke prestal, vytiahol penis z pošvy, kľakol si na ňu a prinútil ju vykonať orálny styk s podmienkou, že ak ho vykoná, tak ju pustí, na čo v obave o svoj život orálny styk vykonala, až došlo k vyvrcholeniu, pričom ejakulát jej vystriekal do úst na tvár, zotrel jej to z tváre jeho tričkom, a následne z miesta ušiel, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej D. E. drobné odreniny na krku, tvári a rukách, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný C. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2019 urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kládol za vinu a skutok ľutuje. Po prijatí tohto vyhlásenia obžalovaného, súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov ich prečítaním a vyhlásil rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie súd tiež oboznámil. Z tohto rozsudku zo dňa 21.11.2019 vyplýva, že obžalovaný C. C. bol uznaný vinným zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a to pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okrem toho mu súd uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, teda 21.11.2019, pretože všetky strany trestného konania, vrátane odsúdeného C. C. sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie.
Nakoľko z obsahu spisu sp. zn. 7T 123/2019 vyplynulo, že výrok o treste bol v rámci uloženého súhrnného trestu zrušený rozsudkom vydaným v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 39/2020, súd pripojil a následne oboznámil podstatný obsah tohto pripojeného spisu. Dňa 03.04.2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok obžalobu na odsúdeného C. C. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 02.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2020 súd uznal odsúdeného C. C. za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň v rámci uloženého súhrnného trestu zrušil výrok o treste z vyššie spomenutého rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 123/2019.
Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Súd prejednal návrh odsúdeného C. C. na obnovu konania na verejnom zasadnutí a z dôkazov vykonaných na tomto verejnom zasadnutí nezistil existenciu žiadnych skutočností, alebo dôkazov, skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že pôvodne uložený trest bol v zjavnom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného, alebo uložený druh trestu by bol v zjavnom rozpore s účelom trestu. Odsúdený sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania je ďalším opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého by súdy boli oprávnené preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako aj správnosť a zákonnosť pôvodného konania vrátane uloženého trestu. Nespokojnosť odsúdeného s výškou uloženého trestu alebo jeho subjektívny pocit o jeho neprimeranosti nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Súd odsúdenému pripomína, že obnova konania je mimoriadny prostriedok, ktorého uplatnenie sa viaže na presne zákonom stanovené podmienky a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Význam tejto záruky je vyjadrený práve už zmienenými presne definovanými zákonnými podmienkami povolenia obnovy konania uvedenými v § 394 Trestného poriadku.
Nemožno preskúmavať ani vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry je súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania oprávnený a povinný skúmať a hodnotiť, či existencia nových skutočností (dôkazov) je spôsobilá sama o sebe alebo v spojení s už známymi skutočnosťami (dôkazmi), odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie. Toto skúmanie nemožno procesne vykonať inak, než hodnotením dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), t. j. porovnaním už skôr vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia s dôkazným významom nových skutočností (dôkazov). Súd konajúci o návrhu na obnovu konania sa nemôže obmedziť len na nekritické konštatovanie novosti a existencie predloženého dôkazu s tým, že hodnotenie takého dôkazu súd vykoná až po povolení obnovy konania. Takýto prístup by v praxi znamenal rezignáciu súdu na svoju hodnotiacu činnosť zverenú zákonom výlučne jemu a každá nová skutočnosť či novo navrhnutý dôkaz by nutne viedol k automatickému zrušeniu pôvodného rozsudku.
Dôvody, ktoré odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol a ktoré majú odôvodniť inú výšku trestu nie sú žiadnymi novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré by mohol súd zohľadňovať pri rozhodovaní o výške trestu. Tieto dôvody odsúdený v podstate uvádzal už vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Polohy pri pohlavnom styku alebo skutočnosť, že by mal spolu s poškodenou po vynútenom pohlavnom styku hľadať slúchadlá od mobilného telefónu, ktoré v rámci obnovy konania odsúdený uviedol, sú síce novými tvrdeniami, ktoré ale nijako v kontexte dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a vykonaných na hlavnom pojednávaní nemenia a ani nemôžu zmeniť výrok o treste uložený odsúdenému s tým, že by tento bol zjavne v nepomere k závažnosti činu alebo v rozpore s účelom trestu. Uvedené tvrdenia odsúdeného nič nemenia na správnosti záverov o vine a o uloženom trestu, pričom aj v konaní o povolení obnovy konania sa odsúdený k svojmu činu priznáva.
Súd zdôrazňuje, že odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda bola súdom zohľadnená poľahčujúca okolnosť spočívajúca v jeho priznaní a úprimnej ľútosti /§ 36 písm. l) Trestného zákona/ a odsúdený po vyhlásení rozsudku, pri ktorom bol prečítaný nielen skutok ale aj výška trestu, sa vzdal práva podať odvolanie. Preto tvrdenie odsúdeného, že nevedel, že vyhlásenie o tom, že je vinný robí za nejaké aj iné skutky alebo že by uložený trest chápal ako konečný aj za iné skutky, považuje súd za účelové. Súd nemôže v rámci konania o povolení obnovy konania skúmať výšku uloženého trestu a ani zákonnosť postupu súdu pri jeho ukladaní. Navyše odsúdený pri rozhodovaní o prijatí jeho vyhlásenia o vine odpovedal kladne na otázku položenú mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. f) a g) Trestného poriadku, teda či rozumie právnej kvalifikácii skutku a či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú Trestný zákon stanovuje za trestný čin kladený mu za vinu.
Súd odmietol návrh odsúdeného na vypočutie svedkyne - poškodenej D. E., resp. konfrontáciu s ňou, pretože odsúdený neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania. Navyše
svedkyňa - poškodená je vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu zvlášť zraniteľnou osobou podľa osobitného predpisu /§ 134 ods. 5 Trestného poriadku/ a teda jej výsluch je možné vykonať iba výnimočne a zvlášť ohľaduplným spôsobom. Vzhľadom na už vyššie uvedené súd nepovažuje výsluch poškodenej ako obete sexuálneho trestného činu za nevyhnutný na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, najmä za situácie, že odsúdený v návrhu a ani pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by súdu neboli skôr známe, resp. ním uvádzané skutočnosti ohľadom hľadania slúchadiel nie sú tak významné, aby mohli mať za následok obnovu konania vo vzťahu k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu alebo výšky. Týmto postupom by súd neprimeraným spôsobom zasiahol do práv poškodenej ako obete trestného činu za situácie, že odsúdený svoju vinu priznáva.
Nakoľko vykonaným dokazovaním súd nezistil žiaden dôvod obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku, v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného C. C. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 123/2019 zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. Sťažnosť má odkladný účinok.