Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-13-2021.pdf
PDF · 106.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: J.. V. T. - T., B. V. W. Q. XXXX, XXX XX S., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 42083061, o zaplatenie 7.592,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 11Cb/2/2019-217 z 24. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením, č. k. 11Cb/2/2019-260 zo 17. marca 2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia regresného nároku vo výške 7.592,36 eur, ktorú uhradil Centrálnemu talianskemu úradu na jeho žiadosť, a ktorý predstavuje plnenie, ktoré žalobca plnil za žalovaného z poistného garančného fondu, keďže žalovaný dňa 28.04.2014 nemal platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre náves EVČ: S.-XXX-A., ktorého prevádzkou malo dôjsť k spôsobeniu škody na území Talianskej republiky. Spornou skutočnosťou v tomto konaní nebolo, že žalovaný bol v čase 28.04.2014 držiteľom motorového vozidla značky SCANIA s návesom s EVČ: S.-XXX-A., ale ani to, že v tomto čase nebolo k danému motorovému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP. Spornou skutočnosťou v danom prípade bolo zodpovedanie otázky, či žalovaný za škodu, ktorá bola poškodenej priznaná na základe rozhodnutia talianskeho súdu, zodpovedá, keďže žalovaný namietal, že svojim motorovým vozidlom nemohol spôsobiť škodu takým škodovým priebehom, najmä v čase, ako bol uvedený v odôvodnení rozhodnutia talianskeho súdu.
3. Predmetom konania je nárok podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP tzv. regresné právo uplatnené žalobcom ako tuzemskou právnickou osobou proti žalovanému, ktorý je slovenským štátnym občanom. Žalobca má teda právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Žalobca v danom prípade na účely uplatnenia tohto regresného nároku nesie dôkazné bremeno týkajúce sa všetkých okolností preukazujúcich zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenou nehodou, ku ktorej malo dôjsť 28.04.2014 o 8:10 hod
v Neapole. Žalobca bol toho názoru, že z prekladu všetkých listín nepochybne vyplýva, že škodu na majetku Improta Parchieggo Autotreni spôsobilo motorové vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaný.
4. Z prekladu listín, z predloženého rozhodnutia talianskeho súdu však vyplýva, že vodič motorového vozidla SCANIA a návesu s EČV S. XXX A. dňa 28.04.2014 o 8:10 hodine, ktoré patria do vlastníctva A. W. S., si pri vstupe do nádvoria na parkovisko zo súpisným číslom XX zle vyrátal priestor, a neuváženým manévrom narazil a poškodil elektrickú bránu a jej murovanú podpornú časť. Z ostatných preložených listín vyplýva už len výška nárokov uplatňovaných v tomto konaní, najmä vyúčtovania odmien právnych zástupcov poškodenej a právneho zástupcu Centrálneho talianskeho úradu. K preukázaniu zodpovednosti žalovaného za škodu žalobca predložil len rozsudok talianskeho súdu a fotografie. Predložené fotografie však samy osebe nepreukazujú zodpovednosť žalovaného za škodu, zároveň sa na týchto fotografiách nenachádza motorové vozidlo žalovaného a vôbec nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené.
5. Naproti tomu žalovaný predložil výpis zo záznamu času jazdy svojho motorového vozidla z relevantného obdobia spolu s vyjadrením - analýzou záznamov systému ariadna, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo na miesto určenia Via Luigi Volpicella, Neapol dorazilo dňa 27.04.2014 o 7:55 hodine, od kedy nevykonalo motorové vozidlo žiadny pohyb, až do dňa 28.04.2014 o 8:29 hod. Z analýzy záznamu vyplynulo, že systém zapisuje nový záznam vtedy, keď vodič otočí kľúčom v zapaľovaní a v takom prípade sa v stĺpci „km“ vyznačí nenulová hodnota. Tiež svedok W. A. uviedol, že napriek tomu, že za ním prišiel nejaký strážnik s nejakým problémom, policajtov volať nechcel a žiadny záznam o škode nespisovali. Svedok W. A. tiež uviedol, že na návese nebolo žiadne poškodenie, ktoré by si určite musel všimnúť. Tiež mal súd za preukázané, že žalovaný nesmeroval na parkovisko poškodenej, ale smeroval do spoločnosti, kde mal vykladať tovar, ktorá spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako parkovisko návesov poškodenej (Via L. Volpicella 51 - Haifa Italia), čo mal súd preukázané zo zmluvy o doprave a z medzinárodného nákladného listu. Skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval, že je preukázané, že motorové vozidlo sa v čase nehody zdržiavalo na mieste nehody na ul. L. Volpicella, však neznamená aj to, že prevádzkou motorového vozidla žalovaného skutočne bola nehoda a škoda spôsobená, keďže z predložených listín je evidentné, že motorové vozidlo žalovaného v čase, kedy malo dôjsť ku škodovej udalosti, nebolo v pohybe a parkovalo v areáli iného subjektu, ktorý má sídlo na rovnakej adrese ako poškodená. Taktiež nebolo preukázané, že by sa o tejto udalosti spisoval záznam o vzniknutej škode, keďže aj svedok W. A. uviedol, že niekto si prišiel len vyžiadať identifikačné údaje bez požiadavky riešenia veci políciou.
6. Žalobca nepreukázal, že za škodu spôsobenú nehodou na území Talianskej republiky zodpovedá žalovaný. Skutočnosť, že jedna kancelária poisťovateľov príslušná pre štát miesta dopravnej nehody len informovala žalobcu, že náhrada škody bola vyplatená na základe vnútorných predpisov, súd nepovažoval za dostatočný dôkaz zodpovednosti osoby, ktorá sa považuje za zodpovednú za dopravnú nehodu bez toho, aby tejto nebol poskytnutý priestor na obhajobu pred súdom.
7. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ako sa žalovaný a vodič motorového vozidla osobne zúčastnili na konaní pred zmierovacím sudcom v Neapole v konaní o náhradu škody poškodenej proti talianskej kancelárii poisťovateľov - Centrálny taliansky úrad. Súd v tomto smere poukázal na čl. 47 Charty, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ale aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručuje právo na spravodlivé konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný alebo jeho vodič sa proti nároku na náhradu škody mohol v súdnom konaní pred talianskym súdom brániť a navrhovať dôkazy na svoju obranu, práve naopak, z preloženého talianskeho rozsudku vyplynulo, že W. A.B. S. ako vlastník bol predvolávaný cez Centrálny taliansky úrad. Taktiež z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nevyplynulo, že by žalobca oznamoval žalovanému alebo vodičovi vedenie súdneho sporu pred talianskymi súdmi.
8. Žalobca tiež poukazoval, že škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa talianskeho právneho poriadku štandardným spôsobom a škodová dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola podľa žalobcu dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu, ktorým výpočtom je žalobca viazaný, pričom poukázal na všeobecné pravidlá vnútorných predpisov. Ako uviedol Súdny dvor Európskej únie, tieto akty finalizovali a uzavreli súkromnoprávne subjekty, pričom
na ich uzavretí sa nezúčastnila žiadna inštitúcia alebo orgán Únie a taktiež nie sú prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15.6.2017 vo veci C-587/15). Tieto vnútorné predpisy Rady kancelárií, ktoré sú prílohou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov EHS a ostatnými pridruženými krajinami neupravujú procesné podmienky, za ktorých môže národná kancelária poisťovateľov, ktorá vstupuje do práv inej národnej kancelárie poisťovateľov, podať žalobu voči osobe, ktorú považuje za zodpovednú za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, ktorá sa stala v inom členskom štáte, pretože uvedené vnútorné predpisy sa týkajú vzťahov medzi príslušnými národnými kanceláriami poisťovateľov. Súd tiež zdôraznil, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ale ani zákon o PZP neustanovujú, že by žalobca mohol vymáhať sumu od osoby, ktorá údajne spôsobila škodu bez toho, aby sa určilo, či boli tieto sumy dôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca výzvou zo dňa 27.10.2014 žiadal od žalovaného o vyjadrenie k skutkovému deju škodovej udalosti a k jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, na čo žalobca preukázateľne reagoval, písomne svoje výhrady žalobcovi oznámi a poprel svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca intervenoval taliansku kanceláriu poisťovateľov a uviedol mu stanovisko žalovaného, ktorý poprel svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu.
9. Žalobca ako pán sporu teda mohol v tomto súdnom konaní dôkazmi preukázať, že postupy dohodnuté v interných pravidlách tejto dohody boli dodržané, avšak preukázané nebolo, ako sa s likvidáciou škodovej udalosti vysporiadal samotný Centrálny taliansky úrad a korešpondent ako likvidačný zástupca, a tiež z dokazovania nevyplynulo, prečo Centrálny taliansky úrad neplnil poškodenému náhradu škody ešte pred samotným súdnym konaním, teda či uplatnený nárok poškodenej uznal alebo neuznal, a ak ho neuznal, z akých dôvodov. Žalobca uplatnený nárok preukazoval len rozsudkom zmierovacieho sudcu, bez ďalších dôkazov, z ktorého však vyplýva, že súd zaviazal na peňažné plnenie taliansku kanceláriu poisťovateľov, a nie je rozhodnutím, ktorý by vo svojom výroku konštatoval priamu zodpovednosť žalovaného alebo vodiča motorového vozidla za škodový dej, teda ktorý by niektorého z nich sankcionoval za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky.
10. V danom prípade nebolo preukázané, že by motorové vozidlo žalovaného mohlo dňa 28.04.2014 v čase 8:10 hodine svojou prevádzkou spôsobiť škodu poškodenému, ktorú žalobca postupom upraveným v Dohode medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi zaplatil Centrálnemu talianskemu úradu ako kancelárii poisťovateľov v Taliansku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP.
12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
14. Namietal, že predmetnom tohto konania je regresný nárok žalobcu v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na území Talianska. Z uvedeného je teda evidentné, že na posúdenie zodpovednosti za vzniknutú škodu je nevyhnutné použiť ustanovenia talianskeho právneho poriadku a nie právne predpisy slovenského právneho poriadku.
15. Žalobca v konaní predložil rozsudok talianskeho súdu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2018, ktorým taliansky súd zaviazal Taliansku kanceláriu poisťovateľov na náhradu škody poškodenému. Pre rozhodnutie v tejto veci však príslušný taliansky súd skúmal aj skutkový stav nehody, resp. určil, kto a čím spôsobil škodu, ktorej náhrady sa poškodený domáha. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd mal za preukázané zavinenie vodiča W. A., ktorý viedol motorové vozidlo zn. Scania s EČV: S.. V konaní pred talianskym súdom bolo výpoveďami dvoch svedkov preukázané, že škoda bola spôsobená predmetným
motorovým vozidlom. Túto skutočnosť však súd vo svojom rozhodnutí nielenže nezohľadnil, ale vôbec nespomenul. Výrok, ktorým taliansky súd zaviazal taliansku kanceláriu poisťovateľov na zaplatenie náhrady škody bol výlučne dôsledkom toho, že v konaní pred talianskym súdom bolo preukázané, že škoda bola spôsobená predmetným motorovým vozidlom. Uvedená skutočnosť, t. j. vznik, zavinenie a zodpovednosť za spôsobenú škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla bola v súlade s Dohovorom posúdená podľa talianskych právnych predpisov, a teda podľa platných predpisov štátu, na území ktorého k nehode došlo.
16. Tento rozsudok je jednoznačným dôkazom preukazujúcim zavinenie vodiča, ktorý prevádzkou predmetného vozidla bez poistenia zodpovednosti spôsobil škodu poškodenému. Žalobca v nadväznosti na predložený rozsudok poukázal na to, že jeho dôkazná sila nespočíva len vo výroku rozsudku, výlučne na ktorý sa súd upriamil, ale jeho obsahom sú aj výsledky dokazovania v konaní pred talianskym súdom preukazujúce spôsobenie škody motorovým vozidlom žalovaného. V tejto súvislosti sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a dôkazmi, týkajúcimi sa zavinenia a vzniku dopravnej nehody, ktoré vyplývajú z uvedeného rozhodnutia.
17. Žalovaným predložený záznam o výkone vozidla v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaný ako dôkaz o spoľahlivom zistení presného pohybu a manipulácii s motorovým vozidlom. Správnosť záznamu o výkone vozidla, ktorý vychádza z údajov GPS nebol v konaní žiadnym spôsobom overený či posúdený znaleckým dokazovaním a nemožno teda uzavrieť, že výsledky tohto záznamu sú správne, nakoľko zariadenie GPS nemusí poskytovať presné údaje, zariadenie mohlo byť poškodené, či dokonca so zariadením mohlo byť akokoľvek manipulované. Zároveň ostalo nevysvetlené, z akého dôvodu súd posúdil bezvýhradnú správnosť a pravdivosť tohto záznamu s ohľadom na protichodné skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu iného členského štátu a výsledky dokazovania tohto súdu členského štátu nepovažoval za dostatočné.
18. Nárok žalobcu na uplatnenú sumu voči žalovanému je oprávnený, nakoľko na území iného členského štátu došlo v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom bez poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu k vzniku škody, pričom držiteľom tohto vozidla bol v čase vzniku dopravnej nehody žalovaný. Vznik a zavinenie dopravnej nehody boli preukázané rozsudkom talianskeho súdu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2018.
19. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.
22. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci, jeho rozhodnutie je logické a presvedčivé. Okresný súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.
23. Odvolateľ v odvolaní namietal nerešpektovanie príslušných ustanovení Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 130/1976 Zb., ako aj to, že súd prvej inštancie mal nedostatočným spôsobom zohľadniť skutočnosti vyplývajúce z
rozsudku talianskeho súdu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2018, ktorým taliansky súd zaviazal Taliansku kanceláriu poisťovateľov na náhradu škody poškodenému.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými, a to aj medzinárodnoprávnymi súvislosťami, dôležitými pre riadne posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku, uvedenými v bodoch 55, 57, 58 a 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako sa súd náležitým spôsobom vysporiadal aj so závermi vyplývajúcimi z rozsudku talianskeho súdu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2018, ktorým taliansky súd zaviazal Taliansku kanceláriu poisťovateľov na náhradu škody poškodenému, a to v bodoch 51, 53, 54, 56 a 60 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V súvislosti s rozsudkom talianskeho súdu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.01.2018 odvolací súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný alebo jeho vodič sa proti nároku na náhradu škody mohli v súdnom konaní pred talianskym súdom brániť a navrhovať dôkazy na svoju obranu tak, ako im to malo byť umožnené s poukazom na čl. 47 Charty, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
25. Žalobca tiež spochybnil súdom prvej inštancie akceptovaný listinný dôkaz - Výpis zo záznamu o výkone vozidla žalovaného s tým, že podľa názoru žalobcu správnosť záznamu o výkone vozidla žalovaného, ktorý vychádza z údajov GPS, nebol v konaní žiadnym spôsobom overený či posúdený znaleckým dokazovaním, a preto nemožno uzavrieť, že výsledky tohto záznamu sú správne, nakoľko zariadenie GPS nemusí poskytovať presné údaje, keďže mohlo byť poškodené, či dokonca so zariadením mohlo byť akokoľvek manipulované.
26. Vierohodnosťou tohto výpisu sa súd zaoberal v bode 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okrem iného zohľadnil aj obsah vyjadrenia prevádzkovateľa systému „Ariadna.“ Ak žalobca vo svojom odvolaní súdu vytýkal, že správnosť tohto záznamu nebola v konaní žiadnym spôsobom overená, či posúdená znaleckým dokazovaním, toto jeho tvrdenie je potrebné považovať za neopodstatnené, keďže žalobca mal možnosť tento dôkaz spochybniť v konaní pred súdom prvej inštancie návrhom na znalecké dokazovanie, prípadne aj súkromným znaleckým posudkom, čo však žalobca nevyužil.
27. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
28. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalobca mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
29. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).