Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-42-2021.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/42/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: S. C., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X - D., S. U. č. XXX/X, Česká republika, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Čadca, Moyzesova 34, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: 1/ N. K., nar. XX.X.XXXX, 2/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F., M. R. C. XXXX/X, 3/ N. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V. XXXX/XX, všetci právne zastúpení JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom so sídlom F. J. XXXX, F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 12C/72/2017-123 zo dňa 13.10.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/72/2017-143 zo dňa 08.02.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. V., zapísaným na LV č. XXXXX Okresným úradom Čadca v katastri nehnuteľností tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcelu CKN 8869/4 - záhrada o výmere 148 m2, vytvorenú geometrickým plánom Ing. K. z pôvodnej CKN parcely 8869/1 o výmere 295 m2 a zostatok parcely o výmere 147 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 3/ tak, že 1-ica patrí do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ a druhá polovica do výlučného vlastníctva žalovaného 3/. Ďalej do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosť parcelu CKN 8871/1
- trvalé trávne porasty o výmere 118 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaných 1/ až 3/ prikázal nehnuteľnosť zapísanú ako parcela CKN 8872/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2 s tým, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva čiastku 1.845,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobkyni priznal nárok voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 137, § 141, § 142 OZ, čl. 20 Ústavy SR, resp. o trovách konania rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 CSP vzhľadom na úspech účastníkov v konaní. Súd konštatoval, že účastníci sú spoluvlastníci parciel špecifikovaných v žalobe, pričom žalobkyňa nie je ochotná zotrvať v spoluvlastníctve a požiadala o jeho zrušenie a vyporiadanie. Súd prihliadal najmä na ust. § 142 Občianskeho zákonníka, vyhodnocoval ustanovenie vzhľadom na možnosť reálnej deľby nehnuteľnosti, prikázanie za náhradu niektorým z účastníkov z dôvodu ich vhodnosti. Pri parcele CKN č. 8872/1 kat. úz. V. bral do úvahy skutočnosť, že na tejto majú žalovaní (a tiež ďalšia osoba) postavený rodinný dom. Hoci by to výmera umožňovala, nebolo by účelné nehnuteľnosť rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov, čím by sa predišlo ďalším nezhodám do budúcna. Pri parcele CKN 8871/1 kat. úz. V. bral do úvahy jej výmeru - 118 m2. Pokiaľ by takúto nehnuteľnosť rozdelil reálne podľa výšky spoluvlastníckych podielov, vzhľadom na výmeru vzniknutých samostatných parciel by to neprichádzalo do úvahy. Keďže táto parcela susedí s pozemkom, na ktorom má rodinný dom žalobkyňa, prikázal tento do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri pozemku CKN 8869/1 záhrada o výmere 395 m2 vykonal reálnu
deľbu a žalobkyni do výlučného vlastníctva pridelil novovzniknutú parcelu CKN 8869/4 o výmere 148 m2 a druhú časť o výmere 147 m2 ako zostatok pôvodnej parcely ponechal v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 3/. Keďže žalobkyni s prihliadnutím na získanú výmeru parciel pripadol menší podiel o 123,5 m2, súd zaviazal žalovaných k vyplateniu finančnej náhrady za vyšší podiel získaný pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, a to spolu vo výške 1.845,- eur. K takto stanovenej náhrade neboli zo strany účastníkov vznesené žiadne pripomienky.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podali odvolanie žalovaní 1/ až 3/. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu, a to najmä pre jeho zmätočnosť vo výrokovej časti, ako aj zmätočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukazovali pritom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), h), f) CSP s tým, že celý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za nezákonný, či už z porušenia ústavných práv, najmä žalovaného 1/ alebo z dôvodu jeho zmätočnosti. Žalovaní 1/ a 2/ svojimi podaniami zo dňa 09.10. a 12.10.2020 žiadali súd prvého stupňa o odročenie pojednávania stanoveného na deň 13.10.2020 a zároveň vyjadrili nesúhlas, aby právny zástupca sa týchto pojednávaní zúčastnil bez ich prítomnosti. O dôvode odročenia pojednávania predložili súdu lekársku správu, v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ ako onkologický pacient nemohol dostaviť na súdne pojednávanie, ani byť účastný žiadneho procesného úkonu pred súdom alebo iným orgánom. Zároveň svoju neprítomnosť žiadali žalovaní 1/ a 2/ ospravedlniť vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu, keď najmä žalovaný 1/ ako onkologický pacient by mohol byť ohrozený ochorením Covid 19. O odročenie pojednávania žiadali tiež z toho dôvodu, že žalovaný 1/ bol v minulosti účastný pri dohodách, na základe ktorých mali byť nehnuteľnosti užívané právnym predchodcom žalobkyne. Žiadal, aby v tejto veci bol súdom osobne vypočutý a mohol sa zúčastniť pojednávania. Zmätočnosť rozhodnutia videli odvolatelia v tom, že súd prikázal žalovaným 1/, 2/ a 3/ nehnuteľnosti, ale bez uvedenia podielu. Následne potom aj výrok, ktorým mali vyplatiť žalobkyňu súdom stanovenou sumou. Nebolo uvedené, ktorý z nich, v akej výške má plniť. Namietali tiež nesprávnosť postupu pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 OZ, keď súd bez toho, aby vypočul účastníkov, zistil ich majetkové, sociálne a osobné dôvody, im prikázal vec do spoluvlastníctva, pričom poukázali na tú skutočnosť, že súd nemôže vec takto prikázať spoluvlastníkovi proti jeho vôli, a to aj v prípade, ak by boli predpoklady na jej účelné využitie. Pokiaľ teda súd parcelu CKN 8872/1 prikázal žalovaným 1/ až 3/ do výlučného vlastníctva, konal tak bez ich súhlasu. Žalovaní 1/ a 2/ majú svoj podiel zaťažený exekučnými záložnými právami a sú insolventní, ich sociálna situácia vzhľadom na vek a zdravotný stav nie je dobrá. Naopak, žalovaný 3/ je schopný vyplatiť žalobkyňu na jej podiel a žiadať tento do svojho výlučného vlastníctva. Odvolatelia poukazovali na to, že nie je možné, aby súd riešil len podiel žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov ponechal v spoluvlastníctve, navyše takým spôsobom, z ktorého nevyplýva výška ich spoluvlastníckych podielov. Poukázali na to, že v pôvodnom spoluvlastníctve boli žalovaní 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci a žalovaný 3/ ako podielový spoluvlastník. Pri novom rozdelení spoluvlastníctva nie je zrejmé, kto a v akom podiele sa spoluvlastníkom stal vo vzťahu k celej parcele. Zvolený spôsob vysporiadania súdom nemá spočívať len v poskytovaní náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyni, resp. jednému zo spoluvlastníkov, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov. Pre takýto nesprávny postup súdu prvej inštancie odvolatelia tento považujú za arbitrárny a ústavne neudržateľný. Súd v tomto prípade nepostupoval v zmysle zásad a kritérií stanovených v § 142 ods. 1 OZ. Čo sa týka výroku o náhrade trov, v tomto prípade bolo porušené ich právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd mal použiť aplikáciu ust. § 257 CSP, pričom nezisťoval dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v tomto prípade môže vyplývať vzhľadom na rodinné vzťahy medzi stranami sporu, ako aj majetkové, sociálne a osobné dôvody najmä na strane žalovaných 1/ a 2/, ktoré skutočnosti prezentovali predložením lekárskych správ. Žalovaní len bránili svoje práva a poukazovali na získanie podielov žalobkyňou, čo nie je možné im pričítať v neprospech v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa. V plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolanie nepovažovala za dôvodné. Súd podľa nej dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom a vydané rozhodnutie je vecne správne a odôvodnené dostatočným spôsobom. Žalobkyňa sa viackrát pokúšala so žalovanými 1/ až 3/ dohodnúť aj mimosúdne, čo sa jej však nepodarilo. Čo sa týka porušenia ich procesných práv, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je tak závažným úkonom, aby, ak sa ho účastníci nezúčastnia, boli ich práva poškodené alebo neuplatnené, nakoľko boli zastúpení advokátom. Pri samotnom zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OZ. Zo strany súdu boli žalovaní vyzvaní
na súčinnosť a možnosť mimosúdnej dohody, čo sa však do dnešného dňa nestalo a žalovaní svojím konaním spôsobujú iba prieťahy. Z uvedených dôvodov potom bolo správne aj rozhodnutie o trovách konania, keď žalovaní 1/ až 3/ nemali snahu spor vyriešiť mimosúdne. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania, súd prvej inštancie rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. V.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, účastníci podľa listu vlastníctva č. XXXXX katastra nehnuteľností v kat. úz. V. sú spoluvlastníkmi parciel registrovaných v „C“ č. 8869/1 o výmere 295 m2 - záhrady, parc. č. 8871/1 o výmere 118 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 8872/1 o výmere 365 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na tejto parcele je postavený rodinný dom č. súp. XXX, vlastníctvo ktorého je evidované na LV č. XXX. Vlastníkmi parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX v kat. úz. V. sú v 1-ici žalobkyňa, v 1-ine žalovaní 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci a v 1-ine žalovaný 3/. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, pričom do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovzniknutú parcelu 8869/4 o výmere 148 m2 (z pôvodnej parcely 8869/1) o výmere 295 m2 a tiež nehnuteľnosť CKN 8871/1 - TTP o výmere 118 m2. Nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza rodinný dom, aj v spoluvlastníctve žalovaných, parcelu 8872/1 o výmere 365 m2 prikázal do „výlučného“ vlastníctva žalovaných 1/ až 3/ a taktiež aj zvyšok parcely 8869/1 o výmere 147 m2 s odôvodnením, že takto budú jednotlivé nehnuteľnosti, resp. rozdelená parcela 8869/1 lepšie využité. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi a argumentmi odvolateľov a za dôvodné považoval námietky týkajúce sa znemožnenia žalovaným 1/, 2/ práva na spravodlivý proces, ako aj čiastočnej zmätočnosti vydaného rozsudku. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 13.10.2020, pričom žalovaní 1/ a 2/ písomne požiadali o odročenie pojednávania, pričom žalovaný 1/ doložil do spisu potvrdenie lekára, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je schopný sa zúčastniť akýchkoľvek úkonov pred súdom. Svoju neprítomnosť tiež zdôvodnil obavou o možné zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti aj s prebiehajúcou pandémiou Covid 19. Zároveň žiadal, aby bol v konaní vypočutý ako účastník s tým, že chce byť osobne prítomný na pojednávaní a vypovedať k veci. Žalovaná 2/ svoju neprítomnosť ospravedlnila tým, že žalovaný 1/ je zdravotne ťažko postihnutý (ZŤP) pacient a doprevádza ho na všetky zdravotné vyšetrenia a zároveň ho ošetruje. Tiež poukázala na obavu z možného ochorenia vírusom Covid 19 v prípade, že by sa zúčastnila pojednávania na súde. Podľa zápisnice z pojednávania súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania s tým, že žalovaný 1/ je dlhodobo práceneschopný a jeho práva a povinnosti mohol hájiť právny zástupca, ktorý sa pojednávania tiež nezúčastnil. Konalo sa tak v neprítomnosti právneho zástupcu a žalovaných 1/ až 3/.
6. V zmysle § 183 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Civilný sporový poriadok zaviedol tiež novú právnu úpravu, z ktorej vyplýva (§ 183 ods. 2 CSP), že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Inými slovami zákonodarca uviedol, že jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré by malo byť odročené z toho istého dôvodu je už strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou.
7. Ako vyplynulo zo spisu, pojednávanie vo veci pred tým, ako súd konal v neprítomnosti účastníkov, odročené z dôvodu, že by niektorý účastník argumentoval zdravotným stavom, nebolo. V tomto prípade tak žalovaný 1/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňoval pred pojednávaním, ktoré malo byť 13.10.2020, k čomu doložil aj príslušný doklad. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka
(alebo zástupcu) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod a ak účastník konania požiadal včas o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom (obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Navyše, v tom čase pojednávanie upravoval aj zákon č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého - § 3 súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď žalovaný 1/ doložil PN a správu lekára, že nie je schopný vykonať akýkoľvek úkon pred súdom, požiadal o odročenie pojednávania, pričom poukazoval aj na ohrozenie jeho zdravotného stavu v súvislosti s pandémiou, možno považovať vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti, pokiaľ sa dožadoval výsluchu a prítomnosti na pojednávaní, ako odňatie jeho základných procesných práv.
8. K ďalším námietkam uvedeným v odvolaní je potrebné uviesť, že pokiaľ súd po zrušení vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že ustanovil žalovaných ako spoluvlastníkov veci, avšak bez toho, aby zisťoval, či spoluvlastník, ktorému sa má vec takto prikázať, s tým súhlasí, je dôvodná. Odvolací súd ďalej podotýka, že pokiaľ vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Pokiaľ teda súd vo výroku prikázal do „výlučného“ vlastníctva žalovaným 1/ až 3/ nehnuteľnosť, takýto výrok je zmätočný. Taktiež pokiaľ súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo a k určitej veci - parcele vytvoril spoluvlastníctvo nové, bolo žiaduce určiť, aké spoluvlastníctvo vzniklo medzi účastníkmi a v akom podiele (bezpodielové, podielové a aký kto z nich má podiel). V súvislosti s tým je tiež nesprávny výrok, ktorým súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ k povinnosti vyplatiť žalobkyni stanovenú sumu 1.845,- eur, keď z neho nie je zrejmé, v akom pomere, ktorý zo spoluvlastníkov má čo zo sumy hradiť.
9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti neostalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí je potrebné sa vysporiadať s tvrdením žalovaných pokiaľ im súd chce prikázať vec do spoluvlastníctva, či s takýmto postupom súhlasia, prípadne vzhľadom na ich vyjadrenia, aký by mal byť ich podiel k veci vzhľadom k celku, prípadne či neprikáže vec len jednému zo žalovaných. Až po takomto doplnení dokazovania je možné opakovane vo veci rozhodnúť, akým spôsobom sa spoluvlastníctvo vyporiada.
10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).