Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1693-2020.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1693/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie 9/9, 042 11 Košice, IČO: 30794536, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 545/20 rozhodujúc o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti bežného výživného na maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.12.2022 do budúcna zastavuje II. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti bežného výživného na E. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.10.2023 do budúcna zastavuje.
III. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti bežného výživného na A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.02.2024 do budúcna zastavuje. IV. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.10.2020 domáhal od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 4074,72 eur a bežného výživného, na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 19P/160/2017 zo dňa 18.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.11.2017 (ďalej aj ako ,,Exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 16.11.2020 súdneho exekútora: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 5EX 545/20 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej. Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 23.11.2020. Povinná dňa 27.05.2026 podala návrh na zastavenie exekúcie na Okresnom súde Banská Bystrica. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 08.06.2026 postúpené Okresným súdom Banská Bystrica uvedené podanie povinnej. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2026 bol podaný po zákonom zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že žiada exekúciu zastaviť z dôvodu neoprávneného vymáhania. Povinná má za to, že súdny exekútor vymáha od nej výživné za obdobie, ktoré už dávno ani platiť nemusí. Povinná vo svojom návrhu poukazuje na to, že jej syn E. B. je už plnoletý, pracuje a skončil školu v roku 2024, jej dcéra A. B. taktiež ukončila školu a ani na dcéru F. B. nemôže povinná platiť výživné, nakoľko právoplatným rozsudkom v roku 2024 bola zverená do osobnej
starostlivosti. Ďalej povinná poukazuje aj na maloletú dcéru D. B., ktorá jej zverená od roku 2022 do osobnej starostlivosti povinnej. Na základe vyššie uvedené žiada povinná, aby jej oprávnený vrátil to čo bolo neoprávnene vymáhané a aby exekúcia voči nej bola zastavená.
5. Oprávnený sa dňa 11.06.2026 k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: „Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 29.10.2020. Predmetom exekúcie bolo zameškané výživné za obdobie od 1.11.2017 do 31.10.2020 na 4 deti spolu vo výške 4074,72 € a bežné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na 4 neplnoleté nezaopatrené deti za obdobie od 1.11.2020 do budúcna. Vzhľadom k tomu, že maloletá D. bola rozsudkom Okresného súdu Košice –okolie zo dňa 24.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.12.2022, zverená do starostlivosti matky, oprávnený prestal predpisovať bežné výživné na toto dieťa od mesiaca 12/2022. Vzhľadom k tomu, že maloletý E. nadobudol plnoletosť 6.10.2023, oprávnený prestal na toto dieťa predpisovať bežné výživné od mesiaca 10/2023. Vzhľadom k tomu, že maloletá A. nadobudla plnoletosť 2.11.2024, oprávnený prestal predpisovať bežné výživné na toto dieťa od mesiaca 2/2024. Vzhľadom k tomu, že maloletá F. bola rozsudkom Mestského súdu Košice č. 41P/75/2025 zo dňa 11.11.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.12.2025, zverená do starostlivosti matky, oprávnený prestal predpisovať bežné výživné na toto dieťa od mesiaca 12/2025. Celkové predpísané výživné za obdobie od 1.11.2017 do 30.11.2025 predstavuje sumu 10.501,95 €. Súdny exekútor vymohol v priebehu exekučného konania sumu 5.069,65 €. Z uvedeného vyplýva, že zostatok dlhu povinnej k dnešnému dňu predstavuje sumu 5.432,30 €. Z vyššie uvedených dôvodov nie je dôvod na zastavenie exekúcie a oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí.“
6. Súd dňa 07.09.2026 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k bežnému výživnému, aby súdu presne definovali od akého dátumu vymáha bežné výživné a dokedy, nakoľko oprávnený vo svojom podaní poukazoval na to, že celkové predpísané výživné je len za obdobie od 01.011.2017 do 30.11.2025. Dňa 15.09.2026 bola súdu doručená odpoveď od súdneho exekútora, v ktorej uviedol nasledovné: „Predmetom vymáhanie v exekučnom konaní je -zmeškané výživné od 01.11.2017 do 30.11.2025 na 4 maloleté deti, bežné výživné od 01.12.2025 vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa – na 3 deti. Oprávnený návrhom zo dňa 19.12.2025 žiadal o čiastočné zastavenie exekúcie a žiadal súdneho exekútora aby od povinnej nevymáhal bežné výživné na mal. F. B., nar. 1504.2008, od 01.12.2025 do budúcna. Keďže čiastočné zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súdny exekútor jeho návrhu vyhovel a dňa 07.01.2026 v zmysle ust. 61n odst. 2 Exe. por. vydal Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie a to v časti bežného výživného na mal. F. od 01.12.2025 do budúcna. Oprávnený k dnešnému dňu nepodal návrh, ktorým by žiadal o zastavenie exekúcie v časti bežného výživného na zvyšné deti.“
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplní. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. .
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
16. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinná v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinná môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené
pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinnej. Povinná musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinnej na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie
17. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
18. Súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. I napriek skutočnosti, že ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný po zákonnej lehote, súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených dokumentov, a to vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrením súdneho exekútora.
19. Súd po preskúmaní obsahu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie je možné v časti vyhovieť, aj keď bol podaný po lehote. Sám oprávnený vo svojom podaní uviedol, že na maloletá D. prestal predpisovať bežné výživné od mesiaca 12/2022, na maloletého E. prestal predpisovať bežné výživné od mesiaca 10/2023, na maloletú A., oprávnený prestal predpisovať bežné výživné od mesiaca 2/2024. Nakoľko oprávnený návrhom zo dňa 19.12.2025 žiadal o čiastočné zastavenie exekúcie voči mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, súdny exekútor jeho návrhu vyhovel a dňa 07.01.2026 v zmysle ust. 61n odst. 2 Exe. por. vydal Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie a to v časti bežného výživného na mal. F. od 01.12.2025 do budúcna. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného na maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.12.2022 do budúcna, v časti bežného výživného na E. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.10.2023 do budúcna a v časti bežného výživného na A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima od 01.02.2024 do budúcna, nakoľko v priebehu exekúcie nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik časti vymáhaného nároku. (výrok I., výrok II., výrok III.)
20. V ostatnej časti nebol preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v ostatnej časti podľa § 61l ods. 3) Exekučného poriadku zamietol. (výrok IV.)
21. Súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinná si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.