Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. K. XX/XX, Z. - Q. F., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, sídlo Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sídlo Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., sídlo Vysoká 2/ B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpená zahraničným združením: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., sídlo Na Poříčí 1079/3a, Praha, Česká republika, v mene ktorej právne služby poskytuje organizačná zložka zahraničnej osoby: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, sídlo Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 034 166, 2/ MH Invest, s.r.o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom: JUDr. Allan Böhm, sídlo Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 3/ P.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/XX, Z. - Q. F., 4/ Združenie domových samospráv, o.z., sídlo Rovniankova 1667/14, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, 5/ D.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. L. XXX/X, Z. - L., 6/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XXXX/X, Z. - I., 7/ X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. L. XXX/XX, Z. - L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 28443/2017/ SV/77372 zo dňa 21.11.2017 na základe správnej žaloby,

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predložených administratívnych spisov, vedených v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Dňa 26.03.2017 bola Okresnému úradu Nitra (odboru výstavby a bytovej politiky) ako orgánu verejnej správy prvého stupňa a stavebnému úradu (ďalej aj len „okresný úrad“, „orgán verejnej správy prvého stupňa“, „stavebný úrad“, ak z povahy veci nevyplynie iné) doručená žiadosť ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka o stavebné povolenie podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „Stavebný zákon“) pre stavbu „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ s miestom stavby Strategický park Nitra v katastrálnych územiach L. a E. v rozsahu stavebných objektov SO 810, SO 811 a S 812. Jej doručením sa začalo stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia ( Stavebného zákona v spojení s , o správnom konaní /správny poriadok/, ďalej aj len „Správny poriadok“).

3. Okresný úrad oznámením (č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-2) zo 06.07.2017 oznámil účastníkom administratívneho konania (vrátane žalobcu, ktorému bolo doručené dňa 14.07.2017) začatie stavebného konania na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia.

3.1. V oznámení stavebný úrad okrem iného uviedol, že územné rozhodnutie sa podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona v danej veci nevyžaduje, pretože na stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci Strategického parku v Nitre bolo Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ministerstvo hospodárstva SR“, „MH SR“) vydané osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo 14.01.2016 a že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ministerstvo životného prostredia SR“, „MŽP SR“), odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017.

3.2. Stavebný úrad v oznámení uviedol, že upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, keďže sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

3.3. Stavebný úrad v oznámení poučil účastníkov konania, že sa môžu k podkladom žiadosti o stavebné povolenie vyjadriť v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania. Stavebný úrad v oznámení súčasne poučil účastníkov administratívneho konania o možnosti nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia s tým, že uviedol miesto nahliadnutia, termíny nahliadnutia do spisu ako aj telefonický kontakt, na ktorom je potrebné termín nahliadnutia vopred dohodnúť.

4. Stavebný úrad prípisom č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-3 zo 07.07.2017 zaslal MŽP SR na posúdenie kópiu žiadosti o stavebné povolenie, oznámenie o začatí stavebného konania, projektovú dokumentáciu ako aj vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok v záverečnom stanovisku č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016.

4.1. Dňa 03.08.2017 bolo stavebnému úradu v nadväznosti na jeho uvedený prípis doručené záväzné stanovisko MŽP SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 36091/2017 z 03.08.2017, vydané podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „zákon o EIA“ alebo „“), podľa ktorého stavba „Automotive Nitra project, E1 budovy“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti o stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

4.2. V odôvodnení záväzného stanoviska MŽP SR poukázalo okrem iného aj na to, že MŽP SR ako príslušný orgán vydal pre navrhovanú činnosť s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o EIA záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, právoplatné dňa 18.01.2017 a že v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom na začatie správneho konania budú primerane platné podmienky určené v uvedenom záverečnom stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly VI.3. záverečného stanoviska.

5. Dňa 17.07.2021 bola Okresnému úradu Nitra doručená žiadosť žalobcu, ktorú označil a aj v obsahu ktorej výslovne uviedol, že ju podáva ako žiadosť o poskytnutie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca sa na jej základe domáhal vyhotovenia fotokópie administratívneho spisu vedeného vo veci stavebného konania na Okresnom úrade Nitra pod sp. zn. OU- NR-OVBP2-2017/027127 (t. j. stavebného konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie).

5.1. O tejto žiadosti žalobcu bolo vedené na Okresnom úrade Nitra správne konanie pod sp. zn. OU- NR-OVBP2-2017/030840.

6. K oznámeniu o začatí stavebného konania sa z účastníkov stavebného konania vyjadril žalobca (podaním doručeným stavebnému úradu dňa 25.07.2017).

7. Stavebný úrad na základe vyjadrenia žalobcu prípisom č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-8 z 18.08.2017 požiadal Mesto Nitra (útvar hlavného architekta) o stanovisko, či na územie určené pre umiestnenie „priemyselného parku“ mal byť spracovaný územný plán zóny, keďže táto skutočnosť vyplýva z grafickej časti Územného plánu mesta Nitra a grafická časť je záväzná.

7.1. V nadväznosti na uvedený prípis Mesto Nitra, útvar hlavného architekta uviedlo, že v záväznej časti Územného plánu Mesta Nitra, ktorá je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitry č. 3/2003 z 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.

8. Stavebný úrad podľa § 117b Stavebného zákona vydal dňa 25.08.2017 podľa § 66 Stavebného zákona v spojení s § 46 Správneho poriadku stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 z 25.08.2017, ktorým o žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka rozhodol tak, že povolil stavbu „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ v rozsahu tam bližšie špecifikovaných (názvom a pozemkom, na ktorom budú umiestnené) stavebných objektov označených ako SO 810, SO 811 a SO 812, s miestom stavby Strategický park v katastrálnom území L. a E.. Vo výrokovej časti stavebného povolenia orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol základné údaje o stavbe, projektantovi stavby, spôsob uskutočnenia stavby, dôvody, pre ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby (kde nad rámec tých, ktoré uviedol už v oznámení o začatí stavebného konania doplnil, že stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a Obce E.), zoznam účastníkov konania, podmienky na uskutočnenie stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov a rozhodnutie o námietkach žalobcu (ktoré stavebný úrad zamietol).

8.1. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie o jednotlivých námietkach žalobcu a k veci samej ďalej okrem iného uviedol, že po preskúmaní podkladov dospel k záveru, že stavba je v súlade s platným územným plánom Mesta Nitra a Obce Lužianky, projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovenú Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. V projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov sú kladné a stavebný úrad ich zohľadnil vo svojom rozhodnutí, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov chránených osobitnými predpismi.

9. Žalobca podal proti stavebnému povoleniu stavebného úradu (bod 8. odôvodnenia) odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia ním napadnutého stavebného povolenia.

10. Stavebný úrad ako orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil prípisom (č. OU-NR- OVBP2-2017/027127-12) z 26.09.2017 o obsahu odvolania žalobcu ostatných účastníkov (stavebného) konania a následne predložil odvolanie s administratívnym spisom na rozhodnutie žalovanému.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný, sekcia výstavby, o odvolaní žalobcu (bod 10. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 28443/2017/SV/77372 z 21.11.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa (bod 8. odôvodnenia). Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 18.12.2017. Rozhodnutie žalovaného (ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie) nadobudlo podľa vyznačenej doložky právoplatnosti právoplatnosť dňa 18.12.2017.

11.1. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne:

11.2. Žalovaný podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal v odvolacom konaní odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (preskúmal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Stavebným zákonom, jeho vykonávajúcou vyhláškou, Správneho poriadku, , zákona o EIA), a to aj z hľadiska odvolacích dôvodov, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

11.3. Právne odôvodnil žalovaný napadnuté rozhodnutie najmä § 23 ods. 2, ods. 4, § 32 ods. 1, ods. 2, § 59 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a § 32 ods. 2, § 61 ods. 2 a ods. 3 Stavebného zákona.

11.4. Žalovaný zhrnul v odôvodnení dovtedajší priebeh administratívneho konania (ktorý zodpovedá obsahu administratívnych spisov a je uvedený už v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia rozsudku správneho súdu).

11.5. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením a právnym názorom okresného úradu uvedeným v podrobne odôvodnenom odvolaním napadnutom rozhodnutí (stavebnom povolaní), pričom uviedol, že toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán príslušný podľa § 117b Stavebného zákona, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

11.6. Odvolacie dôvody žalobcu žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné, čo v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný aj bližšie odôvodnil. V rámci toho okrem iného uviedol, že:

11.6.1. Námietka odvolateľa týkajúca sa nevyhovenia jeho žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle zákona o slobode informácií je neopodstatnená, keďže táto sa netýka tohto správneho konania.

11.6.2. V stavebnom konaní bolo preukázané, že v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých sa územné rozhodnutie nevyžaduje, pretože v ňom išlo o umiestnenie strategického parku a prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu a z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny vyplýva, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením.

11.6.3. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k dopravnému napojeniu, žalovaný uviedol, že dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré odvolateľ v súvislosti s tým namietal, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom projektovej dokumentácie týkajúcej sa predmetnej stavby a nesúvisia ani s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest.

11.6.4. Okresný úrad riadne oznámil všetkým účastníkom konania jeho začatie a nijak im nebránil v podávaní pripomienok, nahliadaní do spisu, vyhotovovaní kópii, pričom im poskytol primeraný čas a možnosť, aby mohli riadne uplatniť svoje práva. Žalobca toto právo v konaní aj využil vo vyjadrení zo 06.07.2017, doručenom okresnému úradu dňa 25.07.2017, obsahom ktorého boli aj námietky, o ktorých okresný úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí rozhodol a riadne sa s nimi vysporiadal.

11.6.5. V záväznom stanovisku MŽP SR č. 36091/2017 z 03.08.2017, ktorým je okresný úrad v stavebnom konaní viazaný, toto skonštatovalo, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

11.6.6. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa zastavovacieho plánu celého súboru stavieb nie je taktiež opodstatnená, keďže priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a vydaním stavebného povolenia na prvý objekt sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

11.6.7. Okresný úrad bol pri rozhodovaní viazaný záverečným stanoviskom vydaným MŽP SR, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie na navrhovanú činnosť Automotive Nitra project - Fáza -1.7/pl zo 04.11.2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) z 13.01.2017 a bol povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Z rozhodnutia ani zo spisu pritom nevyplýva, že by okresný úrad vychádzal z rozhodnutia zo zisťovacieho konania alebo z iného zámeru, ako bol posúdený v uvedenom záverečnom stanovisku.

11.6.8. K okruhu účastníkov žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého bolo vydané záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016, právoplatné dňom 18.01.2017, a okresný úrad vychádzal z okruhu účastníkov uvedených v tomto záverečnom stanovisku.

III. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

12. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou na poštovú prepravu dňa 19.02.2018, doručenou správnemu súdu dňa 20.02.2018, domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2017/027127-10 zo dňa 25.08.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, výslovne v žalobe založil na nižšie uvedených žalobných dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového stavebného úradu. V tejto súvislosti aj uviedol, že keďže žalovaný na tieto dôvody v odvolaní neprihliadol, porušil § 59 Správneho poriadku, ktorý mu stanovuje povinnosť preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

13.1. Žalobný bod 1/ (v správnej žalobe označený v bode III.1): Žalobca namietal nezákonnosť konania z dôvodu, že tomuto stavebnému konaniu nepredchádzalo územné rozhodnutie, a to bez splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, keďže v danej veci podľa žalobcu strategický park nie je v súlade s platným územným plánom mesta Nitra, pričom danosť tohto súladu je jednou z podmienok aplikácie § 32 ods. 2 Stavebného zákona. V aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je síce vymedzené územie priemyselného parku Nitra - Sever, avšak nie je v ňom vymedzená hranica Strategického parku a nie je v ňom ani definované územie pre Strategický park. Nemožno pritom zamieňať Strategický park s priemyselným parkom Nitra - Sever, ktorý je podstatne menší ako Strategický park a nie je umiestnený na relevantných pozemkoch mesta Nitra.

13.2. Žalobný bod 2/ (v správnej žalobe označený ako III.2): V nadväznosti na vyhlášky ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, žalobca uviedol, že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, tvoriacej súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ nebol zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený, čo však stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

13.3. Žalobný bod 3/ (v správnej žalobe označený ako III.3): Vadnosť stavebného povolenia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca ďalej identifikoval v tom, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, a to konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa toto stavebné konanie týka), sú nepreskúmateľné a uvedené je z nich nezistiteľné. Stavebný úrad je podľa § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona povinný určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie. To nie je možné bez znalostí dopravnej situácie. Rovnako bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže ani zabezpečiť dodržanie zákonnej podmienky pri daných stavbách, vyplývajúcej z vyhlášky MŽP SR č. Žalobca uviedol, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku ako aj pre Automotive Nitra Project. Daný úsek cesty nebol ani predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o EIA. Žalobca poukázal na rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 13.01.2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.), ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko MŽP SR č, 4783/2016-1.7/pl. zo 04.11.2016 a v ktorom minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti I., v lokalite V. - X., L. ul. Z. C. D. Stavebný úrad neskúmal naplnenie týchto ministrom stanovených podmienok pri vydávaní stavebných povolení na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť navrhovanej činnosti.

13.4. Žalobný bod 4/ (v správnej žalobe označený ako III.4): Žalobca poukázal na to, že podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej v tejto časti odôvodnenia aj len ako „zákon o EIA“), pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy §-u 18 ods. 2 písm. b) daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, je práve v prípade predmetnej položky 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé, že podľa platnej legislatívny je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zákonná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadať na zákona o EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Zdôraznil, že v rámci Strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Poukázal na to, že pojem „Strategický park“ je širší pojem a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. Je preto nutné ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým aj napadnutého rozhodnutia.

13.5. Žalobný bod 5/ (v správnej žalobe označený ako III.5): Žalobca v rámci tohto žalobného bodu poukázal na to, že ešte pred vydaním stavebného povolenia podaním zo 14.07.2017, ktoré podal dňa 17.07.2017, žiadal o poskytnutie informácií podľa , obsahom ktorej bola žiadosť o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu. Ďalej uviedol na skutočnosti týkajúce sa konania o tejto jeho žiadosti. Podľa žalobcu je irelevantné, či o uvedené žiadal podľa alebo podľa Správneho poriadku, keďže ide o dva režimy sprístupňovania informácií, ktoré sa nevylučujú. Vzhľadom na to, že vo veci jeho žiadosti o poskytnutie informácií nebolo rozhodnuté do vydania stavebného povolenia, žalobca sa nemohol oboznámiť s podkladmi rozhodnutia.

13.6. Žalobný bod 6/ (v správnej žalobe označený ako III.6): V tomto žalobnom bode žalobca bez bližšej konkretizácie namietal, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, ktorý sa má realizovať len vo výnimočných prípadoch.

13.7. Žalobný bod 7/ (v správnej žalobe označený ako III.7): Čo sa týka záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016, právoplatného dňa 18.01.2017, tak toto rozhodnutie z procesu EIA sa týka stavebnej činnosti Automotive Nitra Project - Fáza 2. Stavebné objekty podľa tohto stavebného konania boli však predmetom konania podľa zákona o EIA v rámci navrhovanej stavebnej činnosti Automotive Nitra Project (navrhovateľom je subjekt SARIO), ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala a konanie sa ukončilo len rozhodnutím v rámci zisťovacieho konania. Automotive Nitra Project je iný zámer ako Automotive Nitra Project - Fáza 2. Správny orgán sa preto mal aj pri vymedzení okruhu účastníkov riadiť zisťovacím konaním, predmetom ktorého bol zámer „Automotive Nitra Project“ a nie „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Tým došlo k ďalšiemu pochybeniu správneho orgánu, keď nekonal s osobami, ktoré tvorili zákonný okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona.

13.8. Žalobný bod 8/ (v správnej žalobe označený ako III.8): V poslednom žalobnom bode žalobca namietal, že odvolací orgán nezistil, že v danej veci nebola dodržaná 7-dňová lehota na oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 Stavebného zákona, keď žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 26.06.2017 a k oznámeniu došlo 06.07.2017.

III. b/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov vyjadrenia žalovaného

14. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvody na jeho zmenu či zrušenie. Žalovaný k nedôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

14.1. K žalobnému bodu 1/: Predmetná stavba sa mala realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií (č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 a jeho doplnenia č. 20801/2015-1000-3561 z 22.07.2015 a č. 13489/2016-1000-02437 zo 14.01.2016) podľa V konaní bolo súčasne preukázané, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami jednotlivých obcí. Mesto Nitra pritom vo vyjadrení č. 13980/2017 z 25.08.2017 uviedlo, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Povoľovaná stavba preto nevyžaduje podľa Stavebného zákona územné rozhodnutie.

14.2. K žalobnému bodu 2/: Čo sa týka priestorového usporiadania strategického parku, tak toto vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, vydanému pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo 16.12.2015. Vydaním stavebného povolenia na prvý objekt sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

14.3. K žalobnému bodu 3/: Dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta sa neriešili v predmetnom stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa predmetnej stavby a nesúvisia ani s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného Slovenskou správou ciest.

14.4. K žalobnému bodu 4/: Žalovaný poukázal na to, že zo záväzného stanoviska MŽP SR č. 36091/2017 z 03.08.2017, vyplýva, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA a s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Okresný úrad je v konaní o vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom záverečného stanoviska vydaným MŽP SR.

14.5. K žalobnému bodu 5/: Čo sa týka namietaného nevybavenia žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorej požiadal o vyhotovenie kópie spisového materiálu, tak táto námietka nie je dôvodná. Vybavovanie žiadosti o sprístupnenie informácie je samostatným správnym konaním, ktoré nijak nesúvisí s napadnutým konaním. Naviac, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že okresný úrad riadne oznámil účastníkom konania začatie konania v predmetnej veci, účastníkom konania nebránil v podávaní pripomienok, nahliadaní do spisu, vyhotovovaní kópii a výpisov, pričom im poskytol primeraný čas a možnosť, aby mohli riadne uplatniť svoje práva účastníkov konania. Žalobca toto právo aj riadne využil, o čom svedčí aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.07.2017, ktoré bolo doručené okresnému úradu dňa 25.07.2017 a s ktorými sa tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí riadne zaoberal.

14.6. K žalobnému bodu 6/: Žalovaný nezistil, že by okresný úrad porušil § 61 Stavebného zákona, keď v danej veci upustil od miestneho zisťovania, prípadne aj ústneho pojednávania.

14.7. K žalobnému bodu 7/: Stavebné objekty (SO 810, SO 811, SO 812 stavby „Automotive Nitra Project, E1 Budovy), vo vzťahu ku ktorým vydal v preskúmavanom administratívnom (stavebnom) konaní stavebný úrad stavebné povolenie, sú stavebnými objektmi, ktoré v rámci posudzovania podľa zákona o EIA boli obsiahnuté až v stavbe „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pre ktorú MŽP SR ako príslušný správny orgán vydal rozhodnutie - záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016, právoplatné dňa 18.01.2017. Z tohto dôvodu okresný úrad správne začlenil do okruhu účastníkov konania aj tých, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 59 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona), t. j. z konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny stavby „Automotive Nitra Project

- Fáza 2“.

14.8. K žalobnému bodu 8/: Stavebník podal na okresný úrad žiadosť o stavebné povolenie na predmetné stavby dňa 26.06.2017. Tento po oboznámení sa so žiadosťou a s jej prílohami následne dňa 06.07.2017 oznámil účastníkom začatie stavebného konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Ustanovenie § 61 ods. 1 Stavebného zákona ustanovuje, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, nie do 7 dní odo

dňa, kedy bola žiadosť podaná. Stavebný zákon neustanovuje stavebnému úradu lehotu, v ktorej musí preveriť, či je podaná žiadosť s predloženými dokladmi a projektovou dokumentáciou stavby úplná. Vo väčšine prípadov ide o rozsiahly spisový materiál, s ktorým je potrebné najskôr sa oboznámiť, aby mohol stavebný úrad vôbec zistiť, či je úplný, resp. či poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Okresný úrad sa s poukazom na uvedené porušenia lehoty podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona nedopustil.

III. c/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/

15. Potom, ako správny súd dňa 22.01.2020 vo veci vytýčil prvý termín pojednávania (na deň 05.03.2020), bolo správnemu súdu dňa 03.03.2020 doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ k správnej žalobe.

15.1. K uvedenému správny súd uvádza, že v rámci vykonávania procesných úkonov smerujúcich k prejednaniu veci samej na pojednávaní podľa prípisom č. k. - 115 ešte zo 14.02.2019 doručil správnu žalobu ďalšiemu účastníkovi 1/ a vyzval ho, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 30 dní. Tento prípis bol ďalšiemu účastníkovi 1/ doručený dňa 21.02.2019. Posledným dňom lehoty na podanie žalobnej repliky bol 25.03.2019. Ďalší účastník 1/, ako vyplýva z už vyššie uvedeného, v uvedenej lehote nepodal na správny súd žalobnú repliku, ale túto podal a bola správnemu súdu doručená až dňa 03.03.2020, teda takmer rok po márnom uplynutí lehoty určenej v prípise, viac ako mesiac potom, čo mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie a len dva dni predo dňom termínu nariadeného pojednávania.

15.2. Z ustanovenia explicitne vyplýva, že právo ďalších účastníkov vyjadriť sa k správnej žalobe je časovo obmedzené, a to lehotou určenou podľa správnym súdom. Z princípu sudcovskej koncentrácie konania okrem iného vyplýva, že neskôr urobené procesné úkony (t. j. urobené až po márnom uplynutí lehoty určenej súdom na jeho vykonanie - napr. v spojení s ) nemusia byť zo strany správneho súdu akceptované s poukazom na tzv. spätnú koncentráciu konania ( v spojení s ), a to najmä vtedy, ak by prihliadnutie na daný procesný úkon (napr. vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia či právnu argumentáciu) vyžiadalo okrem iného vykonanie ďalších úkonov súdu.

15.3. Z uvedených dôvodov (dĺžka doby od konca lehoty na vyjadrenie k žalobe do podania vyjadrenia, časový okamih doručenia vyjadrenia k žalobe - 2 dni pred nariadeným termínom pojednávania) v spojení s tým, že ďalší účastník 1/ vo vyjadrení neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by nemohol žalobnú repliku podať v prípise určenej lehote, teda včas, keď by si prihliadnutie na doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov správneho súdu (v danom prípade doručovanie vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/ podľa žalobcovi, odročenie nariadeného pojednávania, a v závislosti od podania žalobnej repliky k nemu vykonávanie ďalších procesných úkonov podľa ), správny súd na vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ v konaní neprihliadol. Správny súd túto preto ani nedoručoval ostatným účastníkom konania a preto sa ňou ani v tomto rozsudku vecne nezaoberal. Náklady spojené s jej podaním za týchto okolností nemožno považovať ani za účelne vynaložené.

IV. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

16. Ostatní ďalší účastníci konania (2/ až 7/) na výzvu správneho súdu vyjadrenie k správnej žalobe nepodali.

17. Žalobca procesné právo podať žalobnú repliku k vyjadreniu žalovaného, ktorú mu správny súd doručil, nevyužil.

18. Čo sa týka ďalšieho účastníka 3/, tento osobne v priebehu konania (dňa 11.09.2019) doručil správnemu súdu podanie v listinnej podobe, ktorého obsahom bolo vzdanie sa účastníctva v konaní. Keďže na tomto písomnom podaní ďalšieho účastníka 3/ nebola podľa osvedčená

pravosť podpisu žalobcu a s takýmto obsahom neurobil ďalší účastník 3/ ani elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom, nevyvolal tento procesný úkon ďalšieho účastníka 3/ pre nedostatok formy žiadne procesnoprávne účinky (najmä ten, že by mu v jeho dôsledku zaniklo účastníctvo v tomto správnom súdnom konaní). Ďalší účastník 3/, ktorý bol do konania pribratý uznesením č. k. - 60 z 28. novembra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019, bol pritom v poučení tohto uznesenia riadne poučený o náležitostiach podania, ktorým sa môže účastníctva v konaní vzdať.

19. Predseda senátu podľa nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, keďže o to požiadal aspoň jeden z účastníkov konania (ako prvý žalobca v podanej správnej žalobe).

19.1. Správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 05.03.2020.

19.2. Na pojednávaní sa k veci vyjadril žalobca tak v zastúpení ako aj priamo, žalovaný a ďalší účastník 1/. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom žalobnom návrhu, obsiahnutom v správnej žalobe. Žalovaný a ďalší účastník 1/ taktiež zotrvali na svojich návrhoch rozhodnutia vo veci samej, obsiahnutých v ich vyjadreniach k správnej žalobe.

19.3. Súd po prejednaní veci odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, termín ktorého bol opakovane rušený z dôvodu pandémie COVID-19 a zdravotných dôvodov predsedu senátu. Následne správny súd verejne vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 27.05.2021.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

20. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúci v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa veta druhá a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúci zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), na nariadenom pojednávaní ( ) preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa zamietol.

21. Správny súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) a v podstatných častiach aj v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

21.1. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21.2. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

21.3. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21.4. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21.5. Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

21.6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21.7. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

21.8. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

21.9. Podľa , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa .

21.10. Podľa , zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

21.11. Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

21.12. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

21.13. Podľa , (ods. 1) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (ods. 2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

21.14. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21.15. Podľa , zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

21.16. Podľa , zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21.17. Podľa , zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

21.18. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „Stavebný zákon“, ak nie je uvedené inak), účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu

byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu1g), d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

21.19. Poznámka pod čiarou 1g) Stavebného zákona odkazuje na až 27 v znení neskorších predpisov.

21.20. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

21.21. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

21.22. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

21.23. Podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

21.24. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

21.25. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21.26. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

21.27. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „“, ak nie je uvedené inak), ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

21.28. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o EIA“, ak nie je uvedené inak), na účely tohto zákona

r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

21.29. Podľa § 6a ods. 1 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

21.30. Podľa § 6a ods. 2 písm. a) zákona o EIA, medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

21.31. Podľa § 6a ods. 5 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

21.32. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

21.33. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

21.34. Podľa § 24 ods. 5 písm. c) zákona o EIA, prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je a) doklad o zaregistrovaní, ak ide o stanovisko občianskeho združenia25) alebo mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia,7a) b) podpisová listina podľa odseku 7, ak ide o spoločné stanovisko občianskej iniciatívy, c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

21.35. Podľa § 37 ods. 1 zákona o EIA, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

21.36. Podľa § 37 ods. 5 zákona o EIA v znení účinnom do 31.12.2016 (t. j. v čase vydania záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016), podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12.

21.37. Podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27)

vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.

21.38. Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie“, bod VI. - „Rozhodnutie vo veci“, 5. - „Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou.“

21.39. Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie“, bod VII. - „Odôvodnenie záverečného stanoviska“, 2. - „Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 zákona vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou.“

21.40. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „Správny poriadok“, ak nie je uvedené inak), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21.41. Podľa § 14 Správneho poriadku, (ods. 1) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (ods. 2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

21.42. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

21.43. Podľa § 18 ods. 2 vety prvej Správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

21.44. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

21.45. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

21.46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

21.47. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

21.48. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

21.49. Podľa , , o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“), (ods. 1) žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (ods. 2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (ods. 4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

21.50. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.28)

21.51. Poznámka 28) o správnom konaní (správny poriadok).

22. upravuje v ustanovení inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie umožňuje správnemu súdu vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no nemusí) stručne zopakovať.

23. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúcich pre posúdenie veci - pričom totožnosť predmetu konania posudzoval jednak z hľadiska toho, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil stavebné povolenie vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa a jednak z hľadiska toho, že preskúmavané rozhodnutia sa týkali odlišných jednotlivých stavebných objektov, avšak boli súčasťou totožnej výstavby v Strategickom parku Nitra, a preto aj rozhodnutia vychádzali sčasti z rovnakých a sčasti obsahovo rovnakých podkladov), správny súd už rozhodol vo viacerých správnych súdnych konaniach.

24. Týmito konaniami a v nich vydanými rozhodnutiami sú:

1/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 280 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

2/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k. - 217 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

3/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 446 z 26. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

4/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k. - 638 z 20. augusta 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “),

5/ konanie vo veci so sp. zn. , v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.

- 201 z 11. marca 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “).

24.1. Z uvedených rozsudkov (ktoré správny súd súčasne pripája do spisu vedeného v tejto veci) vyplýva, že žalobca v správnych žalobách v uvedených veciach vedených so sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , uviedol všetky žalobné dôvody totožné s tými, ktoré uviedol v správnej žalobe aj v prejednávanej veci. Správny súd sa v odôvodnení rozsudkov vydaných v uvedených veciach s týmito žalobnými dôvodmi náležite vysporiadal. Správny súd sa v odôvodnení už uvedených právoplatných rozsudkov súčasne zaoberal aj tým, či má žalobca v totožných správnych súdnych konaniach aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby a ak áno, tak na akom právnom základe a aké závery z toho vyplývajú. Ďalej sa zaoberal aj právom žalobcu rozširovať žalobné dôvody na pojednávaní, uskutočnenom po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Aj tieto závery správneho súdu, ku ktorým dospel v rozsahu posudzovania týchto procesných otázok, sú relevantné aj pre toto správne súdne konanie, keďže vychádzajú z rovnakého skutkového a právneho základu, aký je daný aj v tejto veci.

24.2. Súčasne, v tomto správnom súdnom konaní uplatnil žalobca aj jeden žalobný dôvod, ktorý v tej podobe ako ho uplatnil v správnej žalobe v tejto veci, neuplatnil v už označených veciach (ide o žalobný bod 5/).

24.3. Skutočnosť, že v tomto správnom súdnom konaní uviedol žalobca aj jeden ďalší žalobný dôvod (v porovnaní s ostatnými uvedenými vecami) nebráni aplikácii inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa v tom rozsahu, v ktorom správny súd odkáže na tie časti odôvodnenia už uvedených právoplatných rozsudkov (bod 24. odôvodnenia), v ktorých správny súd vo vzťahu k totožnému predmetu konania už posudzoval tie isté žalobné dôvody totožného žalobcu, aké uplatnil žalobca aj v tomto správnom súdnom konaní a súčasne v rozsahu, v ktorom všeobecne posudzoval aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu. Súčasne v rozsahu toho žalobného dôvodu, ktorý žalobca uplatnil v tomto správnom súdnom konaní navyše, správny súd doplní odôvodnenie tohto rozsudku o jeho vlastné právne posúdenie.

25. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa , a to v rozsahu už uvedenom v predchádzajúcom bode odôvodnenia. Správny súd pre úplnosť dopĺňa, že správny súd v tomto správnom súdnom konaní nezistil žiadny legitímny dôvod na to, aby sa od právneho posúdenia jednotlivých žalobných dôvodov, v medziach ktorých už posudzoval správny súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí v označených právoplatne skončených konaniach s totožným predmetom, či od posúdenia relevantných procesných otázok, ovplyvňujúcich správne súdne konanie, odchýlil.

25.1. Správny súd preto primárne v uvedenom rozsahu aplikovateľnosti poukazuje na totožné rozsudky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

26. Správny súd v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku posúdi zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v medziach jednotlivých žalobných bodov. Vo vzťahu k posúdeniu relevantných procesných otázok a aj žalobných dôvodov žalobcu, ktoré uplatnil aj v už označených právoplatne skončených veciach, správny súd podľa primárne odkáže na jednotlivé časti odôvodnenia tých rozsudkov, v ktorých sa správny súd už s tým-ktorým procesným aspektom správneho súdneho konania a žalobným dôvodom zaoberal a dôvody v nich uvedené (stručne) zopakuje, prípadne doplní. Vo vzťahu k posúdeniu toho žalobného dôvodu žalobcu, ktorý žalobca neuplatnil v konaniach, v ktorých boli vydané rozsudky, na ktoré správny súd primárne aj v tomto konaní podľa odkazuje, správny súd uvedie ich vlastné právne posúdenie. Pre zdôraznenie totožnosti predmetu konania v niektorých prípadoch správny súd priamo v rámci zopakovania dôvodov skorších rozsudkov v hranatých zátvorkách poukazuje na niektoré skutočnosti, z ktorých je zrejmá totožnosť predmetu tohto správneho súdneho konania s tými konaniami, v ktorých boli vydané rozsudky, ktorých dôvody opakuje. Tam, kde aj skoršie rozsudky vychádzali z rovnakých podkladov a skutočností správny súd túto skutočnosť v hranatých zátvorkách neuvádza.

27. Úvodom, k aktívnej žalobnej legitimácii žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd podľa odkazuje na bod 35. až 38. odôvodnenia rozsudku sp. zn. (pričom obsahovo totožné sú napr. aj body 31. až 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , body 28. až 29. odôvodnenia rozsudku sp. zn. či 24. až 37. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), v ktorých správny súd k nej uviedol v podstate nasledovné závery, ktoré sú mutatis mutandis (tak ako aj ostatné, na ktoré správy súd podľa odkazuje a opakuje ich), aplikovateľné aj v tejto veci:

„35. V podanej žalobe [žalobca] tvrdil, že žalobu podáva podľa ust. z dôvodu, že sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, nakoľko na týchto právach a právom chránených záujmoch bol ukrátený.

36. S poukazom [na] vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby uvedené v jej II. a III. (III.1 až III.7) časti [v tejto veci sp. zn. v časti III, bodoch III.1 až III.8 žaloby - pozn. správneho súdu]), ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) [v tejto veci sp. zn. v časti I správnej žaloby - pozn. správneho súdu] tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich

právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

37. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. .

Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 tohto zákona je obsiahnutá definícia účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom konaní alebo kolaudačnom), a preto pre konania podľa tohto zákona platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, t. j. osobitným zákonom.

Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania, v tej - ktorej veci, má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.

zo dňa 01.03.2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba (zmena ktorej sa rozhodnutiami správnych orgánov povoľuje) sa realizuje v katastrálnom území E. na parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X [v tomto správnom súdnom konaní sp. zn. v katastrálnom území E. na parc. „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, v katastrálnom území L. na parc. „C“ č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX - pozn. správneho súdu v tomto konaní], pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákona definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území E., ale z kópie katastrálnej mapy zo dňa 08.08.2017, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je nesporné, že tento pozemok nie je susedným pozemkom k tým pozemkom, na ktorých sa predmetná zmena stavby pred jej dokončením realizuje.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, ktoré má súd k dispozícii). Taktiež podal i odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 08.10.2015, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a J. C. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015.

Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05.12.2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13.01.2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18.01.2017 a obe sú súčasťou administratívneho spisu, pričom i súd ich má k dispozícii.

38. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej II. a III. (III.1 až III.7) časti [v tejto veci sp. zn. v časti III, III.1 až III.8 žaloby - pozn. správneho súdu] je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

28. K nedôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov, resp. bodov (ktoré správny súd v celej tejto V. časti odôvodnenia tohto rozsudku označuje v zmysle označenia, aké im priradil v rámci bodu 13. odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd uvádza nasledovné.

29. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu 1/ správny súd podľa odkazuje na bod 31. odôvodnenia rozsudku sp. zn. sp. zn. (a vo vzťahu k nemu obsahovo rozsiahlejšie body 38. až 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorých sa správny súd podrobne zaoberal aj územným plánom Mesta Nitra), v ktorom správny súd k nemu uviedol, že:

„Súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky [podľa Stavebného zákona - pozn. správneho súdu v tejto veci sp. zn. ] považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov ... [v tejto veci sp. zn. sa stavebné konanie týkalo rovnakej stavby t. j. „Automotive Nitra Project, E1 Budovy“, len iných stavebných objektov

- pozn. správneho súdu v tejto veci]..., teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22.07.2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu

bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14.01.2016 [pozn. správneho súdu v tejto veci sp. zn. na toto osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky poukazuje v súvislosti s naplnením podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, za naplnenia ktorých sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, aj orgán verejnej správy prvého stupňa vo výrokovej časti stavebného povolenia]. Z tohto osvedčenia (ktoré s nachádza v súdnom spise) súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať P. Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona.

Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce E., čo potvrdila samotná Obec E. vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania [v tejto veci sp. zn. , v ktorej sú umiestnené stavebné objekty tak v katastrálnom území Obce E. ako aj Mesta Nitra súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce E. vyplýva zo záväzného stanoviska č. j. z 05.06.2017 (aj v nadväznosti na stanovisko Obce E. z posudzovania vplyvov na životné prostredie, z ktorého bolo vydané MŽP SR záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl, právoplatné dňa 18.01.2017), ktoré ďalší účastník 1/ pripojil ako prílohu k žiadosti o stavebné povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením, v ktorom Obec E. súhlasila s realizáciou stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie, a teda nezistila žiadny rozpor s územnoplánovacou dokumentáciou; a súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra vyplýva zo záväzného stanoviska Mesta Nitra č. 9680/2017 z 01.06.2017, ktoré taktiež ďalší účastník 1/ pripojil ako prílohu k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, v ktorom Mesto Nitra súhlasilo s realizáciou stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie, a teda nezistila žiadny rozpor s územnoplánovacou dokumentáciou - pozn. správneho súdu v tejto veci sp. zn. ]. Do bol termín "strategický park" zavedený s účinnosťou od 07.07.2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podmienkou pre postup podľa ust. stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“ [v územnom pláne obce alebo zóny - pozn. správneho súdu vo veci sp. zn. ], ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.“

29.1. Z uvedených dôvodov nie je naplnený žalobcom tvrdený dôvod nezákonnosti tak záväzných stanovísk Obce E. ako aj Mesta Nitra a nie je naplnené ani nesplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia sa nevyžaduje územné rozhodnutie.

30. Vo vzťahu k žalobnému bodu 2/ správny súd podľa odkazuje na bod 36. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorom správny súd k tomuto bodu, založenému na porušení vyhlášky č. nepredložením zastavovacieho plánu uviedol, že:

„... stavba ... je súčasťou súboru stavieb (čo nespochybnil ani žalobca) a v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého súboru stavieb. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015 [na ktoré poukazoval žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe v tejto veci sp. zn. - pozn. správneho súdu] a toto žalobca taktiež v podanej žalobe nespochybnil.

30.1. Žalobný bod 2/ je preto taktiež nedôvodný v celom rozsahu.

31. K žalobnému bodu 3/ správny súd podľa odkazuje na body 50. až 51. odôvodnenia rozsudku sp. zn. (pričom obsahovo obdobný je napr. aj bod 37. odôvodnenia rozsudku sp. zn. či 54. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), v ktorom správny súd k nej uviedol, že:

„50. Za nedôvodnú považoval [správny súd] i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby [v tejto veci sp. zn. žalobca uplatnil obsahovo totožný žalobný bod v časti III.3 správnej žaloby - pozn. správneho súdu] (týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia.

51. Nedôvodné je potom poukazovanie žalobcu na opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017, z ktorých vyplýva potreba pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia s tým, že následný návrh dopravného napojenia musí okrem iného vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie.“

31.1. Uvedené možno doplniť podľa aj odkazom na časť odôvodnenia v rozsudku sp. zn. v bode 54., v ktorom správny súd okrem iného v súvislosti s uvedeným žalobným bodom zdôraznil, že:

„V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe ... v rozsahu stavebných objektov ... . Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu ... i riadne zdôvodnil.“

31.2. Žalobný bod 3/ je z týchto dôvodov preto taktiež v celom rozsahu nedôvodný.

32. K žalobnému bodu 4/ správny súd podľa odkazuje na body 33. až 35. odôvodnenia rozsudku sp. zn. (pričom obsahovo širšie odôvodnenie k nemu je aj obsahom bodu 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. s ktorým totožné sú aj body 45. až 48. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), v ktorých správny súd k nemu uviedol, že:

„K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie pre stavbu „Automotive Nitra Project, E1 Budovy“ [t. j. totožnú stavbu, o akú ide aj v tejto veci sp. zn. , len v rozsahu iných stavebných objektov - pozn. správneho súdu]. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04. 11. 2016 [ide o záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/ pl, ktoré aj v tejto veci sp. zn. pripojil ďalší účastník 1/ ako prílohu žiadosti o vydanie stavebného povolenia - pozn. správneho súdu], v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie

výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguár a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktrúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa ako celok sa vysporiada správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

34. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ posudzoval v zmysle a dňa 04. 11. 2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v bode IV.1 [v tejto veci sp. zn. v žalobnom bode III.4 - pozn. správneho súdu] podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.

35. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. [a aj vo veci sp. zn. - pozn. správneho súdu] je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 05. 02. 2018 [v tejto veci sp. zn. zo dňa 21.11.2017 - pozn. správneho súdu] (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané podľa (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona o posudzovaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným zákonom v procese EIA, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.“

32.1. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa a zdôrazňuje, že v preskúmavanom stavebnom konaní bolo jedným z podkladov rozhodnutia (stavebného povolenia), vydaného stavebným úradom ako orgánom verejnej správy prvého stupňa záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie, č. 36091/2017 z 03.08.2017, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, podľa ktorého stavba „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti o stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. MŽP SR v rámci toho záväzného stanoviska pritom poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR ako príslušný orgán pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, právoplatné dňa 18.01.2017, pre navrhovanú činnosť s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o EIA. Vo vzťahu k tomuto záverečnému stanovisku MŽP SR v záväznom stanovisku uviedlo, že v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom

na začatie stavebného konania budú primerane platné podmienky určené v uvedenom záverečnom stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly VI.3. záverečného stanoviska.

32.2. Toto záväzné stanovisko teda potvrdzuje, že navrhovaná stavba „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia je v súlade so zákonom o EIA, ako aj daným rozhodnutím (záverečným stanoviskom, v ktorom bola posudzovaná uvedená navrhovaná činnosť) a že aj spĺňa podmienky v ňom stanovené. Ako pritom správny súd správne poukázal už v predchádzajúcich rozsudkoch, na ktoré správny súd v tejto veci vyššie podľa odkázal, stavebný úrad ako aj odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom dotknutého orgánu - Ministerstva životného prostredia SR viazané.

32.3. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobný bod 4/ je nedôvodný.

33. K žalobnému bodu 5/, ktorého podstata spočívala v tom, že žalobca počas stavebného konania podal na Okresný úrad Nitra aj žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, ktorou žiadal sprístupniť vyhotovenú fotokópiu administratívneho spisu zo stavebného konania vedeného na Okresnom úrade Nitra pod sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/027127 (t. j. stavebného konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie) a Okresný úrad Nitra o tejto žiadosti nerozhodol do dňa vydania stavebného povolenia, v dôsledku čoho sa nemohol oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, správny súd uvádza nasledovné:

33.1. Po doručení žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia stavebnému úradu dňa 26.06.2017, ktorého doručením sa začalo stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia (140 Stavebného zákona v spojení s § 18 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku), tento podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona vydal dňa 06.07.2017 oznámenie o začatí stavebného konania, ktoré doručil jeho účastníkom (teda vrátane žalobcu, ktorému bolo doručené dňa 14.07.2017.

33.2. Následne bola Okresnému úradu Nitra dňa 14.07.2017 doručené písomné podanie žalobcu, a to žiadosť o poskytnutnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, ktorú takto jednak výslovne označil a jednak je ňou aj podľa celého obsahu tohto podania (§ 22 zákona o slobode informácií v spojení s § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku). Doručením tejto žiadosti žalobcu Okresnému úradu Nitra, t. j. dňa 14.07.2017, sa na Okresnom úrade Nitra začalo samostatné správne konanie, a to konanie o uvedenej žiadosti o sprístupnenie informácií (§ 14, § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 1 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku), upravené primárne v osobitnom zákone o slobode informácií so podpornou aplikáciou Správneho poriadku (§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Žiadosť o sprístupnenie informácií (§ 14 zákona o slobode informácií) je podaním vo veci samej, ktorým sa začína samostatné administratívne konanie o tejto žiadosti.

33.3. Vzhľadom na samostatnosť stavebného konania (upraveného Stavebným zákonom) a konania o žiadosti o sprístupnenie informácií (upraveného zákonom o slobode informácií) nemožno akékoľvek námietky nezákonnosti či už postupu v konaní alebo rozhodnutia o žiadosti o sprístupnenie informácií uplatňovať ako dôvody nezákonnosti iného, od konania o žiadosti o sprístupnenie informácií oddeleného samostatného správneho konania (v danej veci stavebného konania). Z týchto dôvodov v tomto správnom súdnom konaní, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného v stavebnom konaní o žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia, nemá akúkoľvek právnu relevanciu postup správneho orgánu a jeho rozhodovanie v úplne odlišnej veci, ktorá bola predmetom samostatného, druhovo odlišného, správneho konania - a to konania o žiadosti o sprístupnenie informácií.

33.4. Absolútne neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že v dôsledku postupu správneho orgánu v konaní o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií bolo porušené jeho procesné právo oboznámiť sa s podkladmi v stavebnom konaní. Ako totiž aj žalobca správne v správnej žalobe uvádza, hmotnoprávny inštitút sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií je úplne odlišným inštitútom od procesnoprávneho inštitútu nazerania do spisov, upraveného v § 23 Správneho poriadku, ktorý sa uplatňuje subsidiárne vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v Stavebnom zákone aj na stavebné konanie (§ 140 Stavebného zákona v spojení s § 23 Správneho poriadku).

33.5. Žalobca bol pritom v oznámení o začatí stavebného konania riadne poučený o jeho procesnom práve podľa § 140 Stavebného zákona v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia, ktoré poučenie obsahovalo aj bližšie informácie o tom, kde, kedy a akým spôsobom možno využiť procesné právo nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia.

33.6. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé (a opak netvrdí ani žalobca), že svoje procesné právo nahliadnuť do spisu ako účastník predmetného stavebného konania, ktoré mu ustanovuje § 23 ods. 1 Správneho poriadku a ktoré úzko súvisí aj s procesným právom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nevyužil a využitia tohto práva sa ani nedomáhal.

33.7. Žalobca sa domáhal vyhotovenia fotokópie administratívneho spisu a jej sprístupnenia len na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, o ktorej sa viedlo samostatné, na stavebnom konaní nezávislé správne konanie.

33.8. Vzhľadom na samostatnosť a odlišnosť uvedených dvoch inštitútov nič nebránilo žalobcovi, aby ako účastník stavebného konania využil svoje procesné právo nazerať do spisu vedeného v predmetnom stavebnom konaní podľa § 140 Stavebného zákona v spojení s § 23 ods. 1 Správneho poriadku (ktorého obsah tvorí súhrn čiastkových práv, a to práva nazerať do spisu, právo robiť si z neho výpisy, odpisy, právo dostať kópie spisu s výnimkou zápisníc o hlasovaní, atď.), a to bez ohľadu na to, či podal žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, keďže podanie takejto žiadosti nemá žiadny súvis s uvedeným procesným právom.

33.9. V predmetnom stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, preto žalobca nedôvodne namieta porušenie procesného práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, keďže bol od okamihu vykonania prvého procesného úkonu vo vzťahu k nemu (t. j. od oznámenia stavebného úradu o začatí stavebného konania) poučený o tomto procesnom práve, ako aj možnom spôsobe jeho uplatnenia v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku. To, že ho žalobca nevyužil a v dôsledku toho mu nebol známy obsah celého administratívneho spisu, je len dôsledkom konania samotného žalobcu, ktorý sa rozhodol svoje procesné právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyužiť (a namiesto toho sa domáhať sprístupnenia informácií na úplne inom právnom základe v inom samostatnom administratívnom konaní, čo je však na účely preskúmavaného stavebného konania právne irelevantné). Nevyužitie uvedeného procesného práva žalobcom nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a ani správnou žalobou napadnutého žalovaného, keďže konaním stavebného úradu a ani žalovaného nedošlo v stavebnom konaní (ktoré jediné je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci a ktorým naopak nie je konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, podanej podľa zákona o slobode informácií) k porušeniu procesného práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a za tým účelom nazrieť do administratívneho spisu (§ 33 ods. 2, § 23 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 140 Stavebného zákona).

33.10. Len na okraj správny súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že žalobca v konaní využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia, na ktoré stavebný úrad v stavebnom povolení aj prihliadal, vysporiadal sa s ním a o námietkach, ktoré obsahovalo, riadne rozhodol.

33.11. Z uvedených dôvodov ani žalobný bod 5/ nie je naplnený.

34. K žalobnému bodu 6/ správny súd podľa odkazuje na bod 52. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , v ktorom správny súd k nemu uviedol, že:

„K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania vo všetkých veciach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover (časť III.5 žaloby) [v tejto veci sp. zn. časť III.6 žaloby] súd uvádza, že táto námietka je všeobecného charakteru. V oznámení zo dňa o začatí stavebného konania [v tejto veci sp. zn. zo 06.07.2017 - pozn. správneho súdu] stavebný úrad v zmysle ust. § 61 ods. 2 a ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona oznámil účastníkom konania, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie žiadosti, a preto upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti uviedol, že stavebný úrad v súvislosti s výstavbou automobilky

Jaguar Land Rover vo všetkých veciach upúšťa od ústneho pojednávania, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Neuviedol teda žiadny dôvod, prečo by takýto postup mal byť v rozpore so zákonom.“

34.1. K uvedenému správny súd zdôrazňuje, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne skutkové či právne argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, neboli splnené podmienky stanovené § 61 ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania či ústneho pojednávania - teda že by stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska či že by žiadosť neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Skutočnosť, v ktorej naplnenie uvedeného žalobného dôvodu vzhliadol žalobca (t. j. že „v zásade vo všetkých konaniach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover“ takto stavebný úrad postupuje), nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona nevyplýva, že by tento postup prichádzal do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplývajú 2 podmienky, pri ktorých naplnení je na úvahe stavebného úradu, či upustí od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.

34.2. Z týchto dôvodov žalobný bod 6/ nie je naplnený.

35. K žalobnému bodu 7/ správny súd podľa odkazuje na bod 53. odôvodnenia rozsudku sp. zn. (pričom obsahovo totožný je aj bod 44. odôvodnenia rozsudku sp. zn. a 36. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), v ktorom správny súd k nemu uviedol, že:

„K námietke žalobcu v časti III.6 žaloby [v tejto veci sp. zn. časť III.7 žaloby - pozn. správneho súdu] správny súd uvádza a do pozornosti žalobcu dáva skutočnosť, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, bolo stanovené, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu podľa ust. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. Navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 ks vozidiel ročne a súčasťou investície je aj vybudovanie potrebného množstva parkovacích miest a dopravných prípojok do výrobného areálu.

Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydalo podľa ust. záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného prostredia č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Navrhovaná činnosť bola označená ako „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ a jej účelom je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra, pričom súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry. Je len logické, že stavebný úrad za tejto situácie v predmetnom stavebnom konaní vychádzal z existencie právoplatného záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (bolo i prílohou podanej žiadosti stavebníka). Stavebný úrad ako i žalovaný správne konali s účastníkmi konania, ktorí boli účastníkmi konania, výsledkom ktorého bolo vydanie záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v tomto ich postupe správny súd nezistil žiadne pochybenie, a preto ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú.“

35.1. Žalobný bod 7/ preto taktiež nie je naplnený.

36. K poslednému žalobnému bodu 8/ správny súd podľa odkazuje na bod 45. odôvodnenia rozsudku sp. zn. (pričom obsahovo totožný je napr. aj bod 54. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), v ktorom správny súd k nemu uviedol, že:

„K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.7 žaloby) [v tejto veci sp. zn. časť III.8 žaloby - pozn. správneho súdu] správny súd uvádza, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, t. j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je

žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. ... I keď zákonom stanovené poriadkové lehoty dodržané neboli, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.“

36.1. K uvedenému správny súd dopĺňa, že aj v stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, došlo k porušeniu lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, keďže žiadosť o stavebné povolenie, ktorá bola úplná (čo vyplýva aj z toho, že stavebný úrad nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu jej akýchkoľvek nedostatkov), mu bola doručená dňa 26.06.2017 a oznámenie o začatí stavebného konania bolo vydané dňa 06.07.2017 - t. j. 3 dni po uplynutí 7-dňovej poriadkovej lehoty. Ako však správne súdy uviedli už aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach, na ktoré tento správny súd podľa odkázal, lehota stanovená v Stavebného zákona má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia v danom konaní vydanom.

36.2. Ani posledný žalobný bod 8/ preto nie je dôvodný.

37. K všeobecne uplatnenému žalobnému bodu (v časti III. správnej žaloby), ktorého podstata spočívala v tom, že žalovaný nepreskúmal podľa Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, správny súd (aj s poukazom na svoje skoršie právne závery vyjadrené v bode 38. odôvodnenia rozsudku sp. zn. , na ktoré podľa taktiež odkazuje), uvádza:

37.1. Ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku ustanovuje povinnosť odvolacieho orgánu (v správnom konaní) preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (t. j. nielen v rozsahu, ktorý vyplýva z textu odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti, ale aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým orgánom v rámci vydania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 624. - ďalej aj len „Komentár k Správnemu poriadku“, k § 33).

37.2. Správny súd zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to predovšetkým z jeho odôvodnenia zistil, že žalovaný si ako odvolací orgán náležite splnil povinnosť vyplývajúcu z § 59 ods. 1 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 5) výslovne uviedol, že preskúmal v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, preskúmalo jeho výrokovú ako aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ktorými sú nepochybne tak predpisy hmotného ako aj procesného práva), vyhodnotilo v rámci odvolacieho prieskumu aj dôvody uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia (a preto odvolaniu nevyhovel). V súlade s tým sú aj závery žalovaného uvedené v závere odôvodnenia (str. 10 žalobou napadnutého rozhodnutia) v ktorej konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nielen zákonné, ale aj správne a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny súd pritom nezistil, že by tieto závery žalovaného, z ktorých vyplýva splnenie povinnosti podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, boli len formálnymi konštatáciami bez opory v ostatnej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

37.3. Ani tento všeobecne v správnej žalobe uplatnený žalobný bod preto nie je dôvodný.

38. Čo sa týka ústneho vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 05.03.2020, v rozsahu, v ktorom sa v rámci tohto ústneho vyjadrenia na pojednávaní žalobca snažil doplniť žalobu o ďalšie žalobné dôvody v lehote na podanie správnej žaloby nevymedzené (napr. námietka, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 140c ods. 6 Stavebného zákona, námietka vo vzťahu k vadám oznámenia o začatí stavebného konania, atď.), správny súd k tomuto uvádza nasledovné:

38.1. Správny súd je v tomto správnom súdnom konaní (predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcu) viazaný tak rozsahom žaloby ako i žalobnými dôvodmi ( ). Viazanosť žalobnými dôvodmi okrem

iného znamená, že správny súd pri prieskume zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy túto nemôže posudzovať z dôvodov iných, ako uplatnil žalobca, a to aj vtedy, ak by v konaní takéto dôvody vyšli najavo (s výnimkou dôvodov podľa - o tie však v prejednávanej veci zjavne nejde), ale len z dôvodov žalobcom uplatnených v správnej žalobe. Žalobca má síce právo žalobné dôvody nad rozsah tých, ktoré vymedzil v správnej žalobe, dopĺňať a žalobné dôvody aj rozširovať, avšak toto procesné právo žalobcu je v časovo limitované, a to lehotou ustanovenou na podanie žaloby. Lehota na podanie žaloby bola v danej veci podľa dva mesiace od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2017, posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby tak bol 19.02.2018 (keďže koniec lehoty pripadol podľa na nedeľu 18.02.2018, posledným dňom lehoty bol podľa najbližší pracovný deň - t. j. pondelok 19.02.2018). Po uplynutí tejto lehoty, teda ani na pojednávaní uskutočnenom dňa 05.03.2020 (t. j. viac ako dva roky po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby) preto nemohol žalobca už právne účinne dopĺňať nové žalobné dôvody a ani v správnej žalobe uplatnené žalobné dôvody akokoľvek meniť.

38.2. Z týchto dôvodov správny súd na vyjadrenie žalobcu urobené ústne na pojednávaní dňa 05.03.2020, v rozsahu, v ktorom v rámci neho žalobca poukazoval na nové žalobné dôvody, pre ktoré malo byť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušené, neprihliadal.

39. Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených včas žalobcom v žalobe ( v spojení s a contrario ) a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo ( a v spojení s a ), správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. O trovách konania správny súd rozhodol v II. výroku rozsudku, a to tak, že žalobcovi ani ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

40.1. Čo sa týka náhrady trov konania žalovaného, správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

40.2. Čo sa týka náhrady trov konania ďalších účastníkov, správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že týmto nepriznal náhradu trov konania, keďže správny súd týmto ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, a bolo preto aj bez ďalšieho už vylúčené, aby im v spojení s ňou vznikli trovy konania. Na náhradu iných trov konania (ako tých, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil), ktoré by ďalším účastníkom konania vznikli, títo pritom podľa právo nemajú. Správny súd súčasne nevzhliadol v danej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie práva na náhradu ďalších trov konania ďalším účastníkom.

41. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť ( ), ak neustanovuje v inak. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ), v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku krajského súdu (443 ods. 1 veta prvá ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie i/ napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa , ktorými jedinými možno kasačnú sťažnosť odôvodniť, sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosti podľa neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).