Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-31-2025.pdf
PDF · 146.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/31/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: GRAVEL EU s.r.o., so sídlom Plavnica 409, 065 45 Plavnica, IČO: 52 037 215, za ktorého koná A. A. B., C., D., proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ HBM & BRN Spiš s.r.o., so sídlom Lipová 24, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 46 040 692, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 36 158 992, 2/ Obec Holumnica, so sídlom Holumnica 32, 059 94 Holumnica, IČO: 00 326 186, 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava-mestská časť Karlova ves, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22365/2025-4110-11910 zo dňa 31.03.2025, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Obvodný banský úrad v Košiciach (ďalej aj ako „OBÚ v Košiciach“) rozhodnutím č. 385-810/2022 zo dňa 29.03.2022 povolil činnosť žalobcovi vykonávanú banským spôsobom - dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k. ú. Holumnica (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Košiciach“). Spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o., so sídlom Lipová 24, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 46 040 692 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“) podala podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
2. Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici (ďalej aj ako „HBÚ“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 54-187/2023 zo dňa 13.02.2023 zmenil prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Košiciach o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k. ú. E. v časti odôvodnenia, a to zo znenia: „Organizácia (teda žalobca – pozn. správneho súdu) preukázala právo k parcele KN-C 1201 výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E.“ na znenie: „Organizácia (teda žalobca – pozn. správneho súdu) preukázala právo k parcele KN-C 1201 výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. a súhlasom vlastníka uvedeného pozemku F. G., ako jediného spoločníka a konateľa organizácie, s vydaním povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom pre organizáciu.“
3. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal protest zn. Kd 176/23/6600-12 zo dňa 08.04.2024 proti rozhodnutiu HBÚ č. 54-187/2023 zo dňa 13.02.2023 (ďalej len „protestom napadnuté rozhodnutie“). HBÚ protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon prokuratúre“) ho predložil na rozhodnutie Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MH SR“ alebo „žalovaný“). MH SR rozhodnutím č. 220442/2024-4110-191772 zo dňa 13.06.2024 vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kd 176/23/6600-12 zo dňa 08.04.2024 a zrušilo protestom napadnuté rozhodnutie.
4. Proti rozhodnutiu MH SR č. 220442/2024-4110-191772 zo dňa 13.06.2024 podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla ministerka hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 235609/2024-2061-228962 zo dňa 19.09.2024 tak, že rozklad zamietla a rozhodnutie MH SR č. 220442/2024-4110-191772 zo dňa 13.06.2024 potvrdila. Protestom napadnuté rozhodnutie bolo právoplatne zrušené a konanie o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia OBÚ v Košiciach mimo odvolacieho konania sa dostalo do stavu, že v ňom nebolo rozhodnuté.
5. V mimo odvolacom konaní následne HBÚ rozhodol rozhodnutím č. HBU_339-1405/2024 zo dňa 16.12.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Košiciach zrušil. V odôvodnení rozhodnutia sa HBÚ odvolal na právny názor MH SR vyslovený v rozhodnutí č. 220442/2024-4110-191772 zo dňa 13.06.2024 a právny názor ministerky hospodárstva SR vyslovený v rozhodnutí č.235609/2024-2061-228962 zo dňa 19.09.2024, kde bolo konštatované, že spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. (ďalší účastník konania 1/) mala byť účastníkom konania. Zároveň bol vyslovený právny názor, že zaťažením pozemku právom tretej osoby (žalobcu) je aj právo dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov, ktoré je súčasťou pozemku, čo F. G. nerešpektoval napriek tomu, že si tejto skutočnosti bol vedomý. Vlastnícke právo k pozemku, na ktorom mala byť činnosť vykonávaná banským spôsobom povolená, je v prebiehajúcom súdnom spore spochybnené a uloženým neodkladným opatrením obmedzené. Dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopiesku nie je bežné obhospodarovanie pozemku a požívanie jeho plodov, ale je to špecifická činnosť, ktorá podlieha povoleniu príslušným banským úradom za zákonom stanovených podmienok.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmal a v prípade dôvodnosti prvostupňové rozhodnutie zmenil alebo zrušil spolu s vrátením veci na ďalší záväzný postup.
7. Listom č. HBÚ_36-100/2025 z 20.01.2025 HBÚ v zmysle § 56 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. HBÚ v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o predložení odvolania žalovanému. V určenej lehote vyjadrenie k odvolaniu predložila spoločnosť HBM & BRN Spiš s. r. o. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené cez Ústredný portál verejnej správy dňa 02.01.2025. Odvolanie bolo do elektronickej schránky prvostupňového orgánu uložené dňa 15.01.2025, teda v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie bolo podané na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Prvostupňový orgán odvolaniu žalobcu nevyhovel, preto ho spolu so spisom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil dňa 10.02.2025 žalovanému ako odvolaciemu orgánu listom č. HBU_36-194/2025 zo dňa 04.02.2025 na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 22365/2025-4110-11910 zo dňa 31.03.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 v spojení s § 46 Správneho poriadku, ako aj jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán po preštudovaní predloženého spisového materiálu a dôslednom posúdení v odvolaní uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a vecne správne.
9. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu o vade výroku, ktorým prvostupňový orgán iba zrušil prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Košiciach, ale súčasťou výroku mal byť aj dôvetok „a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie“, a teda z rozhodnutia jednoznačným spôsobom nevyplýva ďalší postup vo veci, čím je narušený princíp právnej istoty účastníkov konania a rozhodnutie tak trpí vadou
predčasnosti, ktorá má za následok aj jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný uviedol, že správny orgán v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže rozhodnutie len zmeniť alebo zrušiť. Nie je oprávnený vec zrušiť a súčasne ju vrátiť na nové prejednanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; Správny poriadok túto právomoc neustanovuje. Zrušenie takto preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Teda novým spôsobom, zodpovedajúcim zákonu, určí práva, ktoré boli preskúmané. Pri oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv.
10. K odvolacej námietke, že rozhodnutie MH SR č. 220442/2024-4110-191772 zo dňa 13.06.2024, a na to nadväzujúce rozhodnutie ministerky hospodárstva SR č. 235609/2024-2061-228962 zo dňa 19.09.2024 vychádzajú z vadného vyhodnotenia skutkového stavu a vadného právneho posúdenia veci a tým pádom uvedené zakladajú jeho nezákonnosť, nakoľko na povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k. ú. E. žalobca spĺňal všetky podmienky, vrátane platného a právne nespochybniteľného súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na predmetnom pozemku, odvolací orgán uviedol, že v čase konania o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – štrkovisko „Holumnica“ bol súčasťou spisu list vlastníctva č. XXXX k. ú. E., s evidovanou poznámkou: „B 1 - G. F., podiel 1/1 - Okresný súd Kežmarok - Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy 4C/6/2019 zo dňa 25.03.2019 na pozemky po PPÚ, parcely KN C č.972, KN C č. 982, KN C č. 983, KN C č.984, KN C č. 1200, KN C č. 1201, KN C č. 1209, KN C č. 1210, KN C č. 1216, KN C č. 1438, KN C č. 1445, KN C č. 1575, KN C č. 1599, KN C č. 1605, KN C č. 1665, KN C č. 1669, KN C č. 1670, KN C č. 1680, KN C č. 1681, KN C č. 1684, KN C č. 1702, KN C č. 1707, KN C č. 1710, KN C č. 1750, KN C č. 1788 - P 71/19 - 17/19, 51/19.“ „B-1-Rindoš Pavol-Okresný súd Kežmarok-Uznesenie 8Cb 17/2019-137 o neodkladnom opatrení zo dňa:15.11.2019- zákaz previesť na tretie osoby a zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosti-parcela reg. CKN 972, 982, 983, 984, 1200, 1201, 1209, 1210, 1216, 1438, 1445, 1575,1599, 1605, 1665, 1669, 1670, 1680, 1681, 1684, 1702, 1707, 1710, 1750, 1788 -P 322/19-134/19.“ F. G. tým, že udelil žiadateľovi (žalobcovi) súhlas s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na pozemku registra „C“ KN p. č. 1201 v k. ú. E., zaťažil tento pozemok právom tretej osoby, čo je v rozpore s právoplatným a vykonateľným Uznesením Okresného súdu Kežmarok spis. zn. 8Cb 17/2019-137 z 15.11.2019, ktorým to súd F. G. zakázal. Jednostranný právny úkon F. G., ako vlastníka pozemku, ktorý udelil súhlas odvolateľovi bol v rozpore so zákazom uloženým neodkladným opatrením, HBÚ v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní veci vychádzal z právneho a skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia, t. j. neprihliadal na zmeny – subjektívne ani objektívne, ktoré sa udiali, resp. nastali po tom, čo bolo rozhodnutie vydané. Odvolací orgán preto považoval námietku, že HBÚ nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia za bezpredmetnú.
11. K tvrdeniu odvolateľa, že „ ...výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom zo strany našej spoločnosti na predmetných pozemkoch v k. ú. E. bol opakovane predmetom súdneho prieskumu tak okresných aj krajských súdov, ba navyše sa k uvedenému ráčil vyjadriť aj samotný Ústavný súd SR, a všetky súdy zhodne opakovane konštatovali, že výkon činnosti našej spoločnosti nespĺňa kritérium nezákonnosti, ktorá by odôvodňovala jej zamedzenie a nespadá ani pod rámec všeobecných súdov uvedenej činnosti pri súčasnom skutkovom stave a právnej úprave tejto činnosti zamedziť.“ odvolací orgán uviedol, že vyjadrenia odvolateľa sú zavádzajúce, nakoľko predmetom uvedených súdnych konaní nebola zákonnosť povolenia predmetnej činnosti vykonávanej banským spôsobom, ale rozhodovanie o návrhu spoločnosti HBM & BRN Spiš s. r. o. na vydanie neodkladného opatrenia zdržať sa akejkoľvek ťažobnej činnosti nerastných surovín na predmetnom pozemku. Výsledkom uvedených súdnych konaní bol postup všeobecných súdov, keď Okresný súd Poprad, vzhľadom na Uznesenie Krajského súdu v Prešove, súdny spis postúpil OBÚ v Košiciach na rozhodnutie.
12. Odvolací orgán považoval návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania, predmetom ktorého je kľúčová otázka vlastníckeho práva k sporným pozemkom, za nedôvodný. Uviedol, že správny orgán správne konanie preruší, ak nastal niektorý so zákonných dôvodov, uvedených v § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že konanie Najvyššieho súdu SR o odvolateľom
podanom dovolaní nie je vo vzťahu k tomuto správnemu konaniu, konaním o predbežnej otázke, preto neexistuje zákonný dôvod na prerušenie konania.
Správna žaloba – žalobné body
13. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, doplnenou podaním zo dňa 21.07.2025 a podaním zo dňa 29.09.2025, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie z dôvodov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), nakoľko rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nedôvodné, predčasné, nedostatočne a vád neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z vadného vyhodnotenia skutkového stavu a jeho vydaniu predchádzal postup nedostatočného, neúplného a nenáležite vykonaného dokazovania. Neudržateľnú dôkaznú situáciu sa žalovaný pokúsil zhojiť referovaní argumentov, ktorými odôvodnil prvostupňové rozhodnutie už prvostupňový orgán.
15. Žalobca uviedol, že jeho spoločnosť od počiatku konania konzistentne trvá na tom, že spĺňala na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti vykonávanej banským spôsobom - ak dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k.ú. E. všetky podmienky vrátane podmienky platného a právne nespochybniteľného súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na uvedených pozemkoch. Uvedený súhlas vlastníka žalobcom banskému úradu riadne doložil a týmto súhlasom vlastníka banský úrad nespochybniteľne disponoval aj v čase vydania rozhodnutia. Ak je teda povinnosťou správneho orgánu vychádzať pri preskúmaní rozhodnutia právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, nemôže prvostupňový orgán a následne ani žalovaný ako odvolací orgán túto okolnosť opomenúť. Žalovaný sa síce k súhlasu vlastníka nehnuteľností – F. G. s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na uvedených pozemkoch stroho vyjadril, avšak dané stanovisko je zjavným prejavom vadného vyhodnotenie skutkového stavu a vadného právneho posúdenia veci. Žalovaný sa v rámci pokusu o vysporiadanie sa s danou odvolacou námietkou uchýlil len k prezentovaniu subjektívneho názoru konkrétneho úradníka, avšak bez akejkoľvek opory v dostatočnom zdôvodnení svojich myšlienkových úvah jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a poukázaním na konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, ktorými sa pri týchto úvahách riadil.
16. Oprávnenosť výkonu činnosti vykonávanej banským spôsobom zo strany žalobcu na predmetných pozemkoch bola opakovane predmetom súdneho prieskumu tak okresných súdov ako aj krajských súdov a navyše sa k uvedenému vyjadril aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky, pričom všetky súdy zhodne opakovane konštatovali, že výkon činností žalobcu nespĺňa kritérium nezákonnosti, ktorá by odôvodňovala jej zamedzenie a nespadá ani pod právomoc všeobecných súdov uvedenej činnosti pri súčasnom skutkovom stave a právnej úprave tejto činnosti zamedziť.
17. Ani okresné súdy, ani krajské súdy a napokon ani Ústavný súd Slovenskej republiky hodnotiac oprávnenosť výkonu činnosti vykonávanej banským spôsobom zo strany žalobcu na predmetných pozemkoch v katastrálnom území E. na základe skutkového stavu, ktorý v zásade odzrkadľoval skutkový stav, ktorým disponoval v tomto konaní žalovaný, nevyhodnotili konanie F. G. ako vtedajšieho vlastníka predmetných pozemkov, spočívajúce v udelení súhlasu žalobcovi s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na uvedených pozemkoch ako konanie v rozpore s neodkladným opatrením Okresného súdu Kežmarok na základe Uznesenia sp. zn. 8Cb/17/2019-137 zo dňa 15.11.2019. Napriek tomu žalovaný obsah a závery súdov nepodrobil v rámci odvolacieho konania náležitému prieskumu, nevysporiadal sa zákonným spôsobom s ich závermi, ale len stroho bez bližšieho odôvodnenia konštatoval, že vyjadrenia sú zavádzajúce. Pokiaľ ma rozhodnutie správneho orgánu spĺňať kritérium preskúmateľnosti, musí byť opatrené náležitou obsahovou kvalitou a podrobnou právnou anamnézou s poukazom na konkrétne vykonané dobu dôkazy, línie myšlienkových úvah, ktoré správny orgán viedli k vydaniu takéhoto rozhodnutia, pričom tieto úvahy musia mať oporu
v zákone s poukazom na konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, ktorými sa pri výklade skutkového a právneho stavu správny orgán v rámci rozhodovacieho procesu riadil. Tento atribút právnej kvality, a teda aj preskúmateľnosti, napadnuté rozhodnutie žalovaného nenapĺňa.
18. Žalovaný a následne aj samotná ministerka hospodárstva Slovenskej republiky si uzurpovali právomoc prieskumu právoplatného rozhodnutia bez akejkoľvek opory v zákone a v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania neprimeraným spôsobom zvýhodnili v konaní spoločnosť HBM & BRN Spiš s. r. o. na úkor žalobcu, keď stav, do ktorého sa dostala uvedená spoločnosť v dôsledku svojej hrubej právne nedbalosti, sanovali umelo a bez opory v zákone na základe vlastnej iniciatívy. Tento zjavný právny exces sa svojím napadnutým rozhodnutím pokúsil odobriť aj žalovaný, avšak z pohľadu žalobcu vychádzajúc z vadného právneho posúdenia veci, vadného vyhodnotenia skutkového stavu, nedostatočne vykonaného dokazovania majúceho za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, teda nezákonným spôsobom.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhol, aby správny súd žalobe žalobcu nevyhovel, zamietol ju ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
20. Žalovaný uviedol, že prvostupňový ani odvolací orgán nespochybnili existenciu súhlasu vlastníka. V napadnutom rozhodnutí sa odvolací orgán namietanými skutočnosťami žalobcu zaoberal a vyhodnotil ich ako bezpredmetné, keďže v čase konania o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – štrkovisko „Holumnica“ bol súčasťou spisu aj list vlastníctva č. XXXX (č. l. 52-53 administratívneho spisu OBÚ č. 385/2022) k. ú. E., s vyššie citovanou poznámkou. F. G. tým, že udelil žiadateľovi súhlas s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na pozemku registra „C“ KN p. č. 1201 v k. ú. E., zaťažil tento pozemok právom tretej osoby, čo je v rozpore s právoplatným a vykonateľným Uznesením Okresného súdu Kežmarok spis. zn. 8Cb 17/2019-137 zo dňa 15.11.2019, ktorým to súd F. G. zakázal. Jednostranný právny úkon F. G., ako vlastníka pozemku, ktorý udelil súhlas žalobcovi bol v rozpore so zákazom uloženým neodkladným opatrením.
21. Žalovaný trval na svojom vyjadrení, že vyjadrenia žalobcu týkajúce rozhodnutí iných súdov sú zavádzajúce. Žalobca opakovane poukazuje na konania súdov, ktorých predmetom neboli skutočnosti tvrdené žalobcom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil svoj právny názor a to, že predmetom týchto konaní bolo rozhodovanie o návrhu spoločnosti HBM & BRN Spiš s. r. o. na vydanie neodkladného opatrenia zdržať sa akejkoľvek ťažobnej činnosti nerastných surovín na predmetnom pozemku. Tieto konania nemajú na správne konanie a rozhodovanie správnych orgánov o povolení banskej činnosti žiaden vplyv. Žalovaný uviedol, že vychádzal v napadnutom rozhodnutí z právneho a skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, tak ako to stanovuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
22. Žalobca opakovane uvádzal argumenty, ktoré už boli rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu vyvrátené. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, ešte nezakladá jeho nezákonnosť. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe
23. Ďalší účastník konania 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ďalší účastník konania 1/ (spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o.) v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad (pôvodne Kežmarok) sp. zn. 8Cb/17/2019 vystupovala ako žalobca a v uvedenom konaní bol žalovaným p. F. G. (spoločník a konateľ žalobcu) a predmetom konania bolo okrem iného aj určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C č. XXXX o výmere 58 319 m2, druh pozemku ostatná plocha v k.ú. E., zapísanej na LV č. 1475 k.ú. E.. Uvedené súdne konanie je skončené Rozsudkom Okresného
súdu Poprad (pôvodne Kežmarok) sp. zn. 8Cb/17/2019-570 zo dňa 20.07.2022 a Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/36/2023-750 zo dňa 27.08.2024. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. bola výlučným vlastníkom parc. KN-C č. 1201 o výmere 58 319 m2, druh pozemku ostatná plocha v k.ú. E., zapísanej na LV č. 1475 k.ú. E.. Na uvedenú parcelu KN-C č. 1201 o výmere 58 319 m2, druh pozemku ostatná plocha v k.ú. E., bolo Obvodným banským úradom v Košiciach vydané rozhodnutie o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom č.: 385-810/2022 zo dňa 29.03.2022. Uvedené povolenie bolo vydané pre spoločnosť GRAVEL EU s.r.o. (žalobca). Na základe takto vydaného rozhodnutia žalobca vykonával na uvedenom pozemku ťažbu štrkopiesku. Obvodný H. I. J. D. nekonal so spoločnosťou HBM & BRN Spiš s.r.o., ako s účastníkom konania a spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. sa dozvedela o rozhodnutí č.: 385-810/2022 zo dňa 29.03.2022 náhodou až v rámci súdneho konania na Okresnom súde v Poprade (pôvodne Kežmarok). Je potrebné poznamenať, že na liste vlastníctva č. 1475 katastrálne územie E. bolo v tom čase zapísané v poznámke uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd zakázal F. G., ako vlastníkovi pozemku, previesť na tretie osoby a zaťažiť právom tretej osoby, okrem iných nehnuteľností, aj pozemok, na ktorom sa má banská činnosť vykonávať a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníctva k pozemkom, vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8Cb/17/2019. V podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. upozorňovala okrem iného aj na to, že správny orgán mal zisťovať a preveriť skutočnosti, ktoré vyplývali v čase rozhodovania z LV č. 1475 k.ú. E. (o tom, že sa vedie súdny spor). Na základe tohto zisťovania by dospel k záveru, že účastníkom konania o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom č.: 385-810/2022 mala byť aj spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. Ďalší účastník konania 1/ následne opísal ďalší priebeh administratívneho konania tak, ako je popísaný v úvodnej časti tohto rozhodnutia. Na záver vyjadrenia uviedol, že na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov je zrejmé, že žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne, zrozumiteľné, zákonné a vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. Je zrejmé, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a vec správne právne posúdil. Ďalší účastník konania 1/ je presvedčený, že správna žaloba nie je dôvodná a preto navrhol, aby konajúci správny súd žalobu podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol a priznal ďalšiemu účastníkovi konania 1/ náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1/
24. Žalobca v rámci vyjadrenia predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/12/2025 zo dňa 29.06.2026, z ktorého podľa žalobcu plynie, že žalovaný a ďalší účastník konania 1/ konali v rámci organizovanej protiprávnej skupiny a zneužili svoje postavenie apelačného správneho orgánu.. Predložené uznesenie opodstatňuje dôvodnosť a správnosť správnej žaloby. Spoločnosti HBM & BRN Spiš s.r.o. nikdy nemohlo byť pripustené a umožnené byť účastníkom správneho konania. Najvyšší súd SR v priloženom rozhodnutí konštatuje, že od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách č. OU- KK-PLO- 2019/00394113KG zo dňa 06.08.2019 - Z 1580/2019 - 45/2019, až doposiaľ bola osoba F. G. jediným oprávneným vlastníkom dotknutých pozemkov. Ani všeobecné súdy a ani iný štátny orgán túto skutočnosť a právny stav nemôžu spochybňovať. Uvedená spoločnosť vyvinula v rámci korupčnej schémy, ktorú doposiaľ nepoznáme, alebo bude predmetom trestného konania tlak na Okresný súd Kežmarok, Krajský súd v Košiciach, aby vydali nezákonné rozhodnutie, ktoré ako konštatuje Najvyšší súd v bode 30 odôvodnenia svojho rozhodnutia boli odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe do dovolacieho súdu. Následne v rámci takto nastaveného protiprávneho stavu a v rámci lobingu na Ministerstve hospodárstva SR bolo neznámymi štruktúrami vybavené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorej dôsledkom závažnej trestnej činnosti, ktoré excesom rozhodovania správneho orgánu a ktoré v tomto konaní žalobca navrhuje zrušiť. Spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o. V čase správnych konaní pred obvodným banským úradom v Košiciach a ani hlavným banským úradom Sr ani žalovaným nemohla mať žiadny oprávnený ani predpokladaný oprávnený záujem byť účastníkom konania okrem vydierania žalobcu a oprávneného vlastníka dotknutých pozemkov F. G. cez rôzne korupčné schémy a najvyššej úrovni. žalobca preto navrhol a požiadal, a aby správny súd v čo najkratšej lehote nariadil pojednávanie a rozhodol tak, že jeho správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie.
25. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené ostatným účastníkom konania, ktorí svoje právo vyjadriť sa nevyužili.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
26. Správna žaloba žalobcu je z hľadiska druhu podanej správnej žaloby všeobecnou správnou žalobou, ktorá sa riadi všeobecnými ustanoveniami o správnej žalobe (Prvá hlava Tretej časti SSP), pričom podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP platí, že v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania. V prejednávanej veci žalobca v správnej žalobe (na č. l. 4 súdneho spisu) výslovne uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania. Žalobca síce požiadal o nariadenie pojednávania vo vyjadrení zo dňa 16.07.2026, ale podľa ustanovenia § 182 ods. 1 písm. g) veta za bodkočiarkou SSP platí, že na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada. Správny súd vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona neprihliadal na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania, nakoľko bola podaná oneskorene. Správny súd zároveň uvádza, že dôkazy obstarané v priebehu administratívneho konania, resp. rozhodnutia správnych orgánov tak, ako boli tieto predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom, tvorili dostatočný podklad pre správny súd, aby tento vec posúdil a rozhodol, a to bez potreby nariaďovať vo veci pojednávanie. Ani v zmysle súčasnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) princíp ústnosti konania nemusí vždy a bez ďalšieho znamenať potrebu nariaďovať v súdnom konaní ústne pojednávanie. Judikatúra ESĽP akceptuje aj meritórne rozhodovanie bez nariadenia ústneho pojednávania v prípadoch, keď má súd rozhodnúť o právnych otázkach, ktoré nie sú osobitne zložité. Ostatní účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a ani správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Správny súd preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 3 a 4 SSP dňa 30.09.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 30.07.2026 do 02.10.2026.
27. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia OBÚ v Košiciach, t.j. do 31.03.2024 (ďalej aj ako „zákon o banskej činnosti“), ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila, prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, keď žiadosť neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Počas lehoty určenej organizácii na doplnenie žiadosti lehoty neplynú.
28. Podľa § 19 ods. 4 zákona o banskej činnosti na konanie o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu, zabezpečenia alebo likvidácie banských diel a lomov, konanie o zmenu povoleného dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a konanie o predĺženie doby platnosti povolenia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov sa vzťahujú obdobne § 17, 18, § 18b až 18d a 18f.
29. Podľa § 33 ods. 3 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia OBÚ v Košiciach, t.j. do 31.03.2024 (ďalej aj ako „banský zákon“), ak pri riešení stretov záujmov organizácia zistí, že nie sú známe fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 a nehnuteľnosti nemajú v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo pozemku alebo objektu je predmetom konania o dedičstve alebo súdneho konania, účastníkmi dohody sú účastníci súdneho konania, ak ide o pozemok alebo stavbu, ktorých vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
30. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) Nariadenia vlády č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov k žiadosti (o povolenie dobývania ložiska) sa priložia doklady o vyriešení stretov záujmov, ak sú dobývaním ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov,6) a doklady, ktorými organizácia preukáže svoje práva k pozemkom.
31. V predmetnej veci sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku v rámci mimo odvolacieho konania zrušil prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Košiciach – rozhodnutie č.
385-810/2022 zo dňa 29.03.2022, ktorým povolil činnosť žalobcovi vykonávanú banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k. ú. E.. V predmetnej veci je teda preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie výsledkom mimo odvolacieho konania. Preto sa správny súd zaoberal námietkami uplatnenými v správnej žalobe, ktoré sa týkali zákonnosti týchto rozhodnutí, ako aj zákonnosti procesu, ktorý ich vydaniu predchádzal. Inými slovami, či správne orgány konali zákonným spôsobom pri prieskume prvostupňového rozhodnutia OBÚ v Košiciach vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy § 65 a nasl. Správneho poriadku.
32. Správny súd k žalobným bodom uvádza, že podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu tieto uviesť v správnej žalobe tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či preskúmavaného rozhodnutia. Všeobecne formulované žalobné body bez konkretizácie namietanej nezákonnosti neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia a sú preto nedôvodné. Správna žaloba žalobcu obsahovala viaceré tvrdenia a námietky všeobecného charakteru, ktoré neboli dostatočne precizované, aby umožňovali podrobnejší súdny prieskum. Žalobca len všeobecne namietal, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzajú z vadného vyhodnotenia skutkového stavu a vadného právneho posúdenia, čo zakladá ich nezákonnosť, avšak žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu bližšiu argumentáciu, či rozpor s konkrétnymi ustanoveniami zákona, z ktorého by ním tvrdená nezákonnosť vyplývala. Žalobca uviedol v správnej žalobe tvrdenia, ktoré vyjadrovali jeho nespokojnosť a všeobecný nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného bez toho, aby relevantne spochybnil jeho zákonnosť.
33. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že od začiatku konania o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti vykonávanej banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k.ú. E. – spĺňal všetky podmienky, vrátane podmienky súhlasu vlastníka nehnuteľností, ktorým prvostupňový orgán disponoval, no napriek tomu správne orgány túto okolnosť opomenuli a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k súhlasu vlastníka síce vyjadril, ale jeho stanovisko je prejavom vadného vyhodnotenia skutkového stavu a vadného právneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu neobsahuje žiadnu skutkovú či právnu argumentáciu, podľa ktorej by závery žalovaného mali byť v rozpore so zákonom. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva spochybnenie existencie súhlasu vlastníka F. G., ktorý tvoril obsah administratívneho spisu, ale pochybnosť o existencii právnych účinkov, ktoré mali byť predmetným súhlasom vlastníka vyvolané, nakoľko v čase konania o povolení predmetnej činnosti bol súčasťou spisu List vlastníctva č. 1475 k. ú. E., s evidovanou poznámkou o vydaní Uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb/17/2019-137 zo dňa 15.11.2019, ktorým bolo neodkladným opatrením súdu F. G. ako vlastníkovi pozemkov evidovaných na Liste vlastníctva č. 1475, k.ú. E. uložený zákaz previesť na tretie osoby a zaťažiť právom tretích osôb tam uvedené nehnuteľnosti. Tým, že F. G. udelil žalobcovi ako žiadateľovi súhlas s vykonávaním činnosti vykonávanej banským spôsobom na pozemku registra „C“ KN p. č. 1201 v k. ú. E., zaťažil svojím jednostranným úkonom tento pozemok právom tretej osoby (právom žalobcu), čo je v rozpore s právoplatným a vykonateľným Uznesením Okresného súdu Kežmarok spis. zn. 8Cb/17/2019-137 zo dňa 15.11.2019. K uvedenému záveru žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom neargumentoval, teda nespochybnil existenciu neodkladného opatrenia, nespochybnil ani to, že by jeho účinky v podobe dočasného obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka F. G. vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nastali. Žalobca teda v správnej žalobe netvrdil, že by F. G. uložením neodkladného opatrenia nevznikla povinnosť zdržať sa udelenia súhlasu pre žalobcu na vykonávanie predmetnej činnosti. Prvostupňový orgán pri posudzovaní veci vychádzal v súlade s § 65 Správneho poriadku z právneho a skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia, t. j. neprihliadal na zmeny, ktoré nastali po tom, čo bolo rozhodnutie vydané. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal s predloženým súhlasom F. G. a odôvodnil, prečo bol súhlas v rozpore so zákazom uloženým neodkladným opatrením, pričom žalobca v správnej žalobe neponúkol žiadnu relevantnú argumentáciu, prečo by jeho odôvodnenie nemalo z hľadiska zákonnosti obstáť.
34. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná, nakoľko v mimo odvolacom konaní je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie ako tvrdí žalobca v čase vydania rozhodnutia orgánu vykonávajúceho prieskum, teda v čase vydania rozhodnutia o vykonanom prieskume zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Predovšetkým je potrebné vychádzať z celého znenia § 65
Správneho poriadku, v ktorého odseku 1 je vymedzené, čo môže byť predmetom prieskumu mimo odvolacieho konania. Predmetom prieskumu podľa tohto ustanovenia je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. V odseku 2 je uvedené, kedy možno zrušiť alebo zmeniť takéto právoplatného rozhodnutie správneho orgánu a to vtedy, ak bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi a v odseku 3 je upravené upresnenie k odseku 2, kedy je možné preskúmavané rozhodnutie považovať za vydané v rozpore s právnymi predpismi a to vtedy, ak bolo s nimi v rozpore v čase jeho vydania. Vo všeobecnosti teda platí, že preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, je z hľadiska svojej právnej povahy prostriedok dozorového opravného prostriedku. Preskúmavanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov. Predmetom preskúmavania rozhodnutia môžu byť nielen rozhodnutia vo veci, ale aj procesné rozhodnutia, a to spravidla tie, proti ktorým Správny poriadok pripúšťa opravný prostriedok. Dôvodom zrušenia alebo zmeny rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku) takto prichádza do úvahy za situácie ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (§ 65 ods. 3 Správneho poriadku). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na odstránenie vád právoplatného rozhodnutia, ktoré spočívajú v rozpore rozhodnutia so zásadou zákonnosti upravenou v ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Na odstránenie vád spočívajúcich v porušení zásady materiálnej pravdy upravenej v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku slúži nariadenie obnovy konania. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník konania právny nárok. Ak správny orgán zistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, oznámi podávateľovi podnetu, že sa začína konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V preskúmavanej veci Hlavný banský úrad ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa od správneho orgánu – Obvodný banský úrad v Košiciach – ktorý vydal rozhodnutie č. 385-810/2022 zo dňa 29.03.2022, ktorým bola žalobcovi povolená činnosť vykonávaná banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k. ú. E., bol povinný prihliadať na právny a skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania uvedeného rozhodnutia. Druhá veta § 65 ods. 3 Správneho poriadku hovorí to, že ak bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, nemôže sa dostať do rozporu so zákonom len na základe toho, že sa zmenili skutkové okolnosti po jeho vydaní alebo právna úprava po jeho vydaní. Tieto následné zmeny nemajú vplyv na posúdenie, či išlo alebo nešlo o rozhodnutie v súlade so zákonom. To znamená, že následné (skutkové či právne) zmeny nemajú žiadny právny význam, a preto nie sú dôvodom ani na zmenu ani na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Uvedené potom súvisí aj so žalobcovou následnou nedôvodnou argumentáciou, podľa ktorej jeho oprávnenie na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom bol opakovane predmetom súdneho prieskumu a všeobecné súdy konštatovali, že výkon činnosti žalobcu nespĺňa kritérium nezákonnosti, ktorá by odôvodňovala jej zamedzenie. Navyše treba zdôrazniť, že žalobca v správnej žalobe ani nekonkretizoval, o ktoré rozhodnutia, ktoré mali svedčiť v prospech jeho tvrdení, malo ísť. Napriek tomu argumentácia žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí, nakoľko všeobecné súdy pri posudzovaní vychádzali z vtedy platného (právoplatného) rozhodnutia o povolení činnosti, ktoré bolo následne zrušené v mimo odvolacom konaní a nemali v tom čase dôvod spochybňovať vtedy existujúci právny stav.
35. Správny súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca mal v konaní o povolenie činnosti povinnosť dokladmi preukázať svoje práva k sporným pozemkom (§ 2 ods. 3 písm. d) Nariadenia vlády č. 520/1991 Zb.). Zároveň nebolo sporné, že neodkladné opatrenie Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 8Cb/17/2019-137 zo dňa 15.11.2019 bolo vydané, právoplatné, vykonateľné a bolo vyznačené na liste vlastníctva č. 1475, k.ú. E. v čase vydania prvostupňového rozhodnutie OBÚ v Košiciach. Žalobca pritom neuviedol v správnej žalobe žiadnu argumentáciu v tom smere, že by záver správnych orgánov, podľa ktorého konanie F. G. pri udelení súhlasu dňa 10.12.2021 možno vnímať ako porušenie zákazu uloženého neodkladným opatrením previesť na tretie osoby alebo zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosti, vrátane parcely C KN č. 1201, nemohol obstáť. Správne orgány k tomuto záveru, s ktorým sa správny súd v plnej miere stotožnil, dospeli s odôvodnením, že pri udelení súhlasu vlastníka s vydaním povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom v prospech žalobcu nejde o bežné obhospodarovanie alebo starostlivosť o pozemok. Tento záver žalobca v správnej žalobe žiadnym spôsobom argumentačne nespochybnil.
36. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že táto je taktiež nedôvodná, nakoľko tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky atribúty preskúmateľnosti Je z nich zrejmé, na základe akých ustanovení zákona správne orgány rozhodli, aké skutočnosti považovali za podstatné, ako dôkazy predložené v konaní vyhodnotili a ich závery sú aj dostatočne odôvodnené. Zároveň výrok rozhodnutí zodpovedá ich odôvodneniu, takže nemožno dospieť ani k ich nepreskúmateľnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti.
37. Obiter dictum sa správnemu súdu v súvislosti s poukazom žalobcu na Uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Obdo/12/2025 zo dňa 29.06.2026, predložené v priebehu konania, ktorým bol zrušený právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/36/2023-750 zo dňa 27.08.2024 (potvrdzujúci Rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb/17/2019-570 zo dňa 20.07.2022, ktorým bola kúpna zmluva medzi F. G. ako kupujúcim a spoločnosťou HBM & BRN Spiš s.r.o. ako predávajúcim určená za neplatnú a bolo určené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť HBM & BRN Spiš s.r.o.) a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, žiada uviesť, že v predmetnej veci bolo neodkladné opatrenie naviazané na trvanie podmienky „do právoplatného skončenia konania vo veci samej“, preto ak Najvyšší súd SR ako dovolací súd zrušil právoplatný potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vec sa vracia do štádia neprávoplatne skončeného konania. Tým pádom opätovne nastáva stav, kedy vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam) nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Keďže podmienka pre zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia odpadla (konanie opäť prebieha a rozhodnutie nie je právoplatné), účinky pôvodného neodkladného opatrenia sa automaticky obnovujú a obmedzenie vlastníckeho práva ďalej trvá. O uvedenom svedčí napokon aj tá skutočnosť, že na liste vlastníctva č. 1475 k. ú. E., je v súčasnosti evidovaná poznámka, citovaná v bode 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá obmedzuje vlastníka F. G. v jeho vlastníckom práve. Pokiaľ žalobca alebo vlastník predmetných nehnuteľností je toho názoru, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v rozpore so zákonom, právny poriadok upravuje zákonný postup pre domáhanie sa náhrady škody spôsobenej jeho nariadením (§ 340 Civilného sporového poriadku).
38. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného a prvostupňového orgánu, preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
40. Ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ voči neúspešnému žalobcovi správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebolo preukázané, že by im vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadrenie k správnej žalobe je právom a nie uložením povinnosti. 41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.