Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-163-2026.pdf
PDF · 131.13 KB
Case nature
Subarea
12CoP/163/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sídlo: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: D. XXXX/X, F., a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: D. XXXX/XXX, I. - J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka, sídlo: Drieňová 1/D, Bratislava, IČO: 42 137 314, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II., č. k. 37P/103/2026 - 26 zo dňa 15. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 52, § 366 a § 367 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), s poukazom na články 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa, a vecne odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom otca a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Mal za preukázané, že maloleté dieťa sa v súčasnosti nachádza vo faktickej starostlivosti matky, nie je bez poskytnutia starostlivosti a z návrhu otca nevyplýva, žeby zdravie, priaznivý psychický či fyzický vývoj maloletej boli vážne ohrozené. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že ide o dieťa nízkeho veku, ktoré je citovo silne naviazané na matku ako na primárnu referenčnú osobu, a hoci súd nepoprel blízky citový vzťah medzi otcom a maloletou, matku považoval za osobu, ktorá jej vzhľadom na prebiehajúce konflikty medzi rodičmi môže poskytnúť útočisko a ochranu. S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV.US 52/2021 zo dňa 11.05.2021) uviedol, že prípadné bránenie v styku nie je automaticky dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní dieťaťa. Najčastejším legitímnym dôvodom na takýto radikálny zásah je existencia bezprostredne hroziacej ujmy v doterajšom prostredí, čo preukázané nebolo. Pre maloletú je podstatnejšia osoba, ktorá sa o ňu pravidelne stará (referenčná osoba), ako mesto, kde sa osobná starostlivosť vykonáva. Nie je preto v záujme maloletej, aby sa faktická starostlivosť preniesla na otca bez toho, aby sa vykonaním dokazovania zhodnotil dopad tejto zmeny na maloletú v konaní vo veci samej, kde je potrebné zistiť názor dieťaťa a vykonať riadne šetrenie pomerov.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. Uviedol, že matka dňa 19.05.2026 bez akejkoľvek dohody s ním a bez snahy o vecné riešenie situácie vzala maloletú z miesta jej bydliska v I. - J. a odišla s ňou do F. s cieľom ukončiť spolužitie. Matka s ním prakticky nekomunikuje, využíva tretie osoby, pričom maloletú odvtedy nevidel, nakoľko mu matka neumožňuje iný kontakt ako občasné videohovory a dojednané stretnutia bezdôvodne ruší. Matka zmenila maloletej trvalý pobyt, pediatra a B. zariadenie. Hoci súd prvej inštancie nevyslovil pochybnosti o tvrdenom skutkovom stave, návrh zamietol s odôvodnením, že nebola preukázaná naliehavosť a vážne ohrozenie zdravia či vývoja maloletej. Takéto rozhodnutie je v rozpore s koncepciou neodkladných opatrení, pretože inštitút podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku, ktorého sa domáhal, nevyžaduje podmienku bezprostredne hroziacej ujmy na živote a zdraví (vyhradenú pre § 365 Civilného mimosporového poriadku), ale slúži na dočasnú úpravu v situácii, kedy si jeden z rodičov uzurpuje kompletný výkon rodičovských práv a prijíma jednostranné rozhodnutia s nedozerným vplyvom na dieťa. Súd odmietol poskytnúť ochranu rodičovi, ktorého práva sú bezdôvodne a radikálne porušované, pričom argumentáciu súdu o potrebe rozsiahleho dokazovania považoval za popretie zmyslu existencie neodkladného opatrenia v situácii, kedy svojvoľné odsťahovanie dieťaťa a radikálna zmena jeho sociálneho prostredia objektívne vyžadujú okamžitú stabilizáciu pomerov. Týmto postupom súd odmietol poskytnúť ochranu aj samotnej maloletej a jej právu na stabilitu prostredia podľa čl. 5 Zákona o rodine. Označil za nelogické, ak súd na jednej strane poukazuje na nutnosť šetrenia pomerov v domácnosti, no na druhej strane bez povšimnutia a bez preverenia kvality akceptuje novovytvorené prostredie u matky, v ktorom dieťa nemá žiadne sociálne zázemie a absentuje v ňom podpora vzťahu k otcovi. Závery súdu o tom, že K. (nie B.) maloletá je citovo silne naviazaná na matku ako na primárnu referenčnú osobu, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a neboli súčasťou tvrdení otca, pričom absenciu takýchto tvrdení vykazoval aj samotný návrh matky vo veci samej. Súd bezdôvodne zmenšil jeho dôležitosť v živote dieťaťa a ignoroval fakt, že s maloletou trávil vzhľadom na prácu z domu každý deň intenzívnou starostlivosťou, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávne právne posúdenie označil záver o nepreukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže uzurpovanie výkonu práv, jednostranné rozhodnutia a absolútne prerušenie fyzických kontaktov považuje za legitímny dôvod na dočasnú úpravu. Súdom citovaný nález Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 52/2021) vyhodnotil ako nepriliehavý, pretože v prejednávanej veci sa otec domáha obnovenia pôvodného stavu, z ktorého bola maloletá matkou svojvoľne vytrhnutá, a nie vytvárania novej situácie. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil procesné štandardy pre nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktoré zákon vyžaduje len osvedčenie skutočností, a nie riadne dokazovanie. Súd svojím rozhodnutím fakticky legitimizuje protiprávne konanie matky, čím jej, v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, do budúcna umožňuje profitovať z ňou protiprávne vytvoreného stavu v dôsledku plynutia času. Namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, z ktorého nevyplýva, prečo súd ponechal faktické rozdelenie výkonu rodičovských práv bez úpravy a ako sa vysporiadal s následkami protiprávneho konania matky na prežívanie maloletej, s ktorou je kontakt otca aktívne obmedzovaný už tri mesiace.
3. Otec v podaní zo dňa 25.09.2026 uviedol, že od 19. mája 2026, keď matka spolu s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti, videl maloletú iba trikrát, pričom ani jedno stretnutie sa neuskutočnilo so súhlasom alebo po dohode s matkou. Dňa 1. septembra 2026 sa pokúsil navštíviť matku v jej byte v F. za účelom vzájomnej komunikácie a stretnutia s maloletou, matka mu však odmietala otvoriť dvere, komunikovali cez zatvorené dvere, následne krátko cez balkón. Maloletá reagovala na jeho prítomnosť pozitívne, avšak pri otázke na ďalšie stretnutie hľadala súhlas matky, čo vnímal ako prejav konfliktu lojality. Dňa 10. septembra 2026 navštívil maloletú v E. škole v F., kde podľa jeho vyjadrenia plakala, hovorila mu, že ho ľúbi a chce s ním ísť domov, pýtala sa na svoje hračky, mačku a známe prostredie a zároveň uviedla, že jej matka zakázala ísť k otcovi a že „je zákon“. Pri opätovnej návšteve maloletej v E. škole dňa 16. septembra 2026 sa zopakovala jej nadšená reakcia a vyjadrenia, že ho má rada a chce s ním byť. Matka s ním odmieta vecne komunikovať, nereaguje na jeho otázky, kedy môže maloletú vidieť, zmenila si telefónne číslo bez toho, aby mu poskytla nové, a odovzdanie vecí pre dieťa požaduje sprostredkovane cez tretiu osobu. Podľa vyjadrenia matky maloletú mu neodovzdáva pre obavu, že jej ju nevráti; rovnako mu oznámila, že mu ju neodovzdá ani na predtým prisľúbený víkend. Otec namietal, že matka nie je oprávnená jednostranne určovať, či sa ich spoločné dieťa môže stýkať s otcom, a videohovory, ktoré mu umožňuje, podľa neho nemôžu nahradiť osobný kontakt ani napĺňať jeho právo na výchovu maloletej a právo maloletej na výchovu zo strany otca. Vo vzťahu k B. dochádzke uviedol, že matka maloletú prihlásila do E. školy v F. proti jeho výslovnému súhlasu, pričom na jeho odvolanie bolo rozhodnutie tejto E. školy zrušené. Maloletá E. K. L. F. navštívila iba päť dní, zatiaľ čo E. škola v I. – J., do ktorej bola prijatá
so súhlasom oboch rodičov, oznámila jej neospravedlnenú absenciu. Matka opakovane mení trvalý pobyt maloletej z I. – J. do F. s cieľom ovplyvniť rozhodnutie E. školy. Matke ponúkol pomoc so zabezpečením a hradením bývania v I. aj so sprostredkovaním zamestnania. Dlhodobý stav bez osobného kontaktu s maloletou vytvára stav v prospech matky a môže ovplyvniť budúce rozhodnutie o usporiadaní pomerov k maloletej. Vzhľadom na to považoval za nevyhnutné dočasne upraviť pomery neodkladným opatrením v ním navrhovanom znení a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
4. Matka a opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ – otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané otcom v odvolaní nie sú spôsobilé vyvolať zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia v napadnutom výroku I., ktorý je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku), keďže odvolací súd nezistil ani iné vady konania alebo napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu, a ku ktorým by bol odvolací súd v prípade ich zistenia povinný prihliadať aj bez návrhu.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného odovzdania maloletej do jeho osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Jadrom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, keďže nezohľadňuje doterajší spôsob starostlivosti oboch rodičov o maloletú, jednostrannú zmenu pomerov maloletej zo strany matky a následné podstatné obmedzenie jeho osobného kontaktu s maloletou. Otec zároveň namieta, že súd prvej inštancie bez dostatočného skutkového podkladu vychádzal z postavenia matky ako primárnej preferenčnej osoby a nesprávne viazal potrebu neodkladnej úpravy pomerov na existenciu bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletej.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku I., ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutej časti vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodujúcim záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli osvedčené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne odovzdaná do osobnej starostlivosti otca. Keďže však otec v odvolaní namietal tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie a v priebehu odvolacieho konania poukazoval aj na ďalší vývoj pomerov, odvolací súd považoval za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozhodnutia a na vysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami doplniť nasledovné:
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
16. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasná povaha neodkladného opatrenia spočíva v tom, že sa ním spravidla neprejudikuje konečná úprava práv a povinností účastníkov, pričom pri jeho nariadení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tomu zodpovedá aj rozsah zisťovania skutkového stavu, ktorý sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevyžaduje v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Vo veciach maloletých musí súd zároveň posúdiť, či navrhovaná bezodkladná úprava zodpovedá záujmu maloletého dieťaťa a či je vzhľadom na osvedčené okolnosti potrebná a primeraná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku pritom nie je podmienené iba stavom bezprostredného alebo závažného ohrozenia maloletého; takáto intenzita ohrozenia však môže potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov. Pri posúdení dôvodnosti návrhu otca preto odvolací súd vychádzal z uvedených predpokladov, z okolností osvedčených v prejednávanej veci a skúmal, či odôvodňujú požadované dočasné odovzdanie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.
17. Z obsahom spisu osvedčeného skutočného stavu vyplýva, že rodičia maloletej A. žili spolu s maloletou v spoločnej domácnosti v I. do 19. mája 2026, kedy matka spoločnú domácnosť opustila a spolu s maloletou sa odsťahovala do F.. Od uvedeného času rodičia spolu nežijú a maloletá sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky. Pred odchodom matky sa na každodennej starostlivosti o maloletú podieľali obaja rodičia v spoločnej domácnosti; otec je podnikateľ, pracuje z domu, pričom aj počas pracovnej časti dňa bol s maloletou v každodennom kontakte a priebežne sa podieľal na starostlivosti o ňu. Po odsťahovaní matky s maloletou do F. zostala maloletá bývať s matkou a osobný kontakt otca s maloletou sa uskutočňoval v obmedzenom rozsahu. Medzi rodičmi následne vznikla nezhoda v otázkach súvisiacich s ďalším pobytom a starostlivosťou o maloletú, konkrétne vo vzťahu k trvalému pobytu maloletej, k výberu pediatra a B. zariadenia. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 37P/112/2026 konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, začaté na základe návrhu doručeného dňa 20. júla 2026, v ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Dňa 25. septembra 2026 bol na Mestský súd Bratislava II podaný aj návrh na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, vedený pod sp. zn. 37P/143/2026, o ktorom taktiež doposiaľ nebolo rozhodnuté.
18. Z takto osvedčeného skutočného stavu však nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej v zmysle návrhu otca, ktorá by odôvodňovala jej okamžité odovzdanie z faktickej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že samotný rozchod rodičov, presťahovanie maloletej s matkou do F., obmedzenie osobného kontaktu otca s maloletou ani vzniknuté nezhody rodičov v otázkach výkonu rodičovských práv a povinností samy osebe neosvedčujú potrebu takého bezodkladného zásahu, akým by bolo okamžité odovzdanie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Správne zároveň prihliadol na to, že maloletá sa od odchodu zo spoločnej domácnosti nachádza v faktickej starostlivosti matky, pričom rozhodnutie v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov vyžaduje komplexné posúdenie pomerov maloletej a oboch rodičov v konaní vo veci samej. Takéto posúdenie presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení a vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie preto nebolo rozhodujúce, ktorý z rodičov poskytuje lepšie predpoklady pre budúci výkon osobnej starostlivosti, ale či boli osvedčené také okolnosti, ktoré vyžadujú okamžitú zmenu existujúceho faktického usporiadania pomerov maloletej ešte pred skončením konania vo veci samej. Takéto okolnosti osvedčené neboli, keď z doterajších podkladov nevyplýva, že zotrvanie maloletej vo faktickej starostlivosti matky do rozhodnutia vo veci samej samo osebe predstavuje stav, ktorý neznesie odklad, ani že záujem maloletej v súčasnosti vyžaduje jej okamžité odovzdanie do osobnej starostlivosti otca.
19. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka otca týkajúca sa použitia záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 52/2021. Skutkové okolnosti veci posudzovanej ústavným súdom boli podstatne odlišné. Rodičia pôvodne žili s maloletou v spoločnej domácnosti, z ktorej sa v januári 2020 odsťahoval otec. Od tohto času zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú v prevažnej miere matka a otec realizoval styk s maloletou, ktorý bol následne upravený aj súdnym rozhodnutím. Až v septembri 2020 sa matka s maloletou bez súhlasu otca presťahovala do iného mesta. Súdy následne neodkladným opatrením nariadili odovzdanie maloletej do osobnej starostlivosti otca, pričom tento zásah odôvodnili potrebou obnoviť pôvodný stav a vrátiť maloletú do jej pôvodného prostredia. Ústavný súd sa s takýmto záverom nestotožnil, keďže pred presťahovaním matky do iného mesta zabezpečovala faktickú osobnú starostlivosť o maloletú matka a otec realizoval styk. Odovzdaním maloletej do osobnej starostlivosti otca preto nedošlo k obnoveniu dovtedajších pomerov, ale k vytvoreniu novej, opačnej situácie, v ktorej sa faktická každodenná starostlivosť preniesla z matky na otca. Práve tento rozpor medzi deklarovaným obnovením pôvodného stavu a skutočným dôsledkom neodkladného opatrenia ústavný súd vytkol všeobecným súdom. Z uvedeného nálezu preto nemožno vyvodiť záver, že ak jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča zmení dovtedajšie bydlisko dieťaťa a tým zasiahne do dovtedajšieho spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností, je takúto situáciu potrebné napraviť neodkladným opatrením spočívajúcim v odovzdaní dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti druhého rodiča. Ústavný súd naopak posudzoval primeranosť práve takéhoto zásahu a zdôraznil potrebu skúmať jeho reálny dopad na dovtedajší spôsob starostlivosti o dieťa, nie iba skutočnosť, že jeden z rodičov jednostranne zmenil existujúce pomery. Ústavný súd napokon ústavnej sťažnosti nevyhovel preto, že po jej prijatí došlo k ďalšej zmene pomerov; neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá odovzdaná do osobnej starostlivosti otca, bolo zrušené a styk otca s maloletou bol upravený nanovo. V prejednávanej veci by otcom požadované opatrenie, z dôvodov uvedených vyššie, teda neobnovovalo stav existujúci pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, keď sa na každodennej starostlivosti o maloletú podieľali obaja rodičia, ale vytvorilo by nový model výlučnej každodennej starostlivosti otca.
20. Za dôvodnú nemožno považovať ani odvolaciu argumentáciu otca, podľa ktorej ponechaním súčasného stavu súd prvej inštancie legitimizuje jednostranné konanie matky. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nepredstavuje rozhodnutie o zákonnosti všetkých jednotlivých krokov matky po rozpade spoločnej domácnosti rodičov ani konečné rozhodnutie o tom, ktorý z rodičov má maloletú osobne vychovávať. Zamietnutie návrhu na okamžité odovzdanie maloletej otcovi preto nemožno vykladať ako schválenie konania matky pri zmene bydliska maloletej, jej B. zariadenia, pediatra alebo pri obmedzovaní kontaktu otca s maloletou. Otec v odvolaní tieto okolnosti označuje za jednostranné zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností a namieta, že ich ponechanie bez zásahu môže ovplyvňovať budúcu úpravu pomerov. Ani prípadná nesprávnosť alebo jednostrannosť takéhoto postupu však sama osebe neurčuje spôsob, akým má byť dočasná úprava pomerov vykonaná. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako prostriedok sankcionovania jedného rodiča alebo ako automatická náprava jeho jednostranného postupu presunom dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Vždy je potrebné posúdiť, či práve navrhovaná zmena starostlivosti zodpovedá aktuálnemu
záujmu dieťaťa a či je vzhľadom na osvedčené okolnosti nevyhnutná a primeraná. Pri posúdení potreby neodkladnej úpravy pomerov je potrebné zohľadniť aj oprávnený záujem každého z rodičov na výkone jeho rodičovských práv a povinností, avšak vždy v spojení so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je pri voľbe konkrétneho riešenia určujúci. Ani poukaz otca na plynutie času a možné upevňovanie súčasného faktického stavu preto sám osebe neodôvodňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Obava, že súčasný stav môže s pribúdajúcim časom nadobúdať väčšiu faktickú stabilitu, nemôže nahradiť osvedčenie konkrétnych okolností, z ktorých by vyplývalo, že záujem maloletej vyžaduje jej okamžité odovzdanie do osobnej starostlivosti otca už v štádiu dočasnej úpravy pomerov. Rozhodujúce preto je, či boli osvedčené okolnosti vyžadujúce bezodkladné odovzdanie maloletej do osobnej starostlivosti otca a či je práve takýto zásah v jej aktuálnom záujme; takéto okolnosti však v prejednávanej veci osvedčené neboli.
21. Rovnako nemožno stotožňovať otázku osobného kontaktu otca s maloletou s otázkou formy osobnej starostlivosti. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo skutočného stavu existujúceho v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda aj z okolností uvedených otcom v podaní zo dňa 25. septembra 2026. Otec v tomto podaní uviedol, že maloletú od 19. mája 2026 osobne videl iba trikrát a matka mu umožňovala prevažne videohovory, z čoho vyvodzoval, že jeho osobný kontakt s maloletou je naďalej podstatne obmedzený. Ani v prípade, ak by bol osobný kontakt otca s maloletou v ním tvrdenom rozsahu skutočne obmedzený, táto okolnosť by sama osebe neosvedčovala potrebu okamžitého odovzdania maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Otázku zabezpečenia osobného kontaktu maloletej s otcom totiž nemožno bez ďalšieho stotožniť s otázkou zmeny osoby vykonávajúcej jej každodennú osobnú starostlivosť. Prípadná potreba zabezpečiť alebo upraviť osobný kontakt otca s maloletou predstavuje inú otázku než posúdenie, či záujem maloletej vyžaduje zmenu jej faktickej každodennej starostlivosti a jej bezodkladné odovzdanie otcovi. Ide o dve obsahovo odlišné formy úpravy pomerov maloletej, ktoré sledujú odlišný bezprostredný účel a vyžadujú samostatné posúdenie ich potreby a primeranosti. Skutočnosti poukazujúce na potrebu zabezpečenia osobného kontaktu otca s maloletou preto nemožno bez ďalšieho považovať za osvedčenie potreby podstatne intenzívnejšieho zásahu spočívajúceho v zmene jej každodennej osobnej starostlivosti.
22. Neobstojí ani odvolacia námietka otca založená na stabilite pôvodného výchovného prostredia maloletej. Stabilita prostredia je jedným z relevantných hľadísk pri posudzovaní záujmu dieťaťa, nemožno ju však redukovať iba na geografické miesto, konkrétnu domácnosť alebo B. zariadenie. Pri posudzovaní stability pomerov dieťaťa je potrebné prihliadať na celý súbor jeho osobných a rodinných väzieb. Zo skutočnosti, že maloletá do mája 2026 vyrastala v I. – J. v spoločnej domácnosti oboch rodičov, preto nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že jej záujem vyžaduje okamžité odňatie z faktickej starostlivosti matky a odovzdanie otcovi. Napokon aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 52/2021, na ktorý sa otec sám odvoláva, ústavný súd pri posudzovaní argumentácie založenej na návrate dieťaťa do pôvodného prostredia s prihliadnutím na vek dieťaťa zdôraznil význam osoby, ktorá oň pravidelne zabezpečuje osobnú starostlivosť, oproti samotnému geografickému miestu výkonu tejto starostlivosti. Súčasne poukázal na to, že ani neadekvátna jednostranná zmena bydliska dieťaťa jedným z rodičov sama osebe neodôvodňuje riešenie spočívajúce v presune dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, pokiaľ takýto zásah nie je vzhľadom na záujem dieťaťa primeraný. Otec v odvolaní pritom sám poukazuje na nedostatok podkladov o pomeroch v novom prostredí maloletej. Absencia takýchto podkladov však nemôže byť sama osebe vyhodnotená v neprospech matky ani nahradená predpokladom, že pôvodné prostredie je z tohto dôvodu pre maloletú vhodnejšie. Takýto záver si vyžaduje komplexné posúdenie pomerov maloletej a oboch rodičov na podklade riadne vykonaného dokazovania, ktoré patrí do konania vo veci samej a presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení.
23. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že nepovažuje za dostatočne podložený záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je matka pre maloletú „primárnou referenčnou osobou“, „stredobodom jej sveta“ a osobou, ktorá jej vzhľadom na konflikt rodičov môže poskytnúť útočisko a ochranu. Dovtedy osvedčený skutočný stav neposkytoval dostatočný podklad pre takéto zvýraznenie postavenia matky vo vzťahu k maloletej a otcovi, pretože z neho vyplývalo, že do odchodu matky sa na každodennej starostlivosti o maloletú podieľali obaja rodičia a otec uvádzal svoju intenzívnu každodennú účasť na jej živote. Z uvedeného preto nebolo možné v rámci konania o neodkladnom opatrení robiť záver o tom, ktorý z rodičov predstavuje pre maloletú primárnu preferenčnú osobu. Uvedená úvaha súdu prvej inštancie však nebola rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca a nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého výroku. Pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie totiž nebolo potrebné určiť, ktorý z rodičov má vo vzťahu k maloletej dominantnejšie postavenie, ale posúdiť, či osvedčený skutočný stav vyžaduje jej okamžité odovzdanie z faktickej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Takáto potreba osvedčená nebola. Odvolací súd dopĺňa, že uvedené nedostatky v čiastkových úvahách súdu prvej inštancie však nezakladajú ani otcom namietané porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, z akého rozhodujúceho dôvodu súd prvej inštancie návrh zamietol, keď nepovažoval za osvedčenú potrebu okamžitého odovzdania maloletej do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosť, že odvolací súd niektoré čiastkové úvahy súdu prvej inštancie posúdil odlišne a jeho odôvodnenie v tomto smere doplnil, ešte sama osebe nezakladá záver, že postupom súdu prvej inštancie došlo k takému zásahu do procesných práv otca, ktorý by napĺňal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.
24. Otec namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku nie je podmienené existenciou vážneho ohrozenia života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa. Odvolací súd súhlasí, že takáto intenzita ohrozenia sa vyžaduje pri postupe podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku, nie však pri každom neodkladnom opatrení podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku. Ani táto námietka však nevedie k záveru o dôvodnosti návrhu otca. Aj pri postupe podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku musí byť osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v podobe, ktorej sa otec ako navrhovateľ domáha. V prejednávanej veci pritom nebolo rozhodujúce, či bola maloletá vážne ohrozená, ale či osvedčený skutočný stav vyžadoval jej okamžité odovzdanie z faktickej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Takáto potreba z horeuvedených dôvodov osvedčená nebola.
25. Pokiaľ otec namietal, že potreba vykonania ďalšieho dokazovania nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že konanie o neodkladnom opatrení nenahrádza konanie vo veci samej. Predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je komplexné porovnanie rodičovských kompetencií oboch rodičov ani konečné určenie, ktorý z nich poskytuje vhodnejšie podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú. Takéto posúdenie by vyžadovalo širší skutkový podklad, než aký je potrebný a dostupný pri rozhodovaní o bezodkladnej dočasnej úprave pomerov. Otec sám v odvolaní namietal, že pre neodkladné opatrenie postačuje osvedčenie a nemožno požadovať dokazovanie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej. Tomuto východisku odvolací súd prisvedčuje; zároveň však platí, že rozsah osvedčených skutočností musí postačovať na záver, že práve navrhovaná dočasná úprava je nevyhnutná a zodpovedá záujmu maloletej. Ak takýto záver z dostupného skutkového podkladu nevyplýva, nemožno nedostatok podkladov nahradiť predpokladom, že záujmu maloletej zodpovedá prenesenie jej každodennej osobnej starostlivosti z matky na otca.
26. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že otázka budúceho usporiadania výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je už predmetom konania vo veci samej vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 37P/112/2026. Práve v tomto konaní je vytvorený procesný priestor na riadne zistenie skutočného stavu a vykonanie dokazovania potrebného na komplexné posúdenie pomerov oboch rodičov, ich rodičovských predpokladov, doterajšieho spôsobu starostlivosti o maloletú, jej vzťahu k obom rodičom a ďalších okolností rozhodujúcich pre určenie spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností zodpovedajúceho záujmu maloletej. Existencia prebiehajúceho konania vo veci samej nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje, pokiaľ sú splnené jeho zákonné predpoklady; v prejednávanej veci však nebola osvedčená potreba bezodkladne zasiahnuť do pomerov maloletej práve jej odovzdaním do osobnej starostlivosti otca.
27. Na Mestskom súde Bratislava II je pod sp. zn. 37P/143/2026 zároveň vedené aj konanie o návrhu na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, podanom dňa 25. septembra 2026. Aj otázky, v ktorých medzi rodičmi neexistuje zhoda pri výkone rodičovských práv a povinností, sú tak predmetom samostatného súdneho konania. Samotná existencia nezhody rodičov a potreba jej súdneho riešenia tiež neznamená, že primeraným spôsobom bezodkladnej ochrany záujmov maloletej je zmena faktickej osobnej starostlivosti spôsobom navrhovaným otcom.
28. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní vychádzal nielen zo skutočného stavu, ktorý bol podkladom napadnutého uznesenia, ale zohľadnil aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania. Ani následný vývoj pomerov a skutočnosti uvádzané otcom v podaní z 25. septembra 2026 však nemenia
záver o nedôvodnosti jeho odvolania. Otec v tomto podaní uviedol, že maloletú od 19. mája 2026 osobne videl trikrát, pričom podľa jeho tvrdení maloletá pri osobných stretnutiach prejavovala voči nemu náklonnosť a záujem o kontakt. Ďalej poukazoval na pretrvávajúci rodičovský konflikt, nedostatočnú komunikáciu rodičov, otcom tvrdený konflikt lojality, okolnosti týkajúce sa B. dochádzky maloletej, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru svedčia o nevhodnosti súčasného usporiadania pomerov. Uvedené okolnosti môžu byť významné pri posudzovaní potreby riadneho usporiadania výkonu rodičovských práv a povinností a zabezpečenia reálneho osobného kontaktu maloletej s oboma rodičmi, čo je už predmetom konania vo veci samej. Ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti však neosvedčujú, že záujem maloletej vyžaduje jej bezodkladné odovzdanie z faktickej osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Tvrdenia otca o prejavoch maloletej pri jednotlivých stretnutiach navyše nemožno bez ďalšieho stotožniť so záverom, že maloletá odmieta starostlivosť matky alebo že jej súčasné pomery vyžadujú okamžitú zmenu osoby zabezpečujúcej každodennú osobnú starostlivosť. Rovnako ani okolnosti týkajúce sa B. zariadenia maloletej, zmeny jej trvalého pobytu alebo ponuky otca zabezpečiť matke bývanie a zamestnanie v I. samy osebe neosvedčujú potrebu takéhoto bezodkladného zásahu. Ani tieto skutočnosti preto neposkytujú dostatočný podklad pre záver, že už v štádiu dočasnej úpravy pomerov je nevyhnutné preniesť každodennú osobnú starostlivosť o maloletú z matky na otca. Tieto skutočnosti môžu byť predmetom hodnotenia v konaní vo veci samej, nemožno nimi však bez potrebného skutkového podkladu prejudikovať konečnú formu osobnej starostlivosti prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa preto stotožňuje s rozhodujúcim skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že neboli osvedčené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom znení. Preskúmaním veci nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť uznesenia v napadnutom výroku I. a odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. preto odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už totiž na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej, na ktoré neodkladné opatrenie svojím účelom nadväzuje. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, vrátane trov odvolacieho konania, preto bude podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 52 až § 55 Civilného mimosporového poriadku rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zároveň zrušil výrok II. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že v čase vydania napadnutého uznesenia konanie vo veci samej ešte neprebiehalo; odvolací súd pri rozhodovaní o procesnej otázke trov vychádzal z procesného stavu existujúceho v čase svojho rozhodnutia.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).