Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/138/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Romana Tichého, v spore navrhovateľov: 1a/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, 1b/ D. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. – H. XXX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, A. E. J. F. XXX, navrhovateľ 2/ zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná č. 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: K. J., nar. XX.XX.XXXX, L. F. XX, G., zastúpenému JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom, so sídlom Mierová č. 1725, Čadca, IČO: 33 916 071, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -53 zo dňa 3. novembra 2025 a o odvolaní odporcu proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -178 zo dňa 9. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -53 zo dňa 3. novembra 2025 v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie č. k. -178 zo dňa 9. apríla 2026 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi voči navrhovateľom 1a/, 1b/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. -53 zo dňa 3. novembra 2025 uložil žalovanému (ďalej len „odporcovi“; pozn.) odstrániť oplotenie z prístupovej cesty na parcele KN„C“ č. 2313/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a KN„C“ 2314 – orná pôda o výmere 474 m2, zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území G., obec G., okres Čadca, zaznačeného v bodoch A až B zamerania skutočného stavu podľa geometrického plánu č. 58/2025 vyhotoviteľa M. K. – Geo Real zo dňa 29.09.2025, autorizačne overeného dňa 29.09.2025 M. D. K., a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok I. tohto uznesenia), uložil odporcovi zdržať sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľom 1/ a 2/ užívať prístupovú cestu na parcele KN„C“ č. 2313/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a KN„C“ 2314 – orná pôda o výmere 474 m2, zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území G., obec G., okres Čadca a znášať užívanie prístupovej cesty na parcele KN„C“ č. 2313/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a KN„C“ 2314 – orná pôda o výmere 474 m2, zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území G., obec G., okres Čadca, navrhovateľmi 1/ a 2/ ako spoluvlastníkmi stavby zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom č. XX, postavený na parcele KN„C“ 2313/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2 v katastrálnom území G., obec G., okres Čadca, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia) a súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ (ďalej len „navrhovateľom“; pozn.) trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III. odvolaním napadnutého uznesenia, ďalej aj „Uznesenie I.“; pozn.). 1.1 Z odôvodnenia Uznesenia I. vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že rodiny navrhovateľov a odporcov v minulosti aj v súčasnosti užívali spoločnú nehnuteľnosť v katastrálnom

území G. – rodinný dom súpisné č. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a odporcu, pričom k tejto nehnuteľnosti v minulosti vznikla prístupová cesta tak, že každý z právnych predchodcov strán vydelil časť svojho pozemku. Tak sa v minulosti právni predchodcovia dohodli, dohoda platila a nik ju nespochybňoval ani neporušoval. Ustálil, že dlhodobý status quo bol porušený konaním odporcu tým, že začal budovať oplotenie po pôvodnej hranici, čím došlo k obmedzeniu prístupu navrhovateľov k ich vlastnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného mal preukázané, že došlo k výraznému zásahu a obmedzeniu užívacieho práva navrhovateľov, pričom neopomenul obmedzenie prístupu do garáže s prihliadnutím na potreby zdravotne handicapovaného N. D., pri zdravotnom stave ktorého (80 % pokles, obmedzená spôsobilosť) je nutné využívať motorové vozidlo, avšak táto možnosť je pri súčasnom stave obmedzená až vylúčená. Súdu prvej inštancie bolo taktiež známe, že k nehnuteľnosti je nutný prístup aj z hľadiska inej obslužnosti (nákupy, dovoz paliva, stavebného materiálu na opravy, záchranné a požiarne vozidlá). Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľov, pričom vyjadril presvedčenie, že do času definitívnej úpravy pomerov v lokalite bude potrebné z dôvodu ochrany zdravia a zabezpečenia riadneho užívania nehnuteľnosti dočasne upraviť pomery vydaním neodkladného opatrenia. Súčasne poučil navrhovateľov, aby v lehote 30 dní podali žalobu vo veci samej. 1.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj „“), pričom mal za to, že navrhovatelia mali v tejto časti predmetu konania plný úspech, a preto im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti Uzneseniu I. podal v celom rozsahu odvolanie odporca z dôvodov prezumovaných ust. , , , a .

2.1

Podľa odporcu sa zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ jednalo o extrémny prípad zneužitia inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý vzhliadal v tom, že súd prvej inštancie sa riadne neoboznámil s listinami navrhovateľov, ktoré predložili k podanej žalobe. Poukázal na to, že z doručeného listu v návrhu označeného ako 48/57 vyplýva situácia – realizačný stav oplotenia 10/2025, kde sú zakreslené body „A“ ako vstup od hlavnej cesty v L. a bod „B“ bránka od dvora, pričom medzi týmito bodmi je zakreslené oplotenie, ktoré však geodet zakreslil na parcele navrhovateľov KN„C“ č. 2315/3. Z uvedeného mal odporca za to, že neodkladné opatrenie je bez ďalšieho nevykonateľné. Podľa odporcu navrhovatelia prostredníctvom zvoleného geodeta M. M. K. nepravdivo vytvorili skutkový stav, ktorý nemá ani oporu v ich vlastných dôkazoch, ktoré priložili k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Namietal, že zakreslené oplotenie medzi bodmi „A“ až „B“ vedie po v katastri nehnuteľností aktuálne zapísanej parcele KN„C“ č. 2315/3 a aj keď geodet túto parcelu rozdelil spolu s ďalšími parcelami KN„C“ č. 2315/1 a KN„C“ č. 2315/2, tak je voľným okom zrejmé, že novovytvorená parcela KN„C“ č. 2315/6, po ktorej vedie predmetné oplotenie, bola vytvorená z pozemku parcela KN„C“ č. 2315/3, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov. Poukázal na to, že týmto geometrickým plánom M. K. boli okrem parcely KN„C“ č. 2315/6 novovytvorené parcely aj parcely č. 2315/3, KN„C“ č. 2515/5, KN„C“ č. 2515/2 a KN„C“ č. 2515/1. Zdôraznil, že z uvedeného vyplýva, že geodet plot umiestnil na parcele navrhovateľov, čo znamená, že oplotenie by podľa geodeta malo byť odstránené z parcely navrhovateľov KN„C“ č. 2315/3, a teda samotní navrhovatelia nepravdivo vytvorili skutkový stav, ktorý je v rozpore s geometrickým plánom M. K. č. 58/2025, keď už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tvrdia, že plot stojí na pozemkoch odporcu a z týchto pozemkov KN„C“ č. 2313/3 a KN„C“ č. 2314 ho žiadajú odstrániť. Na základe uvedeného, vychádzajúc z geometrického plánu č. 58/2025 M. K., mal odporca za to, že navrhovatelia mali žiadať odstrániť oplotenie zo svojich vlastných geometrickým plánom novovytvorených pozemkov, resp. konkrétneho vyznačeného pozemku v katastri nehnuteľností, a to pozemku parcela KN„C“ č. 2315/3. Podľa odporcu navrhovatelia vytvorili taký skutkový stav, že žiadajú podľa petitov neodkladného opatrenia vo výroku I. odstrániť novovybudovaný plot z pozemkov odporcu KN„C“ č. 2313/3 a KN„C“ č. 2314, hoci sa tam podľa nich nenachádza, a rovnako sa vo výroku II. domáhajú, aby sa odporca zdržal akéhokoľvek konania pri prechádzaní cez jeho pozemky. 2.2 Vo vzťahu k pomerom medzi stranami sporu uviedol, že v rodinnom dome súpisné č. XX v k. ú. G. obýval navrhovateľ 1/ prízemie i pivničné priestory a odporca býva na poschodí tohto domu s tým, že s navrhovateľom 1/ majú spoločný vchod, ktorý vybudoval odporca na vlastné náklady. Vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ poukázal na to, že sa jedná o jeho príbuzného, nakoľko sú (boli; pozn.) bratranci. Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ I. D. poukázal na to, že menovaný je stranou v spore len formálne kvôli aktívnej vecnej legitimácii, keďže je spoluvlastníkom domu, avšak neodkladné opatrenie sa ho vôbec netýka, pretože navrhovateľ 2/ v predmetnom rodinnom dome súpisné č. XX vôbec nebýva a chodí do

neho len sporadicky na návštevu k svojmu bratovi O. D.. K osobe D. D., exmanželke navrhovateľa 1/, poukázal na to, že menovaná sa cca pred 25 rokmi rozviedla s navrhovateľom 1/, asi pred rokom sa k nemu vrátila a začala robiť zlobu, napr. polievala kvety kyselinou, prevracala kvetináče a neustále ho natáčala na kameru a dávala to na sociálne siete.

2.3 Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za predčasné, nepreskúmateľné a najmä nevykonateľné. Namietal, že k návrhu navrhovatelia priložili videonahrávku, avšak jemu táto videonahrávka nebola doručená, v čom vzhliadal odvolací dôvod prezumovaný . Súčasne mal za to, že predmetné uznesenie predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces aj z ďalších dôvodov, a to rozporu výrokov s odôvodnením, nedostatočného (arbitrárneho) odôvodnenia daného uznesenia, z dôvodu, že rozhodnutie je postavené na nepravdivých skutkových tvrdeniach, ktoré si súd neoveril ani sčasti (nahliadnutie do katastra nehnuteľností), zneužitia právneho inštitútu neodkladného opatrenia, svojvoľného hodnotenia dôkazov a nesprávnej právnej kvalifikácie. Porušenie práva na spravodlivý proces súčasne vzhliadol aj v tom, že návrh navrhovateľov nenapĺňa ani neodôvodňuje kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok k vydaniu neodkladného opatrenia a jedná sa o prejav zneužitia práva a arbitrárnosti súdu. 2.4 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu prezumovanému poukázal na konanie exmanželky pôvodného navrhovateľa 1/ D. D., ktoré prerástlo až do toho, že odporca podal pre stalking trestné oznámenie, ktoré je vedené na OR PZ – OO Turzovka pod ČVS: ORP-375/TU-CA-2005. 2.5 Vo vzťahu k odvolacím dôvodom prezumovaným a odporca uviedol, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie na základe umelo vytvoreného a nepravdivého skutkového stavu. To, že navrhovatelia (pôvodný navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/; pozn.) nemali vedomosť o stavbe plota, je podľa odporcu hrubé klamstvo, nakoľko to navrhovateľovi 1/ niekoľkokrát dlhodobo uvádzal, pretože ho žiadal, aby si preparkoval auto, ktoré má zaparkované na domom v garáži, ktorá právne ani neexistuje, pretože je to čierna stavba. Mal za to, že navrhovateľ 1/ videl aj prípravné práce k stavbu plotu, a preto sa mal brániť už v správnom stavebnom konaní s tým, že keď sa začala stavba, tak exmanželka pôvodného navrhovateľa 1/ to neustále kamerovala a zverejňovala to na sociálnych sieťach. 2.6 Namietal záver súdu prvej inštancie, že nebol žiaden objektívny zákonný dôvod k zahradeniu prístupovej cesty, pričom mal za to, dôvodom k zahradeniu prístupovej cesty bolo narušenie medziľudských vzťahov, ktoré narušila najviac bývalá exmanželka pôvodného navrhovateľa 1/ D. D. s pôvodným navrhovateľom 1/, a to slovnými útokmi, vyhrážkami nielen na jeho osobu, ale aj jeho rodinu, vyhotovovaním kamerových záznamov a následným zverejňovaním na sociálnych sieťach. 2.7 Rovnako namietal tvrdenie uvedené v bode 3. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, že prístup bol v minulosti zabezpečený po parcele KN„C“ č. 2313/4 a KN„C“ č. 2314, čo považuje za úplné nezmysly, nakoľko parcela KN„C“ č. 2313/4 je súkromný pozemok v jeho vlastníctve, ktorý nemá s týmto sporom ani prístupovou cestou nič spoločné. Taktiež namietal aj tvrdenie uvedené v poslednej vete bodu 2. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, že navrhovateľov nijakým spôsobom vopred neupozornil na úmysel blokovať prístupovú cestu, čo považuje za hrubú nepravdu. Uviedol, že navrhovateľ 1/ bol vyzývaný dvakrát políciou na vyparkovanie svojho motorového vozidla z dôvodu stavby plota, dňa 18.09.2025 okolo 15.00 hod. bol vyzývaný privolanou policajnou hliadkou cez linku 158 a druhýkrát dňa 20.09.2025 navrhovateľ na odporcu zavolal policajnú hliadku, ktorá ho znova vyzvala na vytiahnutie vozidla. Poukázal na to, že navrhovateľ bol veľakrát opakovane vyzývaný odporcom, že sa bude robiť plot, aby si vytiahol auto a vyzývali ho ústne aj dvaja kamaráti odporcu N. H. a P. N., avšak navrhovateľ sa vyhrážal, že má „kliešte a flexku“, že on si urobí cestu cez plot, kedy chce. V danej súvislosti zdôraznil, že on viackrát vyzýval M. O. D., aby si vyparkoval motorové vozidlo Škoda Fabia z čiernej stavby garáže za rodinným domom súpisné č. XX v k. ú. G., a to bolo najmenej v období dva týždne pred realizáciou stavby. Odporca má potom za to, že pôvodný navrhovateľ 1/ si sám zapríčinil, že svoje motorové vozidlo nemôže aktuálne využívať. 2.8 Odporca ďalej poukázal na to, že z fotografií označených ako príloha č. 8, 9 a 10 je evidentné, že navrhovateľ 1/ vedel, že si odporca rozširuje prístupový chodník na cestu, z čoho musel usúdiť, že sa chce od neho úplne oddeliť, čo mu napokon aj povedal a vždy ho požiadal, aby si auto preparkoval, pretože začnú stavebné práce oplotenia pozemku. V danej súvislosti poukázal na fotografie označené ako príloha č. 11 a 12, z ktorých je zrejmé, že k odporcovi viedla iba malá bránka a chodník na pešo, pretože veľká brána bola na vstupe na pozemok navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že z fotografií označených ako príloha č. 13 a 14 je viditeľné, ako si odporca rozširoval najmenej o ďalší meter prístupový chodník na cestu, aby si mohol vybudovať predmetné oplotenie a zároveň vjazd autom a keby sa toto chcelo robiť aj navrhovateľom, tak by nebol dôvod na podanie nielen neodkladného opatrenia,

ale ani žaloby vo veci samej. Súčasne poukázal na fotografiu tvoriacu prílohu č. 15, z ktorej je zrejmé, že takéto vjazdy od hlavnej cesty v L. – G. majú aj ostatní susedia, čo preukazoval fotografiou rodinných domov, ktoré sa nachádzajú na pravej strane od spoločného rodinného domu strán sporu, a práve pre schválnosti navrhovateľov a ich rodinných príslušníkov (D. D.) odporca nevidí dôvod, aby si svoje bývanie neoddelil a nemal samostatnú prístupovú cestu. 2.9 Odporca poprel skutočnosti, že navrhovatelia sa fakticky nemôžu dostať k rodinnému domu súpisné č. XX v k. ú. G., pričom táto skutočnosť je nepravdivá, nakoľko cez uvedenú šírku 1,6 metra (ktorú vyznačil v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pri bode „A“) si navrhovateľ môže zacúvať až k rodinnému domu, a to konkrétne k vchodovým dverám a schodišťu, ktoré sa nachádza z čelného pohľadu domu na ľavej strane a týmto spôsobom si môže vyložiť nákupy z motorového vozidla následne ich po schodišti vyniesť do rodinného domu. V danej súvislosti poukázal na dve farebné fotografie tvoriace prílohu 16 a 17, ktoré preukazujú tento stav, keď mal za to, že nizučký obrubníček medzi škvarovou cestou a trávou nemôže byť pre K. Q. problém. 2.10 Vo vzťahu k prevezeniu uhlia a dreva odporca uviedol, že toto si môže do pivničných priestorov navrhovateľ uskladniť cez dvere, ktoré vedú do pivnice a nachádzajú sa z čelnej strany domu na pravej strane, pretože v pivničných priestoroch sa nachádza kotol na pevné palivo, ktorý vykuruje bytovú miestnosť domu navrhovateľa s tým, že k uvedenému pripojil farebnú fotografiu tvoriacu prílohu č. 18. 2.11 Odporca považoval za rozhodné, že navrhovateľ 1/ môže stále užívať časť cesty na svojom pozemku, a teda on mu nebráni v prejazde na jeho pozemok, čo vylučuje odôvodnenosť výroku II. neodkladného opatrenia. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom, že by mu odporca bránil vo vstupe na jeho pozemok, keď s poukazom na komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca môže do rodinného domu bez problémov chodiť aj N. D.. Odporca pritom poprel, že by prístupová cesta k rodinnému domu súpisné č. XX bola ohradená, ale je iba pozdĺžne predelená plotom a každý vlastník môže užívať svoju časť cesty na svojom pozemku. 2.12 Za nesprávne považoval aj vyjadrenie sledovaného účelu, ktorý tvrdia navrhovatelia na predposlednej strane návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko určite nie je namieste odstraňovať celé nové oplotenie ako legálnej stavby, keď stačí, aby si otvorili bránu vedľa rodinného domu a odporca by im pri tejto absurdnosti vytiahol jeden kolík jestvujúceho oplotenia, cez ktorého pätku prejde jednorazovo so svojím motorovým vozidlom Škoda Fabia. Podľa odporcu navrhovateľ 1/ mal však aj iné riešenie, a to odstrániť vlastný šteklový plot čo do jedného poľa, ktorý sa nachádza za bránou a vyjsť jednorazovo so svojím motorovým vozidlom na pozemok odporcu a cez tento prejsť na hlavnú cestu, a následne odstaviť motorové vozidlo na svojom pozemku pred rodinným domom. K uvedenému odporca poukázal na fotografie tvoriace prílohu č. 19 a 20. 2.13 Za nesprávne považoval odporca aj navrhované výroky neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie nekriticky prevzal, nakoľko vo výroku I. nie je špecifikované oplotenie (teda z čoho pozostáva) a rovnako vo výroku I. a II. nie je špecifikovaná prístupová cesta, pretože táto určite nie je na ploche celých pozemkov, a to konkrétne o výmere 103 m2 (KN„C“ č. 2313) a o výmere 474 m2 (KN„C“ č. 2314), pričom podľa odporcu táto skutočnosť zakladá okrem nevykonateľnosti výrokov I. a II. aj ich neurčitosť. Taktiež namietal, že by bola spoločná cesta iba po jeho pozemku, nakoľko pôvodne to bol ich chodníček k jeho druhému rodinnému domu, ktorý si prerobil na prístupovú cestu, pričom do tejto cesty navrhovatelia nedali ani cent, a preto sa nemôžu domáhať cesty, o ktorú sa nikdy nepričinili, iba ju začali užívať a brali to dodnes ako samozrejmosť. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ nemá titul, na základe ktorého by bolo zriadené právo prechodu alebo prejazdu po parcelách odporcu a má za nelogické, aby bol súdom stanovený takýto široký rozsah vecného bremena 103 m2 + 474 m2, čo je neprijateľné na užívanie cesty. 2.14 Rovnako namietal, že navrhovatelia nepreukázali bránenie práva ani jedným dôkazom, teda akým spôsobom im je bránené v užívaní prístupovej cesty a z tohto dôvodu výrok II. neobstojí, pretože navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. 2.15 Podotkol, že samotná skutočnosť, že roky navrhovateľ chodil autom výlučne po pozemku odporcu, ešte neznamená, že je z neho verejná cesta, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve tak, ako si to navrhovateľ vysvetľuje. 2.16 Poprel tvrdenie navrhovateľov, že by v minulosti vznikla nejaká cesta. Túto cestu si svojvoľne vytvoril navrhovateľ, pretože sa nemal ako dostať k svojej čiernej stavbe garáže, ktorá sa nachádza za domom, ale nie preto, že by nemal prístup autom k domu, ako to prezentuje. Zdôraznil, že z uvedeného dôvodu v minulosti nevznikla žiadna prístupová cesta za vydelenia časti pozemku právnych predchodcov, ako sa to snaží navodiť navrhovateľ a navrhovateľ nijakým spôsobom tieto svoje tvrdenia neuvádza ani nepreukazuje, čo je predpoklad na vydržanie práva. Vo vzťahu k stavbe garáže poukázal na fotografiu tvoriacu prílohu č. 21, pričom upriamil pozornosť na to, že sa jedná o provizórnu drevenú stavbu zo

sololitu a hranolov, ktorá nie je ani zapísaná v katastri nehnuteľností, s tým, že táto drevená šopa ani nie je v stave, aby mohlo v nej parkovať akékoľvek auto. Uviedol, že šopa je prekrytá zbytkami plechu. Upriamil pozornosť na to, že cez dvere v pivničných priestoroch, cez ktoré si navrhovateľ môže voziť drevo a uhlie, tak predtým tam mal garážové dvere a parkoval tam auto. Podľa odporcu je potom v rozpore s elementárnou logikou, prečo zaparkuje autom za domom v šope a nie pred domom, resp. v dome v suchej garáži, kedy by nemusel chodiť autom za dom, ale parkoval by ho z prednej časti domu. Ako dôvod, pre ktorý navrhovateľ toto robí, odporca vzhliadal v tom, že mu chcel robiť napriek. V danej súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ túto provizórnu garáž, čiernu stavbu využíva maximálne 8 rokov na parkovanie svojho auta. 2.17 Odporca rovnako namietal tvrdenie z bodu 1. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pričom podľa neho nie je pravdou, že by právni predchodcovia navrhovateľov mali vyhradené stavebné povolenie na ich rodinný dom súp. č. XX datované k 08.09.1961 a že bez zabezpečenia uvedenej jedinej prístupovej cesty by nepochybne nedošlo k vydaniu stavebného povolenia s tým, že jeden prístup k rodinnému domu je cez pozemky KN„C“ č. 2315/3, KN„C“ č. 2314. Mal za to, že navrhovateľ si môže vybudovať vlastný prístup k domu cez pozemky KN„C“ č. 2315/1, KN„C“ č. 2315/2 a KN„C“ č. 2315/3. Uviedol, že v roku 1961 k stavebnému povoleniu nemusela byť povolená prístupová cesta, a to ešte poza dom, nakoľko sa na to vtedy nedbalo s tým, že aj najbližší susedia pán R. a pani A. majú prístup k domu len spredu domov od hlavnej cesty. Podľa odporcu si takýto prístup po svojom pozemku môže vybudovať aj navrhovateľ, a to veľmi jednoducho, keď stačí odobrať jeden diel oplotenia, čo bolo podľa odporcu verifikované z priložených fotografií. Vo vzťahu ku garáži zopakoval, že táto nie je zaznačená v katastri nehnuteľností, a teda sa jedná o nelegálnu stavbu, ktorá z právneho hľadiska neexistuje. Súčasne poprel, že by existovala nejaká písomná zmluva medzi pôvodnými vlastníkmi pánom B. a pánom S. D. o tom, že každý vyčlení 1,5 m šírky svojho pozemku na to, aby bola vybudovaná cesta. V danej súvislosti uviedol, že na zriadenie vecného bremena prejazdu alebo cesty musí existovať písomná zmluva, inak nie je naplnený jej prvý predpoklad na zriadenie vecného bremena práva cesty. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ je na strane 2 v poslednom odseku v poslednom riadku návrhu uvedená parcela KN„C“ č. 2315/4, tak táto neexistuje. 2.18 Podľa odporcu súčasne je pravda, že navrhovatelia sa nemôžu dostať k rodinnému domu súp. č. XX, nakoľko na úvod strany 3 žaloby uvádzajú, že pri vstupnej bráne je z celkovej šírky cesty v prospech navrhovateľov vyčlenená šírka 1,6 m, pričom obvyklá šírka osobného motorového vozidla je 1,6 m.

2.19 Zopakoval, že keď začali stavebné práce, tak navrhovateľ 1/ zavolal políciu, aby odporcovi prikázala zastaviť práce, pretože ich údajne stavia na jeho pozemku a on sa nebude mať ako dostať autom z garáže. Uviedol, že keď si polícia na mieste pozrela stavenisko aj celú záhradu a predložil im stavebné povolenie, tak mu polícia dala za pravdu a niekoľkokrát vyzvala navrhovateľa, aby nerobil problémy a svoje auto si vyparkoval pred rodinný dom s tým, že rovnako mu polícia na mieste uviedla, že nerozumie, prečo takto koná, keď má prístup k rodinnému domu cez parcelu KN„C“ č. 2315/1 a KN„C“ č. 2315/2, ako aj parcelu KN„C“ č. 2315/3, z ktorých má bezprostredný výjazd autom na cestu. Odporca uviedol, že on vykonal meranie na portáli katastra, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ má k dispozícii výjazd a vjazd na cestnú komunikáciu v šírke 13 metrov po parcelách KN„C“ č. 2315/1 a KN„C“ č. 2315/3, ktoré majú spolu výmeru 350 m2 a súčasne sú pravidelného obdĺžnikovitého tvaru. 2.20 Zdôraznil, že pokiaľ by navrhovateľ nebol tvrdohlavý a svoje auto si z nelegálne postavenej garáže za domom preparkoval pred dom, tak by stratil dôvod sa mu vyhrážať a hlavne iniciovať toto súdne konanie a robiť mu napriek.

2.21 Súčasne poukázal na to, že on so navrhovateľom a jeho synom N. D. býva v jednom dome a jeho syna nevidel 20 rokov opustiť dom a už vôbec ho nikdy nevidel, že by ho navrhovateľ niekde viezol autom. V danej súvislosti poukázal na to, že syn N. D. chodí sám po svojich nohách, pričom ani z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca nevyplýva, že by M. O. D. svojho syna mal voziť osobným motorovým vozidlom.

2.22 Taktiež namietal tvrdenie navrhovateľov, že má podlomené zdravie, pričom poukázal na to, že on si človeka s podlomeným zdravím predstavuje inak, pretože navrhovateľ 1/ vo zvýšenej miere pije alkohol, čoho je často svedkom.

2.23 Zopakoval, že jedným z hlavných dôvodov k stavbe oplotenia je neustále prenasledovanie, kamerovanie a iné útoky zo strany O. D. a D. D. a takéto konanie označil za stalking. Odporca súčasne namietal aj 26 čestných prehlásení, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, pričom

poukázal na to, že 17 čestných vyhlásení má formulárovú formu, t.j. že sám navrhovateľ len dopísal osobné údaje jednotlivých osôb, pričom tieto osoby vraj tieto čestné vyhlásenia iba podpísali.

2.24 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu prezumovanému odporca namietal, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba kritérium náhlej neodkladnosti ale aj proporcionality pre vydanie neodkladného opatrenia, a taktiež vychádza z nepravdivých tvrdení, ktoré si súd prvej inštancie vôbec neoveril. Vo vzťahu k proporcionalite neodkladného opatrenia uviedol, že nie je na mieste zo strany odporcu navrhnúť odstraňovať celé oplotenie, ktoré doteraz stálo odporcu 8.000,- Eur na úkor nezodpovedného navrhovateľa 1/, keď si tento odmietol vyparkovať osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré má hodnotu 2.500,- Eur.

2.25 Podľa odporcu je zarážajúce, prečo navrhovateľ nežiadal vydať neodkladné opatrenie hneď, keď sa začali prvé stavebné práce, ale trpezlivo vyčkal, kým na základe riadne vydaného stavebného povolenia bude dokončený plot a potom sa rozhodol na základe nepravdivých skutkových okolností pred súdom navodiť stav náhlej potreby úpravy pomerov. Uviedol, že navrhovateľ využil prostriedok podľa , avšak v ňom nepokračoval a nevyčkal záver šetrenia obce a ihneď podal návrh. V daných súvislostiach opätovne zdôraznil, že na príslušnom Stavebnom úrade mesta Turzovka prebehlo riadne stavebné konanie, na základe ktorého bolo odporcovi vydané riadne stavebné povolenie na stavbu predmetného plota. V tejto súvislosti poukázal na to, že pre stavbu oplotenia si dal riadne geodeticky zamerať body, ktorými pôjdu kolíky oplotenia, aby si bol istý, že oplotenie je na jeho pozemku, a preto dňa 02.09.2025 bolo na jeho pozemku vykonané meranie a vyhotovený vytyčovací náčrt č. 101/2025 spolu s technickou správou z merania spoločnosti LANDFORSALE, s.r.o. V danej súvislosti odporca poukázal na to, že on do výstavby oplotenia investoval až 8.000,- Eur a pokiaľ by si nebol istý, že si oplocuje vlastné pozemky, tak by určite do toho neinvestoval. Mal pritom za to, že z hľadiska elementárnej logiky a proporcionality je jednoduchšie, aby si navrhovateľ odmontoval jedno pole oplotenia a má 13 metrov široký vstup z hlavnej cesty autom až k vchodu do domu. 2.26 Rovnako namietal aj správnosť výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie, pričom navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči navrhovateľom 1/ a 2/. V danej súvislosti poukázal na to, že vo vzťahu k náhrade trov konania je súčasne dôležité vziať v úvahu správanie sa spoluvlastníka pôvodného navrhovateľa 1/ voči odporcovi a jeho rodine, a taktiež je potrebné sledovať, akou mierou sa navrhovateľ podieľal na údržbe domnelej cesty.

2.27 Súčasne namietal, že podľa nového stavebného zákona súd nie je oprávnený na odstránenie stavby a ak sa navrhovateľ chcel domáhať odstránenia predmetného oplotenia, mal sa obrátiť na stavebný inšpektorát a žiadať prešetrenie stavby plota podľa § 72 ods. 1 písm. a), b), g) a h) Stavebného zákona. Uviedol, že oprávnenie nariadiť odstránenie stavby má primárne stavebný inšpektorát podľa § 74 ods. 8 stavebného zákona, a preto sa mal navrhovateľ obrátiť na stavebný inšpektorát, ktorý by jeho nárok náležite a odborne prešetril s tým, že pokiaľ by tento zistil porušenie stavebného zákona, tak by vydal rozhodnutie o odstránení stavby.

2.28 Súčasne mal odporca za to, že tým, že súd prvej inštancie rozhodol o odstránení plota, tak vydal konečné rozhodnutie vo veci a nie dočasné, napríklad sprístupnenie pozemku, čo nezodpovedá inštitútu dočasného neodkladného opatrenia. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR R55/2018, podľa ktorého navrhovateľ musí hodnoverne osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, preukázať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a zároveň, že jeho návrh nie je nahraditeľný iným menej invazívnym postupom. Zdôraznil, že ak je zásah do práv odporcu neprimeraný vo vzťahu k tvrdenej hrozbe, alebo ak je opatrenie navrhované vo výrazne širšom rozsahu, než je potrebné, ide o znak účelového návrhu. 2.29 Odporca súčasne nerozumie, prečo si navrhovatelia dali vyhotoviť Geometrický plán M. K. č. 58/2025, keď z tohto geometrického plánu návrh na neodkladné opatrenie nevychádza, a preto podľa odporcu bolo úplne najjednoduchšie, aby navrhovatelia prístupovú cestu opreli o novovytvorené pozemky. V danej súvislosti namietal geometrický plán z dôvodu, že navrhovatelia nemajú oprávnenie zameriavať jeho pozemky a ak áno, tak to mohli učiniť iba s jeho súhlasom s tým, že M. K. ani len nemal právo vstúpiť na pozemky odporcu a vymeriavať ich. V danej súvislosti však poukázal na to, že pokiaľ by aj vychádzal z nezákonného dôkazu geometrického plánu, tak týmto si navrhovatelia vyčlenili zo svojich pozemkov dve cesty o šírke 1,75 m (KN„C“ č. 2315/6) a o šírke 1,11 m (KN„C“ č. 2315/3), cez ktoré novovytvorené pozemky sa navrhovatelia bez problémov vedia dostať k svojmu rodinnému domu súp. č. XX. Vo vzťahu ku geometrickému plánu M. K. súčasne namietal, že tento geometrický plán

ani nie je úradne overený Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, čo vyplýva z listu č. 47/57 návrhu, a preto pokiaľ ho súd pripája a uvádza vo výrokoch I. a II., tak aj z tohto dôvodu sú tieto výroky nevykonateľné. Mal za to, že súčasťou výroku rozsudku môže byť len riadne overený geometrický plán, v opačnom prípade takéto výroky I. a II. sú vadné a trpia nevykonateľnosťou. 2.30 Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil vo výrokoch I., II. a III. tak, že návrh navrhovateľov na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu voči navrhovateľom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zopakovali, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia rodičia navrhovateľov 1/ a 2/ získali kúpou pozemnoknižné parcely KN 6672, 6673, na ktorých sa rozhodli postaviť pre seba rodinný dom s tým, že podľa vytyčovacej situácie stavebného povolenia z roku 1961 bola 10 metrov široká stavba umiestnená v stavebnej čiare vo vzdialenosti 1 meter od stavby suseda F. (napravo) a 3 metre od hranice parcely PKN 6671 (vtedajší vlastník pán B., neskôr odporca). Uviedli, že tento koridor šírky 3 metre bol vynechaný ako cesta podľa stavebného povolenia pre ďalšie využívanie pozemkov za stavbou s tým, že tieto podmienky stavebného povolenia z hľadiska osadenia stavby boli dodržané. Ďalej uviedli, že následne bola vybudovaná hrubá stavba domu so zastrešením a po vzájomnej dohode rodín T. D. a K. J. (sestra Emílie – právnej predchodkyne navrhovateľov a odporcu) bolo dohodnuté, že rodina J. odkúpi susednú parcelu PKN 6671, ktorá nebola vhodná pre svoje šírkové pomery pre novostavbu rodinného domu a uskutočnila sa nadstavba identického podlažia po demontáži už vtedy osadenej strechy, a tak vznikol rodinný dom súp. č. XX po kolaudácii s dvoma bytmi nad sebou bez zásahu vlastníckych práv do pozemkov pod rodinným domom súp. č. XX a susedný pozemok po ľavej strane, kde rodina J. vybudovala garáž s tým, že takto sa prístupová cesta a ostatné nehnuteľnosti užívali vyše 50 rokov. 3.1 Ďalej uviedli, že z vtedajších pomerov bolo navrhovateľom známe, že pozemky vrátane prístupovej cesty sú riešené takto, no v čase informatizácie a zverejnenia katastra nehnuteľností na internete i so svojimi nejasnosťami a neduhmi sa ukázal iný právny stav v prospech odporcu, čo sa dozvedel nejako na jar roku 2025 a vtedy sa odporca začal vyhrážať navrhovateľovi 1/, že cesta je z väčšej časti jeho, a preto bude brániť vjazdu k domu navrhovateľov. Odporca pristavoval na cestu bager, dával petlicu na bránu, aby neumožnil vjazd vozidlu navrhovateľa 1/. Z uvedeného dôvodu sa pôvodný navrhovateľ 1/ rozhodol dať vyhotoviť zameranie cesty geodetovi M. K., ktorá sa dlhodobo užívala tak, ako bolo uvedené a popísané v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že geodet M. K. následne lokalitu porovnal so súčasnou katastrálnou mapou a historickými mapami a dôkazmi v archíve katastra zistil, že je tam nezhoda, a preto žiadal opravu v katastrálnom operáte. Uviedli, že celá lokalita mestskej časti L. má posun v katastrálnej mape okolo 1 metra, i to však nesedí so stavom, ako bol predtým podľa uvedeného opisu, ktorého si boli vedomí právni predchodcovia navrhovateľov i odporcu. Uviedli, že geodet M. K. zameral len skutočnú cestu od obrubníka po obrubník, tak ako sa užívala v čase, keď tam žiadne oplotenie nebolo s tým, že geometrický plán je v súčasnosti na overovaní katastrálnym operátom, avšak predtým musí byť zapísaná uvedená oprava v katastri nehnuteľností, čo celé spôsobuje prieťahy. 3.2 Súčasne poukázali na to, že o pláne odporcu oplocovať cestu sa pôvodný navrhovateľ 1/ dozvedel, keď odporca začal hlobiť základy pre stĺpiky a vtedy zavolal policajtov, pretože o tom nevedel a prekvapilo ho to. Až vtedy zistil, že oplotenie bolo povolené ohlásením stavebného úradu, ktoré však navrhovateľom 1/ a 2/ ako vlastníkom susediacich parciel nebolo doručované. Následne sa pôvodný navrhovateľ 1/ dočítal, že podmienkou ohlásenia stavby je pred realizáciou prác dať vyhotoviť vytyčovací náčrt, ktorý je v štandardnom postupe stavebných úradov požadovaný už v čase podania žiadosti o hlásenie stavby a má byť prejednaný za prítomnosti dotknutých susedných vlastníkov a majú v ňom byť zaznamenané ich vyjadrenia, ktoré ak sa nezhodujú, tak musí byť geodetom vyznačené, že ide o spornú hranicu pozemku. Uviedli, že predmetný vytyčovací náčrt, ktorý do konania predložil odporca, bol vytvorený dodatočne potom, ako odporca oplotenie postavil k dátumu 16.10.2025. Ďalej uviedli, že pôvodný navrhovateľ 1/ sa dopytoval na katastrálnom odbore, či im bol doručený predmetný vytyčovací náčrt, ale ku dňu 01.10.2025 žiadny predložený nebol. Uviedli, že následne bol elektronicky podaný podnet na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Žiline s tým, že ku dňu podania vyjadrenia nebola doručená žiadna odpoveď úradu, napriek tomu, že úrad bol viackrát telefonicky urgovaný. 3.3 Navrhovatelia poukázali na to, že oni neboli o stavbe oplotenia nijako písomne informovaní, ale len bežnými dlhodobými vyhrážkami a nadávkami odporcu a bránením vstupu na pozemok. Poukázali na to, že realizácia oplotenia trvala 4 dni, keď odporca staval oplotenie aj potme, v noci asfaltoval a na miesto bola zavolaná aj polícia. Popreli, že by odporca vyzval pôvodného navrhovateľa 1/ na preparkovanie

svojho osobného vozidla predtým, ako začal s výstavbou oplotenia, pričom uviedli, že nie je pravdou, že problémy medzi stranami konania začali v čase, keď do rodinného domu navrhovateľov 1/ a 2/ začala častejšie chodiť exmanželka navrhovateľa 1/, nakoľko tieto problémy v spolužití sú dlhodobého charakteru.

3.4

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že garáž nie je povolená a nie je stavebnotechnicky prispôsobená na parkovanie, tak uvedené je nepravda, nakoľko hospodárske budovy za domom boli povolené v roku 1990, a táto budova po realizácii nebola pravdepodobne zapísaná na katastri. Uviedli, že jedna z budov bola v roku 1990 prestavaná na parkovanie jedného osobného motorového vozidla, pričom sa jedná o bežnú klasickú garáž s betónovou platňou a garážovými vrátami, s plechovou strechou, plne vybavená na parkovanie auta. Podľa navrhovateľov odporca zavádzal súd tvrdením, že v suteréne domu z prednej strany parkovali autá, nakoľko v suteréne rodinného domu nikdy žiadne auto neparkovalo a nebola tam nikdy príjazdová cesta a suterén bol využívaný vždy len ako sklad.

3.5

Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ navrhovatelia uviedli, že je zrejmé, že rovnako ako pôvodný navrhovateľ 1/ má právo domáhať sa porušenia svojich práv a právom chránených záujmov ako dotknutý spoluvlastník rodinného domu č. XX a priľahlých pozemkov bez ohľadu na to, či v predmetnom dome býva. Navrhovatelia mali za to, že oni osvedčili všetky okolnosti k vydaniu neodkladného opatrenia, a preto sa v celom rozsahu stotožnili s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im voči odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odporca v odvolacej replike skutkovo poprel všetky skutkové a právne tvrdenia navrhovateľov, pričom uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde a predovšetkým zavádzajú súd. Mal za to, že navrhovatelia sa napriek tomu, že on sa vyčerpávajúco vyjadril k skutkovej a právnej stránke sporu, k odvolaniu vyjadrujú len k tým skutočnostiam, ktoré im vyhovujú a nevyjadrujú sa k všetkým podstatným skutočnostiam, ku ktorým sa vyjadriť týmto podaním mohli (napríklad namietané zameranie M. K. bodov A a B, namietaná nevykonateľnosť neodkladného opatrenia, namietaným čestným prehláseniam, namietanej odporovateľnosti dôkazov zo strany navrhovateľov, namietanému nesplneniu zákonných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia). Z uvedeného dôvodu potom mal za to, že odvolací súd by na ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré by navrhovatelia produkovali v ďalších podaniach, a ktoré mohli uplatniť už skôr, nemal prihliadať. 4.1 Žiadal, aby navrhovatelia preukázali ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, či v zmysle poučenia súdu v uznesení o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 03.11.2025 podali v súdom stanovenej lehote 30 dní voči nemu ako odporcovi žalobu vo veci samej. Odporca vo vzťahu k možnosti vydržania vecného bremena prechodu a prejazdu, ktorého by sa navrhovatelia žalobou vo veci samej chceli domáhať, uviedol, že navrhovatelia nemajú akýkoľvek titul na zriadenie tohto vecného bremena vydržaním, keď neboli nikdy dobromyseľní, pretože ako sami uvádzajú vo svojich podaniach, vždy chodili po cudzích pozemkoch, a to buď pána B. alebo neskôr po jeho pozemkoch ako odporcu. Má preto za to, že navrhovatelia nepreukážu poctivé nadobudnutie vecného bremena prechodu alebo prejazdu, ktorú poctivosť judikuje súčasná súdna prax.

4.2

Vo vzťahu k navrhovateľom predloženým dôkazom č. 1, ktorým znázorňujú pomery zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, odporca uviedol, že tieto neosvedčujú kogentné a kumulatívne právne predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.

4.3

Zotrval na dôvodoch, ktorého ho viedli k stavbe sporného oplotenia, pričom poprel, že by sa mal niekomu vyhrážať alebo brániť vo vjazde, keď zdôraznil, že nepravdivosť tohto tvrdenia vie verifikovať aj jeho rodina a blízke okolie.

4.4

Vo vzťahu ku geodetickému zameraniu M. K. zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní, pričom pokiaľ navrhovatelia argumentujú historickými dôkazmi alebo vykonanou opravou, tak im nič nebránilo ich do konania predložiť alebo predložiť správu od M. K..

4.5

Pokiaľ navrhovatelia uvádzali, že v lokalite G. – L. je posun v katastrálnej mape okolo jedného metra (ide o približný údaj), tak túto skutočnosť navrhovatelia nijako nepreukazujú. Odporca mal za to, že keď geodet M. K. vykonal meranie hranice pre pôvodného navrhovateľa 1/ na mieste samom, po ktorej ide sporné oplotenie, tak ak mal pôvodný navrhovateľ 1/ vedomosť o posune v katastrálnej mape, mal požiadať geodeta, aby premeral hranicu domu, resp. či je dom postavený presne, alebo či nie je posunutý nejaký jeden meter, ako to navrhovatelia uvádzajú. Podľa odporcu mohol pôvodný navrhovateľ 1/ využiť príležitosť prítomnosti geodeta a premerať hranicu od suseda p. R. z druhej strany a za týchto predpokladov by boli tvrdenia navrhovateľov skutočne overené o posune v katastrálnej mape. Zdôraznil, že keďže to navrhovatelia neučinili, tak to vážne spochybňuje návrh navrhovateľov na vydanie neodkladného opatrenia, keď sami žiadali odstrániť oplotenie, ale až zo svojich pozemkov a nie z jeho pozemkov ako odporcu podľa geometrického plánu M. K.. 4.6 Poprel tvrdenia pôvodného navrhovateľa 1/, že sa o stavbe plota dozvedel, až keď sa vyhlbovali diery, keď toto nie je pravda, nakoľko pôvodný navrhovateľ 1/ bol opakovane a dostatočne v predstihu viacerými osobami požiadaný o preparkovanie svojho auta. V tejto súvislosti opätovne poukázal na čestné prehlásenia, ktoré priložil k svojmu odvolaniu s tým, že zopakoval, že na vyparkovanie predmetného vozidla ho vyzvala aj polícia, ktorú sám na odporcu privolal. Uviedol, že navrhovateľmi predložený dôkaz č. 2 v doručenej pošte súdom nenašiel, a preto sa k nemu nevie vyjadriť, keď ho nenašiel ani pri študovaní súdneho spisu.

4.7

Zopakoval, že Stavebným úradom mestom Turzovka mu bolo vydané riadne povolenie k stavbe oplotenia a pokiaľ by nespĺňala potrebné zákonné náležitosti, tak by mu riadne stavebné povolenie nebolo vydané. V uvedenom smere potom považuje procesnú obranu navrhovateľov za nedôvodnú. Mal za to, že ak sa navrhovatelia domnievajú, že stavebný úrad pochybil, tak majú možnosť domáhať sa svojho práva inými právnymi prostriedkami, avšak nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko samotné konanie správneho orgánu nie je meritom tohto sporu.

4.8

Súčasne poukázal, že jeho vytyčovací náčrt nie je potrebné úradne overiť príslušným katastrálnym odborom Okresného úradu Čadca, ako sa mylne domnievajú navrhovatelia a rovnako ho nie je potrebné ani zasielať na založenie do katastra nehnuteľností a z uvedeného dôvodu je šetrenie pani D. na Okresnom úrade Čadca – odbore katastrálnom, nadbytočné.

4.9

Pokiaľ navrhovatelia namietali narušené vzťahy medzi rodinou pôvodného navrhovateľa 1/ a rodinou odporcu, odporca pripustil, že tieto vzťahy neboli najlepšie, ale boli dlhodobo priemerné a zvládnuteľné. Zopakoval, že zásluhou D. D., t.j. exmanželky pôvodného navrhovateľa 1/ nie je dnes ich spolunažívanie dobre možné.

4.10

Poukázal na dôkaz č. 5 Stavebné povolenie zo dňa 19.12.1990, keď mal za to, že tento dôkaz navrhovatelia do konania predložili účelovo a podľa jeho názoru nekorešponduje so skutočnosťou, pretože ide o stavbu hospodárskej budovy ale na inom pozemku a pri inom rodinnom dome, k čomu aj stavba bola povolená v prospech inej osoby, ako sú navrhovatelia, resp. konkrétne pôvodný navrhovateľ 1/. Pokiaľ ide stavebné povolenie, ktorým O. D., XXX XX G. – L. XXX (chýbajú identifikačné údaje žiadateľa) požiadal o stavbu hospodárskej budovy, ktorá má byť postavená na pozemku parcela 2220/12 (v súčasnosti v „C“ stave) v k. ú. G., tak z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. je zrejmé, že ide o iného O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. – L. XXX, ktorému bola stavebným povolením povolená stavba hospodárskej budovy na jeho pozemku (záhrade). V tejto súvislosti súčasne zdôraznil, že stavebné povolenie bolo vydané O. D., nar. XX.XX.XXXX, na stavbu hospodárskej budovy a nie stavbu garáže, a preto ani v tomto sa tvrdenia navrhovateľov nezhodujú. Uviedol, že stavba súp. č. XXX a súp. č. XX obe v k. ú. G. sú od seba vzdialené približne 800 m a vo vzťahu k pôvodnému navrhovateľovi 1/ ide podľa

znalosti odporcu len o menovca bez príbuzenstva. Odporca mal potom za to, že navrhovateľ 1/ sa týmto spôsobom evidentne snažil zavádzať odvolací súd a predložiť dôkaz, ktorý na prvý pohľad vyzerá, že ide o osobu navrhovateľa 1/ a predmetom stavebného povolenia je jeho čierna stavba garáže v záhrade. 4.11 Na základe uvedeného zotrval na odvolacom návrhu. 5. Navrhovatelia v odvolacej duplike považovali námietku odporcu o nevykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia za zjavne neopodstatnenú a účelovú, keď výrok neodkladného opatrenia podľa nich jednoznačne presne a nezameniteľne identifikuje oplotenie, ktoré je odporca povinný odstrániť, a to jeho opisom aj presným umiestnením. Podľa navrhovateľov rozhodnutie súdu nevykazuje žiadne znaky neurčitosti, ktoré by mohli brániť jeho výkonu a podľa nich sa odporca svojou argumentáciou v skutočnosti nesnaží poukázať na objektívnu nevykonateľnosť ale len spochybniť jasne formulovanú povinnosť uloženú súdom. Uviedli, že oplotenie v rozhodnutí súdu je riadne označené tak, že nevyvoláva žiadne rozumné pochybnosti o jeho identite, keď odporca nemôže ťažiť z vlastného formalistického a zavádzajúceho výkladu rozhodnutia súdu. Mali za to, že neodkladné opatrenie je plne vykonateľné, a to aj prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie, kedy napokon odporca nerešpektoval vykonateľné súdne rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a navrhovatelia svoje práva museli uplatniť v exekučnom konaní, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Lucie Ďuricovej pod sp. zn. . 5.1 Pokiaľ odporca namietal neosvedčenie nároku navrhovateľov, tak táto námietka ignoruje osobitosti konania o neodkladnom opatrení, v ktorom sa nevyžaduje úplné preukázanie nároku, ale postačuje jeho osvedčenie v rovine pravdepodobnosti. Navrhovatelia mali za to, že túto zákonom vyžadovanú mieru osvedčenia spĺňali viac než dostatočne. V danej súvislosti poukázali na čestné prehlásenie, ktoré predložili spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne poukázali na to, že oni podali na Okresnom súde Žilina žalobu vo veci samej.

5.2

Vo vzťahu k historickým reáliám výstavby rodinného domu súp. č. XX zopakovali svoju argumentáciu z predchádzajúcich podaní. Na doplnenie poukázali na to, že na pozemku, na ktorom sa v súčasnosti nachádza prístupová cesta, je zároveň umiestnená pôvodná žumpa slúžiaca rodinnému domu súp. č. XX, keďže v danom období nebola v mestskej časti L. vybudovaná verejná kanalizácia, pričom žumpa sa na tomto mieste nachádza dodnes. Uviedli, že po dobudovaní miestnej komunikácie v mestskej časti L. došlo k vybudovaniu oplotenia z čelnej strany pozemkov, pričom pri osadení vstupnej brány právni predchodcovia odporcu súhlasili s rozšírením prístupovej cesty k rodinnému domu súp. č. XX približne o meter zo svojej parcely, a to až po existujúce oplotenie rodinného domu súp. č. XX za účelom užívania svojich pozemkov a garáže nachádzajúcej sa vedľa tohto rodinného domu a takto bola prístupová komunikácia spoločnými účastníkmi užívaná nerušene, pokojne a bez sporov po dobu približne 60 rokov, a to až do roku 2025.

5.3

Zdôraznili, že oni aj právni predchodcovia boli pri výkone tohto práva dobromyseľní a vychádzali z presvedčenia, že im právo prechodu a prejazdu patrí s tým, že popretie existencie tohto práva by viedlo k faktickému znemožneniu užívania nehnuteľností zo strany navrhovateľov. Navrhovatelia mali potom za to, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez predmetnú prístupovú cestu, keď podľa nich rozhodujúcim kritériom je faktický výkon práva navonok a nie jeho formálny zápis v katastri nehnuteľností.

5.4

Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení vytýkal šetrenia P. D. D. na Okresnom úrade Čadca, resp. na regionálnom úrade pre územné plánovanie, ako podania neoprávnenej osoby, navrhovatelia uviedli, že sa jedná o dcéru pôvodného navrhovateľa 1/, ktorá je výrazne mladšia a skúsenejšia pri elektronickej komunikácii s dotknutými úradmi a preto je logické a na mieste, že pri tejto „administratíve“ napomáha svojmu otcovi.

5.5

Pokiaľ odporca uviedol, že pani P. D. D. nie je stranou sporu, navrhovateľom nie je zrejmé, prečo obšírnu časť svojich podaní venuje D. D. staršej, t.j. exmanželke navrhovateľa 1/. V danej súvislosti poukázali na to, že uznesením Okresnej prokuratúry Čadca zn. PV/36/26/55/02-2 prokurátor Okresnej prokuratúry

Čadca zrušil ako neopodstatnené uznesenie o vznesení obvinenia z prečinu porušovania dôvernosti, ústneho prejavu a iného prejavu smerujúce voči D. D..

5.6

Vo vzťahu k námietke odporcu k priloženému dôkazu č. 5, t.j. stavebnému povoleniu zo dňa 19.12.1990, navrhovatelia poukázali na to, že predloženie takéhoto dôkazného prostriedku nebolo z ich strany účelové, ale že na ich dopyt poskytlo Mesto Turzovka dokumenty k predmetným stavbám a uvedenú skutočnosť podporuje aj vyjadrenie odboru výstavby zo dňa 22.01.2026, ktorý pri preverovaní archívnych podkladov postupoval výlučne podľa mena, čo mohlo objektívne viesť k neúplným alebo nepresným zisteniam skutkového stavu. Takýto dokument bol navrhovateľovi z Mesta Turzovka predložený a ten takýto listinný dôkaz adresoval súdu. Na základe uvedeného navrhovatelia navrhli odvolaciemu súdu, aby tento pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. 5.7 Pokiaľ ide o stavebno-právne pomery, navrhovateľ poukázal na to, že si je vedomý, že príslušenstvo stavieb k hlavnej stavbe rodinného domu so súp. č. XX nebolo pôvodne formálne povolené. V danej súvislosti však zdôraznil, že predmetné stavby existovali ešte pred realizáciou rodinného domu a slúžili na skladovanie náradia a stavebného materiálu nevyhnutného pre jeho výstavbu, a teda ide o stavby, ktoré boli fakticky a funkčne späté s hlavnou stavbou už od počiatku. Uviedli, že v 80. rokoch navrhovateľ nadobudol motorové vozidlo, v dôsledku čoho došlo k stavebnej úprave predmetnej stavby spočívajúcej výlučne v rozšírení vstupného otvoru na dvojkrídlové vráta, pričom účel stavby bol zmenený na garáž a od tohto obdobia navrhovateľ predmetnú garáž nepretržite a nerušene užíval ako garáž a sklad náradia, čo preukazuje aj dlhodobé parkovanie viacerých motorových vozidiel. Uviedli, že s cieľom zosúladiť faktický stav s právnym stavom pôvodný navrhovateľ 1/ v roku 2019 podal stavebnému úradu dodatočné ohlásenie jestvujúcej stavby, ktorú dlhodobo užíval ako garáž a sklad náradia s tým, že ohlásenie zo dňa 28.03.2019 priložili navrhovatelia k predmetnému vyjadreniu. Nespochybňovali, že predmetná stavba nie je zapísaná v katastrálnej mape, avšak mali za to, že uvedená okolnosť sama o sebe nemá za následok neexistenciu stavby ani nezákonnosť jej užívania, keďže stavba bola dlhodobo fakticky užívaná na svoj účel bez námietok zo strany dotknutých orgánov. Mali potom za to, že v prejednávanej veci je nepochybné, že príjazd k rodinnému domu slúži nielen na zabezpečenie jeho riadneho užívania ale aj na prístup k predmetnej garáži a skladu náradia, ktoré sú funkčne neoddeliteľnou súčasťou užívania nehnuteľností, a preto je príjazd objektívne opodstatnený, účelový a naďalej nevyhnutný. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odporca v následnom vyjadrení zdôraznil, že navrhovatelia nereagujú na podstatný odvolací dôvod nevykonateľnosti uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia, a to že v zmysle neovereného geometrického plánu zjavne M. K. zakreslil body oplotenia A a B na pozemkoch navrhovateľov a nie na pozemkoch odporcu, a preto takýto objektívny odvolací dôvod nemožno potom označiť za vlastný, formalistický, zavádzajúci výklad rozhodnutia z jeho strany. Podľa odporcu navrhovatelia sami pochopili, že v danej veci pochybili, a preto pôvodne predkladané dôkazy nahrádzajú inými dôkazmi, a tie pôvodné dôkazy, ktoré do konania doložili, navrhujú, aby odvolací súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy (viď strana 3 odsek 4 vyjadrenia navrhovateľov). V danej súvislosti poukázal na to, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie a na novoty môže prihliadať iba za splnenia podmienok prezumovaných ust. .

6.1 Upriamil pozornosť na to, že pokiaľ navrhovatelia tvrdili v návrhu na neodkladné opatrenie, že chodili a prechádzali motorovým vozidlom po pozemkoch odporcu viac ako 60 rokov, tak toto už neplatí, pretože v novom podaní zo dňa 28.01.2026 tieto skutočnosti negujú, a to nasledovne. Na strane 3 odsek 2 vyjadrenia uvádzajú, že „na pozemku pôvodného vlastníka p. B., vystavené povolenie na rodinný dom nebolo možné pre právnych predchodcov odporcu vydať, keďže išlo o šírkovo nevyhovujúci, úzky pozemok nespĺňajúci vtedajšie stavebné požiadavky“ a naproti tomu aktuálne sa navrhovatelia domáhajú vydania neodkladného opatrenia prechodu a prejazdu cez tieto pôvodné pozemky pána B. a tieto už pre nich nie sú šírkovo nevyhovujúce a zároveň sa už nejedná o úzky pozemok nespĺňajúci stavebné požiadavky pre cestu. Na strane 3 odsek 4 vyjadrenia uvádzajú, „právni predchodcovia navrhovateľa užívali predmetnú prístupovú cestu nepretržite, pokojne a nerušene po dobu presahujúcu 60 rokov. Toto užívanie malo povahu trvalého výkonu práva prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam navrhovateľov“, s tým, že odporca uviedol, že keď navrhovateľom vyhovuje prechod cez cudzie nehnuteľnosti pôvodne pána B., dnes v jeho vlastníctve ako odporcu, tak uvádzajú, že jeho nehnuteľnosti užívajú nepretržite, pokojne a nerušene, čo ale vylučuje ďalší odsek, ktorý uvádzajú na rovnakej strane

3. Pokiaľ navrhovatelia na strane 3 odsek 9 vyjadrenia uviedli, že „judikatúra zároveň ustálila, že ak je prístup k nehnuteľnosti možný výlučne cez cudzie pozemky, právo prechodu a prejazdu má charakter nevyhnutného vecného bremena“, tak on vo svojom odvolaní ako aj v duplike sa snažil objektívne súdu preukázať, že navrhovatelia majú prístup k nehnuteľnosti aj cez svoje nehnuteľnosti, a to tak peši ako aj motorovým vozidlom. 6.2 Pokiaľ navrhovatelia na strane 4 odsek 4 vyjadrenia uvádzajú, že predloženie dôkazu 5 Stavebného povolenia zo dňa 19.12.1990 nebolo z ich strany účelové, tak podľa odporcu navrhovatelia súd týmto zavádzajú a účelovo reagujú na jeho odvolacie dôvody tak, že nepochybili navrhovatelia ale v tomto prípade Mesto Turzovka. Mal za to, že zrazu, keď to navrhovateľom vyhovuje, už našli aj náležité oznámenie P. G. zo dňa 28.03.2019 Odporca tento dôkaz namietal nakoľko bol podľa neho zrejme účelovo zabezpečený za účelom tohto súdneho sporu, a preto navrhol, aby ho odvolací súd preveril, nakoľko dcéra pôvodného navrhovateľa 1/ a jeho exmanželky D. D. pani P. D. D. mladšia pracuje na H. U. G., kedy už garáž neprerobili pred mnohými desaťročiami ale v roku 2019, čo podľa odporcu úplne mení a diskvalifikuje tvrdenie navrhovateľov. Vo vzťahu k vyjadreniu navrhovateľov na strane 5 odsek 1 ich vyjadrenia, podľa ktorého: „S cieľom zosúladiť faktický stav s právnym stavom navrhovateľ 1/ v roku 2019 podal stavebnému úradu dodatočné ohlásenie jestvujúcej stavby, ktorú dlhodobo užíval, ako garáž a sklad náradia. Ohlásenie zo dňa 28.03.2019 tvorí prílohu tohto podania. Uvedeným krokom navrhovateľ 1/ preukazuje svoju dobrú vieru a snahu o dodatočnú legalizáciu existujúceho stavu“, odporca uviedol, že pôvodný odporca 1/ týmto bez akýchkoľvek pochybností diskvalifikoval svoje doterajšie tvrdenia vo vzťahu k prejazdu po pozemkoch odporcu, nakoľko ak navrhovateľ šopu prerobil v roku 2019 na garáž, tak to znamená, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba 7 rokov prechádzal po cudzích pozemkoch vo vlastníctve odporcu, a preto nie je splnený jeden z predpokladov na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré možno nadobudnúť tiež výkonom práva, pretože nie je splnená 10-ročná vydržacia doba.

6.3 Vo vzťahu k trestnému konaniu, ktoré je vedené voči D. D., odporca uviedol, že prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia ako predčasné, čo vyplýva z obsahu jeho uznesenia, pretože poverený príslušník má naďalej skúmať bližšie vážnu ujmu na právach odporcu a najmä skúmať, že značne zasahovala do jeho súkromia a dôstojnosti a tým porušovala základné ľudské práva garantované EÚ a SR. V danej súvislosti poukázal na to, že uvedené trestné konanie ďalej pokračuje za účelom skúmania uvedenej vážnej ujmy. 7. Z dôvodu, že vo výrokovej časti Uznesenia I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie, absentoval výrok o uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej s vymedzením strán sporu a predmetu konania tak ako to prezumuje ust. a , odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia na vydanie dopĺňacieho uznesenia. 7.1 Na základe uvedeného pokynu následne súd prvej inštancie vydal dopĺňacie uznesenie č. k. -178 zo dňa 09. apríla 2026 (ďalej aj „Dopĺňacie uznesenie“), ktorým doplnil pôvodné Uznesenie I. výrokom IV., podľa ktorého uložil odporcom 1/ M. O. D., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX G. a 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Vysoká nad Kysucou 101, aby v lehote 30 dní podali na príslušný súd žalobu proti odporcovi K. J., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX G. vo veci odstránenia oplotenia z prístupovej cesty na parcelách KN„C“ 2213/3 a KN„C“ 2314, zapísaných na LV XXX pre k. ú. G. a zdržania sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľom 1/ a 2/ užívať prístupovú cestu na parcelách KN„C“ 2313/3 a KN„C“ 2314 na prístup k nehnuteľnosti – rodinnému domu súp. č. XX zapísanému na LV XXXX pre k. ú. G. postavenému na parcele KN„C“ 2313/1.

8. Odporca v podaní zo dňa 14.04.2026 sa vyjadril k dôkazu navrhovateľov – USB kľúču, pričom upriamil pozornosť na začiatok videa až po prvú sekundu videa, z ktorého má byť zreteľne vidno pootvorenú bránu navrhovateľov vo vjazde do dvora navrhovateľov z cestnej komunikácie a už z videa aj voľným okom vidno, že navrhovatelia po otvorení brány majú dostatočne veľký a bezproblémový vjazd osobným motorovým vozidlom do dvora, dokonca až k vchodovým dverám do domu. Uviedol, že v prípade, ak by navrhovateľom nepostačoval takýto vstup do dvora z cestnej komunikácie pre nákladné motorové vozidlo, tak si stále môžu odobrať jedno pole oplotenia tak, ako to urobil aj on a tento vjazd si zväčšiť. Mal za to, že z uvedeného videa je preukázané, že sa navrhovatelia vedia dostať autom až k vchodu do rodinného domu, a preto ich skutkové tvrdenia považuje od počiatku za zavádzajúce.

9. Odporca vo vyjadrení zo dňa 16.04.2026 poukázal na to, že dňa 14.04.2026 mu bolo z Okresného úradu Čadca, odboru katastrálneho doručenie upovedomenie o začatí konania a výzvy na vyjadrenie

k oprave zo dňa 02.04.2026, pričom opätovne zdôraznil, že súd bez overenia geometrického plánu príslušným katastrálnym odborom okresného úradu nemôže geometrický plán pripustiť ako dôkaz a nie ako jadro petitu, hoci takto neoverený geometrický plán pána K. bol podkladom a na jeho základe bolo aj prvostupňovým súdom vydané neodkladné opatrenie.

10. Proti Dopĺňaciemu uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu prezumovaného ust. . V odvolaní vyjadril nesúhlas s napádaným dopĺňacím uznesením, keď napádané uznesenie je vo vzťahu k podanej žalobe navrhovateľa vo veci samej rozporné. Mal za to, že navrhovatelia podali predčasný a zrejme nesprávny návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré súd aj vydal, avšak tento návrh stojí na mnohých nesprávnostiach skutkovej i právnej procesnej povahy. Uviedol, že navrhovatelia žiadali vydať neodkladné opatrenie na základe úradne neovereného geometrického plánu pána K., čo im aj prvostupňový súd bez všetkého uznal a vydal neodkladné opatrenie. Namietal, že súd v tomto napádanom uznesení neapeloval na navrhovateľov, aby odstránili túto nesprávnosť, pretože súd nemôže vydať výrok, ktorý sa opiera o úradne neoverený geometrický plán, hoci sa v tomto konaní postupom súdu tak stalo. Namietal, že súd nemal verifikované z úradného overenia príslušného katastrálneho odboru Okresného úradu Čadca, či je takýto geometrický plán technicky správny a schopný zápisu do katastra nehnuteľností. Mal za to, že nakoľko súd prvej inštancie procesne pochybil už v uznesení č. k. -53 zo dňa 03.11.2025, v ktorom nezahrnul výrok IV. o povinnosti podať žalobu vo veci samej, tak navrhovatelia už žalobu podali, avšak nesprávnu žalobu podľa poučenia súdu prvej inštancie, ktoré je uvedené na záver odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie o vydaní NO. Poukázal na to, že aj v prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Žilina sp. zn. je opäť jadrom žalobného návrhu rovnako technicky nesprávny Geometrický plán č. 58/2025 geodeta pána K. opäť bez úradného overenia Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru a tento spomínaný Geometrický plán č. XX/XXXX nebol úradne overený ani dodnes. Preto považuje aj žalobu vo veci samej za nesprávnu, keď navrhovatelia svojim postupom podali žalobu, avšak v rozpore s tou, ktorú im mal nariadiť súd týmto uznesením, resp. výrokom. Uviedol, že žaloba navrhovateľov bola označená ako Nerušenie v užívaní, pričom takúto žalobu im ani v doplňujúcom uznesení ani v pôvodnom uznesení o neodkladnom opatrení nenariadil podať súd prvej inštancie. 10.1 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd Dopĺňacie uznesenie zrušil vo výroku IV. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Z dôvodu, že navrhovateľ 1/ v priebehu konania zomrel, súd prvej inštancie uznesením č. k. -229 zo dňa 31.08.2026 rozhodol o pokračovaní s dedičmi navrhovateľa 1/, a to A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX ako žalobkyňou 1a/ a D. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. – H. XXX, ako žalobkyňou 1b/. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2026. 12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.05.2026 odporca oznámil súdu, že D. D. (exmanželka navrhovateľa O. D., ktorý zomrel) sa odsťahovala zo spornej nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XX spolu so synom N. D. do bytu pani D. D. v G. s tým, že bytová jednotka, v ktorej žil zosnulý navrhovateľ 1/ O. D. s rodinou, zostala prázdna a že má informáciu, že po skončení dedičského konania majú zámer svoj podiel predať. 13. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), t.j. odporca, keďže súd prvej inštancie výrokmi I. a II. Uznesenia I. nariadil neodkladné opatrenie a výrokom III. tohto uznesenia uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a súvisiacim výrokom IV., o ktorý bolo Uznesenie I. doplnené na základe Dopĺňacieho uznesenia (č. k. -178 zo dňa 09. apríla 2026) uložil navrhovateľom povinnosť podať voči odporcovi v lehote 30 dní žalobu, v zákonom stanovenej lehote ( ) a proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný [ ] preskúmal uznesenia súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario uznesenia súdu prvej inštancie podľa vo výrokoch I., II. a IV. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol (čím došlo ex lege k zrušeniu výroku IV. Dopĺňacieho uznesenia) a súčasne podľa rozhodol nanovo o práve na náhradu trov konania tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľom 1a/, 1b/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15. Odporca podal odvolanie voči výrokom I., II. a III. Uznesenia I. z dôvodov prezumovaných ust. , , , a a taktiež podal odvolanie voči Dopĺňaciemu uzneseniu z dôvodu prezumovaného ust. .

16. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa (odporcu) za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). V daných súvislostiach odvolací súd uvádza, že žiadne vady týkajúce sa podmienok konania v prejednávanom spore nevzhliadol.

16.1

V kontexte vyššie uvedeného záveru sa však odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa nevykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení z dôvodu, že v listine „situácia – realizačný stav oplotenia 10/2025“ sú zakreslené body „A“ ako vstup od hlavnej cesty v L. a pod „B“ bránka od dvora s tým, že medzi týmito bodmi je zakreslené oplotenie, ktoré však geodet M. M. K. zakreslil na (novovytvorenej) parcele 2315/6, ktorá bola vytvorená z pozemku parcela KN„C“ č. 2315/3, a ktorá je vo vlastníctve navrhovateľov. Na základe uvedeného odporca namietal, že navrhovatelia mali žiadať odstránenie oplotenia zo svojich vlastných novovytvorených pozemkov, resp. v katastri nehnuteľností zapísanému pozemku parcela KN„C“ č. 2315/3 a nie z prístupovej cesty na pozemku parcela KN„C“ č. 2313/3 a 2314 vo vlastníctve odporcu. 16.1.1 S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pričom má za to (napriek tomu, že pripúšťa pochybnosti o reálnom umiestnení oplotenia na tých ktorých pozemkoch, a ako nepriamo vyplýva z vyjadrení strán sporu je otázka hraníc medzi dotknutými pozemkami vzhľadom na rozdielnosť údajov vyplývajúcich z geometrického plánu M. K. a údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností sporná), že z hľadiska vykonateľnosti neodkladného opatrenia, bez ohľadu na rozdielnosť údajov, ktoré vyplývajú z úradne neovereného geometrického plánu M. M. K. oproti údajom z katastra nehnuteľností (tak čo sa týka výmery dotknutých pozemkov, ako aj ich zamerania), uvedená odlišnosť nebráni vykonateľnosti výroku o nariadení neodkladného opatrenia, keď je nepochybné odstránenia akého oplotenia sa navrhovatelia nariadením neodkladného opatrenia domáhajú, nakoľko sa na danom mieste nachádza iba uvedené oplotenie a situačne je vymedzené práve na (v teréne) nepochybne vymedzenej ceste. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu na dostatočné vymedzenie predmetného oplotenia na účely konania o neodkladnom opatrení by postačoval aj situačný náčrt, resp. aj ústny popis umiestnenia oplotenia, z ktorého by bol zrejmý predmet neodkladného opatrenia. Tak ako už bolo uvedené, v posudzovanom prípade sa navrhovatelia domáhajú odstránenia oplotenia, pričom aj z predložených fotografií vyplýva, že v danom mieste sa nachádza iba jediné oplotenie, ktoré napĺňa znaky vymedzené navrhovateľmi. Podľa názoru odvolacieho súdu je z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie poňal do výroku II. svojho uznesenia, na účely nariadenia neodkladného opatrenia, rovnako dostatočne určité vymedzenie prístupovej cesty, umožnenia užívania ktorej sa navrhovatelia voči odporcovi domáhajú. 16.2 Z uvedených dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku odporcu ako nedôvodnú, vychádzajúcu z prílišného formalizmu, nezodpovedajúcemu inštitútu neodkladného opatrenia. Predmetná námietka by svojím obsahom nachádzala opodstatnenie pri formulovaní petitu žaloby o určenie vlastníckeho práva, prípadne zriadenia práva vecného bremena. O uvedený prípad sa v prejednávanom spore nejedná. 17. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca/navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca/navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17.1 Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemôže prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

17.2

Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

17.3

Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca/navrhovateľ domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava ja potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčované okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca/navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby žalobca/navrhovateľ sa mohol nerušene domáhať svojho práva.

18. Vychádzajúc z vyššie vymedzených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte odvolacej námietky odporcu o „extrémnom prípade zneužitia inštitútu neodkladného opatrenia“ v kontexte (okrem iných) absencie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu sa odvolací súd zaoberal splnením podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Dospel k záveru, že uvedená podmienka splnená nie je. 18.1 Strana navrhovateľov kľúčovo založila svoju argumentáciu na tom, že oni mali dlhodobo prístup k rodinnému domu súp. č. XX, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi (na ich spoluvlastnícke podiely v súhrne pripadá veľkosť 1-ca z celku; podielovým spoluvlastníkom o veľkosti zostávajúceho podielu 1-ica z celku predmetného rodinného domu je odporca), cez prístupovú cestu, ktorú odporca zahradil (vybudoval na nej oplotenie), a preto sa domáhajú odstránenia predmetného oplotenia a umožnenia prístupu k rodinnému domu. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia (napriek predmetnému oploteniu) však aktuálne majú reálny prístup k rodinnému domu súp. č. XX, a to cez pozemky parcela KN „C“ č. 2315/1, 2315/2 a 2315/3, ktoré sú v ich vlastníctve. Teda vybudovaním oplotenia zo strany odporcu, ktorého odstránenia sa domáhajú práve nariadením predmetného neodkladného opatrenia im je síce sťažený, ale nie fakticky znemožnený prístup k rodinnému domu. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z fotografií, ktoré obidve strany priložili k svojmu odvolaniu. Nemožno potom dospieť k záveru, že by

zahradením predmetného oplotenia vznikla taká bezodkladná potreba, ktorá by zakladala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. 18.2 Navyše (tak ako už bolo vyššie uvedené) predmetné oplotenie bolo zo strany odporcu už postavené a odstránením predmetného oplotenia by do určitej miery nastal nezvratný stav, ktorý by v prípade nevyhovenia žalobe (návrhu vo veci samej) vyžadoval opätovnú aktivitu odporcu smerujúcu k vybudovaniu nového oplotenia. Za takejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu by kritérium bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami zakladal iba taký stav, ktorým by postavením oplotenia zo strany odporcu došlo k absolútnemu znemožneniu prístupu navrhovateľov k predmetnému rodinnému domu. O uvedený prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná. 18.3 Pokiaľ navrhovatelia argumentovali tým, že k predmetnému rodinnému domu vzhľadom na šírku prechodu a novovybudované oplotenie odporcom a existujúce vonkajšie oplotenie ich pozemkov nie je možné dostať sa motorovými prostriedkami (autom, príp. inými dopravnými prostriedkami), odvolací súd poukazuje na to, že im objektívne nič nebráni v tom, aby vykonali (v zásade) jednoduché dočasné stavebné úpravy pri svojom vonkajšom oplotení za účelom prístupu motorových vozidiel k predmetnému rodinnému domu. Je potrebné zdôrazniť, že odstránenie oplotenia vybudovaného odporcom (v ním tvrdenej sume 8.000,- Eur) oproti pomerne jednoduchému zásahu do oplotenia navrhovateľov nemožno vyhodnotiť inak ako neprimerané. Navyše je potrebné zdôrazniť, že navrhovatelia (vzhľadom na vzdialenosť predmetného rodinného domu od verejnej komunikácie) nie sú aktuálnym stavom nijako obmedzení v prístupe k rodinnému domu pešo. Uvedený záver nemôže zmeniť ani to, že v rodinnom dome býva ťažko zdravotne postihnutý syn pôvodného navrhovateľa 1/ N. D., ktorý je síce osobou postihnutou mentálnou retardáciou (a ďalšími postihnutiami), avšak podľa Komplexného posudku ÚPSVaR Čadca zo dňa 12.01.2017 menovaný nemá také pohybové postihnutie, ktoré by mu bránilo v prístupe na verejnú komunikáciu. 18.4 Pokiaľ navrhovatelia súčasne namietali, že stavbou predmetného oplotenia im je znemožnené dostať sa motorovým vozidlom do garáže, ktorá sa nachádza (smerom od verejnej komunikácie) za domom súp. č. XX, odvolací súd poukazuje na neprimeranosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v odstránení oplotenia (bez odstránenia ktorého objektívne nie je možné navrhovateľom umožniť im prístup do predmetnej garáže) vo vzťahu k dočasnej (do rozhodnutia vo veci samej) nemožnosti užívať predmetnú garáž. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že sa v predmetnej garáži nachádza motorové vozidlo pôvodného navrhovateľa 1/, tak v konaní bolo osvedčené, že pôvodný navrhovateľ 1/ bol vyzvaný, aby predmetné motorové vozidlo vyparkoval z garáže ešte pred postavením predmetného oplotenia, čo však neučinil. Napriek tomu, že strana navrhovateľov uvedené popiera, tak podľa názoru odvolacieho súdu už zo samotnej podstaty veci možno vyvodiť, že pôvodný navrhovateľ 1/ musel vnímať, že výstavba dotknutého oplotenia mu zabráni výjazd jeho motorovým vozidlom na verejnú komunikáciu, a preto skutočnosť, že motorové vozidlo ponechal zaparkované v garáži, nemožno vyhodnotiť inak, ako účelové konanie cielené na „zachovanie“ argumentu, že kvôli oploteniu nemôže vyparkovať svoje motorové vozidlo. Nie bez významu je pritom aj to, že z vyjadrení odporcu vyplýva, že v prípade, ak by zo strany navrhovateľov bol záujem predmetné vozidlo vyparkovať z predmetnej garáže, tak je ochotný odplotiť časť oplotenia za účelom vyparkovania predmetného motorového vozidla. Iba nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že navrhovatelia v konaní ani len netvrdili, že by nemohli parkovať svoje motorové vozidlo na verejnej komunikácii pred rodinným domom súp. č. XX, prípadne, že by s týmto parkovaním bolo spojené neprimerané finančné zaťaženie (napr. v podobe platenia parkovného). Odvolací súd potom nevidí relevantný dôvod, pre ktorý by do rozhodnutia vo veci samej (keďže z vyjadrení strán sporu vyplýva, že medzi nimi prebieha konanie vo veci samej), navrhovatelia nemohli strpieť obmedzený prístup k dotknutej nehnuteľnosti - garáži. 18.5 Nad rámec uvedeného odvolací súd za nie bez významu považuje aj tú skutočnosť, že samotní navrhovatelia tvrdili, že odporca sa potom, ako sa na jar 2025 dozvedel o „nových“ pomeroch týkajúcich sa pozemkov, na ktorých je prístupová cesta, začal vyhrážať pôvodnému navrhovateľovi 1/, že cesta je v prevažnej časti jeho, a preto bude brániť vjazdu k domu navrhovateľov, pričom pristavoval bager a dával petlicu na bránu. Už za takého navrhovateľmi tvrdeného stavu, im nič nebránilo v tom, aby [v prípade nimi deklarovaného (v tomto konaní však nimi nie jednoznačne vyjadreného; pozn.) presvedčenia o existencii právneho titulu na užívanie celej prístupovej cesty] učinili úkony smerujúce k úprave vzájomných pomerov týkajúcich sa tejto cesty. Namiesto toho vyčkávali s nariadením neodkladného opatrenia až

do času, kedy bolo oplotenie postavené, čím došlo k zmene dlhoročného stavu a ohradeniu pozemkov odporcu tvoriacich jeho (z predložených fotografií sa možno domnievať) uzavretý dvor.

19. Vo vyslovených súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že úlohou neodkladného opatrenia je potreba poskytnutia bezodkladnej ochrany, resp. úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keď neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať (urýchľovať) z hľadiska dosiahnutia cieľa konanie vo veci samej, ale vo svojej podstate má iba zabezpečiť (príp. kreovať) dočasný stav, ktorý je nevyhnutný pre upravenie pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Pri komparácii povinnosti, ktorá má byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uložená odporcovi oproti zhoršeniu postavenia navrhovateľov, ktoré nastalo postavením predmetného oplotenia, odvolací súd uvedenú neodkladnosť nevzhliadol. 20. Odvolací súd sa potom ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, nakoľko aj v prípade osvedčenia ich dôvodnosti by tieto nemali za následok iné rozhodnutie vo veci, keďže odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím došlo aj k zániku povinnosti navrhovateľov podať žalobu vo veci samej. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že priznal odporcovi voči navrhovateľom nárok na náhradu trov (prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) v rozsahu 100 %, keďže odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V Žiline dňa 07. októbra 2026. JUDr. Vladimír Topoľančík predseda senátu JUDr. Jana Urbanová člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu