Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-18-2021.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Obec Ličartovce, so sídlom Ličartovce 239, 082 03 Ličartovce, IČO: 00327361, právne zastúpený: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, proti žalovanému: JFAMILY s.r.o., so sídlom Ličartovce 329, 082 03 Ličartovce, IČO: 50 755 293, právne zastúpený: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, o zaplatenie 6.078,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/35/2020-145 zo dňa 25.11.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „odvolací súd“) žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 6.078,96 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá však nebola schválená obecným zastupiteľstvom, preto je absolútne neplatná. Žalovaný nezaplatil cenu za užívanie predmetných priestorov za rok 2019, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný toto obohatenie vydať. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.2018, list vlastníctva č. XXX, výpis z obchodného registra žalovaného, výsluch žalobcu, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.2.2018, zásady hospodárenia s majetkom obce, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.8.2017 a zo dňa 15.9.2017, výročnú správu obce Ličartovce za rok 2017 a 2018. V priebehu konania predložila právna zástupkyňa žalobcu faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu za rekonštrukciu priestorov. Žalovaný v podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 27.953,91 eur a vzniesol kompenzačnú námietku voči žalobcovi vo výške žalovanej istiny. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil účtovný doklad č. H., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2020. V priebehu konania predložil protokol o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru do užívania, znalecký posudok týkajúci sa technického zhodnotenia priestorov užívaných žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom a navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a výsluchom bývalého starostu žalobcu.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990, § 6, § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 39, § 40, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458, § 323 ods. 1, § 524 ods. 1 všetko Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že v predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov. Sporné bolo, či je zmluva o nájme nebytových priestorov platná, sporná bola výška bezdôvodného obohatenia žalovaného, ako aj technické zhodnotenie predmetných priestorov právnym predchodcom žalobcu. Sporná bola platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na žalovaného. Zmluvu o nájme nebytových priestorov súd prvej inštancie posúdil v zmysle § 39 OZ ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko formálne nebola schválená uznesením obecného zastupiteľstva a ide o nájom obecného majetku v trvaní viac ako desať dní v kalendárnom mesiaci právnickej osobe, ktorej vlastníkom obchodného podielu a členom štatutárneho orgánu je osoba, ktorá bola poslancom obecného zastupiteľstva. Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 27.953,91 eur z postupcu (spoločník a konateľ žalovaného) na žalovaného súd prvej inštancie posúdil ako platnú, nakoľko z jej obsahu jasne vyplýva, že boli vynaložené náklady na priestory, užívanie ktorých je predmetom tohto sporu, navyše ide o totožné obdobie a v spore nebolo zistené, ani tvrdené, že by rekonštrukciu predmetných priestorov v rozhodnom období zabezpečovala iná osoba. Listinu označenú ako protokol o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru do užívania súd posúdil ako uznanie dlhu žalobcu voči žalovanému vo výške 33.019,75 eur, nakoľko je v nej zahrnutý úkon uznania záväzku žalobcom voči právnemu predchodcovi žalovaného, postupca preto oprávnene postúpil pohľadávku vo výške 27.953,91 eur na žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný užíval priestory vo vlastníctve žalobcu na základe neplatného právneho úkonu, pričom za užívanie priestorov v roku 2019 neplatil. Suma bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bola určená v súlade s právnym názorom právnej zástupkyne žalobcu s ohľadom na obsah dokumentu nájomnej zmluvy, v sume 506,58 eur mesačne, teda 6.078,96 eur ročne. Dôvodná bola však procesná obrana žalovaného, ktorý tvrdil, že na neho bola postúpená pohľadávka postupcu, ktorý predmetné priestory technicky zhodnotil, pričom medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o započítaní sumy zhodnotenia oproti cene nájomného. Nakoľko bolo v spore preukázané, že právny predchodca žalovaného priestory vo vlastníctve žalobcu technicky zhodnotil a žalobca tento dlh voči nemu uznal, súd žalobu žalobcu zamietol, keďže výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu prevyšuje sumu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Keďže žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu zamietnutá, v spore bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
5. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal s otázkou o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2020, ktorá má byť vyhotovená medzi U. X. ako postupcom a žalovaným v tomto konaní ako postupníkom, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť voči žalobcovi pohľadávku vo výške 27.953,91 eur, nevysporiadal sa s platnou zmluvy o nájme zo dňa 15.9.2017 uzatvorenou medzi U. X., nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré žalobca predložil ako prílohy k podanej žalobe, v neposlednom rade sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu.
6. Podľa žalobcu sa súd uspokojil s dôkazmi predloženými žalovaným a len sucho konštatoval odkazom na vetu z rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2009, že dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo záveru súdu prvej inštancie mal odvolateľ za to, že jeho názor, že platnosťou tejto zmluvy sa nie je potrebné zaoberať, je nesprávny, keď ako vyplýva z ustanovenia CSP, ak postupník tvrdí, že legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi, nestačí len tvrdiť a poukazovať na oznámenie o postúpení pohľadávky, ale musí o tom predložiť relevantný dôkaz, t.j. platnú a účinnú zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože v opačnom prípade z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nemusí byť v spore úspešný. Žalobca mal za to, že vôbec nie je potrebné, aby sa dlžník dovolával neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale že sa musí prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo bez ohľadu na to, či neplatnosti právneho úkonu sa niekto dovolá. Podľa odvolateľa je evidentné, že túto svoju povinnosť súd prvej inštancie odignoroval a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2020 s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka širších súvislostiach neskúmal, ale len konštatoval, že zmluva je platná a nemá právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
7. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz faktúry, z ktorých je zrejmé, že U. X. podnikal pod IČO: XXXXXXXX (osoba odlišná od právnickej osoby žalovaného) vystavil ako dodávateľ žalobcovi predmetné faktúry v celkovej výške 35.822,83 eur, ktoré vo svojich písomných podaniach žalobca spochybňoval. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že U. X. ako postupca mal postúpiť na postupníka žalovaného pohľadávku vo výške 27.953,91 eur, avšak nie je zrejmé a s poukazom na vyššie konkretizované faktúry, ktoré žalovaný súdu predložil, ktoré z uvedených faktúr postupca a v akej výške na postupníka postupoval, ak celková výška predmetných troch faktúr predstavovala sumu 35.822,83 eur. Podľa odvolateľa zmluva teda neobsahuje jasnú a určitú identifikáciu jednotlivých postupovaných pohľadávok tvoriacich v súčte sumu 27.953,91 eur. Nevyplýva zo zmluvy určitá špecifikácia pohľadávky, t.j., ktorá z faktúr je postupcom postúpená na postupníka v plnej výške a ktorá je postúpená len v určitej krátenej výške, a ak bola niektorá z faktúr vystavená v krátenej výške, tak z akého dôvodu sa tak stalo, keďže celková výška investícií U. X. ako postupcu predstavovala sumu 35.822,83 eur. Je teda možné podľa odvolateľa uzavrieť, že neboli postupované pohľadávky zodpovedajúce ich vyčísleniu v jednotlivých faktúrach a takto s prihliadnutím na splnenie podmienky určitosti právneho úkonu možno konštatovať, že prejav vôle v zmluve o postúpení pohľadávky nebol dostatočne určitý, aby nevzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho obsahu.
8. Ďalej podľa odvolateľa absentuje výška odplaty za postúpenie pohľadávky, hoci v zmluve sa ďalej uvádza, že výška odplaty za postúpenie pohľadávky by mala byť predmetom osobitnej dohody medzi zmluvnými stranami. Rovnako ani v tejto časti nespĺňa zmluva náležitosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu.
9. Podľa žalobcu je zmluva o nájme podpísaná dňa 15.9.2017 absolútnym neplatným právnym úkonom, na základe ktorej nemohli účastníci nadobudnúť žiadne práva a povinnosti a ani zaväzovať účastníkov zmluvy. Súd teda nevyriešil a dostatočným spôsobom ani neodôvodnil na akom základe dospel k záveru, že U. X. vznikol nárok na náhradu investícií vynaložených bez právneho dôvodu do cudzej nehnuteľnosti. Právny predchodca žalovaného U. X. s poukazom na uvedené nemohol so súhlasom žalobcom predmetné nebytové priestory užívať ani nemohol predmetné nebytové priestory so súhlasom, resp. s vedomím žalobcu zrekonštruovať, resp. technicky zhodnotiť, ako skonštatoval konajúci súd v bode 7 odôvodnenia rozhodnutia. Aký súhlas mal súd na mysli odôvodnení taktiež dostatočným spôsobom zrozumiteľným pre účastníkov konania nevysvetlil. Súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil na základe čoho dospel k záveru, že právny predchodca vykonal investíciu do nebytových priestorov so súhlasom žalobcu. Ak postupca vynaložil finančné prostriedky ako investíciu na cudziu nehnuteľnosť, tak tieto vynaložil bez právneho dôvodu a preto na ich náhradu mu nemohlo vzniknúť právo. Mohol sa domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti k okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo. Konajúci súd prvej inštancie teda právne pochybil a nesprávne vyhodnotil a posúdil ako uznanie záväzku listinu označenú ako protokol o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru do užívania zo dňa 1.3.2018.
10. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia je plné protirečivých formulácií, v ktorých súd na jednej strane hovorí o uznaní investícií vo výške 33.019,78 eur a v ďalšom bode odôvodnenia o uznaní technického zhodnotenia bez toho, aby bola zrejmá už v čase „uznania“ výška technického zhodnotenia a z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepresvedčivé, nedostatočné a rozporuplné.
11. Žalobca na ústnom pojednávaní namietal skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX stanovil zhodnotenie nehnuteľnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku 18.11.2020 a navrhol doplniť znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, avšak súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol. S poukazom na uvedené preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, zákonný a spravodlivý. Mal za to, že zmluva o postúpení spĺňa všetky požiadavky a náležitosti pre jej platnosť v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je konzekvetná a presná, čo sa týka možnej zmeny právnej kvalifikácie a postupovanej výšky, ako ju nakoniec vykonal a posúdil súd prvej inštancie vrámci svojho právneho názoru vyjadreného v rozsudku. Uvedené skutočnosti plynú z dojednaného obsahu zmluvy čl. I ods. 2, čl. IV ods. 11 a 12, pričom žalobca tieto konkrétne skutočnosti na pojednávaní nerozporoval a žiadnu procesnú iniciatívu k týmto otázkam
neprodukoval. Neobstojí ani námietka žalobcu, ktorá sa týka námietok k znaleckému posudku č. XXX/ XXXX, keď v úvode na strane 2 je uvedené, že rozhodujúcim na zistenie stavebno-technického stavu je obdobie od 31.8.2017 do 28.2.2018. Navyše, žalobca bol k vypracovanému znaleckému posudku prizvaný, dňa 21.10.2020 sa zúčastnil znaleckej ohliadky nebytových priestorov a vo veci posúdenia technického stavu pred rokom 2017 boli strany sporu v zhode. Z procesnoprávneho hľadiska podľa žalovaného spĺňa rozsudok všetky atribúty a zákonné požiadavky v zmysle ust. § 167 CSP, keď žalovaný včas označil a predložil všetky dôkazy, prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré bolo možné bez nutnosti ďalšej procesnej iniciatívy vykonať na jedinom nariadenom pojednávaní. S poukazom na uvedené preto žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
13. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na všetkých svojich odvolacích dôvodov s tým, že návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania vyplynul z dôkazu (znaleckého posudku vypracovaného znalcom H.. E.), ktorý žalovaný predložil pred pojednávaním a ktorý bol novou skutočnosťou, ku ktorému sa žalobca vyjadril a v nadväznosti na tento nový dôkaz navrhol vykonanie ďalších dôkazov.
14. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
23. Podstata odvolania žalobcu spočívala v absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného ako postupcom (U. X.) a žalovaným ako postupníkom dňa 26.3.2020.
24. Vo vzťahu k tejto zásadnej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobca odvolaním nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. K namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je potrebné dodať, že v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený s dožadovať preukázania zmluvy o postúpení a s tým súvisiaci rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.6.2003. Odvolací súd uvádza, že medzi stranami bolo nesporné oznámenie žalobcovi postúpenie pohľadávky zo dňa 26.3.2020, kde zároveň odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 23Cdo/333/2012 zo dňa 30.5.2012, podľa ktorého nie je vôbec podstatné, či v skutočnosti k cesii platne, alebo vôbec došlo, ako aj na ďalší rozsudok tohto súdu vo veci sp. zn. 32Cdo/4511/2009 zo dňa 15.2.2011, ktorý vyslovil rovnaký právny záver. Podľa odvolacieho súdu je podstatné, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná oznámením postupcu žalobcovi zo dňa 26.3.2020, ktorého doručenie žalobcovi ani nebolo v konaní sporné.
25. Ďalej odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. II.ÚS 87/04, v ktorom sa konštatuje, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia, nestačí vystačiť len s gramatickým výkladom (tak, ako to urobil súd prvej inštancie). Významnú úlohu tu zohráva predovšetkým výklad teologický. Je preto nutné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu. Ústavný súd zdôraznil, že v súkromno-právnej sfére nie každý rozpor so zákonom má automaticky za následok neplatnosť právneho úkonu. V zmysle ochrany legality v súkromno-právnej sfére, nielen ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana v súkromno-právnych vzťahoch, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady pacta sund servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). V súkromno-právnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené, preto každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, preto je nutné vychádzať z ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého, pri používaní ustanovenia v medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti) musí byť zohľadnená ich podstata a zmysel, a teda takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené. Podobne rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 165/2011 sa zaoberá otázkou dobrej viery a právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne len tých, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, kedy dobrá viera vystupuje ako korektív všeobecne platný pre občianske právo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať práve na žalobcom tvrdenú dobrú vieru pre nadobudnutie práv zo zmluvy o postúpení pohľadávky, keď v rozhodnutí Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007 sa zdôrazňuje, že základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá (ktorý výklad použil aj súd prvej inštancie), ak sú možnosti obidvoch výkladov. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a ním spojená spoločenská hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 Ústavy taká prax, kde všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosti zmluvy nezakladajúcim.
26. V zhode so súdom prvej inštancie preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď z čl. I bod 2 nepochybne vyplýva výška postupovanej pohľadávky (27.953,90 eur), ako aj tá skutočnosť, že tento nárok vyplýva z rekonštrukcie nebytového priestoru nachádzajúceho sa na druhom nadzemnom podlaží stavby so súpisným č. XXX budovy D. B. Č.. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva platnosť a určitosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno dovodiť zo žiadneho jeho ustanovenia. S tým, že na platnosť takejto zmluvy nemá vplyv dojednanie, podľa ktorého výška odplaty za postúpenie pohľadávky bude predmetom osobitnej dohody medzi zmluvnými stranami a takéto dojednanie nemôže spôsobovať neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky.
27. Rovnako tak pokiaľ žalobca namietal, že súd nezdôvodnil na akom základe dospel k záveru, že U. X. vznikol nárok na náhradu investícií vynaložených z právneho dôvodu do cudzej nehnuteľnosti, tak je potrebné poukázať, že žalobca nenamietal, že tieto investície boli vykonané s jeho súhlasom, preto je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom, že tieto priestory právny predchodca žalovaného užíval nielen so súhlasom žalobcu, ale tieto zrekonštruoval a technicky zhodnotil tiež s jeho súhlasom, pričom
tak ako to vyplýva z podaného znaleckého posudku rozhodujúcim pre zistenie stavebno-technického stavu bolo obdobie od 31.8.2017 do 28.2.2018, teda obdobie, kedy túto nehnuteľnosť bezosporu užíval žalovaný.
28. S poukazom na vyššie uvedené sú preto odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
29. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
30. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).