Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/67/2021

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: B., nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom u matky, deti rodičov: matky F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, K., zast. URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o. so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava a otca N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, K., zast. Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom Miletičova 5A, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Matka je povinná písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí S.: B., nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX, ich predškolskej a školskej dochádzke, výchovno-vzdelávacích výsledkoch, aktivitách v školskom a predškolskom zariadení, mimoškolských a voľnočasových aktivitách, a to dvakrát do mesiaca, vždy k 15. dňu a k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom o prípadnej hospitalizácii maloletých detí v zdravotníckom zariadení, je matka povinná informovať otca bezodkladne.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2021 sa otec maloletých detí domáhal zmeny resp. zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia tunajšieho súdu č.k. -30 zo dňa 14.09.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -212 zo dňa 30.12.2020, a to v časti týkajúcej sa úpravy dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi a nariadenia nového neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi prostredníctvom videohovorov, každý týždeň v utorok od 10.00 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu každý piatok v CDR Malacky od 9.00 hod. do 9.45 hod., ako aj aby bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý kalendárny piatok od 9.45 hod. do 12.00 hod. v CDR Malacky v prítomnosti povereného pracovníka centra a to počas obdobia do 30.06.2021 a zároveň každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti sprevádzajúcej osoby (krstných rodičov alebo starých rodičov maloletých detí) a od 01.07.2021 aj každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Ďalej sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí, a to najneskôr do 24 hodín po tom, ako niektoré maloleté dieťa absolvovalo prehliadku alebo liečbu formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti a počas choroby o vývoji choroby a aktuálnom zdravotnom stave každý druhý deň v dobe odo dňa začatia nariadenej liečby až do jej ukončenia a vždy v deň ukončenia liečby; v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu najneskôr do 2 hodín. Ak zdravotný stav maloletých detí nevyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo ak tieto nepodstupujú nariadenú liečbu žiadal, aby matka bola zaviazaná informovať otca o zdravotnom, stave maloletých detí dvakrát za kalendárny mesiac, a to najneskôr do 15. dňa a do posledného dňa každého

kalendárneho mesiaca a v rovnakom intervale, aby bola povinná informovať otca aj o predškolskej alebo školskej dochádzke a príprave, vzdelávaní, dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkoch a mimoškolských a voľnočasových aktivitách, a to všetko písomne zaslním e-mailovej správy a v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu telefonicky.

2. Svoj návrh odôvodnil otec tým, že matka sa v podanom návrhu na rozvod domáha, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený prostredníctvom videohovorov a akýkoľvek priamy styk bol realizovaný v súčinnosti s ÚPSVaR alebo akreditovaným subjektom. Poukázal na skutočnosť, že dve priestupkové konania voči otcovi boli zastavené z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, neboli otcovi preukázané a jedno konanie bolo odložené z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku ani postúpenie inému orgánu. Podozrenie z domáceho násilia krajský súd zložil na uvedených priestupkových konaniach. Žiadne tvrdenia o fyzickom či psychickom násilí voči matke či deťom zo strany otca sa v priestupkových konaniach nepreukázali ako pravdivé a Okresný úrad Malacky vyslovil pochybnosti, že sa skutky domáceho násilia stali tak, ako ich matka opísala. Preto je namieste uvažovať o tom, že matka otca lživo obvinila a sleduje jediný cieľ otca zdiskreditovať a vylúčiť ho zo života detí. Keďže nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie otca, je namieste pozerať na otca ako na bezúhonnú osobu a aktuálne neexistujú dôvody k tomu, aby sa otcovi naďalej upieral výkon jeho rodičovských práv vrátane práva na pravidelný a plnohodnotný styk s deťmi. Právoplatným zatavením resp. odložením priestupkovej veci odpadli dôvody, pre ktoré bolo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené, čo odôvodňuje jeho zrušenie. Právoplatné skončenie priestupkových konaní bez preukázania domáceho násilia je kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho nariadeného neodkladného opatrenia minimálne v časti uloženého zákazu styku. Poukázal na dlhodobú absenciu jeho styku s maloletými deťmi , a to viac ako 8 mesiacov a prítomnú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcu zo záujmu maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom a na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Nariadeným neodkladný opatrením, ktoré ma mať len dočasný charakter sa môže navodiť stav vážneho narušenia vzťahu maloletých detí k otcovi, ktorý môže byť ťažko zvrátiteľný. Ponechanie zákazu styku by obmedzovalo otca vo vzťahu k deťom neprimeraným spôsobom s perspektívou, že stav narušenia citových väzieb sa bude len zhoršovať a jeho znovuvybudovanie si môže vyžiadať nemalé psychické úsilie zo strany detí. Do momentu než bol otec bezdôvodne vykázaný zo spoločného obydlia trávil s deťmi každý deň od narodenia. Matka napriek tomu, že súd zrušil výrok prvostupňového súdu vo výroku o povinnosti otca nekontaktovať maloleté deti, otcovi kontakt s deťmi prostredníctvom online komunikácie napriek jeho žiadosti odmietla. Na odmietnutie takejto komunikácie nemala matka právny dôvod, keďže odvolací súd skonštatoval, že predpoklady na uloženia takéhoto zákazu neexistovali. Matka je odhodlaná neumožniť otcovi kontakt tak dlho, ako to len bude možné. Matka si neuvedomuje rolu otca v živote detí. Realizácia styku otca s deťmi je navrhnutá citlivým spôsobom vo vzťahu k deťom. Otec je presvedčený, že akýkoľvek emocionálny diskomfort, ak u detí nastane, bude len prechodný. Z hľadiska ochrany detí neexistujú aktuálne žiadne dôvody pre vylúčenie otca z osobného styku s deťmi. Uloženie informačnej povinnosti otec odôvodnil právom otca na pravidelné informovanie o deťoch. Otec je nútený preverovať si zdravotný stav detí z elektronických zdravotných kariet. Matka ani na jednu žiadosť otca o poskytnutie informácií o zdravotnom stave maloletých detí nereagovala. Matka nekonzultovala s otcom veci ohľadne základnej školy, kde chce maloletého Alexandra zapísať. Právo na pravidelné informovanie nebude zabezpečené ani stykom otca s deťmi, pretože kvalifikované informácie môže otcovi poskytnúť len matka. Keďže správanie matky nasvedčuje uzurpovaniu si rodičovských práv ako aj že matka si neuvedomuje rolu otca vo výchove detí, otec navrhuje aj nariadenie výchovného opatrenia formou odborného poradenstva za účelom zlepšenia vzájomných komunikačných schopností rodičov, eliminácie rodičovského konfliktu, pochopenia a akceptácie úlohy otca v živote detí a pri ich výchove, pochopenia vzájomnej rodičovskej zodpovednosti matkou a za účelom obnovy a zintenzívnenia vzťahu medzi deťmi a otcom.

3. K návrhu otec priložil uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. -30 zo dňa 14.09.2020, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -212 zo dňa 30.12.2020, návrh na rozvod manželstva a na úpravu pomerov manželov/rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zo dňa 30.11.2020 - č. k. , rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-MA-OVVS-2021/002282, OU-MA-OVVS-2020/002792 zo dňa 03.02.2021, rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-MA-OVVS-2020/013339-007 zo dňa 30.12.2020, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č. ORP-P-320/MA-OPP3-2020 zo dňa 03.08.2020, vydané Obvodným oddelením Policajného zboru v Stupave, záznam Okresného úradu

Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, o odložení veci podľa , č. OU-MA-OVVS-2020/0014245 zo dňa 17.12.2020, e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom otca a právnym zástupcom matky za obdobie od 23.02.2021 do 25.02.2021, s predmetom: žiadosť o online komunikáciu s mal. deťmi, e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom otca a matkou z dní 26.08.2020, 28.08.2020, 08.09.2020 a 11.09.2020, vyhlásenie krstných rodičov maloletých detí, vyjadrenie starých rodičov maloletých detí, výpis z elektronickej zdravotnej karty maloletého Alexandra za december 2020.

4. Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí, pričom poukázala na to, že návrh otca na zmenu neodkladného opatrenia je procesne neprípustný, keďže túto možnosť procesné predpisy neumožňujú a o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia musí konať zákonný sudca, ktorým je ten, ktorý neodkladné opatrenie vydal. Návrh na úpravu styku je podľa matky nedôvodný, keďže úprava, akej sa domáha otec, vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania a nie je možné, aby otec obchádzal svojim návrhom riadne konanie vo veci starostlivosti o maloletých. Dôvody na nariadenie existujúceho neodkladného opatrenia sa nezmenili ani neodpadli, ale stále trvajú. K zmene uznesenia prvostupňového súdu došlo z dôvod, že vzhľadom na generálny zákaz styku boli nadbytočné. Právo styku zahŕňa aj akúkoľvek formu komunikácie medzi rodičom a dieťaťom, teda zákaz styku zahŕňa aj zákaz priblíženia aj zákaz komunikácie s deťmi a je potrebné ponechať zákaz styku až do skončenia konania o rozvod manželstva. Matka trvá na tom, aby sa akýkoľvek priamy styk otca s deťmi bez predchádzajúceho znaleckého dokazovania nerealizoval. Neprijateľné správanie otca voči matke a deťom, nie je výmyslom matky, ale vyplýva z dlhoročných útrap a spolužitia matky s otcom. Matka má najlepšie záujmy maloletých detí na prvom mieste a aj z toho dôvodu iniciovala konania, ktorých výsledkom je aj vydanie predchádzajúceho neodkladného opatrenia práve v najlepšom záujme a ochrany vývoja maloletých detí. Vytváranie vzťahových väzieb s tým rodičom, ktorý aj podľa lekárskych posudkov maloletých detí, na tie nepôsobil a nevychovával takým spôsobom, akým sa od rodiča riadne očakáva, nemôže prichádzať do úvahy len na základe toho, že otec maloletých už vyše 8 mesiacov nie je v kontakte s maloletými deťmi, keď je to práve v dôsledku jeho negatívneho a trýznivého správania, že došlo k obmedzeniu styku otca s maloletými deťmi a matka má za to, že nie je dôvod predchádzajúce neodkladné opatrenie v žiadnom prípade meniť či akokoľvek rušiť alebo zužovať. Skutočnosť, že došlo k zastaveniu viacerých konaní o priestupku, resp. k odloženiu, nič nemení na všetkých protiprávnych konaniach, ktoré skutočne boli voči matke zo strany otca spáchané a ktoré matka spolu s maloletými deťmi vytrpela, pričom matka poukazuje najmä na skutkový opis z trestného oznámenia zo dňa 23.12.2020, pričom trestné vyšetrovanie v tejto veci stále prebieha OR PZ v Malackách pod ČVS: ČVS:ORP-78/l-VYS-MA-2021, pričom sa momentálne vykonáva v tejto trestnej veci znalecké dokazovanie. Právne posúdenie čiastkových útokov otca na matku správnymi orgánmi, nič nemení na tom, že k týmto útokom došlo a to bez ohľadu na to, či správny orgán dospeje k takému alebo onakému právnemu záveru o právnom posúdení jednotlivých skutkov. Aj z toho dôvodu, že správne orgány konanie otca doposiaľ podhodnocovali a posudzovali jednotlivé skutky iba izolovane a nedôsledne, sa matka rozhodla podať trestné oznámenie zo dňa 23.12.2020, pričom nemožno prehliadnuť, že vo veci sa koná a orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , . Matka trpela protiprávnym konaním (násilím) otca spočívajúcom vo fyzickom napádaní matky (facky, sácanie, vytiahol nôž na matku, donútil matku k súloži), neustálej kritike matky, osočovaní, vulgarizmoch, amokoch otca, pri ktorých ničil veci, sociálnom obmedzovaní matky, emocionálnom vydieraní psychickými zrúteniami otca. Otec si udieral hlavu o stenu, váľal a plazil sa po zemi. Otec matkou manipuloval. Konanie otca viedlo u matky k traumatickému stresu, príznakom burn-out syndrómu, opakovaným somatickým problémom, k silným prejavom úzkosti a strachu, pocitov viny a hanby. Rovnako maloleté deti trpeli protiprávnym konaním otca, keďže otec psychicky či fyzicky týral matku aj v ich prítomnosti. Matka poukázala aj na správanie sa otca priamo voči maloletým deťom, a to na občasné udieranie, vykrúcanie rúk, nadávanie, zatvárenie v izbe, emocionálne vydieranie detí psychickými zrúteniami, čo u maloletého Alexandra viedlo k rozvoju stresovej poruchy, neurotickým ťažkostiam, zajakávaniu a pocikávaniu, bloku maloletého dieťaťa, ako i známkam strachu s prepadávaním až do paniky a u maloletého Gabriela k rozvoju traumatickej stresovej poruchy, k zlému a prerušovanému spánku. Matka za osobitne dôležité považuje zohľadnenie záverov správy Mgr. G. Z., klinického psychológa a psychoterapeuta zo dňa 27.11.2020. Najmä na základe vyššie popísaných skutočností s odkazom na výsledky správy klinického psychológa toho času stále existujú dôvody na trvanie predchádzajúceho neodkladného opatrenia. Matka nemôže súhlasiť s návrhom ani pokiaľ ide o navrhované časy stretnutí, ktoré nie je možné reálne spĺňať ani pokiaľ ide o stretávanie sa s „blízkou

rodinou“ maloletých detí (starí rodičia a krstní rodičia) nakoľko vo vzťahu k maloletým deťom ide o cudzie osoby. Matka ako obeť, ktorá roky podstupovala psychické a fyzické týranie (ktoré podstupovali na základe lekárskych správ aj maloleté deti) za žiadnych okolností nemôže dopustiť, aby bol styk otca s maloletými deťmi ako to navrhuje otec. Matka sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s tým, že by mala lživo obviniť otca. Matka všetky právne kroky podnikla v prvom rade v najlepšom záujme maloletých detí, ktorých ochrana a výchova bez traumatických zážitkov a negatívnej atmosféry je pre matku najdôležitejšia. Matka nesúhlasí, aby bolo možné na otca nazerať ako na bezúhonnú osobu, nakoľko aj samotné maloleté deti počas svojich vyšetrení spontánne potvrdili násilnú a agresívnu povahu otca a to bez toho, aby na to boli akokoľvek navádzané zo strany vyšetrujúceho klinického psychológa alebo matky. Nakoľko sa matka maloletých detí bála ako o maloleté deti, tak aj o seba, nemožno súhlasiť, že by bolo bránenie matky otcovi v styku s maloletými deťmi bezdôvodné, keďže po traumatickom zážitku po vykázaní otca z obydlia príslušníkmi policajného zboru až do doručenia uznesenia s neodkladným opatrením otcovi konala matka v najlepšom záujme maloletých detí a s ohľadom na ich bezpečnosť a zdravie. Otec sa snaží vykresliť ako bezchybný otec, pričom poukazuje na stav narušenia citových väzieb medzi deťmi a otcom, ktorý sa bude len zhoršovať, avšak matka aj na základe už spomínaných skutočností vyplývajúcich z lekárskej správy má za to, že otec aj v období, keď mal možnosť vytvárať si citové väzby s maloletými deťmi tak neučinil, pričom maloletým deťom spôsobil traumu s psychickými a logopedickými následkami. Matka si uvedomuje rolu otca pri výchove detí, avšak nie v takej pozícii, kedy je pri kontakte otca s maloletými deťmi týmto ubližované a to až do takej miery, že maloleté deti majú rečové problémy a musia navštevovať logopéda, teda takáto rola otca samozrejme nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Tvrdenie otca že do 03.08.2020, kedy bol vykázaný zo spoločného obydlia, trávil čas s deťmi v spoločnej domácnosti každý deň, je lživé. Maloleté deti boli osamote s otcom čisto výnimočne a v nevyhnutných prípadoch, pričom samé maloleté deti vedia spontánne rozprávať o tom, čo sa dialo, keď matka náhodou nebola s nimi doma. Matka musela staršieho syna brávať so sebou aj napr. na pracovnú večeru, nakoľko ten plakal, že sa bojí otca. Keď musela matka absolvovať rehabilitácie, otec maloleté deti strašil, že matka odišla preto, že maloleté deti už neľúbi a že uvidia, či sa ešte vráti, čo samozrejme neprispelo k psychickej pohode maloletých detí. Preto je absolútne vylúčené, aby mohol otec tráviť čas s maloletými deťmi len sám bez prítomnosti matky alebo odborných tretích osôb, ktoré zabezpečia čo najlepšie podmienky pre maloleté deti. Na základe lekárskych správ psychologičiek bolo potvrdené, že otec maloletým deťom ubližoval, rovnako existujú fotky, na ktorých sú zobrazené zranenia maloletých detí po styku s otcom. Matka poukázala na nevhodnosť navrhovanej úpravy styku detí s otcom aj z dôvodu, že deti sú v čase navrhovanom otcom v škôlke a od septembra aj v škole a matka v práci, rovnako argumentovala, aj čo sa týka navrhovaného výchovného opatrenia. Rovnako nemôže byť povinnosťou matky zabezpečiť prítomnosť detí na video-hovore, tie častokrát nebudú chcieť práve v danom čase absolvovať video-hovor s otcom z dôvodu trávenia času iným spôsobom. Matka nemôže byť zodpovedná za to, že aj keď by maloleté deti nachystala na video- hovory, samotné maloleté deti nemožno donútiť sedieť pred monitorom a komunikovať s otcom počas presne stanovenej doby. Nesúhlasila tiež s videohovormi každú nedeľu, keďže pracuje v dňoch pondelok až piatok a teda práve víkendy sú časom, ktorý je najdôležitejším na rozvoj ich vzťahu. Dôvody, pre ktoré bolo nariadené predchádzajúce neodkladné opatrenie stále trvajú a rovnako z lekárskych správ maloletých detí vyplýva skutočnosť, že kontakt maloletých detí osamote s otcom nepripadá do úvahy a v žiadnom prípade nie je v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré trpia psychickou traumou spôsobenou práve agresívnym správaním otca nie len voči matke ale aj priamo voči maloletým deťom. K návrhu na uloženie informačnej povinnosti uviedla, že otec sa vôbec nezaujímal o zdravotný stav maloletých detí, kým mal takú možnosť, dokonca sa nezúčastnil ani jedného sedenia u logopedičky, na ktoré bol viackrát pozývaný. Vo februári v roku 2020 otec odmietol zavolať maloletému B. záchranku, keď sa dusil, pričom po príchode záchranky museli mal. B. podávať kyslík a dostal niekoľko dávok adrenalínu v nemocnici. Otec následne matku a mal. B. vyložil pred domom s tým, že musí ísť na „meeting“ a matka bola nútená ísť po druhého syna do škôlky aj s mal. B., ktorý mal horúčky, nakoľko otec oznámil matke, že na to nemá čas. Záujem otca o zdravotný stav maloletých detí je účelový a slúži len na klamlivé vyobrazenie otca v pozitívnom svetle. Zároveň matka namieta aj zoznam povinností, ku ktorým by ju mal súd zaviazať týkajúci sa pravidelného informovania otca o zdravotnom stave maloletých detí, čo je podľa názoru matky neprimerané a zaťažujúce. Informovať o akútnom zhoršení zdravotného stavu maloletých detí do 2 hodín je opäť podmienka, ktorá by v určitých situáciách nemusela byť splniteľná, keby matka práve musela prvé hodiny riešiť akútny stav maloletých detí a nie oznamovaciu povinnosť voči otcovi. Trestné stíhanie (vyšetrovanie) vo veci podaného trestného oznámenia na otca pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nebolo skončené, nemôžu byť ani naplnené podmienky na akúkoľvek zmenu či zrušenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia, ktoré chráni nie len matku

ale aj samotné maloleté deti, ktoré boli dlhodobo vystavované psychickému týraniu zo strany otca. Práve výsledky trestného konania budú relevantné k posúdenie doterajšieho správania otca, avšak akýkoľvek výsledok trestného či správneho konania nezmení nič na tom, že otec sa voči nej a maloletým deťom dopustil správania, ktoré zanechalo veľmi negatívnu stopu na matke a maloletých deťoch, čo nezmení žiadne zastavenie správneho či trestného konania. To či príslušný orgán dospeje alebo nedospeje k záveru, že konanie otca bolo priestupkom alebo trestným činom, nezmení nič na tom, že všetko sa stalo tak, ako to matka popísala. Deti boli neprístojným správaním veľmi negatívne zasiahnuté, čo je preukázané o. i. lekárskou správou Mgr. G. Z.. Otec vo svojom návrhu nepreukázal existenciu žiadnych nových skutočností ani žiadnu zmenu pomerov a rovnako ani nepreukázal ani to, žeby odpadli dôvody, pre ktoré bol súdom nariadený zákaz styku otca s deťmi.

5. Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že otec svoj návrh odôvodňuje o. i. tým, že konania o priestupkoch voči jeho boli zastavené, resp. odložené, t.j. skutky domáceho násilia neboli otcovi preukázané. V súčasnosti sa na OR PZ Malacky vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-78/1-VYS- MA-2020 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Predmetné konanie sa podľa našich vedomostí začalo viesť na základe trestného oznámenia podaného v marci tohto roku, pričom otec v čase podania svojho preukázateľne vedel. Otec tak úmyselne túto podstatnú skutočnosť konajúcemu súdu zamlčal. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na správy z psychologických vyšetrení maloletých detí, a to správu z psychologickej intervencie vypracovanú psychologičkou Mgr. Máriou Šimčákovou Tóthovou dňa 25.05.2020 a správu z psychologického vyšetrenia vypracovanú Mgr. Elenou Medzihradskou dňa 27.11.2020. Obsah a závery týchto správ zohľadnil pri rozhodovaní o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 14.09.2020, č. k. -30 aj odvolací súd, ktorý svojím uznesením zo dňa 30.12.2020, č. k. -212 potvrdil napadnuté rozhodnutie v časti o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Otec sa však v rámci svojho návrhu uvedenými správami z psychologického vyšetrenia maloletých detí vôbec nezaoberal, čím vlastne závažné skutočnosti, ktoré sú obsahom týchto správ, absolútne odignoroval. Poukázal na ustanovenie bodu 15. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sa o. i. uvádza: „Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie je dočasného charakteru a nenahrádza rozhodnutie v konaní vo veci samej, v ktorom bude potrebné vykonať náležité dokazovanie so zameraním sa na preskúmanie všetkých účastníkmi tvrdených skutočností a dôkazov, ktoré budú východiskom pre konečné rozhodnutie, ktoré bude sledovať záujem maloletých detí a ich zdravý psychický a fyzický vývin.“. Z uvedeného odôvodnenia odvolacieho súdu je úplne zrejmé, že o otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi nie je možné rozhodnúť v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré vzhľadom na svoj charakter logicky neumožňuje vykonať náležité dokazovanie v predmetnej veci. Pokiaľ ide o online komunikáciu otca s maloletými deťmi prostredníctvom videohovorov, odvolací súd vo svojom rozhodnutí v žiadnom bode nedospel k záveru, že napadnutý výrok rozhodnutia v časti uloženia povinnosti otcovi maloletých detí písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať maloleté deti bolo potrebné zrušiť z toho dôvodu, že by takýto kontakt nemohol mať negatívny vplyv na zdravý vývoj detí, resp. že by maloleté deti nemohli byť takýmto kontaktom ohrozené. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu naopak celkom jednoznačne vyplýva, že odvolací súd predmetný výrok napadnutého uznesenia zrušil, nakoľko nepovažoval za potrebné ukladať otcovi takúto povinnosť, keďže ani nepredpokladal, že otec bude deti vzhľadom na ich nízky vek kontaktovať. Vzhľadom k tomu, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, rovnako dospeli k záveru, že existujú legitímne dôvody na uloženie zákazu styku, domnievame sa, že pod pojem styk je potrebné subsumovať akýkoľvek kontakt otca s maloletými deťmi, t.j. aj kontakt prostredníctvom videohovorov. Čo sa týka asistovaného styku uviedol, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny takéto opatrenie nevykonávajú, t.j. neposkytujú službu asistovaného styku, a to ani na príslušných referátoch poradensko-psychologických služieb. Asistovaný styk sú oprávnené vykonávať len akreditované subjekty, ktoré majú na výkon takejto činnosti jednak udelenú akreditáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a taktiež disponujú primeranými priestorovými a personálnymi kapacitami. V časti, v ktorej otec navrhuje uloženie výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva tak maloletým deťom, ako aj ich rodičom upozornil na skutočnosť, že otcovi bola uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 14.08.2020, č. k. -38 o. i. uložená povinnosť nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu by mohol byť výrok súdneho rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia minimálne vo vzťahu k matke nevykonateľný. Otec vo svojom návrhu nepreukázal odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k tak závažnému zásahu do výkonu jeho rodičovských práv, akým je zákaz styku s maloletými deťmi. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj ďalšie vyššie uvedené skutočnosti, navrhol návrh otca v časti o úprave styku s

maloletými deťmi, v časti online komunikácie s maloletými deťmi, ako aj v časti uloženia výchovného opatrenia maloletým deťom a ich rodičom zamietnuť. Pokiaľ ide o návrh otca v časti uloženia informačnej povinnosti matke ako takej, túto časť návrhu považoval za dôvodnú, pričom konkrétnu úpravu tejto povinnosti ponechal na úvahe súdu. K vyjadreniu doložil kolízny opatrovník emailovú komunikáciu ÚPSVaR s otcom.

6. Otec v replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že o avizovanom trestnom stíhaní sa otec dozvedel z fotokópie uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície zo dňa 26.02.2021, ČVS: ORP-78/1-VYS-MA-2021, ktoré mu bolo doručené ako jedna z príloh k matkou podanej žalobe o jeho vylúčenie z užívacieho práva k spoločnému domu v konaní č. k. . Doposiaľ nebolo vznesené obvinenie, vo vzťahu k otcovi nebol zo strany policajta, resp. prokurátora vykonaný žiadny úkon. Kolízny opatrovník zavádza, ak tvrdí, že zločinu týrania blízkej a zverenej osoby sa mal otec dopustiť voči maloletým deťom. V uznesení o začatí trestného stíhania je ako poškodená označená výlučne len matka. Uznesenie o začatí trestného stíhania nikdy nemohlo byť a ani nebolo vecným dôvodom pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia. Okresný súd Malacky aj odvolací súd odôvodnili potrebu nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia podozrením z domáceho násilia otca voči matke, resp. deťom, ktoré podozrenie založili výlučne len na (v tom čase) prebiehajúcich troch konaniach o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu resp. na predpoklade, že dôvody vykázania otca zo spoločného obydlia dňa 03.08.2020 existovali. Právoplatným zastavením dvoch konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, resp. odložením poslednej tretej priestupkovej veci záznamom (bez začatia priestupkového konania), odpadli dôvody (nimi boli podozrenia z domáceho násilia práve v kontexte len prebiehajúcich priestupkových konaní), pre ktoré bolo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené; tým nastala kvalifikovaná zmena pomerov rozhodujúcich v čase nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia. Príslušnými právoplatnými rozhodnutiami OÚ Malacky o zastavení konaní o priestupku a záznamom o odložení veci je tunajší súd viazaný ( ), resp. na tieto rozhodnutia je potrebné prihliadnuť ( ). Všetky skutočnosti, ktoré matka uviedla v trestnom oznámení zo dňa 23.12.2020 a sú uvedené aj v uznesení o začatí trestného stíhania, sú len zduplikovaním skutočností, ktoré uviedla už v návrhu na nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia. Otec sa ku všetkým tvrdeniam matky o domácom násilí vyjadril vo svojich podaniach v konaní o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, a to tak, že matkou tvrdené skutky domáceho násilia poprel, nikdy sa voči matke, už vôbec voči maloletým deťom, nedopustil domáceho násilia. Matkou sústavné a opakované uvádzanie skutočností o údajnom domácom násilí nasvedčuje šikanóznemu konaniu zo strany matky, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Podanie trestného oznámenia matkou považuje otec za opätovný pokus o diskreditáciu jeho osoby, s cieľom privodiť matke lepšie procesné postavenie v ňou iniciovaných konaniach pred tunajším súdom. Šikanóznemu konaniu zo strany matky nasvedčuje aj tá skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané matkou po viac ako 4 mesiacoch odo dňa 03.08.2020, kedy bol otec vykázaný zo spoločného obydlia. Otec sa domnieva, že nemožno po ňom spravodlivo požadovať, aby sa neustále vyviňoval z obvinení matky z domáceho násilia. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení poukázal na správu z psychologickej intervencie vypracovanú psychologičkou Mgr. Z. R.P. dňa 25.05.2020 a správu zo psychologického vyšetrenia vypracovanú Mgr. G. Z. dňa 27.11.2020, ktorých závery zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní otca proti uzneseniu okresného súdu, ktoré odvolací súd svojím uznesením v časti o zákaze styku otca s deťmi potvrdil. Podozrenie z domáceho násilia odvolací súd založil na prebiehajúcich priestupkových konaniach, resp. predpoklade, že dôvody vykázania otca zo spoločného obydlia dňa 03.08.2020 existovali. Ostatné listinné dôkazy predložené matkou považoval len za podporné. Vo vzťahu k obidvom správam psychológov dokonca odvolací súd vyslovil súhlas s výhradou otca, že podkladom pre ich vypracovanie bola rodinná anamnéza poskytnutá výlučne matkou. Z formulovanej relevancie správ psychológov odvolacím súdom je možné vyvodiť, že ak by neprebiehali príslušné priestupkové konania, správy psychológov by samy osebe neboli postačujúce pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia, určite by neboli postačujúce pre uloženie úplného zákazu styku otca s deťmi; aj v kontexte záverov len samotných príslušných správ by bolo na mieste uvažovať aspoň o minimálnom/nevyhnutnom rozsahu styku otca s deťmi. Otec svoj návrh formuloval citlivo aj vo vzťahu k ochrane maloletých detí, ak by obava o ich bezpečnosť stále pretrvávala. Otec svojim návrhom žiada tunajší súd o úpravu online komunikácie, pri ktorej je bezpečnosť detí garantovaná už len samotnou povahou tohto kontaktu na diaľku, ďalej žiada o úpravu styku v príslušnom centre pre deti a rodiny, pri ktorom styku bude ochrana detí zabezpečená prítomnosťou odborných pracovníkov centra. Ochrana maloletých detí bude zabezpečená aj prítomnosťou blízkych príbuzných detí, v prítomnosti ktorých otec taktiež žiada o úpravu styku s deťmi. Navyše styk s deťmi je otcom požadovaný naozaj

len v minimálnom rozsahu. Od 03.08.2020 sú deti výlučne vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Závery vyplývajúce z príslušnej správy psychologičky, navodzujúce úzkosť, strach detí z otca, ich hnev na otca, jeho odmietanie deťmi, čiernobiele, výrazne polarizované vnímanie otca deťmi (totiž otec je len ten zlý, matka je len tá dobrá), vykazujú znaky manipulácie detí matkou. Príslušná správa je účelová, neobjektívna, bola vypracovaná psychologičkou ako komerčným subjektom za odplatu na žiadosť matky, vychádza z rodinnej anamnézy podanej výlučne matkou, bez poskytnutia priestoru otcovi na vyjadrenie. Psychologička Mgr. G. Z. teda podala príslušnú správu výlučne len cez prizmu účelu zadefinovaného matkou, resp. jej právnym zástupcom, a takto zadefinovanému účelu správy psychologička prispôsobila aj diagnostické postupy pri psychologickom vyšetrení detí, koncentrovala sa výlučne iba na negatívne javy a informácie prezentované matkou, v rámci psychologického vyšetrenia vôbec nekládla deťom otázky smerujúce k rozpamätaniu sa či aktivizácii príjemných pocitov vyvolaných trávením času s otcom, hrou s otcom; vôbec sa ich nepýtala na to, čo na otcovi považujú za dobré (otec nemôže byť objektívne predsa len ten zlý), s deťmi vôbec nerozoberala, nerozvíjala tému smerujúcu k psychickej dostupnosti či priblíženiu osoby otca k deťom, vôbec nezamerala psychologické vyšetrenie na zisťovanie vzťahu lojality detí k matke ako nimi preferovaného rodiča, ktorému (vzťahu lojality) je vlastný aj pocit viny u dieťaťa, ak by povedalo niečo, čo by sa matke nepáčilo alebo čo by matku zarmútilo. V zhode s matkou kolízny opatrovník uvádza, že otcom navrhovanú online komunikáciu s deťmi je potrebné subsumovať pod generálny zákaz styku nariadený predchádzajúcim neodkladným opatrením. Krajský súd výslovne konštatoval, že vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia okresného súdu v časti uloženia povinnosti otcovi nekontaktovať deti akýmikoľvek prostriedkami odvolaniu otca vyhovel, t. j. v tejto časti bol otec úspešný. Už len samotné konštatovanie o vyhovení odvolaniu otca v príslušnej časti musí evokovať, že kontaktovanie detí otcom elektronickými prostriedkami (prostredníctvom videohovorov) nemohol ani krajský súd podriaďovať pod zákaz styku otca s deťmi (nakoľko v časti zákazu styku krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu). V časti uloženého zákazu kontaktovania detí krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu podľa , t. j. s odkazom, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu kontaktovania detí otcom neexistovali. Zákaz kontaktovania detí otcom (okrem iného aj elektronickou komunikáciou) nesubsumovali pod (generálny) zákaz styku vo svojich uzneseniach ani okresný súd a ani krajský súd; tieto vo svojich uzneseniach dôsledne rozlišovali medzi osobným stykom (stretávaním sa) otca s deťmi a kontaktovaním detí otcom, čo napokon potvrdzuje aj to, že tieto čiastkové zákazy kontaktu/styku otca s deťmi konajúce súdy poňali vo svojich uzneseniach do samostatných výrokov. Kolízny opatrovník vo svojom návrhu uvádza, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny neposkytujú služby asistovaného styku; tieto služby poskytujú len akreditované subjekty. Otec svojim návrhom žiada tunajší súd, aby upravil styk s deťmi prioritne na pôde Centra pre deti a rodiny Malacky, ktoré je bydlisku detí najbližšie, resp. na pôde iného centra ako akreditovaného subjektu; otec aj v návrhu identifikoval jednotlivé centrá v blízkom okolí. Kolízny opatrovník uvádza, že otcom požadované uloženie výchovného opatrenia bude minimálne vo vzťahu k matke nevykonateľné, a to vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. -38 zo dňa 14.08.2020, ktorým bol otcovi uložený zákaz približovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Táto námietka kolízneho opatrovníka je v rozpore s jeho procesnou pozíciou v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto konaní kolízny opatrovník zastupuje maloleté deti a háji výlučne ich záujmy, nie záujmy matky. Uloženie výchovného opatrenia nebude negovať v súčasnosti právoplatné uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. -38 zo dňa 14.08.2020 v časti výroku o zákaze uloženého otcovi približovať sa k matke na určenú vzdialenosť. Tunajší súd nariadením výchovného opatrenia upraví len ďalšiu výnimku, kedy sa otec bude môcť priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu než 50 metrov. Ochrana matky bude zabezpečená prítomnosťou pracovníka centra, v ktorom sa výchovné opatrenie bude realizovať.

7. Zo spisového materiálu tunajšieho súdu súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu č.k. -30 zo dňa 14.09.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -212 zo dňa 30.12.2020 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otcovi bol zakázaný styk s maloletými deťmi. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.08.2020, č. k. -38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -245 zo dňa 14.01.2021 súd vylúčil otca z užívania nehnuteľnosti a zakázal mu matku akokoľvek kontaktovať a približovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych konaní vo veci a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Pod sp.zn. sa vedie na základe návrhu matky konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

11. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa (ďalej len „“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

16. Podľa (ďalej len „“) súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa (ďalej len „“), súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

20. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným

preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.

23. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

24. V prípade zákazu styku rodiča s dieťaťom ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť vždy zdôvodnený závažnými okolnosťami. Vyslovenie zákazu styku dieťaťa s rodičom je na mieste len za predpokladu, ak je to potrebné s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa, najmä z dôvodu ochrany jeho fyzického a psychického zdravia.

25. Súd po oboznámení sa s návrhom ako aj s obsahom celého spisového materiálu týkajúceho sa maloletých detí vedenom na tunajšom súde dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný len čiastočne, a to len čo sa týka uloženia informačnej povinnosti matke maloletých detí. Otec osvedčil, že si matka informačnú povinnosť v dostatočnej miere voči otcovi neplní, pričom aj s ohľadom na uložený zákaz styku otca s maloletými deťmi je podľa súdu nevyhnutné zabezpečiť otcovi informácie o maloletých deťoch v primeranom rozsahu. Zákaz styku uložený neodkladným opatrením nijako nezbavuje otca práva na informácie o svojich maloletých deťoch. Stav, keď otec nie je o maloletých deťoch matkou vôbec informovaný, je zároveň dôvodné napraviť bezodkladne. Súd preto uložil matke, aby otca písomne informovala o maloletých deťoch, a to dvakrát do mesiaca s výnimkou hospitalizácie maloletých detí v zdravotníckom zariadení, o čom je otca povinná vzhľadom na závažnosť takejto informácie upovedomiť bezodkladne (hneď, ako je to možné). Uloženie informačnej povinnosti matke v znení, ako navrhoval otec, sa javilo byť súdu sčasti neprimerané. Ukladaná informačná povinnosť nesmie mať šikanózny charakter. Tým, že otec nebude do 24 hodín po prehliadke u lekára alebo do 2 hodín od zhoršenia zdravotného stavu detí matkou informovaný, deti nebudú v žiadnom smere ohrozené. Súd nevidí nič zlé na tom, ak otec bude pravidelne informovaný aj o zdravotnom stave maloletých detí v súdom stanovených intervaloch spolu s ostanými informáciami, čo sa týka škôlky/školy a iných aktivít maloletých detí. Keď dieťa vyžaduje zdravotnú starostlivosť, je v prvom rade podstatné, aby mu táto bola poskytnutá a ak sa akútne zhorší jeho zdravotný stav, matka musí riešiť v prvom rade vzniknutú situáciu a nie myslieť na to, aby bol otec najneskôr do 2 hodín matkou informovaný. Zároveň platí, že nič nebráni otcovi informovať sa podrobne o zdravotnom stave maloletých detí priamo u ktoréhokoľvek ošetrujúceho lekára maloletých detí.

26. Súd pre úplnosť podotýka, že uloženie informačnej povinnosti nie je v rozpore s uznesením tunajšieho súdu č.k. -38 zo dňa 14.08.2020, ktorým bol o.i. uložený otcovi zákaz akokoľvek matku kontaktovať. Komunikácia matky vo vzťahu k otcovi bude jednostranná, teda matka otca poinformuje, čo nijako nevyžaduje, aby bola otcom taktiež kontaktovaná.

27. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol, keďže samotné ukončenie priestupkových konaní a ich zastavenie či odloženie nie je podľa názoru takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, a to najmä s ohľadom na správy psychológov, na ktoré poukázala matka a kolízny opatrovník a ktoré boli už podkladom na rozhodnutie o predchádzajúcom neodkladnom opatrení pred odvolacím súdom, ako aj s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Otec síce namietal spôsob vypracovania predmetných správ psychológa a ich relevanciu ako takú. Bude však až úlohou dokazovania vo veci samej, aby sa súd s relevantnosťou predmetných správ psychológov vysporiadal. Teda súd má naďalej z uvedeného za osvedčené, že uložený zákaz styku otca s maloletými deťmi je stále dôvodný a zastavenie priestupkových konaní súd nehodnotí ako zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie neodkladného opatrenia. Zároveň je súd toho názoru, že zákaz styku otca s deťmi v sebe zahŕňa či už

osobný styk ako aj styk nepriamy prostredníctvom výpočtovej techniky. Preto nie je namieste, aby sa otec pri zákaze styku, ktorý je naďalej dôvodný, domáhal inej formy kontaktu s deťmi. Preto súd návrhu otca ani v tomto smere nevyhovel.

28. Čo sa týka návrhu na uloženie výchovného opatrenia formou účasti na psychologickom poradenstve, je súd toho názoru, že nie je dôvod ukladať výchovné opatrenie neodkladným opatrením, keďže nie je naplnená požiadavka bezodkladnosti úpravy pomerov. Záujem maloletých detí ani samotných rodičov nebude podľa súdu nijako ohrozený, ak bude o prípadnom uložení výchovného opatrenia rozhodnuté až v konaní vo veci samej, ktoré mohol otec a kedykoľvek aj môže sám iniciovať. Výchovné opatrenie či už na ÚPSVaR alebo v akreditovanom subjekte je vhodné stanoviť až po výsluchu účastníkov a kolízneho opatrovníka, ktorý aj po komunikácii s akreditovaným subjektom odporučí formu a rozsah výchovného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení nesmie nahrádzať konanie vo veci samej. Zároveň platí, že za súčasného stavu a platnosti zákazu priblíženia otca k matke ako aj akéhokoľvek kontaktovania matky otcom a zákazu styku otca s deťmi výchovné opatrenie nemožno realizovať aj formou spoločného poradenstva (čo je štandardný postup) ale len individuálne.

29. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke matky ohľadom zákonného sudcu. Návrh otca bol pridelený do súdneho oddelenia 9P náhodným výberom. V zmysle rozvrhu práce tunajšieho súdu (bod 18. spoločných zásad výkonu súdnictva), ak napadne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, alebo návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré vecne a účastníkmi súvisí s vecou, ktorá je už zapísaná v niektorom z oddelení, tento návrh sa zapíše do pôvodnej veci, pokiaľ vec nie je právoplatne skončená. Aktuálne na súde síce prebieha rozvodové konanie, ktoré nie je právoplatne skončené, avšak v uvedenom konaní súd upravuje výlučne práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Preto neboli splnené podmienky, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zapísaný do rozvodového konania, pričom na súde sa nevedie konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (prebieha len konanie sp.zn. o schválenie právneho úkonu) a konanie o nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia sp.zn. je už právoplatne skončené. Preto bol postup zapísania veci náhodným výberom, ktorým došlo k určeniu zákonného sudcu, správny.

30. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

32. Matka navrhla, aby súd zavial otca na náhradu trov konania, súd však napriek tomu rozhodol v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. V mimosporových konaniach sa pri rozhodovaní o trovách konania neuplatňuje zásada úspechu. Okrem toho matka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by mal súd aplikovať v uvedenom prípade ust. § 55 C.m.p. a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Keďže súd nezistil také skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania, s poukazom na predmet konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).