Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/72/2026

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: K.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/ XX, I., prechodne bytom: N. C. XXXX/X, I., proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXXX/XX, A. J. - C. D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Povinnému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní alebo v iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, a to len v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch.

II. Súd povinného poučuje, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať navrátenia do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.09.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. 2. Návrh odôvodnila tým, že s povinným v minulosti tvorili partnerský pár, pričom po ukončení ich partnerského vzťahu došlo medzi nimi k vážnemu narušeniu vzájomných vzťahov. Tvrdila, že zo strany povinného dochádzalo k fyzickým a slovným útokom, opakovanému kontaktovaniu a vyhľadávaniu jej blízkosti, a to napriek tomu, že mu dala jednoznačne najavo, že si ďalší kontakt neželá. Konanie povinného v nej vyvoláva obavu o jej bezpečnosť a z ďalšieho možného zásahu do jej telesnej a duševnej integrity. 3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami predloženými navrhovateľkou a založenými do súdneho spisu, a to najmä s potvrdením o oznámení veci orgánu Policajného zboru, so záznamom Obvodného oddelenia Policajného zboru I. zo dňa XX.XX.XXXX, s rozsahom elektronickej komunikácie medzi navrhovateľkou a povinným, s predloženými snímkami obrazovky elektronickej pošty a sociálnych sietí, ako aj s ostatnými listinami a obrazovými prílohami predloženými navrhovateľkou. 4. Zo záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru I. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľka oznámila konanie povinného, ktoré bolo predbežne posudzované ako podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Navrhovateľka v rámci oznámenia uviedla, že povinný ju po ukončení partnerského vzťahu opakovane kontaktuje elektronickou formou a vyhľadáva jej osobnú blízkosť. Súčasne opísala predchádzajúce fyzické incidenty medzi stranami, pričom uviedla, že v júli 2026 ju mal povinný udrieť do tváre a dňa 25.07.2026 ju mal opätovne fyzicky napadnúť. 5. Z rozsahu predloženej elektronickej komunikácie medzi navrhovateľkou a povinným súd zistil, že komunikácia medzi stranami mala po ukončení ich partnerského vzťahu výrazne konfliktný charakter.

Navrhovateľka povinnému opakovane a jednoznačne prejavila vôľu partnerský vzťah a ďalší kontakt ukončiť a žiadala ho, aby jej dal pokoj. Z predložených správ zároveň vyplýva, že navrhovateľka elektronickú adresu povinného zablokovala, napriek čomu jej povinný naďalej zasielal správy, ktoré boli následne doručované do nevyžiadanej pošty. V komunikácii povinný používal voči navrhovateľke znevažujúce a vulgárne výrazy, opakovane od nej požadoval finančné plnenie, uvádzal, že jej veci má pri jej dome, a vyjadroval sa aj v tom zmysle, že jej „ukáže, kto je“. Z komunikácie taktiež vyplýva, že povinný do vzájomného konfliktu zapájal ďalšie osoby a niektoré správy adresoval súčasne navrhovateľke a tretím osobám. 6. Z predložených snímok obrazovky sociálnej siete súd ďalej zistil, že povinný zverejnil príspevky, v ktorých navrhovateľku označil jej menom, pričom v jednom z nich vyzýval osoby, ktoré ju poznajú, aby sa mu ozvali, a v ďalšom ju v spojení s jej menom verejne spájal s „ponížením a klamstvom“. Uvedené konanie v spojení s pokračujúcou elektronickou komunikáciou napriek jej blokovaniu osvedčuje, že povinný nerešpektoval jednoznačne prejavenú vôľu navrhovateľky ukončiť ďalší kontakt. 7. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa môže súd neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 10. Podľa musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podľa musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný prostriedok slúžiaci na poskytnutie bezodkladnej ochrany v situácii, keď nie je možné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie rozhodujúcich skutočností v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, ale postačuje ich hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti sa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu musia javiť ako nanajvýš pravdepodobné. 13. Súd po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinami dospel k záveru, že navrhovateľka v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení osvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Jednotlivé skutočnosti pritom súd neposudzoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. 14. Tvrdenia navrhovateľky o predchádzajúcich fyzických incidentoch, ktoré oznámila aj orgánu Policajného zboru, v spojení s intenzitou a obsahom následnej elektronickej komunikácie, pokračovaním kontaktovania napriek jeho výslovnému odmietaniu a blokovaniu, ako aj verejným zapájaním ďalších osôb do konfliktu podľa názoru súdu v potrebnej miere osvedčujú existenciu dôvodnej obavy z ďalšieho zásahu do telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. 15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľka preukázala všetky ňou tvrdené skutočnosti v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie vo veci samej. Postačuje ich hodnoverné osvedčenie. V posudzovanej veci súd považoval tento predpoklad za splnený, keď tvrdenia navrhovateľky o predchádzajúcich fyzických incidentoch a pokračujúcom nežiaducom kontakte nachádzajú oporu v predložených listinách, najmä v zázname Policajného zboru a v elektronickej komunikácii medzi stranami. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne osvedčujú existenciu reálnej obavy z ďalšieho konania povinného a možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. 16. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že nejde iba o jednorazový konflikt medzi bývalými partnermi, ale z predložených listín je osvedčené pokračovanie konfliktnej komunikácie aj po skončení ich vzťahu a napriek jednoznačne prejavenej vôli navrhovateľky ďalší kontakt ukončiť. V spojení s tvrdenými predchádzajúcimi fyzickými incidentmi preto nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby s poskytnutím ochrany vyčkávala na prípadný ďalší zásah do jej telesnej alebo duševnej integrity. 17. Súd zároveň posudzoval primeranosť požadovaného opatrenia. Zákaz priblíženia povinného k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov považoval vzhľadom na povahu a intenzitu osvedčeného konania za primeraný prostriedok ochrany navrhovateľky, ktorý jej poskytuje dostatočný osobný priestor a súčasne nepredstavuje vo vzťahu k povinnému neprimeraný zásah do jeho práv. Súd

zároveň vo výroku zohľadnil potrebu účasti povinného na prípadných procesných úkonoch v civilnom, trestnom alebo priestupkovom konaní, a preto sa zákaz priblíženia v nevyhnutnom rozsahu na tieto procesné úkony nevzťahuje. 18. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu požadovala, aby sa povinný k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov vo verejných a súkromných priestoroch, v bytovom dome, ako aj na akomkoľvek inom mieste, kde sa bude nachádzať, súd považoval za postačujúce uložiť povinnému zákaz nepribližovať sa k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Takto formulovaná povinnosť nie je viazaná na konkrétne miesto a vzťahuje sa na povinného bez ohľadu na miesto, na ktorom sa navrhovateľka nachádza. Osobitné vymedzenie jednotlivých verejných alebo súkromných priestorov preto súd nepovažoval za potrebné. Uvedené zodpovedá povahe neodkladného opatrenia podľa , ktorého predmetom je obmedzenie približovania sa k osobe, na rozdiel od opatrenia podľa , ktorého predmetom môže byť zákaz alebo obmedzenie vstupu na konkrétne miesto. 19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky podľa v spojení s , a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. 21. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 22. V danom prípade súd navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil, keďže vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia dospel k záveru, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 23. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených; lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa súd vo výroku uznesenia uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 24. Keďže súd navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil, postupoval podľa a a povinného osobitným výrokom poučil o možnosti podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej. Lehota na podanie takejto žaloby sa neurčuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.