Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-116-2026.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Subarea
19Co/116/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Slušnej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Lenky Kvasnicovej, v právnej veci navrhovateľky A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. D. E., proti povinnému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, zastúpenému Mgr. Marcelom Pélim, LL. M., advokátom so sídlom M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, IČO 42 014 247, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 13C/18/2026-19 zo dňa 22. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku V. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie tak, že povinnému uložil, aby dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia nevstupoval do bytu č. 10 nachádzajúceho sa na 3. poschodí, vo vchode č. 18 bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E. (výrok I.), aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov s výnimkou spoločnej účasti navrhovateľky a povinného na procesných úkonoch súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.), navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok IV.) a povinného poučil o možnosti podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a o možnosti zrušenia neodkladného opatrenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku (výrok V.). Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), f), h), § 329 ods. 1, 2, 3, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil povinnému zákaz vstupovať do bytu č. XX D. H. B. XXXX/XX, C. D. E. a zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že je nájomcom uvedeného bytu a býva v ňom spolu s povinným a ich spoločným 1,5 ročným synom. Dňa 05.04.2026 sa povinný správal agresívne, vyhrážal sa jej a došlo k jej fyzickému napadnutiu. K takémuto konaniu zo strany povinného dochádzalo aj v minulosti, avšak postupom času sa jeho agresivita stupňuje. Bola preto nútená privolať hliadku PZ. Tá vzniknutú situáciu vyhodnotila ako opodstatnenú a povinný bol vykázaný zo spoločného obydlia. Vzhľadom na pretrvávajúcu
agresivitu povinného a obavy o jej život a život a zdravie dieťaťa je nevyhnutné, aby bol povinnému dočasne zakázaný vstup do spoločného obydlia. Keďže k agresívnemu správaniu zo strany povinného dochádzalo aj v minulosti (povinný sa vyhrážal jej matke a vo vzťahu k svojej matke má uložený zákaz priblíženia), má obavu, že sa situácia bude ešte viac stupňovať.
3. Po oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi navrhovateľkou a povinným bol blízky vzťah, z dôvodu ktorého zdieľali spoločnú domácnosť v spoločnom obydlí – byte, ku ktorému má navrhovateľka nájomný vzťah, pričom tento stav vyžaduje bezodkladnú úpravu. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia povinného, ktoré mal osvedčené z tvrdení navrhovateľky a z potvrdenia o vykázaní povinného zo spoločného obydlia a z okolia 50 metrov od tohto priestoru. Na základe postupu policajta vyplýva podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, a teda aj reálna obava fyzickej, prípadne psychickej ujmy navrhovateľky zo strany povinného. Súd prvej inštancie z vlastnej činnosti tiež zistil, že voči povinnému bolo vedených viacero trestných konaní, a to pre prečin nebezpečného vyhrážania, pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktoré konania boli všetky ukončené vydaním trestného rozkazu a aktuálne sú právoplatne skončené. Za tejto situácie mal súd prvej inštancie za to, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke právo alebo právo na obydlie toho, kto ohrozuje. Navrhovateľkou opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a predložené listiny hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch namierených proti navrhovateľke pokračovať, ak by sa do spoločného obydlia vrátil. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé u nej vyvolať obavu o svoje zdravie, či bezpečnosť. Súčasne v domácnosti s navrhovateľkou žije i maloleté dieťa, ktoré bolo svedkom útoku povinného, čo rovnako nie je prípustné a je spôsobilé ohroziť jeho zdravý vývin. Súd prvej inštancie preto návrhu navrhovateľky vyhovel a okrem zákazu vstupu do bytu uložil povinnému i zákaz vstupu do spoločných častí a zariadení bytového domu, v ktorom sa dotknutý byt nachádza, pretože výskyt povinného v týchto častiach by bol tiež spôsobilý viesť k nežiaducim stretom navrhovateľky a povinného, k ich fyzickej, či verbálnej konfrontácii. Uvedený zákaz nariadil súd prvej inštancie na dobu 6 mesiacov, nakoľko tak žiadala navrhovateľka, pričom aj sám mal za to, že táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si navrhovateľka zariadila svoje bytové, či rodinné pomery mimo spolužitia s povinným. Navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Keďže povinný ohrozuje navrhovateľku svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, za účelom ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľky nariadil súd prvej inštancie povinnému i zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Mal za to, že vzdialenosť 20 metrov je dostačujúca na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Súd prvej inštancie tiež určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania týchto úkonov sa uvedený zákaz nevzťahuje. Uvedené obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony, či konania, kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Jej neúspech v zamietnutej časti vyhodnotil ako nepatrný, keďže súvisel s praktickými dôsledkami nariadeného neodkladného opatrenia, a preto nijakým spôsobom neovplyvňuje úspech navrhovateľky v konaní.
4. Proti tomuto uzneseniu do výrokov I., II. a IV. podal včas odvolanie povinný a toto žiadal zrušiť. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne, skutkovo nedostatočne zistené, založené na neúplnom a jednostrannom vyhodnotení rozhodujúcich okolností veci, ako aj za rozhodnutie, ktoré neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho základných práv, rodičovských práv a právom chránených záujmov bez toho, aby boli zákonné podmienky pre tak intenzívny zásah do jeho práv osvedčené v rozsahu vyžadovanom Civilným sporovým poriadkom. Súhlasil, že vzťah s navrhovateľkou bol v rozhodnom čase konfliktný, avšak samotná existencia konfliktu ešte automaticky nezakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu prakticky vylučujúcom bežné
fungovanie rodičovského vzťahu, kontakt s maloletým dieťaťom a zásadne zasahujúcom do osobného a rodinného života povinného. Je presvedčený, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal prevažne len z jednostranných tvrdení navrhovateľky, pričom viaceré rozhodujúce okolnosti, ktoré objektívne spochybňujú existenciu bezprostredného a reálneho ohrozenia navrhovateľky, zostali bez akéhokoľvek riadneho vyhodnotenia. Významné je pritom najmä následné správanie navrhovateľky po vydaní napadnutého uznesenia, ktoré je v zásadnom rozpore s tvrdeniami o jej bezprostrednom strachu, potrebe okamžitej ochrany a obave o jej telesnú, či duševnú integritu. Navrhovateľka po vydaní neodkladného opatrenia opakovane dobrovoľne vyhľadávala osobný kontakt s povinným, trávila s ním čas vo verejnom priestore, stretávala sa s ním aj za prítomnosti mal. dieťaťa a zároveň pokračovalo aj prirodzené fungovanie rodičovských vzťahov pri odovzdávaní a starostlivosti o mal. dieťa. Takéto správanie objektívne nezodpovedá osobe, ktorá by sa nachádzala v stave bezprostredného strachu, alebo ktorá by mala dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť. Nejde pritom o jednorazový alebo náhodný kontakt vynútený okolnosťami, ale o opakované dobrovoľné stretnutia. Pokiaľ osoba tvrdí existenciu reálnej obavy o svoju telesnú a duševnú integritu, pričom následne dobrovoľne opakovane obnovuje osobný kontakt s údajne nebezpečnou osobou, ide o okolnosť, ktorú nemožno pri posudzovaní dôvodnosti neodkladného opatrenia opomenúť. Súd prvej inštancie sa však týmito okolnosťami vôbec nezaoberal, hoci práve ony majú zásadný význam pre posúdenie otázky, či v čase rozhodovania a bezprostredne po vydaní uznesenia skutočne existoval stav bezprostredného a intenzívneho ohrozenia navrhovateľky v rozsahu tvrdenom v návrhu. Napadnuté rozhodnutie má bezprostredný dopad na výkon rodičovských práv povinného k mal. dieťaťu, pričom súd prvej inštancie sa dôsledkami predmetného zásahu na existujúce väzby medzi otcom a mal. dieťaťom nezaoberal, hoci z reálneho fungovania účastníkov pred nariadením neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že povinný sa o mal. dieťa dlhodobo, pravidelne a fakticky staral. Nepredstavoval tak v živote maloletého len okrajovú rodičovskú postavu. Maloletý bol u povinného opakovane vo viacdňovej starostlivosti, pravidelne u neho prespával, trávil s ním rozsiahly čas a medzi povinným ako otcom a maloletým bola vytvorená prirodzená a intenzívna citová väzba. Maloletý bol v starostlivosti povinného aj počas zdravotných komplikácií. Uvedené okolnosti pritom zásadným spôsobom oslabujú obraz povinného prezentovaný navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak navrhovateľka dlhodobo a dobrovoľne zverovala maloleté dieťa do osobnej starostlivosti povinného, umožňovala mu realizovať rozsiahly kontakt vrátane prespávania a prirodzene fungovala komunikácia pri odovzdávaní maloletého, ide o objektívne skutkové okolnosti, ktoré nemožno ignorovať pri posudzovaní otázky údajnej nebezpečnosti povinného a potreby tak intenzívneho zásahu do jeho osobných a rodičovských práv. Napadnuté neodkladné opatrenie má bezprostredný a mimoriadne intenzívny dopad práve na maloleté dieťa účastníkov, keďže zásadným spôsobom narúša existujúce väzby medzi otcom a maloletým. Súd prvej inštancie sa dôsledkami svojho rozhodnutia na psychické, emocionálne a vzťahové väzby maloletého dieťaťa nezaoberal. Nemožno pritom opomenúť ani vnútorný rozpor celej situácie, keď podľa informácií známych povinnému navrhovateľka súčasne požaduje, aby kontakt otca s maloletým prebiehal výlučne za jej osobnej prítomnosti, hoci napadnuté uznesenie zároveň obsahuje zákaz priblíženia sa k jej osobe. Napadnuté rozhodnutie neobstojí ani z hľadiska skutkového, ani z hľadiska právneho a proporcionality zásahu do práv povinného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z tvrdení navrhovateľky a z existencie policajného vykázania zo spoločného obydlia, pričom samotné vykázanie podľa zákona o Policajnom zbore ešte automaticky neznamená, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie civilného neodkladného opatrenia v rozsahu výrazne zasahujúcom do osobného a rodinného života druhej strany. Ide o dva samostatné právne režimy s odlišným účelom, mierou posudzovania a samostatným hodnotením zákonných predpokladov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd prvej inštancie vyhodnotiť širší kontext vzťahu účastníkov, ich fungovanie, komunikáciu. Aj keď konanie o neodkladnom opatrení nepredstavuje plnohodnotné dokazovanie v rozsahu meritórneho konania, súd je povinný skúmať, či tvrdenia navrhovateľky vytvárajú dostatočne presvedčivý a logický obraz existencie aktuálneho a bezprostredného nebezpečenstva. V tomto smere napadnuté rozhodnutie nevykazuje potrebnú mieru presvedčivosti. Jednostrannosť skutkového posúdenia je zrejmá aj z toho, že súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov predložených povinným, a objektívne okolnosti, ktoré poukazujú na dlhodobú emočnú nestabilitu vzťahu účastníkov, ich opakované rozchody, pričom z týchto okolností nevyplýva obraz jednostranného kontinuálneho bezprostredného ohrozenia navrhovateľky, ale skôr obraz výrazne konfliktného a emočne premenlivého partnerského vzťahu s obojstranne vypätou komunikáciou. Zopakoval, že takýto typ vzťahovej dynamiky nezakladá dôvodnosť tak intenzívneho zásahu do práv jednej strany, akým je zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia sa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vo svojom dôsledku nevychádza z komplexného
a objektívne vyváženého posúdenia skutkového stavu a nereflektuje požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi ochranou navrhovateľky a zásahom do práv povinného, pričom intenzita uložených obmedzení je vzhľadom na všetky skutkové okolnosti zjavne neprimeraná. Dodal, že v danej veci je viacero zásadných okolností, ktoré vierohodnosť a vnútornú konzistentnosť procesných tvrdení navrhovateľky výrazne oslabujú. Významná je komunikácia navrhovateľky zo dňa 16.04.2026, t. j. z obdobia po policajnom vykázaní povinného zo spoločného obydlia, v ktorej navrhovateľka uvádza povinnému, že sa k nemu chce vrátiť. Táto skutočnosť zásadne oslabuje tvrdenie, že navrhovateľka vnímala povinného ako osobu predstavujúcu bezprostredné a intenzívne nebezpečenstvo pre jej telesnú a duševnú integritu. Aj z vyjadrenia matky navrhovateľky vyplýva, že medzi navrhovateľkou a povinným aktuálne neexistujú konflikty, agresivitu u povinného nevníma a považuje ho za osobu schopnú riadne sa starať o mal. dieťa. Súčasne poukazuje na výraznú emočnú premenlivosť správania navrhovateľky. Zhrnul, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženom súdom prvej inštancie. Za nesprávny považuje i výrok o náhrade trov konania, keďže návrhu navrhovateľky nebolo vyhovené v celom rozsahu a výsledok konania objektívne neodôvodňuje záver o jej úplnom procesnom úspechu. Povinný k odvolaniu priložil vyjadrenie I. A., zoznam stretnutí maloletého a navrhovateľky s povinným, zápisnicu o výsluchu povinného zo dňa 05.04.2026, vyjadrenie A. A., zápisnicu o výsluchu navrhovateľky zo dňa 05.04.2026, SMS komunikáciu.
5. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. K argumentu povinného, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia mu nie je umožnené stretávanie sa s mal. Dieťaťom, uviedla, že aj po nariadení neodkladného opatrenia umožnila povinnému stretávať sa s maloletým. Keďže má z povinného psychickú traumu a strach a nemá záujem sa s ním stretávať, mal. dieťa v pravidelných intervaloch odovzdávala matke povinného. O nariadení neodkladného opatrenia sa dozvedela dňa 04.05.2026. Dovtedy sa stretávali len vynútene. Povinný využíval rôzne zámienky a klamstvá, aby sa mohol k nej priblížiť. Ako príklad uviedla stretnutie dňa 26.04.2026, kedy si mala prebrať maloletého. Povinný ráno vyžadoval kontakt s ňou. Dala mu najavo, že sa ho bojí, ale nakoniec súhlasila. Povinný svojím správaním stretnutie naťahoval. J. aj C. E.; v jej prítomnosti sa cítila bezpečne, vedela, že jej pred ňou neublíži. Dňa 27.04.2026 sa náhodne stretli pri bytovom dome, v ktorom býva. Stretnutie bolo nepríjemné, skončilo tak, že jej fyzicky bránil, držal ju za ruku a za kočík. Dňa 28.04.2026 ju povinný vyhľadal pred predajňou LIDL v Dubnici nad Váhom, nechcel odísť, nevedela sa ho zbaviť. Pre svoju bezpečnosť navrhla návštevu kaviarne a zmrzlinárne, pretože vedela, že v prítomnosti ľudí ju nenapadne. Dňa 29.06.2026 šli spolu na kontrolu k lekárke. V nechcenej prítomnosti povinného čakala na autobus a šla domov. Poznamenala, že ku konfliktným situáciám dochádzalo pravidelne už pred nariadením neodkladného opatrenia. Povinný bol po požití omamných látok agresívny a jeho agresivita sa postupne stupňovala. Niekoľkokrát musela na upokojenie povinného volať políciu. Keď sa zamestnala, o maloletého sa občas starala matka povinného, občas jej kamarátka a sporadicky povinný. Povinný bol viackrát riešený políciou kvôli agresívnemu správaniu voči svojej matke. V súčasnosti má vo vzťahu k nej nariadený zákaz priblíženia. Povinný nie je ochotný riadne sa zamestnať. Z poslednej práce ho vyhodili, lebo kradol. Má viaceré exekúcie, užíva drogy. Na prelome rokov 2023 – 2024 napadol aj jej matku. Viackrát fyzicky aj psychicky napadol aj navrhovateľku. Chcela od neho odísť, ale bála sa ho. Povinný priznal, že má problém s drogami, že má aj psychické problémy a je pre okolie nebezpečný. Má sklony k agresivite a k žiarlivosti. Návrh na neodkladné opatrenie zákazu priblíženia podala z obavy o svoj život. K vyjadreniu priložila harmonogram pobytu maloletého u matky a u otca, SMS komunikáciu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 ods. 1 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. a v závislom výroku V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť a vo výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť a v tej súvislosti podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť i o trovách prvoinštančného konania. Výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol, preto sa jeho správnosťou odvolací súd nezaoberal.
7. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. e) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu, a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej. Je postačujúce, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov.
11. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s obeťou. Jeho podstatou je obmedzenie alebo úplné vylúčenie kontaktu medzi osobou dôvodne podozrivou z domáceho násilia a obeťou. Takéto opatrenie má preventívny charakter a jeho cieľom je predísť ďalšiemu násiliu, vyhrážkam alebo inému nežiaducemu správaniu voči obeti. Zároveň má obeti poskytnúť potrebný priestor a pocit bezpečia, aby nebola vystavená ďalšiemu psychickému alebo fyzickému nátlaku. Neodkladné opatrenie tak predstavuje prostriedok bezprostrednej súdnej ochrany osoby, ktorej bezpečnosť alebo osobná integrita je konaním druhej osoby ohrozená.
12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia dostatočne osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je najmä jej fyzické zdravie, keď z jej tvrdení vyplynulo, že povinný sa voči nej dopustil fyzického útoku, pričom tento útok povinný vo svojom odvolaní nijak nepoprel.
13. Navrhovateľka tiež osvedčila i potrebu bezodkladnej ochrany tohto svojho práva. Z predloženého potvrdenia o vykázaní povinného zo spoločného obydlia je zrejmé, že k vykázaniu povinného došlo v súlade s ustanovením § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, a teda z dôvodov, že zo strany povinného možno dôvodne očakávať útok na život a zdravie navrhovateľky. Policajt totiž v zmysle tohto zákonného ustanovenia môže vykázať podozrivého zo spoločného obydlia len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že hrozí z jeho strany ďalší útok na život alebo zdravie obete. Za takéhoto stavu, podporne prihliadnuc i na správanie povinného v minulosti, keď bol právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, súd prvej inštancie postupoval správne, keď neodkladným opatrením uložil povinnému zákaz vstupovať do dotknutého bytu a spoločných zariadení a priestorov bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie postupoval tiež správne, keď navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, konštatujúc, že nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere, pričom súčasne poučil povinného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu voči navrhovateľke o náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola výkonom nariadeného neodkladného opatrenia spôsobená.
14. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia však odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka vo svojom návrhu ani len netvrdila, a v tej súvislosti neosvedčila, skutočnosti, pre ktoré by mal byť povinnému uložený zákaz priblíženia sa k nej na vymedzenú vzdialenosť, keď sa obmedzila len na opis skutočností, pre ktoré žiadala uložiť povinnému zákaz vstupu do obydlia (fyzický útok zo dňa 05.04.2026). Skutočnosti odôvodňujúce uloženie zákazu vstupu do obydlia však automaticky nie sú dôvodom pre uloženie zákazu priblíženia sa povinného k navrhovateľke. Bolo tak potrebné, aby navrhovateľka aj vo vzťahu k návrhu zákazu priblíženia sa povinného k nej uviedla rozhodujúce
skutočnosti a tieto osvedčila. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto výrok II. napadnutého uznesenia zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľke je pred útokmi povinného, ktorých sa dopustil v domácom prostredí, teda nie na verejnosti, poskytnutá dostatočná ochrana prostredníctvom uloženého zákazu vstupu do obydlia.
15. Povinný vo svojom odvolaní poukazoval, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal výlučne z jednostranných tvrdení navrhovateľky. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že súd nariadi neodkladné opatrenie vtedy, keď navrhovateľ osvedčí právo, ktorému má byť ochrana poskytnutá a potrebu bezodkladnej ochrany tohto práva. Len samotné tvrdenia navrhovateľa bez ich náležitého osvedčenia nie sú spôsobilé k prijatiu záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. V danej veci navrhovateľka nielen tvrdila, ale aj osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k požadovanému zákazu vstupu do obydlia. Nie je preto pravdivá odvolacia námietka povinného, že súd vychádzal len z jednostranných tvrdení navrhovateľky. Pokiaľ povinný dával do pozornosti, že ich vzájomný vzťah s navrhovateľkou bol konfliktný, čo samo osebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd súhlasí, že konfliktnosť vzťahu nie je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v spojení s osvedčeným fyzickým útokom povinného na navrhovateľku, ktorý útok povinný nijak nerozporoval, je namieste venovať zvýšenú pozornosť ochrane navrhovateľky, nakoľko práve vzájomné konflikty, ako bol aj ten zo dňa 05.04.2026, sú ideálnym zdrojom možných útokov. O to viac je nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúce sa zákazu vstupu do obydlia, dôvodné, pretože je spôsobilé zabrániť fyzickým útokom povinného voči navrhovateľke v ich konfliktnom vzťahu.
16. Povinný tiež namietal, že navrhovateľka sa po nariadení neodkladného opatrenia s ním dobrovoľne stretávala a trávila s ním čas, čo významne oslabuje pravdivosť tvrdení o jej strachu z povinného. Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 2 ustanovuje osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Toto ustanovenie má osobitný význam aj pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je tak, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Preto, ak povinný poukazuje na správanie navrhovateľky po nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, t. j. po dni 22.04.2026, na tieto skutočnosti odvolací súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemohol prihliadnuť. Pokiaľ sa od nariadenia neodkladného opatrenia zmenili pomery medzi stranami a odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, môže sa i povinný návrhom domáhať zrušenia neodkladného opatrenia tak, ako bol súdom prvej inštancie poučený vo výroku V. napadnutého rozhodnutia.
17. V neposlednom rade mal povinný za to, že nariadené neodkladné opatrenie má bezprostredný dopad aj na výkon jeho rodičovských práv k mal. dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia v tomto konaní nie je výkon rodičovských práv povinného nijak dotknutý. Napadnuté uznesenie poskytuje ochranu predovšetkým navrhovateľke pred fyzickými, prípadne i psychickými útokmi zo strany povinného, pričom nie je vylúčené, aby povinný svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému vykonával mimo domácnosti navrhovateľky, čo podľa vlastného vyjadrenia aj robí. Odvolacia námietka povinného tak nie je dôvodná. Dôvodná by nebola ani za situácie, keby bol opodstatnený aj zákaz priblíženia sa k navrhovateľke, pretože k odovzdaniu dieťaťa navrhovateľkou povinnému a naopak by mohlo bez akýchkoľvek ťažkostí dochádzať za asistencie rodinného príslušníka, prípadne inej osoby, napr. kamarátky. Následný výkon rodičovských práv povinného by už nariadeným neodkladným opatrením nebol nijak dotknutý.
18. S poukazom na uvedené, za zistenia, že navrhovateľka osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti výroku I., odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti a v závislom výroku V. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku II. z dôvodu neosvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 388 CSP zmenil.
19. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP odvolací súd, nakoľko na základe podaného odvolania napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol. Porovnaním úspechu v konaní oboch strán možno konštatovať, že obe strany mali úspech približne rovnaký, keď navrhovateľka bola úspešná v časti návrhu, ktorou žiadala uložiť povinnému zákaz vstupu do obydlia a na druhej strane bol povinný úspešný v časti návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala uložiť mu zákaz priblíženia sa k nej, keď v tejto časti bol návrh zamietnutý. V súlade s § 255 ods. 2 CSP tak odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko aj v odvolacom konaní bola každá strana úspešná len čiastočne (navrhovateľka bola úspešná v časti, v ktorej odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a povinný bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil).
21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).