Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0C-14-2026.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
0C/14/2026
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: P. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, O., proti povinnému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, IČO: 30 801 397, Malacká cesta 63, Pezinok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd ukladá povinnému povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcely registra „D. S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ani na pozemky parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec O., katastrálne územie O..
II. Súd ukladá povinnému povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ani na pozemky parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec O., katastrálne územie O..
III. Súd ukladá povinnému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo v iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, a to len v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch.
IV. Súd povinného poučuje, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať navrátenia do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
V. Navrhovateľke sa priznáva voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným na tunajšom súde dňa 23.09.2026, domáhala, aby súd povinnému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj na pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., nevstupovať do rodinného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj na pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., a zároveň aby mu uložil povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
2. Návrh odôvodnila tým, že povinný je jej bratom a býva v rodinnom dome, ktorý tvorí spoločný dvojdom. Rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej sestier, pričom povinný nie je jeho
podielovým spoluvlastníkom. Na uvedenej adrese býva navrhovateľka, povinný, ich matka, ako aj sestra navrhovateľky s maloletými deťmi. Hoci sú nehnuteľnosti evidované na dvoch listoch vlastníctva a rodinné domy majú dve samostatné súpisné čísla, fakticky ide o vzájomne prepojený dvojdom, ktorý je zvnútra priechodný a členovia rodiny ho užívajú ako jeden funkčný celok. Pomery v spoločnom obydlí sú dlhodobo vážne narušené správaním povinného, ktoré má byť voči členom rodiny agresívne, vulgárne a nepredvídateľné. Povinný bol v minulosti trestaný a nachádzal sa aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ani po jeho návrate sa situácia v domácnosti neupokojila. Jeho správanie sa malo prejavovať vyvolávaním konfliktov, vulgárnymi útokmi voči členom rodiny, poškodzovaním zariadenia domu a vecí v ňom sa nachádzajúcich. Už v roku 2020 došlo k incidentu, v súvislosti s ktorým bolo proti povinnému dňa 10.03.2020 vznesené obvinenie. K ďalším konfliktom malo dochádzať aj v súvislosti s garážou, z ktorej povinný vyhadzoval uložené veci. Situácia v spoločnom obydlí dospela do stavu, keď sa členovia domácnosti pred povinným zo strachu z jeho správania zamykajú v jednotlivých izbách, pričom jeho správaniu a konfliktom sú vystavené aj maloleté deti žijúce v dome. Povinný obťažoval sexuálne matku viackrát. Bezprostredným dôvodom podania návrhu bol incident zo dňa 10.09.2026, keď sa povinný opätovne správal agresívne a vulgárne voči členom rodiny a konflikt vyústil aj do fyzického napadnutia navrhovateľky, ktorú mal pri dverách udrieť do oblasti tváre. Na miesto bola privolaná hliadka Policajného zboru. Počas policajného zásahu mal povinný hovoriť o obesených ľuďoch a mŕtvolách na poliach a správať sa spôsobom vyvolávajúcim u členov rodiny obavu z jeho ďalšieho konania. Následne bola privolaná zdravotná pomoc a povinný bol prevezený na psychiatrické vyšetrenie a hospitalizovaný. Súčasne bol príslušníkmi Policajného zboru vykázaný zo spoločného obydlia, pričom navrhovateľka bola označená ako ohrozená osoba. Vzhľadom na predchádzajúce správanie povinného, fyzické napadnutie navrhovateľky, jeho správanie voči ich matke, poškodzovanie a vyhadzovanie vecí a skutočnosť, že členovia domácnosti vrátane maloletých detí sa jeho konania obávajú, má navrhovateľka strach z jeho návratu do spoločného obydlia.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľka k návrhu predložila výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, geometrický plán, fotodokumentáciu nehnuteľností a ich vnútorných priestorov, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 10.03.2020, potvrdenie Policajného zboru zo dňa 10.09.2026, úradný záznam Policajného zboru zo dňa 10.09.2026, potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 10.09.2026.
4. Z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec O., katastrálne územie O., súd zistil, že sú na ňom evidované nehnuteľnosti, a to pozemok parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, na ktorom je postavený rodinný dom súpisné číslo XX, a pozemok parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, pričom predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve P. R., K. R., Q. R. a U. R., každej v podiele X/X.
5. Z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec O., katastrálne územie O., súd zistil, že sú na ňom evidované nehnuteľnosti, a to pozemok parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, na ktorom je postavený rodinný dom súpisné číslo XX, a pozemok parcely registra „D.“ S. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, pričom predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve P. R. v podiele X/XX, K. R. v podiele X/XX, Q. R. v podiele XX/XX a U. R. v podiele X/XX.
6. Z geometrického plánu a predloženej fotodokumentácie sa súd oboznámil s usporiadaním predmetných nehnuteľností. Z predložených podkladov v spojení s tvrdeniami obsiahnutými v návrhu mal súd za osvedčené, že napriek evidencii nehnuteľností na dvoch listoch vlastníctva a pod dvoma súpisnými číslami ide fakticky o stavebne a funkčne prepojený dvojdom, ktorého jednotlivé časti sú zvnútra priechodné a členmi rodiny užívané ako jeden funkčný celok. Fotodokumentácia zároveň zachytáva stav vnútorných priestorov a zariadenia domu.
7. Z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 10.03.2020 súd zistil, že proti povinnému bolo vznesené obvinenie v súvislosti s konaním, pri ktorom malo dôjsť k poškodeniu rodinného domu a jeho zariadenia. Vzhľadom na časový odstup súd túto listinu nepovažoval samu osebe za rozhodujúcu pre záver o aktuálnom ohrození navrhovateľky, prihliadol na ňu však v spojení s ostatnými dôkazmi ako na okolnosť dokumentujúcu predchádzajúce konfliktné a deštruktívne správanie povinného.
8. Z potvrdenia Policajného zboru zo dňa 10.09.2026 súd zistil, že navrhovateľka v uvedený deň vykonala ústne oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v súvislosti s napadnutím, vulgárnymi urážkami a ďalším konaním povinného.
9. Z úradného záznamu Policajného zboru zo dňa 10.09.2026 vyplýva, že policajná hliadka bola vyslaná do spoločného obydlia pre nezhody medzi členmi rodiny. Navrhovateľka a jej sestra opísali policajtom agresívne a vulgárne správanie povinného, pričom navrhovateľka uviedla, že ju povinný pri dverách jedenkrát udrel do oblasti tváre. Matka účastníkov policajtom opísala aj nevhodné konanie povinného voči svojej osobe spočívajúce v chytaní jej pŕs a intímnych častí tela. Obsah úradného záznamu tak v podstatných okolnostiach korešponduje s tvrdeniami uvedenými v návrhu. Z úradného záznamu vyplýva, že povinný počas policajného zásahu hovoril o obesených ľuďoch a mŕtvolách na poliach a podľa obsahu záznamu nebol orientovaný v čase a mieste. Na miesto bola privolaná zdravotná pomoc a povinný bol následne prevezený na psychiatrické vyšetrenie.
10. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia súd zistil, že povinný bol dňa 10.09.2026 o 21.36 hod. príslušníkmi Policajného zboru vykázaný zo spoločného obydlia, pričom navrhovateľka bola označená ako ohrozená osoba. Z predmetnej listiny zároveň vyplynulo, že povinný po poučení neodovzdal kľúče od spoločného obydlia.
11. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 45Pu/15/2026 súd zistil, že povinný bol dňa 10.09.2026 o 23.10 hod. prijatý do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela bez informovaného súhlasu, pričom súd vyslovil prípustnosť jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa ošetrujúcej lekárky bol povinný privezený zdravotnou službou v sprievode polície pre agresívne správanie a bola uvedená pracovná diagnóza akútnej psychotickej poruchy s príznakmi schizofrénie s potrebou komplexnej diagnostiky. Z výsluchu povinného zachyteného v predmetnom rozhodnutí zároveň vyplynulo, že priznal požitie alkoholu a uviedol, že „obchytkával mamu“, pričom si nepamätal okolnosti privolania polície a uviedol, že by chcel ísť domov. Súd ani z tejto listiny nevyvodzoval vlastné závery o zdravotnom stave povinného, ale jej obsah posudzoval v spojení s ostatnými osvedčenými okolnosťami prípadu.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný prostriedok procesnej ochrany, ktorého účelom je poskytnúť bezodkladnú ochranu vtedy, ak okolnosti konkrétneho prípadu neznesú odklad. Pre jeho nariadenie sa nevyžaduje úplné preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností, avšak navrhovateľ musí hodnoverne osvedčiť skutočnosti, z ktorých vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V prípade opatrenia smerujúceho na ochranu osoby musí byť osvedčené také konanie povinného, z ktorého možno dôvodne vyvodiť existenciu reálneho ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity tejto osoby.
21. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
22. Po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť bezodkladnú súdnu ochranu v prípadoch, keď nie je možné čakať na konečné rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na jeho charakter sa nevyžaduje úplné preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností v rozsahu dokazovania vykonávaného vo veci samej, avšak skutočnosti rozhodujúce pre poskytnutie požadovanej ochrany musia byť hodnoverne osvedčené. Pri rozhodovaní súd zároveň musí prihliadať na zásadu primeranosti a posúdiť, či uložená povinnosť nezasahuje do práv povinného vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného účelu.
23. Po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj existenciu skutočností odôvodňujúcich poskytnutie ochrany podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Rozhodujúcimi pritom neboli iba tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, ale najmä obsah listín vyhotovených bezprostredne v súvislosti s incidentom zo dňa 10.09.2026, predovšetkým úradný záznam Policajného zboru zo dňa 10.09.2026, potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 10.09.2026 a následné rozhodnutie súdu o prípustnosti jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
24. Vo vzťahu k zákazu vstupu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP mal súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke. Tvrdenie o fyzickom napadnutí navrhovateľky nezostalo iba v rovine tvrdenia uvedeného v návrhu, keďže navrhovateľka bezprostredne po udalosti policajnej hliadke uviedla, že ju povinný pri dverách udrel do tváre. Po zásahu Policajného zboru bol povinný zo spoločného obydlia vykázaný a navrhovateľka bola označená ako ohrozená osoba. Aktuálny incident pritom nemožno posudzovať izolovane od predchádzajúcich konfliktov a agresívneho a deštruktívneho správania povinného, ktoré je podporené aj ďalšími predloženými listinami.
25. Súd prihliadol aj na pomery v spoločnom obydlí. V predmetných nehnuteľnostiach býva navrhovateľka spolu s ďalšími členmi rodiny vrátane maloletých detí. Hoci sú nehnuteľnosti evidované na dvoch samostatných listoch vlastníctva a pod dvoma súpisnými číslami, v skutočnosti ide o stavebne a funkčne prepojený dvojdom užívaný ako jeden celok. Za takej situácie by zákaz vstupu povinného iba do jednej z jeho častí neposkytoval navrhovateľke reálnu a účinnú ochranu, pretože povinný by mal prostredníctvom druhej, prepojenej časti naďalej možnosť prístupu do spoločného obydlia.
26. Skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala iba navrhovateľka a nie všetky podielové spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností, nariadeniu požadovaného opatrenia nebráni. Účelom konania nie je úprava spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou ani rozhodovanie o rozsahu užívacích práv jednotlivých spoluvlastníkov, ale ochrana telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľky navyše predstavuje ideálny podiel na celej spoločnej veci a nemožno ho stotožňovať s konkrétnou, priestorovo vymedzenou časťou rodinného domu. Navrhovateľka je preto oprávnená domáhať sa ochrany svojej osoby v celom priestore spoločného obydlia, ktoré reálne užíva.
27. Súd prihliadol tiež na to, že povinný podľa predložených listov vlastníctva nie je vlastníkom ani podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Táto skutočnosť sama osebe nie je zákonnou podmienkou pre nariadenie opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, podporuje však záver o primeranosti uloženého obmedzenia. Rozhodujúcou zostáva potreba ochrany osoby bývajúcej v dome, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia.
28. Potrebu poskytnutia ochrany nevylučuje ani skutočnosť, že povinný bol po incidente hospitalizovaný. Hospitalizácia nepredstavuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami a z predložených listín nemožno vyvodiť, že povinný sa do spoločného obydlia po jej skončení nevráti. Naopak, z jeho výsluchu zachyteného v rozhodnutí vyplýva jeho záujem vrátiť sa domov. Účelom neodkladného opatrenia je zabrániť ďalšiemu možnému zásahu do integrity navrhovateľky, a nie vyčkávať na vznik ďalšieho násilného incidentu.
29. Súd preto dospel k záveru, že podmienky na uloženie zákazu vstupu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP sú splnené vo vzťahu k obom častiam predmetného dvojdomu a k pozemkom tvoriacim s ním bezprostredne užívaný celok. Takto uložená povinnosť je vzhľadom na osvedčené okolnosti prípadu spôsobilá zabezpečiť navrhovateľke účinnú ochranu v jej obydlí a súčasne neprekračuje mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu.
30. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, súd mal za osvedčené, že samotný zákaz vstupu do spoločného obydlia nie je vzhľadom na charakter konania povinného dostatočným prostriedkom ochrany navrhovateľky. Zákaz vstupu poskytuje ochranu viazanú na konkrétne nehnuteľnosti, avšak nebráni povinnému dostať sa do bezprostrednej blízkosti navrhovateľky mimo nich. Fyzické napadnutie navrhovateľky, predchádzajúce konflikty, intenzita udalosti zo dňa 10.09.2026 a následné vykázanie povinného zo spoločného obydlia v potrebnej miere osvedčujú, že konaním povinného môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. Vzdialenosť 50 metrov považoval súd za primeranú okolnostiam prípadu a dostatočnú na zabezpečenie reálnej ochrany navrhovateľky. Súčasne súd vo výroku zohľadnil situácie, v ktorých je osobná prítomnosť oboch strán nevyhnutná v súvislosti s procesnými úkonmi pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, preto na tieto prípady stanovil výnimku zo zákazu priblíženia v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na takýchto úkonoch.
31. Súd považoval nariadené neodkladné opatrenie za primerané okolnostiam prejednávanej veci. Uložené povinnosti nemajú sankčný charakter, ale sledujú výlučne preventívny účel, ktorým je ochrana telesnej a duševnej integrity navrhovateľky pred možným ďalším konaním povinného. Vzhľadom na osvedčené okolnosti prípadu, najmä fyzické napadnutie navrhovateľky, predchádzajúce konfliktné správanie povinného a jeho následné vykázanie zo spoločného obydlia, súd dospel k záveru, že uložené obmedzenia sú nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany navrhovateľky a svojím rozsahom nepresahujú mieru potrebnú na dosiahnutie sledovaného účelu. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľka hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodné podozrenie z násilia povinného voči jej osobe, ako aj možné ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto uznesenia.
32. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
33. V danom prípade súd navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil, keďže vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia dospel k záveru, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
34. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených; lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Konanie vo veci samej sa podľa § 337 ods. 2 CSP môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd povinného poučil spôsobom uvedeným vo výroku III. tohto uznesenia.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku).