Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-822-2025.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Subarea
35Ek/822/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00 603 201, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. D. F., o vymoženie 129,62 EUR, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, ktorý ju vedie pod sp. zn. 32EX 165/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/822/2025 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 16.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 16.10.2025 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5 § 61l ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), 226, § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“) a § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a tým, že návrh povinnej bol nedôvodný.
2/ Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise zistil, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 26Ro/3873/2005 zo dňa 17.01.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.03.2006. Povinná sa domáhala zastavenia exekúcie vznesenou námietkou premlčania. Vyšší súdny úradník však konštatoval, že premlčacia doba neuplynula. Na právo priznané rozhodnutím súdu (exekučným titulom) sa vzťahuje 10-ročná premlčacia doba uvedená v § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na plnenie. V danom prípade sa jedná o exekúciu iniciovanú opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ktorému predchádzalo (staré) exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er/6535/2011 a súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. EX 12800/10. Poverenie bolo v starej exekúcii súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.11.2011. Staré exekučné konanie sa skončilo podľa ZoUNEK, o čom súdny exekútor B. G. H. vydal dňa 29.06.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený po zastavení starej exekúcie podal dňa 27.03.2025 opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník teda vyhodnotil, že premlčacia doba plynula odo dňa kedy sa exekučný titul stal právoplatný a vykonateľný, t. j. od 22.03.2006 až do dňa iniciácie starej exekúcie, teda 08.10.2010. Následne počas trvania starej exekúcie premlčacia doba neplynula, ale spočívala. Až po ukončení starého exekučného konania dňa 10.09.2020 začala opäť plynúť až do 27.03.2025, kedy sa jej plynutie znova prerušilo (premlčacia doba spočíva) v dôsledku podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného potom
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas a námietka premlčania je nedôvodná. K námietke platnosti Zmluvy o odpustení časti pohľadávky z 22.02.2016, vyšší súdny úradník poukázal, že uvedená zmluva sa nevzťahovala na trovy konania oprávneného, ktoré sú vymáhaným nárokom v danom exekučnom konaní. Zároveň zo znenia čl. I. bodu predmetnej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania povinnej s úhradou ktorejkoľvek splátky sa stáva splatným celý zostávajúci záväzok. Keďže povinná dohodnutý splátkový režim nedodržala, nastali zmluvnou predpokladané právne následky. Povinná ďalej argumentovala, že čiastočné späťvzatie návrhu na vykonanie starej exekúcie zo dňa 18.03.2016 vo vzťahu k odpustenej časti pohľadávky mohlo mať za následok obnovenie plynutia premlčacej doby. Ani s touto argumentáciou sa však vyšší súdny úradník nestotožnil. Zánik časti pohľadávky podľa Zmluvy o odpustení časti pohľadávky nemá žiadny vplyv na existenciu, trvanie, ani vymáhateľnosť zvyšnej časti pohľadávky. Naopak, sama povinná existenciu tejto zostávajúcej časti pohľadávky uznala tým, že predmetnú zmluvu podpísala a zároveň sa zaviazala uhradiť zvyšok dlhu v pravidelných splátkach, ktoré určitý čas aj plnila. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel vyšší súdny úradník k záveru, že povinná vo svojom návrhu nepreukázala existenciu žiadnej zo zákonom predpokladaných okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili, vyšší súdny úradník o náhrade týchto trov nerozhodoval.
3/ Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala povinná sťažnosť, v ktorej tvrdila, že právo priznané exekučným titulom by sa za štandardných okolností premlčalo dňa 21.03.2016, čo je maximálna premlčacia doba. Podľa jej názoru možno plynutie desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 OZ len dočasne ovplyvniť spočívaním podľa § 112 OZ, pričom na vznik účinkov spočívania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky: veriteľ musí svoje právo včas uplatniť a zároveň v začatom konaní riadne pokračovať. Povinná poukázala na to, že oprávnený podal pôvodný návrh na vykonanie exekúcie až dňa 08.10.2010, teda po uplynutí 4 rokov a 201 dní od vykonateľnosti jeho pohľadávky. Počas vedenia starej exekúcie na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 37Er/6535/2011 (u súdneho exekútora pod EX 1200/2010) premlčacia doba spočívala a zároveň v priebehu konania oprávnený dňa 18.03.2016 vzal návrh na vykonanie exekúcie v podstatnej časti späť z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o odpustení časti pohľadávky a o postupnom splácaní zostávajúceho dlhu. V dôsledku toho sa podľa názoru povinnej exekúcia ďalej viedla už len vo vzťahu k trovám súdneho konania vo výške 129,62 EUR, trovám oprávneného v exekúcie vo výške 16,50 EUR + 115,67 EUR a trovám exekúcie v sume 243 EUR vrátane DPH. Povinná zastáva názor, že práve čiastočné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie mohlo viesť k zániku účinkov spočívania premlčacej doby, resp. k obnoveniu jej plynutia, oprávnený nepokračoval v riadne začatom exekučnom konaní s cieľom vymôcť celú súdom priznanú pohľadávku. Podľa jej výpočtu preto ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 27.03.2025) uplynula desaťročná premlčacia doba (4 roky a 201 dní + 9 rokov a 9 dní). Na svojom názore o premlčaní nároku podľa § 110 ods. 1 a § 112 OZ v spojení so ZoUNEK trvala a poukázala tiež na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/2129/2024 z 11.02.2025 a sp. zn. 64Ek/2077/2024 z 11.08.2025, ktorými bolo jej návrhom na zastavenie exekúcie vyhovené. Zároveň namietala, že oprávnený po zastavení starej exekúcie nepodal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v jednoročnej lehote predpokladanej § 9 ods. 2 ZoUNEK, ale až približne po štyroch rokoch od jej skončenia. Takýto postup podľa povinnej nemožno považovať za riadne pokračovanie v začatom konaní v zmysle § 112 OZ. V tejto súvislosti poukázala na dôvodovú správu k ZoUNEK, ako aj na súdnu prax týkajúcu sa výkladu pojmu „riadne pokračovanie v konaní“, podľa ktorej sa vyžaduje aktívny procesný postup oprávneného smerujúci k uspokojeniu jeho nároku. Pokiaľ by vedenie starých exekúcií bolo automaticky zákonodarcom považované za obdobie, počas ktorého premlčacie doby spočívajú, nebol by do dôvodovej správy k ZoUNEK výslovne uviedol príklady, kedy oprávnený v začatom konaní riadne pokračuje. Keďže oprávnený po skončení starej exekúcie počas niekoľkých rokov nepodnikol žiadne kroky smerujúce k ďalšiemu vymáhaniu pohľadávky ani nezdôvodnil svoju nečinnosť, povinná dospela k záveru, že druhá podmienka spočívania premlčacej doby splnená nebola. Oprávnený nepokračoval riadne v začatom konaní a preto počas starej exekúcie, ktorá trvala od 08.10.2010 do 23.08.2020, t.j. 9 rokov a 288 dní, nedošlo k spočívaniu premlčacej doby a táto uplynula 30.03.2015 (vzhľadom na zastavenie tejto starej exekúcie a pasivitu oprávneného, ktorý v lehote 1 roka nepodal nový návrh na exekúciu). Oprávnený mal na zachovanie plynutia premlčacej doby podať v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK opätovný návrh na vykonanie exekúcie do 23.08.2021. Nijako však nezdôvodnil, prečo nepokračoval v riadne začatom konaní a nepodal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v lehote 1 roka od skončenia starej exekúcie, ani nekontaktoval povinnú za účelom úpravy dohody o splátkach dlhu. Na
základe uvedeného povinná zotrvala na svojom právnom názore, že vymáhaný nárok je premlčaný, čo predstavuje skutočnosť brániacu jeho vymáhateľnosti podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Navrhla preto, aby sudca napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil a exekúciu v celom rozsahu zastavil.
4/ Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že argumentácia povinnej vychádza z nesprávneho výkladu vzťahu medzi § 112 OZ a § 9 ods. 2 ZoUNEK. Podľa názoru oprávneného nemožno jeho postup po skončení starej exekúcie považovať za nesplnenie podmienky „riadneho pokračovania v začatom konaní“ v zmysle § 112 OZ. Stará exekúcia bola totiž zastavená priamo zo zákona na základe ZoUNEK, pričom po jej ukončení už objektívne nebolo možné v tomto konaní pokračovať. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK nepredstavuje pokračovanie pôvodného exekučného konania, ale začatie nového, samostatného exekučného konania vedeného podľa odlišnej právnej úpravy. Požiadavka povinnej, aby oprávnený pokračoval v už právoplatne ukončenom exekučnom konaní, je preto podľa neho nesplniteľná. Oprávnený ďalej poukázal na to, že dôvodová správa k ZoUNEK nie je jednoznačná a poskytuje možnosť rôznych výkladov. Zo slovného spojenia, že oprávnený „aj vtedy“ riadne pokračuje v začatom konaní, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia starej exekúcie, nemožno vyvodzovať záver, že iba v takom prípade je splnená podmienka riadneho pokračovania v konaní. Takýto výklad podľa oprávneného zo zákona ani z dôvodovej správy nevyplýva. Oprávnený zároveň zdôraznil, že § 9 ods. 2 ZoUNEK predstavuje osobitnú úpravu premlčania k všeobecnej právnej úprave premlčania upravenej v OZ a vzťahuje sa výlučne len na tie pohľadávky, pri ktorých by premlčacia doba v zmysle všeobecnej úpravy o premlčaní podľa OZ, uplynula skôr ako jeden rok po ukončení (starého) exekučného konania podľa ZoUNEK.. Účelom právnej úpravy v ZoUNEK je poskytnúť veriteľovi dodatočný časový priestor na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie v prípadoch, keď by pohľadávke po ukončení starej exekúcie bezprostredne hrozilo premlčanie. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK sa však nevzťahuje na pohľadávky vymáhané v starých exekúciách, pri ktorých by všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka neuplynula ani jeden rok po ukončení starého exekučného konania podľa ZoUNEK. Neobstojí ani odvolávanie sa povinnej na iné rozhodnutia tunajšieho súdu (napr. sp. zn. 76Ek/2129/2024 a sp. zn. 64Ek/2077/2024), ktorými mal súd rozhodnúť o zastavení exekúcie voči povinnej v obdobných skutkových a právnych okolnostiach, pretože nie sú zatiaľ právoplatné a súd ešte rozhoduje o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam o takých návrhoch. Rozhodovanie Okresného súdu Banská Bystrica v exekučných veciach o otázke premlčania vymáhaných nárokov pri uplatnení ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK v spojení s ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka nie je jednotné, o čom svedčí napr. opačné rozhodnutie vo veci 64Ek/953/2025. Z uvedených dôvodov oprávnený zotrval na názore, že vymáhaný nárok nie je premlčaný a navrhol sťažnosť povinnej zamietnuť.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná.
11/ Povinná sa domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania nároku. V sťažnosti zopakovala, že oprávnený nestihol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie v lehote 1 roka od ukončenia starej exekúcie. Podľa jej názoru tým oprávnený riadne nepokračoval v začatom konaní, čo je podľa § 112 OZ jednou z podmienok spočívania premlčacej doby. Súd sa s takýmto výkladom nestotožňuje.
12/ Podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynie, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní svoje právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. V posudzovanej veci nie je sporné, že oprávnený svoje právo priznané exekučným titulom uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.10.2010. Toto tzv. staré exekučné konanie sa viedlo pred Okresným súdom Bratislava V, pod sp. zn. 37Er/6535/2011 a súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. EX 12800/2010. Stará exekúcia bola ex lege zastavená podľa ZoUNEK. Oprávnený teda nespôsobil skončenie starej exekúcie svojou nečinnosťou ani procesným pochybením, ale v dôsledku zákonnej úpravy, ktorá ukončila veľké množstvo starších exekučných konaní.
13/ Pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je rozhodujúce, že ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK neupravuje podmienky spočívania premlčacej doby počas vedenia starej exekúcie, ani nestanovuje prekluzívnu alebo osobitnú premlčaciu lehotu na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Jeho účelom je zabezpečiť, aby pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii nebola po jej ukončení premlčaná skôr ako po uplynutí jedného roka od skončenia starej exekúcie, ak by podľa všeobecnej úpravy premlčania k premlčaniu malo dôjsť skôr. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK tak rieši právne následky plynutia času po ukončení starej exekúcie, nie otázku, či počas vedenia starej exekúcie nastali účinky spočívania premlčacej doby podľa § 112 OZ.
14/ K uvedenej otázke sa medzičasom vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 358/2026 z 18.06.2026, v ktorom vyslovil, že zo znenia § 9 ods. 2 ZoUNEK nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by len podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka od ukončenia starej exekúcie zakladalo účinky spočívania premlčacej doby počas starej exekúcie. Toto ustanovenie nehovorí nič o tom, v akej lehote musí byť podaný opätovný návrh, aby spôsoboval spočívanie premlčacej doby počas starej exekúcie. Záver, že ak sa opätovný návrh podá do roka od ukončenia starej exekúcie, tak len vtedy platí, že podľa § 112 OZ sa v začatom konaní riadne pokračuje, nemožno vyvodiť ani s prihliadnutím na právne nezáväznú dôvodovú správu. Dôvodová správa hovorí len o tom, čo sa má diať s dobou od ukončenia starej exekúcie do podania opätovného návrhu, nie s dobou uplynutou počas starej exekúcie. Opakom treba vyvodiť len to, že ak bol opätovný návrh podaný po roku od ukončenia starej exekúcie, tak počas doby od ukončenia starej exekúcie do podania opätovného návrhu premlčacia doba plynie. A nie to, že nepodanie opätovného návrhu do roka od ukončenia starej exekúcie spôsobuje, že premlčacia doba plynula aj počas starej exekúcie. Ústavný súd zároveň konštatoval, že jednoročná lehota uvedená v § 9 ods. 2 ZoUNEK nie je osobitnou lehotou na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a nemožno ju chápať ako podmienku zachovania účinkov spočívania premlčacej doby. Predstavuje iba zákonnú ochranu tých pohľadávok, pri ktorých by mohlo do roka po ukončení starej exekúcie dôjsť k ich premlčaniu.
15/ V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ani rozhodovacia činnosť exekučného súdu, na ktorú povinná odkazovala, nepodporuje jej právny názor. V čase rozhodovania o sťažnosti už bolo zrejmé, že v konaniach vedených pod sp. zn. 76Ek/2129/2024 a 64Ek/2077/2024, nebolo napokon rozhodnuté v prospech povinnej. V oboch veciach boli na základe podaných sťažností zmenené rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov o zastavení exekúcie tak, že návrhy povinnej na zastavenie exekúcie boli sudcami zamietnuté (viď rozhodnutie o sťažnosti sp. zn. 76Ek/2129/2024 z 03.03.2026 a rozhodnutie o sťažnosti sp. zn. 64Ek/2077/2024 z 10.03.2026).
16/ K námietke povinnej, podľa ktorej čiastočné späťvzatie návrhu v priebehu starej exekúcie malo mať za následok nedostatok riadneho pokračovania v začatom konaní, sudca uvádza, že ani táto argumentácia neobstojí. Nárok, ktorý je predmetom tohto exekučného konania, zostal aj po čiastočnom späťvzatí naďalej predmetom starej exekúcie. V rozsahu teraz vymáhaného nároku preto nemožno dospieť k záveru, že by oprávnený v starej exekúcii riadne nepokračoval.
17/ V prejednávanej veci začala premlčacia doba plynúť podľa § 110 ods. 1 OZ odo dňa nasledujúceho, kedy sa malo právo plniť. Platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 22.03.2006. Oprávnený v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej doby urobil úkon, na základe ktorého došlo k zastaveniu a spočívaniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ, a to podľa jeho druhej vety (ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a na súde alebo inom príslušnom orgáne bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie), keď podal dňa 08.10.2010 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, JUDr. Pavlovi Halásovi, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 12800/2010 (podľa predpisov účinných do 31.03.2017 sa exekučného konanie začínalo podľa § 36 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Tvrdenie povinnej o podaní návrhu na začatie starej exekúcie súdnemu exekútorovi mal súd preukázané z upovedomenia o začatí starej exekúcie, ktoré povinná priložila k návrhu na zastavenie exekúcie. Odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu až k podaniu návrhu na vykonanie starej exekúcie teda uplynuli 4 roky a 200 dní, čo v zásade tvrdila aj sama povinná. Počas exekučného konania, sp. zn. EX 12800/2010, vedeného súdnym exekútorom, JUDr. Pavlom Halásom, premlčacia doba neplynula a jej plynutie sa obnovilo skončením predmetného exekučného konania (starej exekúcie). Z Oznámenia o ukončení exekučného konania EX 12800/2010, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom mal súd za preukázané, že k jeho ukončeniu došlo dňa 23.08.2020. Nasledujúcim dňom sa plynutie premlčacej doby podľa § 112 OZ obnovilo. Oprávnený dňa 27.03.2025 podal v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 ZoUNEK opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čím sa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica. Od uvedeného dátumu sa plynutie premlčacej doby (z ktorej už časť uplynula) znovu prerušilo a premlčacia doba počas exekučného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/822/2025 spočíva a bude spočívať až do jeho skončenia. Od skončenia starej exekúcie do začatia tejto exekúcie tak uplynuli 4 roky a 215 dní. Zhrnúc uvedené z celkovej 10-ročnej premlčacej doby doposiaľ uplynulo 9 rokov a 50 dní a preto možno konštatovať, že právo oprávneného priznané exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, nie je premlčané, povinná sa vznesenou námietkou premlčania úspešne nedovolala. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK tak v tejto veci nemalo žiadnu relevanciu, pretože nenastala situácia ním predpokladaná, že by po skončení starej exekúcie už uplynula premlčacia doba na vymoženie nároku priznaného exekučným titulom alebo by mala uplynúť v kratšom čase ako do jedného roka od ukončenia starej exekúcie.
18/ Súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje za správnu argumentáciu povinnej, podľa ktorej nepodanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia starej exekúcie spôsobilo, že premlčacia doba plynula počas celého obdobia vedenia starej exekúcie. Takýto výklad nemá oporu ani v texte zákona, ani v jeho účele a v súčasnosti ani v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Keďže počas vedenia starej exekúcie premlčacia doba v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula a po jej skončení do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie neuplynul taký časový úsek, ktorý by spolu s predchádzajúcim plynutím premlčacej doby zakladal uplynutie desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok premlčaný nie je. Z uvedených dôvodov sudca považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinnej zamietol.
19/ O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že ich žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, nakoľko žiadnemu z nich podľa § 199a Exekučného poriadku nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).