Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 576/2026
PDF · 237.09 KB
No categories available
III. ÚS 576/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej SUCHÝ & PARTNERS s. r. o, Horná 13, Banská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 45Ek/2712/2022 o návrhu na zastavenie exekúcie a proti uzneseniam Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/2712/2022 z 22. februára 2023 a sp. zn. 45Ek/2712/2022 z 22. novembra 2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica označenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia, vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
II. Skutkové východiská
2. Oprávnený poskytol na základe zmluvy o úvere z 10. septembra 2019 dlžníkovi úver 4 000 000 eur a v ten istý deň sťažovateľka podpísala ručiteľské vyhlásenie. Oprávnený doručil 14. júla 2021 dlžníkovi oznámenie, ktorým stanovil mimoriadnu splatnosť úveru, a to z dôvodu porušenia zásadnej zmluvnej povinnosti dlžníkom. Z notárskej zápisnice, ktorá je exekučným
titulom, vyplýva, že v prípade stanovenia mimoriadnej splatnosti úveru sa celková pohľadávka stane splatnou v najbližší pracovný deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžník zaplatil na účet oprávneného 17. decembra 2021 4 000 000 eur, ako aj dohodnutý úrok 59 835,62 eur. Dlžníkom poukázanú sumu 4 000 000 eur oprávnený použil na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 15. júla 2021 do zaplatenia (152 876,72 eur) a vo zvyšku (3 847 123, 28 eur) na istinu. V dôsledku toho mal stále existovať splatný dlh na istine v sume 152 876,72 eur.
3. Oprávnený podal 28. septembra 2022 návrh na začatie exekúcie vo veci vymoženia 152 876,72 eur s príslušenstvom a trov exekúcie proti sťažovateľke ako povinnej. Sťažovateľka podala 28. novembra 2022 návrh na zastavenie exekúcie. Nesúhlasila so započítaním dlžníkom zaplatenej sumy najprv na úroky z omeškania a až potom na istinu. V tejto súvislosti namietala, že oprávnený doručil už 21. júna 2021 dlžníkovi žiadosť o predčasné splatenie úveru do 6 mesiacov odo dňa jej doručenia. Ak by teda dlžníkom poukázaná suma bola použitá najprv na istinu a zároveň by lehota splatnosti bola 21. decembra 2021 (6 mesiacov od doručenia žiadosti o predčasné splatenie úveru), dlžník by sa do žiadneho omeškania nedostal a celý dlh by bol splatený. Neskorší úkon, stanovenie mimoriadnej splatnosti úveru zo 14. júla 2021, považovala sťažovateľka (z dôvodu neurčitosti a rozpornosti oboch úkonov) za neplatný právny úkon.
4. Okresný súd v napadnutom uznesení vyššieho súdneho úradníka z 22. februára 2023 k predmetnej námietke uviedol, že oba právne úkony sú rozdielne. Ich uskutočnenie bolo v zmluve o úvere riadne dojednané. Žiadosť o predčasné splatenie úveru mohol oprávnený dlžníkovi adresovať aj bez uvedenia dôvodu. Tým, že oprávnený v tomto zmysle postupoval, zmenila sa pôvodne dohodnutá lehota splatnosti úveru (4 roky od poskytnutia úveru) na 6 mesiacov od doručenia žiadosti o predčasné splatenie úveru. Následne však, na základe zistenia porušenia zásadnej povinnosti dlžníkom, oprávnený v súlade s príslušným ustanovením zmluvy stanovil mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho došlo k opätovnej zmene splatnosti úveru, a to na najbližší pracovný deň po doručení oznámenia oprávneného o mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. Okrem toho okresný súd upozornil na konkrétne ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého akékoľvek plnenie dlžníka sa najprv zarátava na príslušenstvo a až potom na istinu.
5. Ďalej sťažovateľka namietala, že zmluva o úvere, stanovenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj plnomocenstvo na podanie návrhu na začatie exekúcie sú neplatné, keďže boli podpísané JUDr. Mikulášom Trstenským, CSc., ktorého funkcia predsedu predstavenstva oprávneného zanikla uplynutím 5-ročného funkčného obdobia, a to 25. apríla 2018. Za oprávneného tak konal iba podpredseda predstavenstva, hoci mali predseda a podpredseda predstavenstva konať spoločne.
6. V napadnutom uznesení z 22. februára 2023 okresný súd k uvedenej námietke konštatoval, že podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je od 25. apríla 2013 predsedom predstavenstva oprávneného JUDr. Mikuláš Trstenský, CSc. Zároveň zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia z 23. apríla 2018 vyplýva, že s účinnosťou od 25. apríla 2018 bol za predsedu predstavenstva znovuzvolený JUDr. Mikuláš Trstenský, CSc. Sťažovateľkina námietka bola preto vyhodnotená ako nedôvodná.
7. Napokon okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani sťažovateľkinu námietku o duplicite vymáhania spornej sumy, keď zdôraznil, že v inom exekučnom konaní (sp. zn. 46Ek/2551/2022) je povinným dlžník, teda osoba odlišná od sťažovateľky.
8. O sťažnosti sťažovateľky podanej proti uzneseniu z 22. februára 2023 rozhodol okresný súd napadnutým uznesením sudkyne z 22. novembra 2024 tak, že ju zamietol. Stotožnil sa so závermi vyššieho súdneho úradníka. Odkazom na konkrétne skutkové okolnosti doplnil, že niet pochybností o zásadnom porušení zmluvy o úvere dlžníkom (uzavretie inej zmluvy o úvere z decembra 2020 subjektom, ktorý bol personálne prepojený s dlžníkom, bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávneného).
9. K neplatnosti právnych úkonov podpísaných JUDr. Mikulášom Trstenským, CSc., okresný súd v reakcii na sťažnosť sťažovateľky uviedol, že z ustanovení Obchodného zákonníka ani iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť zapísanej osoby, aby do obchodného registra opätovne zapisovala údaje o znovuzvolení predsedu alebo člena predstavenstva. Aj pokiaľ ide o zmenu zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho člena do obchodného registra, tento zápis nemá konštitutívne účinky, a teda funkcia štatutárneho orgánu alebo jeho člena nevzniká ani nezaniká zápisom do obchodného registra. Navyše, sudkyňa v napadnutom uznesení doplnila, že žaloba dlžníka o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a stanovenia mimoriadnej splatnosti úveru bola v civilnom sporovom konaní k 30. aprílu 2024 právoplatne zamietnutá.
10. Sudkyňa sa nestotožnila s názorom sťažovateľky, podľa ktorého ak už raz oprávnený predčasne zosplatnil úver, potom v prípade, že následne dôjde k zásadnému porušeniu zmluvy o úvere, oprávnený už nemôže stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru. Pripustenie uvedeného výkladu by znamenalo, že potom, keď veriteľ v súlade s úverovou zmluvou požiadal dlžníka o predčasné splatenie úveru v lehote 6 mesiacov, dlžník už môže začať ďalej porušovať zmluvu o úvere v zásadných záležitostiach a veriteľ by mu už nemohol stanoviť mimoriadnu (t. j. okamžitú) splatnosť úveru, pretože dlžníkovi už začala plynúť predčasná 6-mesačná lehota splatnosti úveru. Uvedené závery považoval okresný súd za nelogické aj s ohľadom na samotné znenie zmluvy o úvere, kde je výslovne uvedené, že stanovením mimoriadnej splatnosti úveru zaniká právo dlžníka splatiť úver v lehote podľa čl. II bodu 4 zmluvy (t. j. v 4-ročnej, príp. 6-mesačnej lehote) a dohodnuté úroky a veriteľ má právo stanoviť mimoriadnu splatnosť pre celkovú pohľadávku.
III. Argumentácia sťažovateľky
11. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti nestotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého z obchodného registra a z listín predložených oprávneným má vyplývať znovuzvolenie predsedu predstavenstva oprávneného JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc. Konkrétnejšie prejavuje nesúhlas s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v obchodnom registri zapísaná osoba nemá povinnosť zapisovať údaj o znovuzvolení člena jej predstavenstva. Fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby je podľa § 5 ods. 9 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2003 Z. z.“) povinná najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov. Taktiež § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. ustanovuje taxatívnym výpočtom údaje, ktoré sa do obchodného registra zapisujú, a jedným z nich je aj údaj dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie.
12. Sťažovateľka nesúhlasí so záverom okresného súdu, podľa ktorého predsedom predstavenstva oprávneného je od 25. apríla 2013 stále JUDr. Mikuláš Trstenský, CSc. Z výpisu oprávneného v obchodnom registri vyplýva, že funkcia predsedu predstavenstva JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., vznikla 25. apríla 2013, a teda v zmysle kogentných zákonných ustanovení jeho funkcia zanikla uplynutím 5-ročného funkčného obdobia, t. j. 25. apríla 2018, a keďže oprávnený nezapísal osobu ako člena štatutárneho orgánu s novým dátumom vzniku jej funkcie a ani neuložil žiadnu listinu o ustanovení do funkcie štatutárneho orgánu do zbierky listín, je zrejmé, že k žiadnemu zverejneniu nového člena alebo k novému vymenovaniu štatutárneho orgánu zo strany oprávneného nedošlo. Do zbierky listín nebolo v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2002 Z. z. doložené rozhodnutie orgánu spoločnosti o ustanovení do funkcie ani podpisový vzor s úradne osvedčeným podpisom, ako ani len súhlas osoby vymenovanej do funkcie s jej vymenovaním do funkcie člena predstavenstva spoločnosti. Nie je teda možné tento zápis v obchodnom registri považovať za preukazujúci skutočnosť, že funkcia predsedu predstavenstva JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., naďalej trvá. Naopak, z pohľadu materiálnej publicity je potrebné si túto právnu skutočnosť vyvodzovať v neprospech zapísanej osoby, t. j. oprávneného a v zmysle tohto zápisu a nedoložených listín do zbierky listín považovať funkciu predsedu predstavenstva JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., v spoločnosti oprávneného za skončenú.
13. Ani predložená zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia z 23. apríla 2018 nie je spôsobilá konvalidovať absolútnu neplatnosť dotknutých právnych úkonov, keďže nebola v čase podpisu zmluvy o úvere a stanovenia mimoriadnej splatnosti úveru zverejnená.
14. Sťažovateľka namieta výklad, podľa ktorého veriteľ môže predčasne zosplatňovať úver viackrát za sebou. Podľa jej názoru by tým vznikla hrubá nerovnováha v právnom postavení veriteľa a dlžníka. Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol taktiež v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom.
15. Z dôkazov priložených k návrhu na zastavenie exekúcie je podľa sťažovateľky zreteľne preukázané, že oprávnenému bola poukázaná suma 4 000 000 eur. Jej zaplatením zanikol celý nárok oprávneného. V zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku má exekučný súd nielen právo, ale predovšetkým povinnosť skúmať všetky skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, a to bez ohľadu, či nastali pred, alebo po vydaní exekučných titulov. Súd na základe návrhu na zastavenie exekúcie môže zastaviť exekúciu v celom rozsahu alebo jej časti. V konkrétnom prípade sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, že nároky oprávneného zanikli.
16. Napokon sťažovateľka kritizuje, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Neposkytol tak sťažovateľke súdnu ochranu či spravodlivé súdne konanie, ale ani právo na zákonného sudcu, keďže exekučný titul, z ktorého okresný súd vychádzal, nebol súdnym rozhodnutím, ale len notárskou zápisnicou. Neprebehlo teda žiadne súdne konanie, v ktorom by sa sťažovateľka mohla adekvátne brániť, resp. základné konanie, ktoré by predchádzalo exekučnému titulu. Okresný súd mal správne vykonať riadne dokazovanie na pojednávaní podľa klasických procesných pravidiel.
IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
IV.1. K uzneseniu z 22. februára 2023:
17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
18. Napadnuté uznesenie z 22. februára 2023 bolo preskúmané okresným súdom v konaní iniciovanom sťažnosťou sťažovateľky. Právomoc okresného súdu na preskúmanie uznesenia z 22. februára 2023 vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu z 22. februára 2023 odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre jej neprípustnosť.
IV.2. K uzneseniu z 22. novembra 2024:
19. K námietke týkajúcej sa funkcie predsedu predstavenstva oprávneného ústavný súd uvádza, že celková koncepcia tejto prednesenej kritiky opomína podstatné východisko, na ktoré potom nadväzujú ďalšie parciálne argumenty sťažovateľky. Je ním pravidlo zakotvené v § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z., podľa ktorého sa do obchodného registra zapisujú v štátnom jazyku meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom.
20. Spomedzi všetkých zákonom vypočítaných údajov je pre vec sťažovateľky podstatnou požiadavka, aby sa deň skončenia funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena do obchodného registra zapisoval až po tomto skončení. Zo zákona č. 530/2003 Z. z. teda zjavne nevyplývala povinnosť zapisovať do obchodného registra zakaždým skončenie uvedenej funkcie a jej opätovný vznik u tej istej osoby, ak jednotlivé funkčné obdobia na seba bez prerušenia nadväzovali. Ústavne udržateľným je preto aj názor okresného súdu vyslovený v bode 21 napadnutého uznesenia sudkyne, podľa ktorého z právnych predpisov nevyplýva povinnosť zapísanej osoby, aby do obchodného registra opätovne zapisovala údaje o znovuzvolení predsedu alebo člena predstavenstva. Nesprávnym je východiskový predpoklad sťažovateľky, podľa ktorého ak u JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., vznikla funkcia predsedu predstavenstva oprávneného
25. apríla 2013, potom nevyhnutne musela skončiť k 25. aprílu 2018, pretože oprávnený v zákonom ustanovenej lehote nepredložil návrh na zápis zmeny dovtedy zapísaného údaja o predmetnej funkcii. Práve z dôvodu, že z § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. nevyplývala povinnosť zapísať uplynutie doby výkonu funkcie a bezprostredne nadväzujúci vznik rovnakej funkcie u tej istej osoby, nemožno takúto právnu skutočnosť kvalifikovať ani ako zmenu zapísaných údajov relevantnú z pohľadu vzniku povinnosti podľa § 5 ods. 9 zákona č. 530/2003 Z. z. Do 25. apríla 2018 zapísané údaje o funkcii predsedu predstavenstva oprávneného nebolo potrebné nijako meniť, keďže ku skončeniu tejto funkcie u dovtedy zapísaného JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., preukázateľne nedošlo.
21. Z nedôvodnosti východiskovej námietky vysvetlenej v predchádzajúcom odseku vyplýva aj nedôvodnosť nadväzujúcej sťažovateľkinej kritiky, podľa ktorej ani zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré ustanovilo JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc., do funkcie predsedu predstavenstva oprávneného na ďalšie obdobie od 25. apríla 2018, nemohla konvalidovať absolútnu neplatnosť stanovenia mimoriadnej splatnosti zo 14. júla 2021, pretože zápisnica nebola zverejnená v obchodnom registri. Ústavný súd už vysvetlil, že na účel záväznosti údaja o funkcii predsedu predstavenstva oprávneného nevznikla povinnosť zapísať skončenie jeho funkcie a jej bezprostredne nadväzujúci vznik. Preto, keď v exekučnom konaní bolo obsadenie predmetnej funkcie spochybnené, okresný súd postupoval správne, ak spornú skutočnosť dokazoval zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia. Tá totiž slúžila preukázaniu skutočnosti rozhodnej z pohľadu uplatnenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. v otázke skončenia funkcie JUDr. Mikuláša Trstenského, CSc.
22. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný výklad možnosti veriteľa predčasne zosplatňovať úver viackrát za sebou, dochádza tu ku konfliktu sťažovateľkinho pohľadu o hrubej nerovnováhe v právnom postavení veriteľa a dlžníka spôsobujúcej rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku na jednej strane a pohľadu okresného súdu, ktorý považoval za neprípustný výsledok umožňujúci dlžníkovi beztrestne porušovať zmluvu o úvere v zásadných záležitostiach potom, keď ho veriteľ v súlade s úverovou zmluvou požiadal o predčasné splatenie úveru v lehote 6 mesiacov. Kým teda sťažovateľka prezentuje značne všeobecné argumenty o nerovnováhe, resp. skutkovo nekonkretizované argumenty o dobrých mravoch a poctivom obchodnom styku, okresný súd zjavne reflektoval nastavenie individuálne dojednaných vzájomných práv a povinností oprávneného (veriteľa) a dlžníka v zmluve o úvere. Vyvodil z neho logickú konštrukciu založenú na neakceptovateľnosti sťažovateľkinho výkladu, ktorý by znamenal znefunkčnenie jedného zmluvne dojednaného inštitútu (oprávnenie veriteľa stanoviť mimoriadnu splatnosť v prípadne porušenie zásadných zmluvných povinností dlžníka) ako dôsledok využitia iného pravidla, ktoré si strany v zmluve o úvere dojednali (žiadosť o predčasné splatenie úveru do 6 mesiacov). Podľa názoru ústavného súdu spôsob, akým sa okresný súd s naznačeným konfliktom vysporiadal, nesignalizuje žiadne známky svojvôle nedovolene narážajúcej na požiadavky plynúce zo subjektívnych práv, ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti označila ako referenčné. Okresný súd svojím výkladom zachoval podstatu a účel každého z dotknutých zmluvných dojednaní, kým sťažovateľkin prístup jedno z nich znefunkčňoval, a to bez toho, že by takéto eliminovanie malo náležitý základ v zmluve. Preto je predmetná námietka nedôvodná.
23. Nemožno súhlasiť ani s argumentom sťažovateľky, podľa ktorého sa okresný súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, že nároky oprávneného zanikli, keďže oprávneným zaplatená suma
4 000 000 eur bola zaplatená včas, v dôsledku čoho pokryla istinu a nemala byť použitá na úroky z omeškania. Ústavný súd už v predchádzajúcom bode vysvetlil akceptovateľnosť záveru okresného súdu o súlade stanovenia mimoriadnej splatnosti zo 14. júla 2021 so zmluvou o úvere. To má za následok, že predpoklad sťažovateľky o včasnom zaplatení dlhu je nesprávny. Dlžník sa teda dostal do omeškania a oprávnenému vzniklo právo na úroky z omeškania. Okresný súd už v uznesení z 22. februára 2023, s ktorým sa stotožnila aj sudkyňa v uznesení z 22. novembra 2024, vysvetlil, že zmluva o úvere obsahovala dojednanie, podľa ktorého sa akékoľvek plnenie dlžníka najprv zarátava na príslušenstvo a až potom na istinu. V stave omeškania dlžníka preto oprávnený v súlade so zmluvou o úvere najprv uspokojoval úrok z omeškania, v dôsledku čoho zvyšok dlžníkom poukázanej sumy nepostačoval na krytie celej dlžnej istiny. Predmetné okolnosti okresný súd v oboch uzneseniach, ktoré z hľadiska posudzovania kvality odôvodnenia tvoria jednotu, zrozumiteľne vysvetlil. Preto ani táto sťažnostná námietka nie je dôvodná.
24. Napokon, pokiaľ ide o sťažovateľkinu kritiku nenariadenia pojednávania, ústavný súd upozorňuje, že základného práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré toho právo vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy). Takým zákonom je aj Civilný sporový poriadok, ktorý v § 249 ustanovuje, že súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania, ako aj Exekučný poriadok, ktorý v § 61l ods. 2 prvej vete ustanovuje, že na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Načrtnutá koncepcia zodpovedá účelu exekučného konania, ktoré sa má sústrediť na čo najrýchlejšie a efektívne vymoženie pohľadávky oprávneného. Riešením sporných otázok sa exekučný súd má zaoberať len v nevyhnutnom rozsahu. V sťažovateľkinej veci okresný súd zjavne disponoval dostatočným skutkovým základom pre rozhodnutie o sťažovateľkinom návrhu na zastavenie exekúcie. Sťažovateľkina argumentácia zotrváva v polohe všeobecných téz o potrebe riadneho dokazovania na pojednávaní podľa klasických procesných pravidiel, avšak bez toho, že by uviedla, aké ďalšie skutkové okolnosti bolo nutné na účel rešpektu k jej označeným právam v konaní o jej návrhu na zastavenie exekúcie objasňovať na pojednávaní. Preto ani poslednú sťažnostnú námietku ústavný súd nevyhodnotil ako signalizujúcu možné porušenie práv sťažovateľky, a tým odôvodňujúcu prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.
25. Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, ústavný súd vylúčil eventualitu vyhovenia ústavnej sťažnosti v časti smerujúcej proti uzneseniu z 22. novembra 2024 po jej prípadnom prijatí na ďalšie konanie. Preto ústavnú sťažnosť v celom jej rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
26. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v jej petite (zrušenie napadnutých uznesení, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu