Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/17/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: V.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. H. - M. XXXXX, XXX XX H. XX, adresa na doručovanie písomností: ul. M. č. XXX, XXX XX H. XX, proti odporcovi: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, adresa na doručovanie písomností: Západoslovenská distribučná, a.s., P.O. BOX 292, 810 00 Bratislava 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.09.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 24.02.2026 na Mestský súd Bratislava III sp. zn. , sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal vo veci samej splnenia povinnosti odstrániť poruchu, určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa zároveň v žalobe zo dňa 24.02.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. - 40 zo dňa 23.03.2026, právoplatným dňa 10.04.2026, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.05.2026 „Vyjadrenie k žalobe“ (l. č. 61) doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2026 a okrem iného uviedol, že dňa 27.04.2026 bolo do elektronickej schránky žalovaného doručené uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 21.04.2026, sp. zn. - 55, ktorým súd ukladá žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáha :

- uloženia povinnosti žalovanému odstrániť poruchu na elektrickom vedení definovanom v žalobe,

- určenia neplatnosti zmluvnej podmienky spočívajúcej v stanovení deliaceho miesta v zmysle Prílohy č. 1 - Technické podmienky pripojenia zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy a zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, č. XX/XXXXX/XXXXX-ZOPZ, zo dňa 16.05.2025 ,

- vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že žalobcovi zaúčtoval poplatok za zbytočne uskutočnený výjazd podľa platného cenníka žalovaného a vyzýva žalovaného na uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na jeho obranu, pripojenie listín a označenie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný vo vyjadrení deklaruje, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, jeho žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva a na svoju obranu uvádza nasledovné skutočnosti podložené nižšie uvedenými dôkazmi: A./ Skutkový stav: žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou a existujúcou podľa zákonov Slovenskej republiky podnikajúcou v elektroenergetike v oblasti distribúcie elektriny. Žalovaný je držiteľom povolenia č. XXXXE XXXX na podnikanie v elektroenergetike v znení 9. zmeny zo dňa 07.05.2025 vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v rozsahu distribúcia elektriny a zabezpečuje prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré

tvoria územia Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja Slovenskej republiky a to odo dňa 01.07.2007 (dôkaz: Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0083/2025/ E-PE - Povolenie č. 2007E 0258 - 9. zmena zo dňa 07.05.2025). Žalovaný má so žalobcom uzatvorenú Kombinovanú ZoP, na základe ktorej žalovaný pripojil elektrické odberné miesto žalobcu do distribučnej sústavy a zároveň umožnil žalovanému prístup do distribučnej sústavy stanovením maximálnej rezervovanej kapacity pre dodávku elektriny žalobcom do distribučnej sústavy, keďže na adrese odberného miesta žalobcu sú pripojené do distribučnej sústavy aj zariadenia na výrobu elektriny. Dňa 25.06.2025 nahlásil žalobca poruchu na elektrickom vedení v rozsahu v akom to uvádza v žalobe (t. j. v úseku A-B podľa žalobcom priloženej ilustrácie). Po vykonaní výjazdu pracovníkov žalovaného na odberné miesto žalobcu bolo zistené, že porucha sa nenachádza na zariadeniach žalovaného, ale na cudzom zariadení. Žalovaný pre odstránenie pochybností zdôrazňuje, že nie je oprávnený zasahovať do cudzích zariadení bez súhlasu ich vlastníka. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalobcovi účtovaný poplatok za zbytočne uskutočnený výjazd v zmysle platného cenníka žalovaného. Zbytočne uskutočnení výjazd je v zmysle platného cenníka žalovaného definovaný ako: „Uvedený poplatok sa uhrádza, ak PDS zistí, že užívateľom sústavy nahlásená porucha nie je na zariadení distribučnej sústavy PDS1. V rámci výjazdu sa uskutoční diagnostika miesta poruchy (či je na zariadení ZSD alebo odberateľa), meranie a odskúšanie prítomnosti napätia a prúdov na zariadení odberateľa. V prípade potreby sa očistia alebo vymenia ohorené, odlomené vodiče v elektromerovom rozvádzači, dotiahnu sa skrutky na všetkých prepojoch v elektromerovom rozvádzači, opravia svorky na nástrešáku/konzole, ak je prípojka vyhotovená samonosnými izolovanými vodičmi (závesný kábel, zväzkový vodič).“ Žalobca následne reklamoval žalovaným vystavenú faktúru za zbytočne uskutočnený výjazd v sume vo výške 72,61 EUR. Žalobcovi bolo zaslaná odpoveď zo dňa 08.08.2025, v rámci ktorej bol informovaný o dôvodoch uplatnenia poplatku za zbytočne uskutočnený výjazd. Následne 15.08.2025 žalobca podal doplnenie reklamácie a dožadoval sa vykonania opravy elektrickej prípojky žalovaným. Žalovaný odpovedal žalobcovi dňa 02.09.2025, v rámci odpovede potvrdil predchádzajúce informácie poskytnuté žalobcovi. Žalobca sa v tejto veci obrátil aj na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví („URSO“) ako príslušný orgán dozoru pre oblasť energetiky v zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dôkaz: Podnet na preverenie postupu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. zo dňa 29.09.2025). URSO preveril žalobcov podnet a v tejto veci vydal niekoľko stanovísk, konkrétne: list č. 43938/2025/BA zo dňa 03.12.2025, list č. 46516/2025/BA zo dňa 23.12.2025 a list č. 2558/2026/ BA zo dňa 23.01.2026. Vo všetkých týchto stanoviskách URSO konštatuje, že žalovaný sa svojím konaním nedopustil porušenia platnej legislatívy alebo Prevádzkového poriadku žalovaného (dôkaz: Stanovisko URSO č. 43938/2025/BA zo dňa 03.12.2025). URSO v rámci svojho posledného stanoviska

- list č. č. 2558/2026/BA zo dňa 23.01.2026, ktoré predstavuje reakciu na doplnenia a pripomienky zo strany žalobcu explicitne konštatuje, že na základe predložených informácií považuje skutkový stav za dostatočne zistený a aj napriek informáciám predložených žalobcom neidentifikoval porušenie platnej legislatívy a Prevádzkového poriadku žalovaného žalovaným. Žalobca doručil žalovanému dňa 10.02.2026 predžalobnú výzvu, v rámci ktorej vyzval žalovaného na úpravu zmluvných podmienok Kombinovanej ZoP, odstránenie poruchy a vrátenie sumy bezdôvodného obohatenia rovnajúcej sa sume poplatku za zbytočne uskutočnený výjazd. Pod „PDS“ sa rozumie prevádzkovateľ distribučnej sústavy, t. j. žalovaný. Žalovaný odpovedal na predžalobnú výzvu žalobcu listom zo dňa 25.02.2026, v ktorom potvrdil svoje predchádzajúce stanovisko. List bol žalobcovi doručený dňa 03.03.2026 (dôkaz: Vyjadrenie Žalovaného k predžalobnej výzve zo dňa 25.02.2026), Potvrdenie o doručení zo dňa 03.03.2026 (Doručenka) Žalobca pred doručením tohto listu podal dňa 24.02.2026 žalobu na Mestský súd Bratislava III, ktorý z dôvodu kauzálnej príslušnosti postúpil žalobu, vedenú pod sp. zn. dňa 03.03.2026 Mestskému súdu Bratislava IV, ako vecne a miestne príslušnému súdu na prejednanie veci, ktorý žalobu eviduje pod sp. zn. .

B./ Charakter elektrického vedenia: žalovaný sa nestotožňuje s výkladom a argumentáciou žalobcu k otázke charakteru elektrického vedenia opísaného v bode 5. - „Technická charakteristika elektrického vedenia“ a nasl. žaloby. Pre uplatnenie správneho výkladu a identifikácie charakteru elektroenergetického zariadenia je potrebné pochopiť historický kontext. Žalobcom uvádzaný úsek elektrického vedenia bol vybudovaný za účinnosti o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), ktorý v definoval elektrickú prípojku ako elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie odberných elektrických zariadení. Z gramatického výkladu Elektrizačného zákona, ktorý používa množné číslo („odberné elektrické zariadenia“), jednoznačne vyplýva, že elektrická prípojka mohla podľa vtedajšej právnej úpravy slúžiť na pripojenie viacerých odberných zariadení. Nemožno

preto vykladať toto ustanovenie tak, že elektrická prípojka bola určená výlučne na pripojenie jedného odberateľa alebo že elektrické vedenie slúžiace na pripojenie viacerých odberných miest malo byť vo vlastníctve štátu a jeho prevádzku mal zabezpečovať energetický podnik. Na úsek vedenia nemožno aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v § 39 ods. 5 Zákona o energetike podľa ktorej platí, že: „Elektrické vedenie, ktoré slúži na pripojenie viacerých odberateľov elektriny z jednej elektrickej prípojky, nie je súčasťou elektrickej prípojky“ a to z viacerých nižšie uvedených dôvodov: a) Úsek vedenia bol vybudovaný za účinnosti Elektrizačného zákona, preto naň nemožno spätne aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. septembra 2012 a meniť tak majetkové rozhranie/deliace miesto medzi distribučnou sústavou a elektroenergetickým zariadením slúžiacim na pripojenie odberných elektrických zariadení. Pripustenie aplikácie súčasne platnej právnej úpravy na vzťahy vzniknuté v minulosti by predstavovalo pravú retroaktivitu, ktorá je v zmysle platného právneho poriadku neprípustná; b) žalobca na základe uvedenej definície predkladá zjednodušený záver, že ak elektrické vedenie nie je prípojkou, ide o distribučný prvok a jeho údržbu a prevádzku má zabezpečovať prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Tento záver je nesprávny. V praxi je bežným javom, že mnohé elektrické vedenia nie sú súčasťou distribučnej sústavy a nie sú vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v tomto prípade žalovaného; c) ako príklad možno uviesť záhradkárske oblasti, hromadné individuálne bytové výstavby, či chatové rekreačné oblasti. V takom prípade je žiadateľom o pripojenie lokality fyzická alebo právnická osoba (developer), ktorá v danej lokalite zabezpečuje výstavbu potrebnej infraštruktúry a inžinierskych sietí. Pripájaným objektom do distribučnej sústavy je elektroenergetické zariadenie žiadateľa, na ktoré sa následne pripájajú odberné elektroenergetické zariadenia jednotlivých vlastníkov objektov. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy stanovuje majetkovú hranicu medzi distribučnou sústavou a developerom, pričom vnútorné vedenia v lokalite nie sú súčasťou distribučnej sústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené platí, že podľa Elektrizačného zákona je žalobcom v žalobe opisovaný úsek elektroenergetického zariadenia kvalifikovaný ako elektrická prípojka. Ak by sa však posudzoval podľa súčasnej právnej úpravy, išlo by o prívodné vedenie, ktoré tvorí súčasť odberného zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia. Takéto vedenie je vo vlastníctve užívateľa sústavy (t. j. žalobcu), ktorý je povinný znášať náklady na jeho prevádzku, údržbu a opravy. C./Vlastníctvo elektrického vedenia : ako žalovaný uviedol v predchádzajúcej časti, sporná časť elektroenergetického zariadenia bola vybudovaná za účinnosti Elektrizačného zákona. Podľa vládneho nariadenia č. ktorým sa vykonáva o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) („Vládne nariadenie“) platilo, že ak elektrickú prípojku zriadil po začiatku účinnosti Elektrizačného zákona niekto iný než energetický podnik, bol povinný ju po vydaní povolenia na trvalú prevádzku odovzdať do prevádzky energetickému podniku, ktorý ju prevzal dňom pripojenia. Vládne nariadenie v ustanovovalo možnosť pre ostatné organizácie a osoby previesť elektrické prípojky alebo zariadenia pre verejný rozvod elektriny bezodplatne do vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom. o jednotných podmienkach pre pripojovanie odberných elektrických zariadení k zariadeniam pre verejný rozvod elektriny (pripojovacie podmienky) („Vykonávacia vyhláška“) zaviedla v a 11 povinnosť odovzdať prípojku zriadenú po 01. januári 1958 do prevádzky energetickému podniku, ktorý bol zároveň zodpovedný za jej údržbu a prevádzku. V zmysle tejto úpravy bola elektrická prípojka právneho predchodcu žalobcu odovzdaná do správy energetickému podniku - Západoslovenským energetickým závodom, n.p. Elektrizačný zákon, Vládne nariadenie aj Vykonávacia vyhláška boli zrušené o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) („ZoE“), ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 1998. ZoE v upravoval elektrickú prípojku komplexne. Podľa Zákona o energetike platilo, že: „Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.“ Podľa Zákona o energetike platilo, že: „Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia alebo poškodenie majetku osôb.“ Podľa Zákona o energetike platilo, že: „Dodávateľ elektriny je povinný za úhradu elektrickú prípojku prevádzkovať, udržiavať a opravovať, ak o to jej vlastník požiada.“ Zákon o energetike vo svojom pôvodnom znení používal pojem „dodávateľ elektriny“ aj v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa distribúcie elektriny, keďže v čase jeho prijatia neobsahoval samostatnú kategóriu „prevádzkovateľ distribučnej sústavy“. Distribúcia elektriny bola v tom období vnímaná ako súčasť činnosti dodávateľa elektriny. Prechodné ustanovenia v ZoE zachovávajú oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania a vlastnícke vzťahy k elektroenergetických zariadeniam, ktoré vznikli pred účinnosťou ZoE, avšak neobsahujú žiadnu zmienku o zachovaní správy elektrických prípojok dodávateľmi elektriny (energetickými podnikmi). Podľa

dôvodovej správy k ZoE bol cieľom zákona vytvoriť rámec pre podnikanie vo všetkých odvetviach energetiky a upraviť práva a povinnosti podnikateľských subjektov a odberateľov energií. ZoE zaviedol nový režim, v ktorom je vlastníkom osoba, ktorá elektrickú prípojku zriadila alebo nadobudla a táto osoba je zodpovedná za jej technický stav. Dôvodová správa sa nezmieňuje o zachovaní správy elektrických prípojok dodávateľmi elektriny/energetickými podnikmi, čo potvrdzuje legislatívny zámer nahradiť historický režim novým zmluvným modelom. Z uvedeného vyplýva, že ZoE výslovne nezachováva režim správy elektrických prípojok, a preto tento režim zanikol. Platí nová právna úprava podľa § 15 ZoE podľa ktorej je vlastník elektrickej prípojky povinný zabezpečiť jej údržbu a opravy, pokiaľ neexistuje zmluvný vzťah s dodávateľom elektriny (v súčasnosti s prevádzkovateľom distribučnej sústavy). Režim bezodplatnej správy elektrických prípojok sa po zrušení Elektrizačného zákona, Vládneho nariadenia a Vykonávacej vyhlášky prestal uplatňovať. Zánikom zákonnej povinnosti odovzdávať elektrické prípojky do správy energetickému podniku zanikol aj právny základ pre trvanie zmluvného vzťahu, pokiaľ nebol výslovne zachovaný prechodnými ustanoveniami alebo nahradený novou právnou úpravou. Ak zmluva (historická prihláška - strana č. 4 Podnetu na preverenie postupu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. zo dňa 29.09.2025 ) vznikla na základe zákonnej povinnosti odovzdať elektrickú prípojku do správy energetickému podniku, právny účinok tohto zmluvného ustanovenia zaniká spolu so zánikom právneho predpisu, ktorý ho zakladal. Ustanovenia zmlúv, ktoré sa výlučne opierajú o zrušený zákon, strácajú oporu v právnom poriadku. Pokiaľ zmluvné záväzky založené na zrušenom zákone nie sú výslovne zachované prechodnými ustanoveniami alebo transformované do platnej legislatívy, takéto ustanovenia strácajú právnu oporu. Zmluvné záväzky musia byť v súlade s platným právom. Podľa je právny úkon (vrátane zmluvy) neplatný, ak odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ak sa zmluva opiera o zrušený zákon a jej plnenie je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou (napr. ukladaním povinností, ktoré už zákon nepozná), takéto ustanovenie v zmluve je neplatné. Ak žalobca predkladá zmluvu - historickú prihlášku, v ktorej sa uvádza, že elektrická prípojka bola odovzdaná do správy energetického podniku, tento údaj má význam len v kontexte vtedajšej legislatívy. Zákon o energetike neobsahuje ustanovenie, ktoré by zachovávalo režim správy elektrických prípojok po zrušení Elektrizačného zákona a súvisiacich vykonávacích predpisov. Odovzdanie elektrickej prípojky do správy podľa zrušených právnych predpisov nezakladá trvalú povinnosť energetického podniku zabezpečovať jej údržbu, ak táto povinnosť nie je založená novou právnou úpravou alebo zmluvou. Žalobca zároveň nepredložil doklad o tom, že by elektrická prípojka bola prevedená do vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom, ako to umožňovala právna úprava v Vykonávacej vyhlášky. V tejto súvislosti považuje žalovaný za dôležité rozlišovať medzi vlastníctvom a správou. Vlastníctvo predstavuje úplné právne panstvo a vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Zároveň, nesie zodpovednosť za stav veci. Správa je výkon práv a povinností k cudziemu majetku, spravidla v prospech vlastníka. Správca nie je vlastníkom veci, ale je zodpovedný za jej prevádzku, údržbu a ochranu v rozsahu, ktorý vyplýva zo zákona alebo zmluvy. Bez právneho titulu nemožno tretiemu subjektu (prevádzkovateľovi distribučnej sústavy) ukladať povinnosti ako je povinnosť na svoje náklady udržiavať, opravovať elektrickú prípojku vo vlastníctve odberateľa. Aj podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákona o energetike platí, že: „ Vlastník elektrickej prípojky povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy elektrickej prípojky.“ Podľa Zákona o energetike platí, že: „Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom elektrickej prípojky na prevádzku, údržbu a opravu elektrickej prípojky, ak o to požiada vlastník.“ Z uvedeného vyplýva, že bez uzatvorenej Zmluvy o prevádzke elektrickej prípojky nie je žalovaný povinný bezodplatne spravovať majetok odberateľa ani odstraňovať poruchy na jeho majetku na vlastné náklady. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že elektrickú prípojku neeviduje vo svojom majetku a nezahŕňa ju do oprávnených nákladov uznávaných na účely cenovej regulácie.

D./Neplatnosť ustanovenia o stanovení deliaceho miesta: v zmysle Prílohy č. 2 - Technické podmienky pripojenia Kombinovanej ZoP bod. 2 je deliace miesto definované nasledovne: „Deliacim miestom medzi Zariadením Prevádzkovateľa a Zariadením Žiadateľa budú: Vývodové svorky poistkového odpínača vývodu číslo 7 v istiacej skrini číslo 1XXX-XXXX, napájanej z NN vývodu č. X, X, XX , XX transformačnej stanice TS 0269-000.“ Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaný uvádza, že za deliace miesto sa bude považovať bod A na ilustračnej mapke uvedenej žalobcom v Žalobe. Deliacim miestom sa v zmysle Prevádzkového poriadku žalovaného rozumie majetkové rozohranie medzi distribučnou sústavou a cudzím zariadením (t. j. zariadením, ktoré nie je vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej sústavy). V zmysle Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných

činností v elektroenergetike, platí že: „...Deliace miesto medzi technologickými zariadeniami distribučnej sústavy a elektroenergetickými zariadeniami alebo odbernými elektrickými zariadeniami žiadateľa sa určí prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ Rovnako v zmysle Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, platí že: „(4) Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy obsahuje: ...f) miesto pripojenia, identifikáciu odberného miesta alebo odovzdávacieho miesta a vymedzenie majetkových hraníc,...“ Zadefinovanie deliaceho miesta v zmluve o pripojení tvorí zákonom stanovenú obligatórnu náležitosť zmluvy. Platná právna úprava používa pojem „...určí prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ Z uvedeného znenia právnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného zmluvne dohodnúť, resp. po dohode so žiadateľom určiť deliace miesto. Vzhľadom na povahu činnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné, aby pri stanovovaní deliaceho miesta postupoval žalovaný s odbornou starostlivosťou a zachovával bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilitu prevádzky distribučnej sústavy. V opačnom prípade by sa vytvoril neúnosný stav, ktorý by vytváral situácie ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky distribučnej sústavy. Žalovaný je toho názoru, že argument žalobcu o absolútnej neplatnosti ustanovenia Kombinovanej ZoP, ktorým sa stanovuje deliace miesto je bezpredmetný. Žalovaný je povinný postupovať v súlade s povinnosťami stanovenými platnou právnou úpravou a prioritne zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku distribučnej sústavy. Akýkoľvek iný výklad by znamenal, že žalovaný má uplatniť iný postup voči jednej skupine žiadateľov, čím by sa dopustil diskriminačného konania voči ostatným subjektom trhu. Takéto konanie by bolo porušením ustanovení Zákona o energetike, v rámci ktorých má žalovaný zabezpečiť užívateľom nediskriminačné podmienky na pripojenie do sústavy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že postupoval nediskriminačne a v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ustanovenie Kombinovanej ZoP definujúce deliace miesto považuje žalovaný za platné a nevidí dôvody pre označenie tohto ustanovenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V zmysle o regulácii v sieťových odvetviach je URSO ako špecializovaná inštitúcia, oprávneným vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti energetike a z nich vyplývajúcich povinností, osobami vykonávajúcimi regulované činnosti a ostatných účastníkov trhu s elektrinou. Ako žalovaný uviedol vyššie URSO prešetril podnet žalobcu, ktorý sa argumentačne koreluje s argumentmi predloženými v Žalobe. V rámci svojho odborného posúdenia preveril predložené dokumenty a argumenty žalobcom a neidentifikoval také konanie Žalovaného, ktoré by spočívalo v porušení príslušnej energetickej legislatívy alebo povinností žalovaného pri vykonávaní regulovanej činnosti. Uvedené je explicitne konštatované v žalobcom predloženom liste URSO č. 2558/2026-BA, zo dňa 23.01.2026. Aj napriek skutočnosti, že URSO nie je oprávnený vydávať právne záväzné stanoviská, má žalovaný za to, že odborný právny názor URSO o neexistencii porušenia povinností žalovaného, pri riešení sťažnosti žalobcu je spoľahlivým dôkazom potvrdzujúcim argumentáciu žalovaného v tomto konaní.

E./Všeobecne k ostatným argumentom žalobcu: v zmysle § 2 písm. b) bod. 5 a bod. 8 Zákona o energetike sa za súčasť distribučnej sústavy považujú vzájomne prepojené zariadenia elektroenergetických zariadení prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Zároveň, v zmysle § 39 ods. 1 Zákona o energetike slúži elektrická prípojka na prepojenie odberného elektrického miesta odberateľa elektriny a distribučnej sústavy. Vzhľadom na uvedené nemožno elektrickú prípojku automaticky považovať za súčasť distribučnej sústavy. Argument žalobcu, ktorým poukazuje na povinnosť uvedenú v § 31 ods. 1 Zákona o energetike v tomto prípade neobstojí, nakoľko elektroenergetické zariadenie, ktoré je predmetom tejto Žaloby nie je vo vlastníctve ani správe žalovaného, a preto ho nemožno považovať za súčasť distribučnej sústavy. Vzhľadom na uvedené, výzva žalobcu, ktorou sa dožaduje splnenia edičnej povinnosti vo vzťahu k elektroenergetickému zariadeniu definovaného v Žalobe je nesplniteľná nakoľko ak zariadenie nie je vo vlastníctve žalovaného, žalovaný nemôže disponovať dokumentami požadovanými žalobcom. K argumentu žalobcu o nemožnosti správy elektroenergetického zariadenia žalovaný uvádza, že toto tvrdenie považuje za irelevantné nakoľko, opravu a údržbu elektroenergetického zariadenia nemusí vykonávať priamo sám vlastník tohto zariadenia, ale má vyvinúť také úsilie, aby nebola ohrozená spoľahlivá a bezpečná prevádzka distribučnej sústavy, do ktorej sú jeho zariadenia pripojené. Pre údržbu a prevádzku svojich zariadení môže využiť služby odborne spôsobilých osôb alebo ako uvádza Zákon o energetike uzatvoriť so žalovaným Zmluvu o prevádzke, údržbe a oprave elektrickej prípojky (§ 39 ods. 8 zákona o energetike). Podnikanie v energetike je definované v § 4 ods. 1 Zákona o energetike, pričom na údržbu elektroenergetických zariadení súkromného vlastníka sa nevyžaduje získanie podnikateľského

oprávnenia. Žalovaný považuje tento argument, vzhľadom na uvedené, za irelevantný. Žalovaný v neposlednom rade uvádza, že zvyšné vyjadrenia žalobcu uvedené v Žalobe považuje za irelevantné a bezpredmetné vzhľadom k predmetu Žaloby. Záverom žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu je nekonzistentná, účelová a pôsobí zmätočne. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by podporil svoje tvrdenia a ktoré by vierohodne preukázali ním tvrdené skutočnosti. Uvedené potvrdil aj URSO, ktorý v rámci svojho šetrenia neidentifikoval porušenie žiadnej povinnosti žalovaného a konštatoval, že jeho postup bol v súlade s príslušnou legislatívou. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za preukázané, že postupoval na základe a v súlade s príslušnými právnymi normami, a preto navrhuje, aby súd Žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

3. Podaním zo dňa 04.07.2026 (l. č.87) sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného ( ). Následne k vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril ( ) podaním zo dňa 31.08.2026 (l. č. 100). Dňa 02.09.2026 (l. č. 109) bolo Vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi. Dňa 14.09.2026 (l. č. 110) súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 09.02.2027 (predvolanie bolo doručené dňa 14.09.2026 - l. č. 122).

4. Opätovným „Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia“ zo dňa15.09.2026 (l. č. 123) sa navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nasledovne : „Žalovanému sa ukladá povinnosť bezodkladne, najneskôr do 20 dní od doručenia tohto uznesenia, odstrániť poruchu na elektrickom vedení a súvisiacom elektrickom zariadení napájajúcom odberné miesto s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXT tak, aby bola v plnom rozsahu a v súlade s technickými normami obnovená riadna a bezpečná dodávka elektriny vo všetkých troch fázach do tohto odberného miesta.“ s odôvodnením, že poukázal na a nasl. keďže potreba dočasnej úpravy pomerov podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia naďalej trvá a vzhľadom na pretrvávajúci poruchový stav a blížiace sa zimné obdobie nadobúda naliehavý charakter, pričom došlo aj k objasneniu okolnosti týkajúcej sa pokračovania dodávky elektriny do predmetného odberného miesta po 30.11.2025. Aktuálnosť a nepretržité trvanie odberného miesta žalobca v konaní predložil doklad o dodávke elektriny, ktorým mal preukázať existenciu aktívneho odberného miesta a skutočnosť, že za dodávku a distribúciu elektriny sú riadne uhrádzané príslušné platby. Údaj o dátume 30.11.2025 uvedený v pôvodnom doklade sa týkal konkrétnej zmluvy s pôvodným dodávateľom elektriny (faktúra za elektrinu č. 7241015742 od ZSE), a neznamenal ukončenie odberného miesta, jeho pripojenia do distribučnej sústavy ani ukončenie odberu elektriny. Po skončení uvedenej zmluvy navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) uviedol, že s účinnosťou od 01.12.2025 pokračuje v odbere elektriny na základe novej zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej so spoločnosťou SPP (predložil Faktúru od SPP za opakovanú dodávku elektriny : 8690325799 z 01.09.2026, EIC : XXZZSXXXXXXXXXXT, číslo miesta spotreby : XXXXXXXXXXX, odberné miesto : XXXXXXXXXX splatnú dňa 15.09.2026 za fakturačné obdobie 01.09.2026 - 30.09.2026 - l. č. 125 - 126), ktorá naďalej trvá, nedošlo k ukončeniu dodávky elektriny ani k zániku alebo prerušeniu pripojenia predmetného odberného miesta do distribučnej sústavy. Predmetné odberné miesto s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXT . navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) využíva. Na predmetnom elektrickom vedení došlo dňa 25.06.2025 k poruche, v dôsledku ktorej nie je funkčná jedna z troch fáz elektrického napájania predmetného odberného miesta, tento stav pretrváva až do súčasnosti. Žalovaný bol o poruche riadne informovaný, opravu odmietol vykonať s odôvodnením, že predmetné elektrické vedenie je elektrickou prípojkou vo vlastníctve žalobcu, ktorý naďalej namieta správnosť tohto záveru žalovaného, pričom otázka právneho charakteru a vlastníctva predmetného vedenia je predmetom konania vo veci samej. V danom prípade podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva najmä z dĺžky trvania poruchového stavu a z toho, že pojednávanie vo veci samej je vytýčené na 09.02.2027, porucha trvá od 25.06.2025 a žalobca je nútený užívať svoje odberné miesto v stave, keď nie je zabezpečená dodávka elektrickej energie vo všetkých troch fázach. Naliehavosť situácie sa ďalej zvyšuje vzhľadom na blížiace sa zimné obdobie. Predmetné odberné miesto slúži na napájanie rodinného domu, pričom riadne vykurovanie domu a jeho bežná prevádzka sú závislé od spoľahlivej dodávky elektrickej energie. Pretrvávanie poruchy jednej fázy môže v zimnom období výrazne obmedziť alebo znemožniť riadne vykurovanie domu a zabezpečenie jeho bežnej prevádzky. Žalobca preto nemôže byť nútený znášať tento stav až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré môže vzhľadom na jeho ďalší priebeh trvať podstatne dlhšie. Dlhodobé trvanie poruchového stavu nepredstavuje iba technickú nepríjemnosť. Neúplná dodávka elektrickej energie obmedzuje žalobcu v riadnom užívaní rodinného domu a môže mať za následok ďalšie náklady a majetkovú ujmu spojenú so zabezpečením náhradného spôsobu vykurovania a

prevádzky domácnosti. Osobitne v období nízkych vonkajších teplôt môže mať pokračovanie poruchy podstatne závažnejšie dôsledky ako v letnom období. Žalobca preto považuje za potrebné, aby bol poruchový stav odstránený ešte pred nastávajúcim zimným obdobím, a nie až po skončení konania vo veci samej. Žalobca dospel k záveru, že v konaní osvedčil existenciu vážnych pochybností o tvrdení žalovaného, podľa ktorého celé predmetné elektrické vedenie predstavuje elektrickú prípojku vo vlastníctve žalobcu alebo inej osoby. Najmä úsek A-B napája viacero samostatných odberných miest a slúži viacerým odberateľom. Žalovaný pritom nepredložil konkrétny právny titul, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že predmetné vedenie bolo vybudované a zostalo vo vlastníctve žalobcu alebo inej konkrétnej osoby a že nebolo prevzaté do správy alebo prevádzky energetického podniku. Žalobca poukázal na historické listiny predložené v konaní, najmä na „Prihlášku k odberu elektriny v malom“ zo dňa 29.11.1985, ktorá obsahuje údaj o odovzdaní vybudovanej prípojky do správy energetického rozvodného podniku, ktorý ju mal spravovať a udržiavať ako vlastné zariadenie. Otázka konečného právneho posúdenia vlastníctva a charakteru predmetného vedenia je predmetom konania vo veci samej. Pre účely neodkladného opatrenia navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) považuje za dostatočne osvedčené, že tvrdenie žalovaného o výlučne súkromnom charaktere predmetného vedenia nie je bez pochybností preukázané. Nariadenie navrhovaného opatrenia preto nevyžaduje, aby súd v tomto štádiu s konečnou platnosťou rozhodol o vlastníctve predmetného vedenia. Navrhované opatrenie smeruje výlučne k odstráneniu existujúceho poruchového stavu a k obnoveniu riadnej a bezpečnej dodávky elektrickej energie do predmetného odberného miesta. Nejde o návrh, ktorým by sa malo prejudikovať konečné rozhodnutie súdu o vlastníctve alebo právnom charaktere predmetného elektrického vedenia. Ponechanie súčasného stavu až do rozhodnutia vo veci samej by znamenalo, že navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) bude nútený znášať dôsledky poruchy aj počas ďalšieho zimného obdobia, nemožnosť dosiahnuť účel iným spôsobom nemá k dispozícii iný účinný spôsob, ktorým by mohol dosiahnuť odstránenie poruchového stavu.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby :

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

11. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach ( a nasl. ), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany nároku uplatňovaného v konaní o veci samej,

buď potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1). Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (§ 324 ods. 1). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené ( ). Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia; je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

13. Z obsahu listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, vyplývajú nasledovné skutočnosti :

odporca (žalovaný) je držiteľom povolenia č. XXXXE XXXX na podnikanie v elektroenergetike v znení 9. zmeny zo dňa 07.05.2025 vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v rozsahu distribúcia elektriny a zabezpečuje prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré tvoria územia Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja Slovenskej republiky a to odo dňa 01.07.2007 (Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-PE - Povolenie č. XXXXE XXXX - 9. zmena zo dňa 07.05.2025). Strany sporu mali uzatvorenú Kombinovanú Zmluvu o pripojení, na základe ktorej odporca (žalovaný) pripojil elektrické odberné miesto navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu) do distribučnej sústavy a umožnil mu prístup do distribučnej sústavy stanovením maximálnej rezervovanej kapacity pre dodávku elektriny do distribučnej sústavy, keďže na adrese odberného miesta navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu) sú pripojené do distribučnej sústavy aj zariadenia na výrobu elektriny. Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny č. XX/XXXXX/ XXXXX-ZOPZ, EIC odovzdávacieho miesta XXZZSVYRXXXXXXXF zo dňa 16.05.2025 (l. č. 8 - 14) uzatvoril prevádzkovateľ distribučnej sústavy : Západoslovenská distribučná a.s. Čulenova 6, 816 47 H. a žiadateľ o pripojenie : V.. I. I., M. XXX, XXX XX H., adresa odovzdávacieho miesta : M. XXX ZA, XXX XX Bratislava, parcelné číslo XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, katastrálne územie M.. Z obsahu

dokladu „Informácia o finančnom vyrovnaní za zúčtovacie obdobie 01.08.2025 - 30.11.2025“ (l. č. 18) vyplýva miesto spotreby zákazníka : I. I. M. XXX, XXX XX H. , VS: 6300735719, číslo miesta spotreby : XXXXXXXXXX, je zmluva uzatvorená na dobu určitú do 30.11.20245 (EIC odberného miesta : XXZZSXXXXXXXXXXT). Z obsahu dokladu „Vyúčtovacia faktúra za elektrinu - dodávka distribúcia elektriny č. XXXXXXXXXX od ZSE zúčtovacie obdobie 01.08.2025 - 30.11.2025 (l. č. 19

- 20), vyplýva miesto spotreby zákazníka: I. I. M. XXX, XXX XX H., VS: 6300735719, číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXX, zákaznícke číslo XXXXXXXXXX, je zmluva uzatvorená na dobu určitú do 30.11.20245 (EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXT). Dňa 25.06.2025 nahlásil žalobca poruchu na elektrickom vedení. Z obsahu Listu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2558/2026/ BA, 5443-2025-BA zo dňa 23.01.2026 (l. č. 21) vyplýva, že podľa predložených podkladov a zistených skutočností v predmetnej veci nebolo zistené porušenie legislatívy v oblasti energetiky a úrad potvrdil svoje predchádzajúce stanovisko list č. 43938/2025/BA zo dňa 03.12.2025 a to, že vo veci vystavenia faktúry č. 4800074952 za poruchový výjazd na odbernom mieste EIC XXZZSXXXXXXXXT na adrese M. XXX/ZA, H. a spoločnosť ZSD postupovala v súlade s platnou legislatívou a jej prevádzkovým poriadkom. Podľa ustanovenia bodu 2.1 technických podmienok pripojenia ktoré sú neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy a Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny č. XX/XXXXX/XXXXX-ZOPZ uzatvorenej dňa 16.05.2025 a teda podľa uvedeného ustanovenia je deliace miesto medzi zariadením prevádzkovateľa a zariadením žiadateľa a súvisiacim zariadením žiadateľa vymedzené ako „Vývodové svorky poistkového odpínača vývodu č. 7 v istiacej skrini č. 1034-XXXX, napájanej z NN vývodu č. X, X, XX, XX transformačnej stanice U.S XXXX-XXX“. Uvedené vymedzenie zodpovedná bodu A označenom v nákrese priloženom k podnetu, pričom z tohto vymedzenia jednoznačne vyplýva rozhranie medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žiadateľom.

14. Z obsahu predmetného „Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.09.2026“ a pripojeného listinného dôkazu: Faktúra za opakovanú dodávku elektriny: 8690325799 zo dňa 01.09.2026, adresovaný: V.. I. I., M. XXX, H. XX, XXX XX H., vyplýva, že v prílohe listu je faktúra za predpokladaný odber elektriny za obdobie od 01.09.2026 do 30.09.2026 vyhotovená na základe Zmluvy XXXXXXXXXX s SPP / Slovenský plynárenský priemysel a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava. Z priloženej faktúry č. 8690325799 (l. č. 126) vyplýva: zákaznícke číslo XXXXXXXXXX, číslo zmluvného účtu: XXXXXXXXXX, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, dodávateľ: Slovenský plynárenský priemysel a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 H., IČO: 35815256, druh dodávky: elektrina, pre odberateľ: V.. I. I., M. XXX, H. XX, XXX XX Bratislava, odberné miesto: XXXXXXXXXX, číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXX, EIC: XXZZSXXXXXXXXXXT, adresa: M. XXX, H. - M. XXX XX, dátum dodania: XX.XX.XXXX, splatná dňa: 15.09.2026, fakturačné obdobie: 01.09.2026 - 30.09.2026, číslo meradla: XXXXXXX, predpokladané množstvo energie v elektrine za fakturované obdobie kWh: 1.576, dodaný tovar: elektrina, spolu 250,- eur.

15. Po skončení zmluvy (t.j. z dokladu „Informácia o finančnom vyrovnaní za zúčtovacie obdobie 01.08.2025 - 30.11.2025“ - l. č. 18, vyplýva miesto spotreby zákazníka: I. I. M. XXX, XXX XX Bratislava , VS: 6300735719, číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXX, a že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.20245 - EIC odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXT) navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) uviedol, že s účinnosťou od 01.12.2025 pokračuje v odbere elektriny na základe novej zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej so spoločnosťou SPP (predložil súdu Faktúru od SPP za opakovanú dodávku elektriny: 8690325799 zo dňa 01.09.2026, EIC : XXZZSXXXXXXXXXXT, číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXXX, odberné miesto: XXXXXXXXXX, splatnú dňa 15.09.2026, za fakturačné obdobie 01.09.2026 - 30.09.2026 - l. č. 125 - 126), t.j. nedošlo k ukončeniu dodávky elektriny, nedošlo k zániku a ani k prerušeniu pripojenia predmetného odberného miesta do distribučnej sústavy a predmetné odberné miesto s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXT navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) využíva. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel o od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd o návrhu na nariadenie opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou

súdneho spisu, bolo v predmetnom konaní ako aj s poukazom na uznesenie č. k. - 40 zo dňa 23.03.2026, právopl. dňa 10.04.2026, preukázané, že dňa 25.06.2025 navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) nahlásil žalovanému odporcovi poruchu na elektrickom vedení (evidovanú pod číslom 1750840492), ktorá sa prejavila výpadkom jednej z troch fáz (absenciou napätia na fázovom vodiči) a bola identifikovaná na elektrickom vedení v úseku A-B, čo potvrdilo meranie napätia vo všetkých poistkových (istiacich) skrinkách napojených na tento úsek. Pracovníci odporcu (žalovaného) na odberné miesto zistili, že nešlo o poruchu na zariadení spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. (žalovaného odporcu), ale išlo o poruchu na zariadení navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu), pričom z obsahu faktúry vyplýva, že zmluva je/bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2025 na EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXT. Bez uzatvorenej Zmluvy o prevádzke elektrickej prípojky, pričom odporca (žalovaný) elektrickú prípojku neeviduje vo svojom majetku a nezahŕňa ju do oprávnených nákladov uznávaných na účely cenovej regulácie a teda nie je povinný bezodplatne spravovať majetok odberateľa ani odstraňovať poruchy na jeho majetku na vlastné náklady.

16. Navrhovateľom neodkladného opatrenia predloženou faktúrou za opakovanú dodávku elektriny: 8690325799 zo dňa 01.09.2026, adresovanou: V.. I. I., M. XXX, H. XX, XXX XX H., bolo preukázané, že faktúru za predpokladaný odber elektriny za obdobie od 01.09.2026 do 30.09.2026 vyhotovila na základe Zmluvy 9600573311, spoločnosť SPP / Slovenský plynárenský priemysel a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava/. Z priloženej faktúry č. 8690325799 (l. č. 126) vyplýva: zákaznícke číslo XXXXXXXXXX, číslo zmluvného účtu: XXXXXXXXXX, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, dodávateľ: Slovenský plynárenský priemysel a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 H., IČO: 35815256, druh dodávky : elektrina, pre odberateľ: Ing. I. I., M. XXX, H. XX, XXX XX Bratislava, odberné miesto: XXXXXXXXXX, číslo miesta spotreby : XXXXXXXXXX, EIC: XXZZSXXXXXXXXXXT, adresa : M. XXX, H. - M. XXX XX, dátum dodania: XX.XX.XXXX, splatná dňa: 15.09.2026, fakturačné obdobie : 01.09.2026 - 30.09.2026, číslo meradla: XXXXXXX, predpokladané množstvo energie v elektrine za fakturované obdobie kWh : 1.576, dodaný tovar : elektrina, spolu 250,-eur.

17. S poukazom na opísané listinné dôkazy súd pre nepreukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov strán konania a obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. pre absenciu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, neposkytol navrhovateľovi neodkladného opatrenia ním požadovanú súdnu ochranu, nakoľko v tomto konaní nebola preukázaná existencia nároku navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému sa má poskytnúť ochrana proti odporcovi (žalovanému) a to najmä s poukazom na list URSO zo dňa 30.01.2026 (l. č. 21- podľa ustanovenia bodu 2.1 technických podmienok pripojenia, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy a Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny č. XX/XXXXX/XXXXX-ZOPZ uzatvorenej dňa 16.05.2025 a je deliace miesto medzi zariadením prevádzkovateľa a zariadením žiadateľa a súvisiacim zariadením žiadateľa vymedzené ako „Vývodové svorky poistkového odpínača vývodu č. X v istiacej skrini č. XXXX- XXXX, napájanej z NN vývodu č. X, X, XX, XX. transformačnej stanice U.“).

18. V konaní taktiež nakoľko nebola preukázaná nielen existencia nároku navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale aj zároveň nebola preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do výkonu práv a povinností žalovaného odporcu ( t.j. opísaný stav pretrváva od 25.06.2025 a pracovníci odporcu (žalovaného) na odbernom mieste zistili, že nešlo o poruchu na zariadení spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. (žalovaného odporcu), ale išlo o poruchu na zariadení navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu), pričom zmluva medzi stranami sporu je/bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2025 na EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXT). S poukazom na navrhovateľom neodkladného opatrenia aj predloženú faktúru SPP za opakovanú dodávku elektriny: XXXXXXXXXX zo dňa 01.09.2026, bolo preukázané, že uvedenú faktúru za predpokladaný odber elektriny za obdobie od 01.09.2026 do 30.09.2026 vyhotovila na základe Zmluvy XXXXXXXXXX, spoločnosť SPP / Slovenský plynárenský priemysel a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava/. S poukazom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, súd podanému „Návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 15.09.2026“ (l. č. 123) nevyhovel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovanému odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu tieto nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).