Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/14/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: IB EuroTrans, s.r.o., so sídlom Kľakovská 878/7, Žarnovica, IČO: 50 209 299, zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, B. - F., zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, Nitra, IČO: 53 109 538, o zaplatenie 25.000,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 112 zo dňa 3. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 112 zo dňa 3. novembra 2025 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase približne o X:XX hod. v meste D. na adrese B. XX spáchal trestný čin v zmysle ustanovenia , , a to tak, že odtlačil pomocou vysokozdvižného vozíka zn. G. žltej farby ťahač kamióna zn. H. I. G. farby s VIN číslom J. za pomoci nestotožnenej osoby, ktorý šoféroval ťahač spred areálu spoločnosti KJG, a.s. pred areál spoločnosti Alba Centrum, s.r.o., ktorý následne prekryl plachtou modrej farby a zaistil ju gurtňou oranžovej farby. Žalovaný súčasne poškodil vyššie uvedený ťahač, a to v takej miere, že mu vznikla škoda vo výške 25.000,-- eur. Žalovaný bol dňa 04.10.2023 trestným rozkazom so sp. zn. , právoplatným dňa 25.10.2023, uznaný za vinného zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu. V zmysle ustanovenia ho súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný súd.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je pravdou, že žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže, k čomu sa aj priznal a toto nepopiera. Žalovaný však popiera, že by akokoľvek poškodil interiér alebo exteriér predmetného ťahača, a teda že by spôsobil žalobcovi nejakú škodu. Trestný súd odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilný súd v zmysle . Z uvedeného je tak zrejmé, že ani trestný súd nemal v rámci trestného konania za jednoznačne ustálenú výšku škody a teda ani to, či žalovaný mal poškodiť ťahač odcudzením vecí z neho. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca v rámci žaloby nepoukázal na

žiadny dôkaz, ani žiadny dôkaz nepredložil, ktorý by osvedčoval jednak tú okolnosť, že žalovaný mal spôsobiť škodu na ťahači, čo žalovaný v plnom rozsahu popiera a ani okolnosť týkajúcu sa výšky uplatňovanej škody v sume 25.000,-- eur. Ťahač bol žalobcovi vrátený v takom stave v akom ho žalovaný odtiahol. Žalobca vôbec v žalobe neuvádza a ani dôkazmi nepodporil, ako malo dôjsť k uplatňovanej škode, teda napr. v akom stave mal byť ťahač pred jeho odtiahnutím žalovaným a v akom stave bol ťahač v čase jeho vypátrania políciou, a keďže zo žiadneho dôkazu priloženého k žalobe nevyplýva zadokumentovaný stav ťahača pred jeho odtiahnutím, nie je možné konštatovať domnelú zmenu jeho stavu k horšiemu. Žalovaný pritom tvrdí, že ťahač bol vyrabovaný už predtým ako ho odtiahol, keďže tento na „skrytom“ mieste stál približne tri roky, a to na voľne prístupnom priestranstve, kde sa pohybovala verejnosť. V trestnom spise je podľa žalovaného zabezpečený kamerový záznam z miesta, na ktoré žalovaný odtiahol ťahač a z času odkedy žalovaný odtiahol ťahač po dobu, kedy ho vypátrala polícia (t. j. od 21.05.2023 približne 06:00 hod. do 22.05.2023 približne 11:00 hod.), pričom z tohto kamerového záznamu nevyplýva, že by sa v tomto období žalovaný vrátil k ťahaču za účelom jeho vykradnutia alebo poškodenia.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.06.2025 uviedol, že má za to, že v prípade, ak sa vec (v uvedenom prípade ťahač) dostane v rozpore s objektívnym právom do faktickej moci nedobromyseľného držiteľa, je potrebné aplikovať ust. § 131 ods. 1 prvá veta O. z. Je teda evidentné, že neoprávnený držiteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikla neoprávnenou držbou vlastníkovi veci.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, konateľa žalobcu, žalovaného, svedka a oboznámením sa s listinami: trestný rozkaz zo dňa 04.10.2023 sp. zn. , predžalobná výzva spolu s dokladom o doručení, zmluva o prenájme nákladného motorového vozidla, zápisnica z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 22.05.2023, fotodokumentácia ťahača pred odcudzením, trestný spis sp. zn. , odborné vyjadrenie ku škode zo dňa 22.05.2023 s fotodokumentáciou, komunikácia cez WhatsAap s H. K., a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Nitra sp. zn. zo dňa 04.10.2023 vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX v čase približne o X:XX hod. v meste D. na adrese B. XX spáchal trestný čin v zmysle ustanovenia , . Z trestného rozkazu ďalej vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 25.000,-- eur, a že bol so svojím nárokom na náhradu škody v zmysle odkázaný na civilný proces.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 04.11.2024 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej výške 25.000,-- eur, a to titulom náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť konaním žalovaného, v zmysle ktorého došlo k odcudzeniu ťahača kamióna zn. H. I. G. farby s VIN číslom J., a to v lehote 3 dní odo dňa doručenie písomnosti.

Zo zmluvy o prenájme nákladného motorového vozidla zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenechal nájomcovi - spoločnosti KFV trans s. r. o., IČO: 46 190 287 (konateľ spoločnosti

- H. K.) motorové vozidlo značky H. I. XXX a nákladný náves zn. L. na dobu neurčitú za ročnú paušálnu odmenu vo výške XX.XXX,-- eur.

Z odborného vyjadrenia ku škode na ťahači zn. H. I. XX.XXX - žiadosť zo dňa 22.05.2023 (v trestnom spise sp. zn. na č.l. 59) vyplýva, že po zhodnotení všetkých uvedených ukazovateľov je hodnotené vyššie uvedené vozidlo k obdobiu krádeže 21.05.2023, s počtom najazdených km približne XXX.XXX km, na celkovo 25.000,-- eur.

Z evidenčnej karty predmetného vozidla zo dňa 22.05.2023 (trestný spis sp. zn. , č.l. 91) vyplýva, že vozidlo bolo vyradené z cestnej premávky a na vozidle boli tri exekútorské blokácie (od 07.07.2021, od 07.12.2021, od 02.03.2022), o ktorých rozhodol súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper.

6. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. a ust. až .

7. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Základnými a nevyhnutnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia sú porušenie právnej povinnosti, existencia škodlivého následku, existencia príčinnej súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým škodlivým následkom a zavinenie ako subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Žalobca je teda v konaní povinný preukázať, že došlo ku škode v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, pričom nie je povinný preukázať zavinenie žalovaného.

Druhým nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je existencia právne relevantnej ujmy. Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým škodlivým následkom; medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku.

8. Súd mal za to, že nebolo preukázané, že by škodu spôsobil žalovaný, t. j. že by práve žalovaný poškodil interiér a exteriér ťahača, resp. odcudzil veci z ťahača. Nebolo preukázané, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Nespornou skutočnosťou bolo, že ťahač stál tri roky na nechránenom voľne prístupnom priestranstve. Z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou trestného spisu sp. zn. (č.l. 61), nevyplýva, že by sa žalovaný po odcudzení (presunutí ťahača) vrátil k ťahaču za účelom jeho vykradnutia alebo poškodenia. Súd dospel k záveru, že neboli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s odcudzením vecí z ťahača alebo jeho poškodením. Nebol preukázaný vznik škody, t. j. rozsah poškodenia ťahača - počiatočný stav a následný stav. Rovnako nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného v súvislosti s odcudzením vecí z ťahača alebo jeho poškodením a vznikom škody.

Pri posudzovaní výsluchu svedka - brata konateľa žalobcu M. G. je potrebné uviesť, že samotný blízky vzťah svedka so stranou sporu síce automaticky nespôsobuje jeho nedôveryhodnosť, ale k tejto skutočnosti pristupujú aj objektívne okolnosti, a to, že samotný svedok uviedol, že kamión bol na verejne dostupnom priestranstve, pričom v uvedenom objekte aj v nočných hodinách parkovali aj iné kamióny, pričom nemal k dispozícii kľúče od kamióna, teda nemal prístup do interiéru ťahača a nevedel sa vyjadriť k jeho stavu. Súd teda nemal výpoveďou svedka za dostatočne preukázané, že by bol ťahač bezprostredne pred jeho odcudzením v takom stave, v akom ho pred tromi rokmi na danom mieste zaparkoval konateľ nájomcu H. K..

9. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, nakoľko takéto dokazovanie považoval za neúčelné a nehospodárne, keďže podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by škodu spôsobil žalovaný, t. j. nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného a ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Rovnako nie je možné ustáliť počiatočný stav pred vznikom škody. Nie je zrejmé z akého obdobia je žalobcom predložená fotodokumentácia exteriéru vozidla a tiež nie je zadokumentovaný stav interiéru ťahača pred krádežou. Zároveň sa súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nebola preukázaná výška uplatňovanej škody, keďže žalobca neuviedol, čo konkrétne a za akú cenu malo byť žalovaným odcudzené alebo poškodené. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že predmetný ťahač mal v období krádeže, t. j. 21.05.2023, hodnotu celkovo 25.000,-- eur. Žalobca si uplatňuje nárok titulom náhrady škody práve v sume 25.000,-- eur, pričom z uvedeného je zrejmé, že suma 25.000,-- eur nemôže korešpondovať s výškou škody, nakoľko samotný ťahač mal mať hodnotu 25.000,-- eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nevie konkretizovať rozsah škody.

10. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd s poukazom na cit ust. §-u 255 ods. 1 , priznal žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie resp. jeho zmeny tak, že odvolací súd podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu.

12. Odvolacie dôvody videl žalobca v ust. , , , a .

Odvolateľ v prvom rade namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhované dokazovanie. Podstatné pre posúdenie rozsahu vzniknutej škody považoval žalobca, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom dofinancovania hodnoty ťahača pred poškodením a hodnoty po poškodení. Taktiež žalobca požadoval predloženie kamerového záznamu v digitálnej forme a kvalite, ktorá by umožnila objektívne posúdiť stav ťahača bezprostredne po spáchaní trestného činu.

13. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na nesprávne skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Skutkový záver súdu o tom, že škodu mohli spôsobiť tretie osoby je postavený na všeobecnej úvahe, a nie je v tomto smere preukázaný. Na jednej strane súd tvrdí, že počiatočný stav ťahača nie je ustálený, a na strane druhej reprodukuje obsah WhatsApp komunikácie, z ktorej vyplýva, že ťahač bol plne funkčný bez akéhokoľvek poškodenia.

14. Ďalšou odvolacou námietkou je nesprávne právne posúdenie veci. V tomto smere žalobca uvádza, že vec postavil na aplikácii ust. § 131 ods. 1 O. z., a súd napriek tomu, že uvedené ustanovenie vo svojom rozhodnutí citoval, zamietnutie oprel o právny záver v zmysle ust. § 420 O. z. Takýto prístup považuje žalobca za právne nesúladný s jadrom ust. § 131 ods. 1 O. z. Súd tak namiesto posúdenia zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávnenou držbou, presunul ťažisko na otázku, či žalobca preukázal, že konkrétne odcudzenie – poškodenie veci vykonal žalovaný.

15. Žalobca zároveň namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok neobsahuje preskúmateľné a logicky uzavreté dôvody v kľúčových uzloch (právny režim § 131 O. z. vs. § 420 O. z., dôkazné bremená, odmietnutie znalca, hypotéza tretích osôb, váha protichodných dôkazných indícií).

16. Žalobca tvrdí, že svoju dôkaznú povinnosť k počiatočnému stavu unesie tým, že predloží primerané, rozumné indície (listiny, výpovede, fotodokumentáciu, servisnú históriu, logiku kontinuity užívania a pod.). Nie je procesne korektné požadovať od žalobcu „absolútny dôkaz“ v zmysle vylúčenia všetkých hypotetických alternatív.

Pokiaľ súd postaví zamietnutie žaloby na tom, že žalobca nepreukázal „nevznik škody predtým“, fakticky tým prenesie liberačné jadro na žalobcu, čo je právne nesprávne rozloženie dôkazných bremien a tiež porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti strán. Nesprávne prenesenie negatívneho dôkazného bremena na žalobcu predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zároveň vedie k nesprávnym skutkovým záverom, pretože súd nahradil dôkaz alternatívnej verzie len úvahou o jej možnosti.

17. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (podaním zo dňa 13.01.2026), ktorý naopak navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko rozsudok považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a zákonný.

18. V súvislosti s namietaným nevykonaním dôkazov žalovaný uvádza, že tento postup súdu považuje za správny, a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil ani len základné podmienky na zodpovednosť žalovaného za škodu. Preto by bolo nehospodárne vykonať takýto dôkaz (prehratie kamerového záznamu), hoci ho pôvodne navrhol aj žalovaný, ale nakoľko v priebehu konania žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli predpokladať vznik škody a protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s touto škodou, vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné. To sa vzťahuje aj na žalobcom navrhované znalecké dokazovanie, keď aj podľa žalovaného nie je možné znalecky ohodnotiť rozsah rozdielu poškodenia interiéru ťahača, nakoľko žalobca ničím nepreukázal stav ťahača v okamihu krádeže. Tvrdená fotodokumentácia zasa obsahuje len exteriér vozidla a nie jeho vnútro, o ktorého údajné poškodenie opiera žalobca svoj nárok.

19. Podľa žalovaného nie je vôbec zrejmé, z čoho má vyplývať výška žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uvádza, že v prípade, ak by aj súd použil na predmetnú vec ust. § 131 ods. 1 O. z., žalobca doposiaľ nepreukázal škodu a jej výšku. Chýba teda základný predpoklad zodpovednosti žalovaného, a to riadne preukázanie škody, teda z čoho pozostáva a v akej výške mala vzniknúť.

Žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca nešpecifikoval konkrétne poškodenia interiéru ťahača, a teda prečo nepredložil aj fotografie interiéru ťahača už len napr. po krádeži. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukazuje a cituje relevantné časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

20. V reakcii žalobcu na vyjadrenie žalovaného (zo dňa 29.01.2026) tento uviedol, že pri § 131 ods. 1 O. z. sa neoprávnený držiteľ môže zbaviť povinnosti len preukázaním, že k zničeniu – poškodeniu by došlo aj keby vec ostala u oprávneného (liberačné dôvody), pričom tieto má dokazovať žalovaný. V zostávajúcej časti už len opakuje svoju predchádzajúcu argumentáciu.

21. Uvedené sa vzťahuje aj na odvolaciu dupliku žalovaného, ktorý poukazuje, zdôrazňuje a čiastočne rozvíja podstatnú časť svojej argumentácie.

22. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. a nasl. , cítiac sa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a preto napadnutý rozsudok v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

Zároveň odvolací súd uvádza, že poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, a na ktoré odvolací súd odkazuje, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoje úvahy a závery vedúce ho k zamietnutiu podanej žaloby.

23. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré sú nevyhnutné v súlade s ust. § 420 a nasl. O. z. pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu. Súd v napadnutom rozhodnutí skúmal naplnenie všetkých podmienok potrebných pre vznik zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie).

24. Odvolací súd síce akceptuje tvrdenie žalobcu, ktorý pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného nároku vychádzal z ust. § 131 ods. 1 O. z. a súd prvej inštancie, hoci cit. ustanovenie vo svojom rozhodnutí citoval, túto argumentačnú líniu ďalej nerozvíjal, čo však podľa odvolacieho súdu nie je vo vzťahu k zamietnutiu podanej žaloby relevantné.

25. Odvolací súd sa však nestotožňuje so spôsobom výkladu ust. § 131 ods. 1 O. z. tak, ako ho prezentuje žalobca. Odvolací súd síce súhlasí s tvrdením, že neoprávnený držiteľ zodpovedá počas neoprávnenej držby za akúkoľvek škodu (strata veci, zničenie, znehodnotenie), ktorá neoprávnenou držbou (alebo počas neoprávnenej držby) vznikla. Taktiež je pravdou, že tejto zodpovednosti sa neoprávnený držiteľ môže zbaviť len preukázaním, že k poškodeniu, zničeniu, resp. k strate veci by došlo aj vtedy, keby vec bola u toho komu toto právo patrí, pričom tieto má dokazovať žalovaný ako neoprávnený držiteľ. Avšak aj pri tomto spôsobe interpretácie citovaného ustanovenia je nevyhnutným predpokladom pre jeho prípadnú aplikáciu vznik škody. Túto škodu, jej vznik a výšku je však povinný preukázať žalobca, čo sa v predmetnom konaní nestalo, a čo bolo podľa názoru odvolacieho súdu podstatné pre to, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol.

26. Jedným zo základných predpokladov pre úspešnosť žalobcu v konaní, je jednotnosť skutkových tvrdení uvedených v žalobe so žalobným petitom, t. j. to čoho sa žalobca domáha v petite žaloby – musí logicky a právne vyplývať z toho, čo žalobca tvrdí v odôvodnení žaloby. Súd musí vykladať petit vždy v úzkej súvislosti so skutkovými tvrdeniami.

27. Aplikujúc uvedené na žalobu žalobcu odvolací súd uvádza, že z obsahu petitu je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 25.000,-- eur spolu s príslušenstvom. Zo skutkových tvrdení vyplýva, prečo sa domáha zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanému a z akých dôvodov sa tohto plnenia domáha. Zo všetkých uvedených tvrdení je zrejmé, že žalobca sa domáhal voči žalovanému plnenia z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku toho, že žalovaný ukradol vozidlo (ťahač kamióna) patriace žalobcovi a následne mu spôsobil škodu.

28. Z obsahu žaloby však nevyplýva žiadne skutkové tvrdenie, prečo sa žalobca domáha zaplatenia sumy 25.000,-- eur. Žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikuje z čoho škoda pozostáva, nepopisuje jej rozsah vo vzťahu k požadovanej výške škody. Zo skutkových tvrdení tak vôbec nie

je zrejmé, prečo sa žalobca domáha zaplatenia sumy 25.000,-- eur a nevyplýva to ani z dôkazov predložených súčasne s podanou žalobou ( ).

29. Vo vzťahu k nevykonanému znaleckému dokazovaniu odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval vykonanie požadovaného znal. dokazovania za neúčelné a nehospodárne, nakoľko, pokiaľ žalobca nevie popísať a preukázať, aký bol stav interiéru vozidla v čase tesne pred spáchaním trestného činu, nemôže znalec posúdiť rozsah poškodenia interiéru po spáchaní trestného činu, nakoľko nemá na základe čoho stav interiéru v čase pred a po krádeži porovnať a jeho závery by boli len hypotetické.

Navyše navrhované znalecké dokazovanie malo byť realizované cca 2 roky po spáchaní trestného činu žalovaným, čo vzhľadom na značný časový odstup nevytvára pre znalca priestor na objektívne posúdenie stavu interiéru nákladného ťahača ku dňu 22.05.2023.

Navyše pri absencii skutkových tvrdení o rozsahu poškodenia interiéru vozidla žalovaným, nie je zrejmé čo by mal znalec hodnotiť. A napokon je k uvedenému potrebné dodať, že žalobcovi predsa nič nebránilo v tom, aby si dal vypracovať súkromný znalecký posudok ( ) v čase bezprostredne po spáchaní trestného činu žalovaným. Znalec nemôže nahrádzať svojim posudkom absenciu skutkových tvrdení o rozsahu poškodenia.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal základný predpoklad na to, aby si voči žalovanému uplatnil náhradu škody, či už podľa ust. § 131 ods. 1 O. z. alebo podľa ust. § 420 a nasl. O. z., a tým je vznik škody. Žalobca preto v konaní nemohol byť úspešný. Odvolací súd záverom uvádza, že vzhľadom na túto skutočnosť považuje za nadbytočné reagovať na ďalšie odvolacie námietky žalobcu, nakoľko nie sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby a rozsudku rozhodujúce.

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, čomu korešponduje aj výrok o trovách odvolacieho konania, keď odvolací súd priznal žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( ).

32. Toto rozhodnutie bolo senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.