Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Sf-65-2023.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Subarea
4Sf/65/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BaF TRADING s. r. o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 50 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102037354/2023 zo dňa 09.08.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.10.2023 z a m i e t a.
II. Správny súd žalobu o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27.10.2023 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102037354/2023 zo dňa 09.08.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako správca dane podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2023 (ďalej „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 80 ods. 1 predmetného zákona nevyhovel námietke daňového subjektu (žalobcu) proti výzve žalovaného č. 101542272/2023 zo dňa 19.06.2023 na zaplatenie daňového nedoplatku (ďalej „výzva na zaplatenie“). V zmysle podaného žalobného návrhu žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť. Súčasťou podanej žaloby je aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe podľa § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“).
2. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 21.03.2024, v súvislosti s čím súdu predložil administratívny spis vo veci. Podanú žalobu žiadal po jej preskúmaní správnym súdom ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP.
3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
8. Podľa § 71 daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
9. Podľa § 80 daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
10. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
11. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie (ne)prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci.
12. Predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby zo dňa 27.10.2023 je právny akt vydaný v administratívnom konaní – rozhodnutie žalovaného v postavení správcu dane, ktorý podľa § 71 v spojení s § 80 ods. 1 daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu v postavení daňového subjektu smerujúcej voči výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku.
13. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku predchádzalo štádium daňového konania, v rámci ktorého Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vydal celkovo 15 rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 155 daňového poriadku a žalovaný vydal jedno rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 78a ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.06.2022. Proti všetkým uvedeným rozhodnutiam bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku, o čom bol žalobca ako daňový subjekt poučený. Aktuálna rozhodovacia činnosť a súdna prax je v zásade jednotná v tom, že proti právoplatnému druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v rámci daňového konania je podanie správnej žaloby prípustné.
14. Rozhodnutie správcu dane o námietkach daňového subjektu podaných podľa § 71 daňového poriadku proti výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku však nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu v zmysle daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo bola určená v rozhodnutí správcu dane, čo tomuto rozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca jeho rozhodnutiu, tak aj samotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým spôsobom nezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku vydaná podľa § 80 daňového poriadku ako aj rozhodnutie správcu dane o nevyhovení námietok voči podanej výzve podľa § 71 predmetného zákona majú charakter procesných rozhodnutí, predstavujúcich „len“ následné právne akty smerujúce k splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu vyplývajúcich z iných právoplatných rozhodnutí správcu dane, pred prípadným začatím daňového exekučného konania. Inými slovami, v danom prípade má napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s predchádzajúcou výzvou na zaplatenie charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania a nerozhoduje sa v nej o uložení pokuty v určitej výške, keďže táto vyplýva z iného titulu (z konkrétnych právoplatných rozhodnutí Úradu pre vybrané hospodárske subjekty a daňového úradu), ani nemá na výšku skôr uloženej pokuty vplyv.
15. Na podporu záveru o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúcej výzve žalovaného v postavení správcu dane, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu, správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého „výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“
16. Okrem toho, že postupu správcu dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku predchádza rozhodovanie o vyrubení dane či iných povinností a následkov vyplývajúcich z relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa správy daní, zároveň tomuto postupu, t. j. vydaniu výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, pri dobrovoľnom nesplnení uloženej daňovej povinnosti nasleduje tzv. daňové exekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku ako aj rozhodnutie správcu dane o námietkam podaným proti tejto výzve je svojim charakterom procesným „predexekučným“ právnym aktom správcu dane. Preto aj pokiaľ správca dane rozhodne o námietkach proti výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu žiadne nové povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k vymáhaniu vyrubeného daňového nedoplatku.
17. Súhrnom vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.08.2023 ako aj jemu predchádzajúca a námietkami napadnutá výzva na zaplatenie zo dňa 19.06.2023 predstavujú správne akty vydané žalovaným ako správcom dane v daňovom konaní, ktoré deklarujú stav uloženej daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu vzniknutej na základe iného právneho aktu a zároveň vyzývajú k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím fázy vymáhania v daňovom exekučnom konaní, pričom sa jedná o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu.
18. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného a zároveň pri absencii zisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho (daňového) konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči rozhodnutiu
žalovaného vyňatému zo súdneho prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
19. Keďže súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, správny súd z rozhodol aj o tomto procesnom návrhu žalobcu ktorý podľa § 188 SSP zamietol, keďže podaný návrh sa týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby, ktorá bola odmietnutá ako neprípustná.
20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).