Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/68/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: B&B Triumf s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 954 129, zastúpeného: JUDr. Norbert Hubinský, advokát so sídlom Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, IČO: 30 846 056, proti žalovanej: U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX H. - S., zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. - 48 zo dňa 4.5.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. - 48 zo dňa 4.5.2026 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. - 48 zo dňa 4.5.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) výrokom I. zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo výroku II. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 56.000,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná ako konateľka a spoločníka žalobcu si svojvoľne, bez právneho dôvodu a úmyselne v čase od 20.7.2021 do 30.5.2022 vybrala z účtu žalobcu sumu v celkovej výške 56.000,- eur, pričom ich nevyužila na podnikateľský účel. Ako dôkazné prostriedky žalobca predložil výpisy z bankového účtu žalobcu vedeného v O. H. Z..G.. a aktuálny výpis žalobcu z obchodného registra. S poukazom na uvedené skutočnosti, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, na reálnu obavu z ohrozenia exekúcie a potrebu dosiahnutia ochrany práv žalobcu ako veriteľa, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto žiada zriadiť sudcovské záložné právo na nehnuteľný majetok, byt č. XXX, Vchod - Z.U. XX, Poschodie - X, Súpisné číslo - XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach vo výške XXXXX/ XXXXXXX, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, Okres: H. V., Obec: H. - S., Katastrálne územie: S..

2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa a , , , až ods. 3 z. č. (ďalej len „“) a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane príloh dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože nebola osvedčená obava z ohrozenia exekúcie. Z predložených výpisov bankového účtu žalobcu vedeného v O. H. Z..G.. vyplýva, že žalovaná vybrala v období od 31.5.2021 do 31.5.2022 sumu v celkovej výške 56.000,- eur. Žalobca však nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali, že finančné prostriedky mali byť zo spoločnosti vybrané bez právneho dôvodu. Len samotný výpis z banky spoločnosti preukazujúci výber finančných prostriedkov z účtu spoločnosti nepreukazuje neoprávnené nakladanie s majetkom spoločnosti.

3. Tiež konštatoval, že žalobca zároveň nijakým spôsobom neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, nepreukázal, že by žalovaná vykonávala kroky smerujúce k zmareniu exekúcie, napríklad prevodom majetku alebo iným konaním, ktoré by objektívne zakladalo riziko nevymožiteľnosti nároku. Súd prvej inštancie prihliadol aj na časový odstup medzi konaním žalovanej a podaním predmetného návrhu, kedy k výberu predmetných finančných prostriedkov malo dôjsť v období rokov 2021 až 2022, teda s výrazným časovým odstupom od podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení rozhodol súd podľa . Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne jej v tomto konaní nevznikli, preto ich náhradu súd nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a uviedol, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia riadne neposúdil argumenty, ktoré v rámci tohto konania žalobca uviedol, nezaoberal sa podstatou argumentov žalobcu a pri svojom rozhodnutí postupoval formalisticky a arbitrárne, čo viedlo k nespravodlivému rozhodnutiu súdu, čo je v rozpore s princípmi samotného civilného sporového konania. Žalobca ďalej uviedol, že sa s tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 9-11 napadnutého uznesenia nestotožňuje, s tým, že má za to, že preukázal, že môže byť exekúcia ohrozená. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil a osvedčil, že žalovaná nemá žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Okrem toho je nutné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie musí mať aj preventívny charakter a teda by mal zabrániť prevodu majetku na tretiu osobu s cieľom zbaviť sa majetku a tak zabrániť uspokojeniu veriteľa. Žalobca sa svojim návrhom domáha, aby súd zriadil záložné právo, ale to len do výšky svojej pohľadávky, pričom žalovanému to nebráni nijakým spôsobom s predmetom zálohu riadne disponovať. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal uznesenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu v znení, v akom to navrhoval vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň žiadal, aby odvolací súd uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá svojim podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.8.2026 vo vzťahu k odvolaniu uviedla, že považuje podaný návrh žalobcom ako aj jeho odvolanie za účelové, nedôvodné a neodôvodnené, pričom sa stotožňuje so zamietavým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako i jeho závermi. Žalovaná poukazuje, nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie, aj na to, že ani návrh a ani odvolanie nespĺňajú základné zákonné obsahové náležitosti, ktoré sú kladené na návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčuje svoje tvrdenie, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej uviedla, že k hypotetickej možnosti sťaženia alebo zmarenia exekúcie súd prvej inštancie správne uviedol, že na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoducho hypotetická možnosť sťaženia exekúcie nestačí, no reálnosť hrozby musí byť osvedčená konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu (tvrdeniami a doloženými listinami). Žalobca žiadnym spôsobom bližšie nedefinuje dôvody zakladajúce objektívnu alebo aspoň jeho subjektívnu obavu o reálnom ohrození alebo sťažení exekúcie, nehovoriac o absencii akýchkoľvek priložených listín, ktoré by takúto obavu nejakým spôsobom osvedčovali. Žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená odôvodňuje v návrhu ako i odvolaní jedinou vetou a jedinou tézou, že potenciálne môže dôjsť k predaju majetku odporkyne. Toto strohé a nerozvité konštatovanie nespĺňa zákonné požiadavky, ktoré sú kladené na obsah návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a toto strohé konštatovanie rovnako nemôže spĺňať štandard osvedčenosti reálnosti, že exekúcia bude sťažená alebo zmarená. Zároveň žalobca neuvádza opis skutočností, ktoré svedčia v prospech trvania jeho nároku. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca neuvádza, že vo vzťahu k tomuto nároku aktuálne prebieha súdne konanie na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , pričom nárok, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bol spochybnený žalovanou včasne vznesenou hmotnoprávnou námietkou premlčania podľa . V súlade s uvedeným má žalovaná za to, že žalobca neuviedol, neopísal a doloženými listinami nepodporil ani ďalšiu zákonom vyžadovanú náležitosť, a to hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Na

základe uvedeného preto žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu a obsahom odvolania žalobcu a vyjadrením odporcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V zmysle platnej právnej úpravy, cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

16. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (, komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).

18. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanej ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou, kedy je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

19. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, nijako nepreukázal existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, taktiež nepreukázal neoprávnenosť výberu finančných prostriedkov z účtu žalobcu zo strany žalovanej a taktiež, že žalobca nijako neosvedčil, že žalovaná sa snaží zbavovať majetku resp. že by robila kroky smerujúce k zmareniu exekúcie a ktoré by objektívne zakladali riziko nevymožiteľnosti nároku. Súd prvej inštancie tiež prihliadal na to, že k výberu finančných prostriedkov malo dôjsť v období rokov 2021 až 2022, teda pred vyše 4 rokmi od podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

20. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20.12.2017, č. k. , kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.

21. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovanej a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa resp., že by žalovaná nemala žiadny majetok. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil iba všeobecnými tvrdeniami, pričom jednoznačne neosvedčil samotnú existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanej. Ani samotnú skutočnosť, že žalovaná vykonávala výbery z účtu žalobcu, nemožno považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné jednoznačne preukázať, že voči žalobcovi existuje peňažná pohľadávka. Zo žiadneho žalobcom produkovaného dôkazu alebo tvrdenia taktiež nevyplýva, že by bolo možné akékoľvek konanie žalovanej jednoznačne definovať, ako zbavovanie sa majetku v neprospech veriteľa. Uvedené nedostatky sa nepodarili žalobcovi dodatočne zhojiť ani v odvolacom konaní. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné dôvody alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť napadnuté uznesenie resp. preukázať, že súd prvej inštancie riadne neposúdil žalobcove tvrdenia, že by postupoval arbitrárne, formalisticky alebo nespravodlivo. Žalobca taktiež vôbec neuviedol, ako a čím osvedčil a preukázal svoj nárok.

22. Na rámec uvedeného považuje odvolací súd za potrebné dodať, že ani samotná existencia žalobcom tvrdeného dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovanej smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jej majetku a teda, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Uvedené nemá odvolací súd za preukázané a to ani v žalobcovom odvolaní a preto sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, v ktorom konštatoval, že žalobca neosvedčil vyslovenú subjektívnu obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo osvedčené, že by v danej veci bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené sa týka aj odvolacieho konania. Žalobca v predmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaná správala tak, že by sa zbavovala majetku, resp. že by inak znižovala hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva.

24. K podanému odvolaniu odvolací súd ešte konštatuje, že dôvody odvolania neboli žalobcom bližšie vymedzené, vo svojom odvolaní len stručne uviedol, že má za to, že návrh osvedčil a preukázal, avšak bez bližšej špecifikácie čím. Odvolacie námietky majú všeobecný charakter, neobsahujú konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa k napadnutému rozhodnutiu. Žalobca žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého uznesenia, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd z vysvetlených dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu svojej pohľadávky voči žalovanej, tiež dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku a neosvedčil ani hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil ( ).

26. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a s tak, že plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).