Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-106-2009.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Er/106/2009
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. č. XXX/X, XXX XX R. U. R., o vymoženie 2.792,08 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/XXXX- XX zo dňa 17.02.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 07.04.2009, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.04.2009, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Trenčíne - platobný výmer PV XXX/XXXXX/XXXX, PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 26.08.2008. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch bol dňa 01.01.2016 odvolaný a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová.
2. Súdny exekútor Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 02.09.2020 (ďalej len "upovedomenie") upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“, „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo "ZoUNEK"), pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov (k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje) a súčasne vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur (t. j. 35,00 eur spolu s DPH vo výške 7,00 eur).
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX . zo dňa 17.02.2021 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (výrok I.) a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie čo do trov starej exekúcie odmietol (výrok II.). Oprávnený podal včas proti tomuto uzneseniu sťažnosť. V sťažnosti poukázal na ust. § 5 ods. 2 písm. g), § 5 ods. 3, § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.. Uviedol, že exekučné konanie bolo zastavené v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona uplynutím rozhodnej doby ku dňu 01.01.2020, a preto Upovedomenie o zastavení starej exekúcie malo byť v súlade so ZoUNEK doručené oprávnenému do 180 dní od 01.01.2020, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo súdnym exekútorom vydané 02.09.2020 a doručené oprávnenému dňa 04.09.2020, to znamená po uplynutí zákonnej lehoty, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka na vznik nároku súdneho exekútora na paušálne trovy v súlade s ust. § 6 ods. 4 zákona. Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 6 ods. 4 ZoUNEK, podľa ktorej v prípade, ak súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov v súlade s ustanovením § 5 návrhu zákona, nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok
stratu nároku exekútora na paušálne trovy. V prípade prijatia právneho názoru súdu prezentovaného v napadnutom uznesení by bola oprávnenému odňatá možnosť brániť sa rozhodnutiu, ktoré bolo súdnym exekútorom vydané v rozpore so zákonom a napriek uvedenému by bolo exekučným titulom. Oprávnený má za to, že pokiaľ súd má možnosť zvrátiť protiprávny stav, ktorý by zotrval existenciou exekučného titulu voči oprávnenému, na ktorý súdny exekútor nemá zákonný nárok, je jeho povinnosťou tento stav dať do súladu so zákonom a zrušiť predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie. Oprávnený sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že je plne v kompetencii exekučného súdu preskúmať exekučný titul pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle, či nárok súdneho exekútora na trovy starej exekúcie sú uplatnené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatou činnosti exekučného súdu nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku, pretože tieto veci sa mali a mohli skúmať v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo exekúcii. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím, tak i rozhodnutím správneho orgánu je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. V práve zásadne platí princíp „res iudicata“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať (resp. ho akokoľvek meniť). Výnimku tvoria prípady a to za zachovania striktných procesných pravidiel, kedy zmeny právoplatných rozhodnutí môžu byť zákonom výslovne predvídané, a napokon tiež prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Ani jedno z týchto procesných pravidiel však nepriznáva toto právo exekučnému súdu. Nie je preto v súlade ani so súdnou praxou zaoberať sa v rámci exekučného konania preskúmavaním vecnej správnosti exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vykazuje známky arbitrárneho rozhodnutia ignorujúceho základné princípy právneho poriadku. V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 02.09.2020 v časti nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie vo výške 42,00 eur zruší.
4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa § 242 Civilného sporového poriadku sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 247 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. Rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
16. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 233/2019 Z. z., trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
18. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
21. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
22. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
23. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodné, pretože oprávnený nepreukázal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom a ďalším výrokom odmietol ako neprípustné voči trovám starej exekúcie, pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal samotný nárok na ich náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Zo ZoUNEK nevyplýva, že v prípade, ak by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané po lehote, že by nedošlo k zastaveniu starej exekúcie. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám starej exekúcie zahŕňa nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť proti ich nároku. Ak by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych trov, ako tvrdí oprávnený, tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti námietok voči paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočne, pretože výšku týchto trov určuje priamo tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky veci je absolútne vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym trovám. Súd zároveň poznamenáva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno zrušiť len v časti nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie. V prípade, ak exekútor vydá Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úradu trov starej exekúcie a toto zašle oprávnenému až po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., má to za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy, toto však nemôže skúmať tunajší súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a námietky proti paušálnym trovách starej exekúcie sú neprípustné. V prípade, ak by si exekútor uplatňoval nárok na úhradu paušálnych trov starej exekúcie aj v prípadoch, keď mu nepatria (napr. v prípade, ak oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie po lehote uvedenej v § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.), vystavoval by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, resp. trestného stíhania. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z. pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto špecifického exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie
s výzvou na úhradu trov starej exekúcie sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musí byť splnená podmienka zaslania v zmysle § 5 ods. 3 zákona.
24. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vyporiadať sa s tým, že námietky oprávneného sú nedôvodné a neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku exekútora na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Na základe uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3Er/106/2009-27 zo dňa 17.02.2021 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C.s.p.).