Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoCsp-46-2020.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/46/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu W. M. F., F.., so sídlom V., P. 5, C.: XX XXX XXX, zastúpeného E., so sídlom V., P. 5, C.: XX XXX XXX, proti žalovanej M. V., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom P., I. XXXX/XX, o zaplatenie 2.305,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. septembra 2020, č. k. 6Csp/187/2019-141 takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu P. V.. ako veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzavreli dňa 06.08.2015 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 2.500,- eur splatný v 60-tich mesačných splátkach po 67,30 eur. Konečná splatnosť úveru mala nastať 20.08.2020. Žalovaná riadne a včas nesplácala poskytnutý úver, do omeškania sa dostala už so splátkou splatnou 20.02.2016, ktorú zaplatila len sčasti, pričom splátku splatnú 20.03.2016 už nezaplatila v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu ju výzvou zo dňa 20.04.2016 upozornil, že jeho pohľadávka je ku dňu 19.04.2016 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a že ak ju neuhradí v lehote 15 dní od doručenia výzvy, bude oprávnený využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy a obchodných podmienok a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. List bol žalovanej odoslaný 20.04.2016. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.05.2016 žalovanej oznámil, že došlo k zosplatneniu celej pohľadávky a túto vyčíslil na 2.632,71 eur. Zásielku s listom žalovanej odoslal poštou, pričom dňa 26.04.2016 mu bola vrátená ako nedoručená. Následne zaslal žalovanej ešte predžalobnú výzvu zo dňa 27.02.2019, ktorú podal na poštovú prepravu dňa 28.02.2019. Po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila ešte jednu splátku vo výške 100,- eur a jednu splátku vo výške 50,- eur.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože uplatnené právo je premlčané , ide o právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka také právo žalobcovi priznať nemôže. Predchodca žalobcu dlh predčasne zosplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 20.03.2016 (uvedené vyplýva z upozornenia na č.l. 5, splátka predchádzajúca upozorneniu bola splatná práve 20.03.2016). Preukázané bolo aj dodržanie zákonného postupu podľa
§ 53 ods. 9 OZ, a to predchádzajúce upozornenie spotrebiteľa na využitie tohto práva. Premlčacia doba je 3-ročná, v zmysle § 103 OZ začala plynúť najneskôr 20.03.2016 a uplynula 20.03.2019. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica 25.03.2019. Uplatnený nárok je preto premlčaný a žalobcovi ho nemožno priznať.
4. Pri posúdení otázky začatia plynutia premlčacej doby, mal súd prvej inštancie za to, že rozhodným dátumom pre začiatok plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch v prípade zosplatnenia dlhu podľa § 565 OZ je splatnosť tej splátky, ktorá je rozhodná pre uplatnenie zosplatnenia. Nie je podstatné, kedy došlo k zosplatneniu, ale pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je podstatné, pre nezaplatenie ktorej splátky k zosplatneniu došlo. K začiatku plynutia premlčacej doby dochádza v súlade s § 103 OZ skôr, ako dôjde k splatnosti celej pohľadávky. Splátkou, ktorá predčasnú splatnosť vyvolala, je buď prvá splátka, pri ktorej došlo k omeškaniu a vo vzťahu ku ktorej trvalo omeškanie najmenej tri mesiace, alebo splátka, ktorú ako rozhodnú označí veriteľ vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, respektíve pri ktorej z takejto výzvy vyplýva, že je rozhodujúcou splátkou. Súd prvej inštancie sa priklonil k druhej z možností, pretože pre účinky podľa § 565 OZ sa vyžaduje aktívny úkon veriteľa. Ide pritom o právo veriteľa takýto úkon urobiť, nie o povinnosť. Toto právo sa môže rozhodnúť využiť aj neskôr ako po troch mesiacoch od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ak omeškanie pokračuje aj v prípade ďalších splátok (vo vzťahu k skorším splátkam sa pritom uplatní premlčacia doba samostatne). Ak tak urobí neskôr, po troch mesiacoch od splatnosti niektorej z ďalších omeškaných splátok, pričom výslovne túto splátku v upozornení uvedie, prípadne z upozornenia táto splátka implicitne vyplýva, potom by sa podľa názoru konajúceho súdu účinky tohto úkonu mali odvíjať práve od tej splátky, ktorá je v právnom úkone veriteľa označená, alebo pri ktorej je zrejmé, že je to splátka rozhodná pre zosplatnenie. V tomto spore však zodpovedanie tejto otázky nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože pri oboch spôsoboch posúdenia rozhodnej splátky je uplatnený nárok nepochybne premlčaný. Rozhodnou splátkou totiž nemohla byť splátka, ktorej splatnosť by nastala neskôr ako 20.03.2016, čo je splátka časovo predchádzajúca dátumu, ku ktorému predchodca žalobcu žalovanú upozornil na uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie. Premlčacia doba teda nemohla uplynúť neskôr ako 20.03.2019, pričom žaloba bola podaná až 25.03.2019. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 54a, § 879v, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP.
5. K výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie citoval ust. § 162 ods. 1 písm. b), § 162 ods. 3 CSP a uviedol, že ust. § 54a Občianskeho zákonníka považoval za súladné s Ústavou SR, Ústavný súd SR doposiaľ nevyslovil, že by toto ustanovenie bolo v rozpore s Ústavou SR, a preto nebol dôvod aplikovať ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že sa zaoberal tvrdeniami žalobcu o protiústavnosti tohto ustanovenia a tvrdením, že súd jeho aplikáciou porušil povinnosť byť nestranný a výrazne tak pomohol jednej strane, ktorá nebola v spore aktívna. S takýmto posúdením žalobcu sa nestotožnil a dôvodil, že z formálneho hľadiska nemôže byť aplikácia žiadneho právneho predpisu porušením princípu nestrannosti, pretože každý právny predpis uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky je všeobecne záväzný, to znamená, že je záväzný v rovnakom rozsahu pre žalobcu, ako aj pre žalovanú, aj pre súd. Nestrannosť znamená, že rozhodujúci sudca nie je zaujatý a nemá záujem na výsledku konania. Poukazuje na odsek 24 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého predmetom konania o súlade s právom na nestrannosť by mohla byť norma, ktorá by deformovala garancie, ktoré vylučujú osobný záujem sudcu na výsledku konania, ale nie norma, ktorá vzbudzuje podozrenie z toho, že hmotnoprávne či procesnoprávne preferuje jednu stranu súkromnoprávneho vzťahu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka za porušujúce princíp nestrannosti súdu a z tohto dôvodu nevidel opodstatnenie návrhu na prerušenie konania. Dôvod na prerušenie konania nevidel ani z dôvodu možného podozrenia na procesnoprávne preferovanie jednej strany súkromnoprávneho vzťahu. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka sa totiž nevzťahuje len na spotrebiteľa, ale rovnakú ochranu v podobe účinkov nie nepodobných preklúzii (nemožnosť vymáhať / bez výslovnej potreby namietania takej skutočnosti/) dopadá aj na dodávateľa (ak by si nároky voči nemu uplatňoval spotrebiteľ). Samotná skutočnosť, že štatisticky častejšie si nároky uplatňujú dodávatelia voči spotrebiteľom, nie naopak, sama osebe nespôsobuje vznik nerovnosti ich postavenia pri aplikácii sporného ustanovenia Občianskeho zákonníka (na rozdiel od Ústavným súdom zrušeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne odvolací súd konanie preruší do doby, kým sa nerozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a dôvodil, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodol, ak sa nesplní niektorá splátka, že veriteľ môže uplatniť zosplatnenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu, ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku. V danej veci mohla byť mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená pre nesplnenie splátky, ktorá bezprostredne vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzala - v danom prípade splátky splatnej dňa 20.04.2016. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. § 103 plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Z tohto dôvodu považuje súdny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka za nesprávny. Takýto výklad by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané, avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol premlčaný, nakoľko by plynutie premlčacej doby splátok splatných od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bolo posunuté o niekoľko mesiacov dozadu, t.j. splátka úveru splatná napr. dva mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by sa premlčala neskôr ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo považuje za absurdné. V danej veci jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 16.05.2016 v súlade s ust. § 565 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2016, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť, nakoľko svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 16.05.2016 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky a keďže žaloba bola podaná dňa 25.03.2019 uplatnil svoj nárok na súde pred uplynutím premlčacej doby. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Mal za to, že uvedené zákonné ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania v ust. § 54a Občianskeho zákonníka nie je v súlade s Ústavou SR, podal návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR a konanie sa vedie pod evidenčným číslom spisu 1XXX/XXX0. Z tohto dôvodu sa nestotožnil s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek uvedenému konaniu na vec aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka a má za to, že mal postupovať podľa § 162 ods. 1 CSP a konanie prerušiť až do rozhodnutia Ústavným súdom o podanom návrhu.
7. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené, sa písomne k nemu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
9. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 06.08.2015 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 2.500,- eur splatný v 60-tich mesačných splátkach po 67,30 eur, konečná splatnosť úveru mala nastať 20.08.2020. Listom zo dňa 19.04.2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ku dňu 19.04.2016 je pohľadávka veriteľa viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a ak ju neuhradí v lehote 15 dní, bude oprávnený využiť ust. § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. List bol žalovanej odoslaný dňa 20.04.2016. Listom zo dňa 16.05.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že došlo k zosplatneniu celej pohľadávky, ktorú vyčíslil na sumu 2.632,71 eur. 11. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúca prvá omeškaná splátka, ale splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke, teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.
12. Citované ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka viaže začiatok premlčacej doby na dátum zročnosti práve tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napríklad pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k podstatnému sťaženiu možností veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Tento výklad teda síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však došlo v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ust. § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).
13. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver tak, ako tomu je v danom prípade, bol veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu dlhu, k čomu v danom prípade došlo listom zo dňa 16.05.2016. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci k ochrane veriteľa. V posudzovanom prípade z dôvodu porušenia zmluvy o úvere zo dňa 06.08.2015 veriteľ úverovú pohľadávku k 16.05.2016 predčasne zosplatnil v celom rozsahu a zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z uvedenej výzvy na úhradu dlžnej sumy nevyplýva, pre ktorú splátku bol dlh zosplatnený. Zosplatneniu dlhu predchádza upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.04.2016 (dátum podania 20.04.2016 - viď č. l. 5), v ktorej veriteľ uvádza, že v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanú upozorňuje, že ku dňu 19.04.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 234,80 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 192,05 eur, poplatkov vo výške 36,15 eur a poistné 6,60 eur. Z uvedeného upozornenia je zrejmé, že pokiaľ mesačné splátky žalovaného boli splatné vždy ku 20. dňu v mesiaci, dňa 19.04.2016 boli splatné splátky 20.01.2016, 20.02.2016, 20.03.2016 (3 splátky po 64,- eur = 192,- eur), splátka ku dňu 20.04.2016 splatná nemohla byť a ani sa jej výzva právneho predchodcu
žalobcu týkať nemohla. Aby došlo k platnému zosplatneniu, musí k zosplatneniu dôjsť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom zosplatneniu musí predchádzať upomienka s upozornením na možnosť zosplatnenia tak, ako je upravené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade boli splnené predpoklady pre platné zosplatnenie dlhu, veriteľ zosplatnil dlh v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Platnosť zosplatnenia sporové strany nespochybňovali. Aby veriteľ mohol dlh zosplatniť, musel v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať tri mesiace od splatnosti nezaplatenej splátky a až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky mohol pristúpiť k zosplatneniu dlhu k 16.05.2016. Nakoľko dlh bol zosplatnený dňom 16.05.2016, trojmesačná lehota požadovaná ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula vo vzťahu k splátke splatnej najskôr dňa 20.01.2016 (tri mesiace uplynuli 20.04.2016) a zosplatnenie mohla vyvolať najneskôr splátka splatná dňa 20.03.2016 (nie splátka splatná dňa 20.04.2016, ako tvrdil žalobca). Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu mohlo dôjsť najneskôr pre nezaplatenú splátku splatnú 20.03.2016 a nakoľko žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu až návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.03.2019, je jeho nárok premlčaný.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli odvolateľom vecne spochybnené.
15. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namietal i nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým jeho návrh na prerušenie konania s poukazom na ust. § 162 CSP zamietol a domáhal sa (alternatívne) vydania rozhodnutia o prerušení odvolacieho konania do doby rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR.
16. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
17. Podľa § 389 ods. 2 CSP , ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
18. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP nevyhovel, pretože ust. § 54a Občianskeho zákonníka nepovažoval za rozporné s Ústavou SR a jej čl. 46 ods. 1, ktoré rozhodnutie odvolací súd považuje za správne a nezistil dôvod pre postup podľa citovaného zákonného ustanovenia § 389 ods. 2 CSP.
19. K návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu, že na Ústavnom súde sa vedie konanie o súladnosti § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/209/2020 zo dňa 21.04.2021, z ktorej vyplýva, že sa s argumentáciou, že zavedením osobitnej právnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv podľa § 54a Občianskeho zákonníka dochádza k zásahu do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu, nestotožňuje. Ustanovenie § 54a bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 343/2018 Z. z. ako reakcia na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. februára 2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 - 60, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu je základným cieľom tejto právnej úpravy vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka), pričom v tomto prípade je zároveň vylúčená kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Zároveň podľa dôvodovej správy je možné využiť na zabezpečenie takéhoto, ešte nepremlčaného, záväzku všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného práva (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Daná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd je toho názoru, že žalobca namieta rozpor s právom na súdnu ochranu neoprávnene, a preto jeho návrh na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP s prihliadnutím na názor najvyššej súdnej autority zamietol.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).