Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoCsp-3-2021.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom R. XX, P., proti žalovanej: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, K. X., o zaplatenie 7.217,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 22Csp/60/2019-139 zo dňa 18. augusta 2020, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 50,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2019 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 22Csp/60/2019-139 zo dňa 18. augusta 2020 zrušuje a konanie vo veci z a s t a v u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti o zaplatenie 390,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2019 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu za použitia ust. § 132 ods. 2 CSP ako nedôvodnú zamietol. Mal preukázané, že dňa 23.05.2015 na základe „Žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro“ došlo medzi L. G. P., a.s. a žalovanou k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec v sume 3.600,- eur so štandardnou mesačnou splátkou v sume 120,- eur. Predmetnú vec prejednal z vecného hľadiska, nakoľko mal za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (7.217,30 eur s príslušenstvom), ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol v súvislosti s používaním kreditnej karty na základe presne definovanej zmluvy s určením dátumu, ku ktorému bol zostatok vypočítaný) a dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predložených listinných dôkazov (bez prezentovania skutkových tvrdení) nebolo v zmysle úpravy CSP možné. Konštatoval, že žalobcu márne vyzval na doplnenie skutkových tvrdení a následne vo veci nariadil termín pojednávania na 18.08.2020, ktorého sa žalobca nezúčastnil, a tým stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť úspech v spore. Návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie posudzoval v zmysle ust.§ 282 a nasl. v spojitosti s prejavom žalovanej, ktorá chcela dlh splatiť, pričom v tomto nevidel dostatok vážnosti vôle spotrebiteľky. Mal za to, že pokiaľ žaloba neobsahovala dostatok informácií na posúdenie výšky dlhu, potom táto nemohla byť dostatočne zrozumiteľná ani pre spotrebiteľa. Uznanie nepovažoval za účinné
a to pre nedostatok vedomosti o žalovanom nároku. Iba „chcenie“ žalovanej zaplatiť dlh nemohol vziať za základ rozhodnutia pre uznanie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
2) Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.777,30 eur spolu s príslušenstvom a konanie v časti o zaplatenie 200,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastaví s poukazom na späťvzatie žaloby v tejto časti, z dôvodu čiastočných úhrad žalovanej (zo dňa 19.05.2020, 15.06.2020, 14.07.2020, 14.08.2020) vo výške 50,- eur. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP, keď pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovanej na pojednávaní a na jeho návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 16.03.2020 uviedla, že má záujem dlh splácať v splátkach po 50,- eur. Z jej vyjadrenia, že chce dlh splatiť v splátkach, nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom sporu, žalovaná uznala. Uviedol, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav. Na základe uvedeného súd mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pričom uvedené je vylúčené aj v odvolacom konaní.
3) K podanému odvolaniu žalovaná uviedla, že so žalobcom má uzatvorenú dohodu o splátkach vo výške 50,- eur mesačne, ktoré uhrádza.
4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby (v časti sumy 50,- eur uhradenej 14.08.2020, nakoľko úhrady zaplatené 19.05.2020, 15.06.2020, 14.07.2020 zohľadnil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne o zaplatenie sumy 50,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2019 do zaplatenia zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6) Predmetom sporu, po čiastočných úhradách zo strany žalovanej, ostala suma 6.777,30 eur s príslušenstvom. Žalobca túto pohľadávku uplatňoval voči žalovanej titulom spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 23.05.2015, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú na tom základe, že žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z uvedeného dôvodu nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, keďže žaloba nemohla byť dostatočne zrozumiteľná ani pre spotrebiteľa. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku v súlade s návrhom žalobcu, pretože žalovaná nárok uznala, keď uviedla, že chce splatiť dlh v splátkach. Na základe uvedeného preto súd nemal v danej veci skúmať skutkový stav.
7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací dáva do pozornosti, že súdu vyplýva zo zákona povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej strane sporu, ochranu, čo znamená, že súd je oprávnený a povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku. Aby tak súd mohol urobiť, musí žalobca v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti s poukazom na jednotlivé dôkazy.
8) Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v prejednávanej veci, keď žalobca skutkové tvrdenia nahradil odkazom na pripojené listiny. Podľa § 132 ods. 2 CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností (v žalobe) nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a podľa § 295 CSP v spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.
9) V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 7.217,30 eur spolu s príslušenstvom, predstavujúci súhrn debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku). K žalobe pripojil okrem iného aj výpisy z kreditnej platobnej karty. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP výzvou zo dňa 22.01.2020 na doplnenie skutkových tvrdení, avšak bezúspešne. Súd vo veci nariadil aj pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Uplatnený nárok žalobcu preto zostal nešpecifikovaný, čo do jednotlivých čiastkových nárokov (z ktorých nárok pozostáva a ich výpočtu). Čiastkové nároky neboli odôvodnené ani čo do ich vzniku, ani momentu, kedy vznikli.
10) Pokiaľ žaloba neobsahovala dostatočné skutkové odôvodnenie, v dôsledku čoho nebolo súdu zrejmé, z čoho žalovaný nárok pozostáva, tento nárok už vôbec nemohol byť zrejmý spotrebiteľovi. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v danom prípade absentovala vedomosť žalovanej o nároku a o dôvodnosti jeho výšky, z ktorého dôvodu tento nárok nemohol byť ňou ani účinne uznaný.
11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď mala v odvolacom konaní úspech, zo spisového materiálu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).