Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 551/2026
PDF · 135.92 KB
No categories available
II. ÚS 551/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , t. č. v , proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0T/8/2026 z 30. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 11. augusta 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 0T/8/2026 z 30. marca 2026.
2. Sťažovateľ v nej žiada o preskúmanie namietaného trestného rozkazu, keďže trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, ktorý mu bol uložený za spáchanie trestného činu krádeže, považuje za neprimeraný, dôvodiac, že v špecifikovanej predajni odcudzená vec mala podľa jeho vyjadrenia hodnotu iba 2,9 eur a navyše ju mal „obratom vrátiť a zaplatiť“.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Ústavný súd poukazuje v úvode na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práv, je preto nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená pred podaním ústavnej sťažnosti [pozri čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 1 a 2 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].
4. Platná právna úprava trestného konania umožňovala sťažovateľovi napadnúť namietaný trestný rozkaz odporom, o čom bol sťažovateľ riadne v namietanom trestnom rozkaze poučený.
5. Z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že možné porušenie základných práv obvineného v súdnom trestnom konaní je v reťazci subsidiarity preskúmavané prostredníctvom korekčných procesných mechanizmov súdneho konania (teda využitím práva na súdnu ochranu), keď k uznaniu viny zo spáchania trestného činu môže dôjsť len zo strany všeobecného súdu (IV. ÚS 212/2022). Ústavný súd totiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie všeobecného súdu v trestnoprocesnej inštančnej postupnosti ich rozhodovania (pozri napr. IV. ÚS 80/2022). Taká právomoc predchádza právomoci ústavného súdu s výnimkami odňatia osobnej slobody väzbou, prípadne generálneho majetkovo-invazívneho opatrenia (zaistenie majetku obvineného), resp. prieskumu porušenia základných práv rozhodnutiami a opatreniami v trestnom konaní proti osobám, ktoré nie sú v tomto konaní obvinenými.
6. Sťažovateľ mal k dispozícii účinný procesný prostriedok, ktoré mu zákon poskytoval na ochranu jeho práv, vyčerpanie ktorého je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená pred podaním ústavnej sťažnosti (pozri čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ však uvedený prostriedok nevyužil a citovanú podmienku nesplnil.
7. S ohľadom na uvedené závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu