Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 583/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky SPP – distribúcia, a.s., Plátennícka 2, Bratislava, zastúpenej Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Dolné Rudiny 8, Žilina, proti uzneseniam Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -283 z 19. marca 2026 a č. k. -300 z 11. mája 2026 (v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. mája 2026) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 5. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k. -283 z 19. marca 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie VSÚ“) a č. k. -300 z 11. mája 2026 (v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. mája 2026) (ďalej len „napadnuté uznesenie sudcu“). Navrhuje napadnuté uznesenie sudcu zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a domáha sa priznania finančného zadosťučinenia 2 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením VSÚ uložil sťažovateľke (ako žalobcovi) povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 4 735,23 eur. Proti napadnutému uzneseniu VSÚ sťažovateľka podala sťažnosť. Namietala nehospodárnosť a neúčelnosť úkonov právnej služby – vyjadrení podaných 8. augusta 2024

a 26. februára 2025 a porád uskutočnených 5. júna 2024, 7. augusta 2024, 16. októbra 2024 a 13. decembra 2024. Tiež vo vzťahu k porade uskutočnenej 7. augusta 2024 namietala priznanie odmeny v plnej výške (podľa sťažovateľky mala byť priznaná len v polovičnej sume). Zároveň poukázala aj na nesprávne určenie sadzby dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za úkony vykonané v roku 2024.

3. O sťažnosti sťažovateľky okresný súd rozhodol napadnutým uznesením sudcu tak, že ju zamietol. Dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené správne. Už uvedené úkony právnej služby, ktorých účelnosť sťažovateľka namietala, posúdil ako účelne vykonané, pričom vo vzťahu ku všetkým namietaným úkonom odôvodnil, z akého dôvodu dospel k záveru o ich účelnosti. Pri namietanej výške priznanej odmeny za úkon uskutočnený 7. augusta 2024 poukázal na to, že ide o zrejmú nesprávnosť v písaní, avšak táto sa neodrazila v matematickom výpočte náhrady trov konania. Uplatnenú sadzbu DPH okresný súd odvodil od jej účinnosti k dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (5. marca 2026).

II. Argumentácia sťažovateľky

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že priznanie nároku na náhradu trov konania za ďalšie porady s klientom v takej právne nenáročnej veci porušuje jej ústavné práva. Argumentuje, že okresný súd neskúmal a neposudzoval dôvodnosť a najmä účelnosť protistranou uplatnených trov konania. Následne v rámci namietaných porád bližšie vo vzťahu ku každej z nich rozvinula, prečo podľa jej názoru nebola tá-ktorá porada vykonaná účelne a prečo ju tak nie je možné vyhodnotiť ako účelný a nevyhnutne vykonaný procesný úkon. Podľa sťažovateľky ani v jednom prípade nenastali mimoriadne okolnosti, ktoré by si vyžadovali vykonanie týchto ďalších porád, nedošlo k zmene postoja protistrany ani k žiadnemu zvratu v konaní. Závery uvedené v napadnutých uzneseniach považuje za logicky neudržateľné, zmätočné a arbitrárne.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutými uzneseniami VSÚ a sudcu.

III.1. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením VSÚ:

6. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky napadnutým uznesením VSÚ, ústavný súd poukazuje na , z ktorého vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv.

8. V predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľka mala možnosť podať proti napadnutému uzneseniu VSÚ sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením sudcu, v ktorého právomoci bolo preskúmanie všetkých jej námietok.

9. V tejto časti bolo preto ústavnú sťažnosť potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa v spojení s .

III.2. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením sudcu:

10. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv napadnutým uznesením sudcu, ústavný súd, zohľadňujúc sťažnostné námietky smerujúce proti rozhodnutiu všeobecného súdu o výške náhrady trov konania, považuje v prvom rade za žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania na všeobecných súdoch prislúcha zásadne týmto súdom, preto ich preskúmava iba celkom výnimočne. Rozhodovanie o trovách by mohlo dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich túto časť konania, napríklad interpretáciou a aplikáciou právnych noriem, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Na druhej strane je rozhodovanie o náhrade trov konania integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (a podľa listiny), resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93).

11. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia sudcu v kontexte sťažnostných námietok sťažovateľky. Dospel pritom k záveru, že okresný súd sa vecou riadne zaoberal a poskytol relevantné odpovede.

12. Okresný súd v bode 20 napadnutého uznesenia sudcu argumentoval, že vyjadrenie z 8. augusta 2024 bolo reakciou na vyjadrenie sťažovateľky, v ktorom predniesla skutkové okolnosti iného, paralelne vedeného konania. Tiež, že vyjadrenie z 26. februára 2025 bolo realizované na základe výzvy súdu, že žalovaná sa vyjadrovala ku skutočnostiam uvádzaným sťažovateľkou, ktoré neboli súčasťou podanej žaloby a boli nevyhnutné na jej procesnú obranu. Preto tieto procesné úkony vyhodnotil ako účelné na bránenie práva. Uvedené závery okresného súdu podľa ústavného súdu možno považovať za ústavne akceptovateľné a rozhodnutie za odôvodnené.

13. Zároveň aj vo vzťahu k úkonom právnej služby – poradám uskutočneným 5. júna 2024, 7. augusta 2024, 16. októbra 2024 a 13. decembra 2024 – okresný súd tiež dospel (v bode 21

odôvodnenia napadnutého uznesenia sudcu) k záveru o ich účelnosti. Poukázal na to, že právny zástupca žalovanej spolu s vyčíslením trov konania predložil súdu záznamy z uvedených porád podpísané žalovanou, pričom zo záznamov vyplýva aj účel, resp. predmet porád, ktorý je súladný s úkonmi vykonanými v konaní. Následne okresný súd vo vzťahu k jednotlivým uvedeným poradám uviedol aj ich účel. Z toho je zrejmé, že aj v tejto časti možno napadnuté uznesenie sudcu označiť za odôvodnené a zároveň ústavne akceptovateľné.

14. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie sudcu nevykazuje z ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa a podľa listiny, ako aj jej práva podľa dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

15. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu