Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-112-2020.pdf
PDF · 139.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 v Kežmarku takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. Z., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E. B. XX/XX, K. P., okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1/ dňa 03.06.2020 v čase približne od 14.10 hod. do 14.30 hod., počas podávania trestného oznámenia poškodenej O. Z. v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku na ulici Južná č. 1, vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania vedeného pod sp. zn. ORP-234/KK-KK-2020, ktoré podávala v procesnej pozícii svedkyne poškodenej, kričal na poškodenú O. Z. po rómsky, že ak nestiahne svoje trestné oznámenie na neho, že ju zabijú a taktiež zabijú aj jej rodinu,
2/ dňa 03.06.2020 v čase okolo 13:00 hod., v obci Veľká Lomnica, ul. E. B. Č.. XX/XX, okres Kežmarok, vulgárne nadával poškodenej O. Z., pričom jej taktiež kričal, že zbytočne do basy nepôjde, že najskôr ju zabije a až potom pôjde do basy, kde v tom čase držal v ruke sekeru, ktorú zodvihol nad hlavu, ktorú mu následne zobrala z rúk jeho manželka D. Z., čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej O. Z. dôvodnú obavu o život a zdravie,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - svedkovi,
v bode 2/ rozsudku
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona,
v bode 2/ rozsudku
prečin nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona zároveň u k l a d á obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 28.09.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 304/20/7703 - 34 na obžalovaného C. Z. a to pre dva samostatné skutky, ktoré sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré právne kvalifikovala v prípade skutku v bode 1 obžaloby ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona a skutok v bode 2 obžaloby ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný C. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a to, že je nevinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sa mu v obžalobe prokurátorky kladú za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej, výsluchom svedkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov a obsahu CD nosiča a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetko si to na neho vymysleli. V tom čase sedel doma, pil kávu a manželka varila obed. Celý čas nevyšiel z domu a to až dovtedy, kým pre neho neprišli policajti a zobrali ho na oddelenie, hoci nevedel prečo. S poškodenou a jej rodinou nekomunikuje. Sekeru doma nemá a nemal ju ani v ruke. Kúri briketami a on ani nevie rúbať drevo. Celý čas pracoval, podnikal a ešte aj teraz pracuje. Predtým s poškodenou O. Z. konflikt nemal ale po 03.06.2020 sa bál, aby na neho niečo nenarafičili. Keď videl poškodenú s rodinou v spoločnosti Whirlpool, kde pracuje ako operátor výroby, zľakol sa a dal výpoveď. Dňa 03.06.2020 sa s poškodenou vôbec nestretol. Na políciu bol v ten deň predvedený ale nevie prečo. Ani na polícii sa s poškodenou nestretol a len tam sedel a čudoval sa, prečo ho policajti zobrali. Nikdy v živote nebol na polícii a nikdy sa nebil. Na polícii len policajtom hovoril, že poškodená na neho klame, pričom nekričal a rozprával slušne. Keď poškodená vyšla von, po rómsky jej povedal, že prečo klame a čo od neho chce. Na OO PZ sedel najprv na chodbe a potom ho policajti odviedli do CPZ, kde mu povedali, že je zadržaný. On sa ich pýtal prečo lebo on nič nespravil. Celý čas sedel v CPZ a plakal. Potom mu policajti zavolali obhajcu JUDr. Z.. Neskôr ho najprv prepustili a potom znovu umiestnili do CPZ. Po celý čas poškodenú nevidel. S poškodenou a ani s jej rodinou v minulosti konflikt nemal. S manželom poškodenej sú bratanci ale veľmi sa nestretávajú. Keď bol po prvom skutku prepustený zo zadržania, nešiel domov lebo sa mu vyhrážali, že keď pôjde domov, tak ho zabijú a že mu rozbijú auto. Nevie však povedať, kto sa mu mal vyhrážať. Potom ho zase zadržali policajti lebo potrebovali niečo dopísať a už ho nepustili. Bál sa o svoj život lebo má aj deti.
Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj na odročenom hlavnom pojednávaní.
Hoci svedkyňa - poškodená O. Z. vo vzťahu k osobe obžalovaného uviedla, že je to bratanec jej manžela, odmietla vypovedať z dôvodu, že matka aj otec obžalovaného sa jej vyhrážali, že uvidí, čo bude, že ich syn nepôjde zbytočne do väzenia. Z tohto dôvodu sa bojí a preto odmieta vypovedať. Pretože uvedená skutočnosť nie je dôvodom na odopretie výpovede v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, súd prečítal jej výpovede vrátane konfrontácie z prípravného konania a to za podmienok uvedených v
§ 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku, pretože táto svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odmietla vypovedať.
Svedkyňa - poškodená O. Z. v prípravnom konaní dňa 03.06.2020 vypovedala, že varila polievku a išla pre varešku ku švagrine. Obžalovaný otvoril dvere, zobral sekeru, zdvihol ju nad hlavu a povedal, že nepôjde zbytočne do basy, kým ju nezabije a vulgárne jej nadával. Jeho manželka od neho zobrala sekeru. Sekera mala hnedé drevené porisko a čierne ostrie. Svedkyňa - poškodená utiekla domov a telefónom zavolala políciu. Uvedené sa malo stať okolo 13.00 hod. Svedkyňa - poškodená nevie, prečo obžalovaný vyšiel von a vyhrážal sa jej. Keď vyšiel von, na ulici nikto nebol. Potom začala kričať manželka obžalovaného a zbehla sa tam celá osada. Keď na policajnej stanici podávala trestné oznámenie, tak na ňu obžalovaný po rómsky kričal, že ak ho nestiahne, tak ju zabije. Tak isto sa jej vyhrážala aj jej rodina. S obžalovaným v minulosti konflikty nemali. Keď uvidela vo dverách obžalovaného, stála od neho asi jeden meter. V tom čase išla od švagrinej P. Z. a keď predchádzala okolo domu obžalovaného, ten otvoril dvere, ktoré boli predtým zavreté. Vtedy stál obžalovaný rovno v dverách. Podľa svedkyne - poškodenej má obžalovaný dvojizbový dom a cez okno kuchyne ju mohol vidieť. Pretože na ulici v tom čase nikto nebol, nekričala o pomoc.
Táto svedkyňa - poškodená v prípravnom konaní dňa 05.06.2020 vypovedala, že keď bola dňa 03.06.2020 podať trestné oznámenie na obžalovaného, ten jej na polícii povedal, že čo to robí, nech stiahne to oznámenie, že inak príde jeho rodina a ju a aj jej rodinu pozabíjajú. Obžalovaný bol v tom čase na chodbe za mrežami a ona sedela na lavičke na druhej chodbe. V tom čase tam boli prítomní policajti a tí mu povedali, aby bol ticho a aby nič nehovoril. Policajtom povedala, čo jej obžalovaný hovoril. Okrem toho jej obžalovaný hovoril, že ona aj on majú deti a čo to robí. Svedkyňa - poškodená O. Z. pri konfrontácii so svedkyňou D. Z. realizovanou v prípravnom konaní dňa 17.08.2020, ktorej obsah súd v rámci dokazovania v zmysle § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku prečítal, uviedla, že obžalovaný C. Z. sa jej dňa 03.06.2020 vyhrážal so sekerou v ruke. Svedkyňa D. Z. uviedla, že svedkyňa - poškodená hovorila, že povie v ten deň na jej manžela C. Z., že ju zbil. Uvedené svedkyňa - poškodená poprela s tým, že obžalovaný v ten deň vybehol von so sekerou v ruke, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Svedkyňa D. Z. mu zobrala sekeru z ruky, na čo svedkyňa
- poškodená utekala domov a volala na políciu.
Svedkyňa D. Z., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ešte predtým, ako jej manžela odviedli policajti, svedkyňa - poškodená O. Z. prišla k oknu ich domu a povedala, že „počkaj, ja tvojho manžela dám do basy“. Potom prešla asi hodina, obžalovaný pil kávu v kuchyni, ona varila polievku a deti sedeli pri stole. Potom prišli policajti, ktorých sa opýtala, že prečo prišli a prečo berú jej manžela so sebou, na čo jej oni povedali, že ho musia zobrať na policajné oddelenie a poškodená O. Z. je už v druhom aute. Po asi dvoch alebo troch hodinách opäť prišli policajti a pýtali sa, kde majú tú sekeru, na čo im ona povedala, že môžu prehľadať dom, že sekeru nemajú, pretože kúria briketami a majú strach o deti. Preto ju v dome nedržia. Potom asi po 3 alebo 4 hodinách prišla na políciu poškodená O. Z.F., ktorú tam doviezol C. Z. a chcela to na polícii aj pred obhajcom oľutovať. Nevie, čo je policajti povedali ale poškodená hneď na to odišla. Obžalovaného dňa 03.06.2020 asi okolo 15.15 hod. pustili ale znova ho v ten deň zadržali a už ho nepustili. V ten deň rodina poškodenej O. Z. zbila jej deti. Ona zavolala políciu ale poškodená už sedela na polícii, akoby vedela, čo sa stalo. Nevie, prečo poškodená hovorila, že obžalovaného „dá do basy“. Svedkyňa tiež uviedla, že dňa 01.06.2020 alebo 02.06.2020 opitý B. Z. napadol jej dcéru. Vtedy ich policajti pustili o 03.00 hod. a doteraz to nie je doriešené. Dcére aj volali záchranku.
V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi tejto svedkyne s jej výpoveďou z prípravného konania súd prečítal časť jej výpovede z prípravného konania, kedy dňa 03.06.2020 vypovedala, že O. Z. prišla ku oknu a povedala, že volala políciu, že manžel mal sekeru a že jej manžela dá do basy. Potom začala kričať a vulgárne nadávala jej aj obžalovanému. Svedkyňa uviedla, že zabudla na túto časť výpovede a je pravda, ako vypovedala v prípravnom konaní.
Svedok B. Z., švagor poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 03.06.2020 prišiel brat obžalovaného a jeho rodina k nim, aby sa bili. Vyhrážali sa im kvôli obžalovanému. Dňa 01.06.2020 sa obžalovaného pýtal, že prečo žaloval na jeho švagra a obžalovaný sa chcel hneď biť a vyhrážal sa mu sekerou, ktorú mal v ruke a dvihol ju nad hlavu. O útoku na poškodenú nevie nič. On podával dňa 01.06.2020 trestné oznámenie na obžalovaného kvôli tomu, že sa mu obžalovaný vyhrážal so sekerou,
že keď neprestane, tak zabije jeho aj jeho švagra. Vtedy mal však vypité. S rodinou obžalovaného mal vtedy konflikt prvý krát. Zo strany rodiny obžalovaného bolo na neho podávané trestné oznámenie, lebo dcéra obžalovaného J. Z. tvrdila, že ju dokopali ale to nie je pravda. Potom na druhý deň dcéra obžalovaného toto trestné oznámenie stiahla. Jeho trestné oznámenie nebolo reakciou na toto trestné oznámenie. Obžalovaný aj dňa 01.06.2020 stál vo dverách so sekerou v ruke a vyhrážal sa mu. Bola pritom manželka obžalovaného a jeho dcéry. Tiež tam bol jeho švagor a jeho družka. Aj dňa 01.08.2020 sa mal obžalovaný synovi jeho švagra vyhrážať, že ho zabije. S poškodenou a s jej manželom o tomto prípade nekomunikoval.
Svedok Bc. O. G., príslušník OO PZ v Kežmarku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň vykonávali službu s npor. D., keď boli operačným strediskom vyslaní do obce Veľká Lomnica, E. B., kde malo dôjsť k bitke. Po príchode na miesto zistili, že sa dve rodiny verbálne napádali ale už bolo po bitke. Pokiaľ vie, tak obžalovaný aj svedkyňa - poškodená boli predvedení na OO PZ, kde sa obžalovaný C. Z. poškodenej vyhrážal, čo im povedala samotná poškodená, pretože to mal obžalovaný povedať po rómsky. To, či to je pravda, svedok uviesť nevedel. Poškodená im len stále hovorila, že: „pozrite, ako sa mi vyhráža“. Svedok si už presne nepamätá ale poškodená im hovorila, že obžalovaný jej mal povedať, že bude ďalšia bitka. Tak obžalovaný ako aj poškodená si kričali po rómsky. V tom čase poškodená sedela na lavičke v jednej miestnosti, obžalovaný v druhej miestnosti a neustále po sebe po rómsky kričali. Svedok nerozumie rómskemu jazyku. Je pravdou, že obžalovaného opakovane upozorňovali, aby bol ticho.
V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi tohto svedka z prípravného konania bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania dňa 05.06.2020, kedy svedok vypovedal, že poškodená mu povedala, že obžalovaný sa jej na chodbe vyhrážal, že keď ho policajti pustia, zabije celú rodinu. Tak im to povedala poškodená. Tiež sa jej vyhrážal, aby stiahla trestné oznámenie, pretože ona už podávala trestné oznámenie z nedele na pondelok. Stále im poškodená tvrdila, že sa jej obžalovaný vyhráža, že ju zabije a zabije celú jej rodinu. Kričal väčšinou obžalovaný, poškodená bola zväčša ticho. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda, čo vypovedal v prípravnom konaní a upravil svoju výpoveď v tom, že poškodená sa správala slušne a ticho. Kričal iba obžalovaný. K tejto výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že on nekričal, iba rozprával, že prečo poškodená klame a čo od neho chce. Nikomu neublížil.
Svedok Ľ. D., v tom čase príslušník OO PZ Kežmarok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že v tých dňoch asi 2 až 3 dni chodili do rómskej osady, lebo tam boli konflikty medzi rodinami obžalovaného a poškodenej. V ten deň tam bol s kolegom G.. Keď prišli na miesto, bol tam veľký krik a rodiny sa vzájomne napádali. S kolegom zistili, kto je najviac zapletený do incidentu a ostatných sa snažili dostať z miesta činu, aby nedochádzalo ešte k väčším napádaniam. Keď obžalovaného a poškodenú predviedli na policajné oddelenie, tak poškodenú dali sedieť ku schodom, aby nebola s obžalovaným a obžalovaný sedel na chodbe napravo od služby. Poškodená bola za rohom, aby sa nevideli. Počas toho, ako čakali na ďalšie úkony, obžalovaný stále kričal k poškodenej po rómsky. Svedok rómsky jazyk neovláda ale poškodená mu opakovane hovorila, že obžalovaný sa jej vyhráža, že ju zabije. On obžalovaného niekoľkokrát upozornil, aby bol ticho, aby sa nevyhrážal a že bude mať možnosť sa k veci vyjadriť. Obžalovaný bol ticho 2 až 3 minúty ale potom sa to znova zopakovalo. Znova kričal na poškodenú a tá im opäť hovorila, že sa jej vyhráža zabitím. Potom ukončil službu a už nevie, čo sa dialo. Obžalovaný raz kričal aj po slovensky, že nevie, prečo je tam, prečo ho zobrali a že keď ho pustia, tak ju zabije.
K tejto výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že svedok nehovorí pravdu. On len povedal, že zobrali nevinného človeka a pýtal sa poškodenej, prečo zavolala policajtov. On sa nikomu nevyhrážal a je nevinný. Je zamestnaný v Trevese a živí 6 detí.
Súd tiež na návrh prokurátora a bez námietok obžalovaného prečítal výpovede svedkov S. Z., A. Z. a Ľ. D. z prípravného konania.
Svedkyňa S. Z.F. vypovedala, že dňa 03.06.2020 asi okolo 9.00 hod. odišla z domu do Kežmarku a v Kežmarku bola aj asi okolo 13.00 hod. O udalostiach toho dňa nič nevie a nič ani nevidela. Svedkyňa A. Z. v prípravnom konaní dňa 04.06.2020 vypovedala, že dňa 03.06.2020 v čase medzi 12.00 hod. a 13.00 hod. varila doma obed, keď počula krik prichádzajúci z vonku cez okno, ktoré smeruje na cestu. Krik prichádzal od domu obžalovaného C. Z.. Preto vyšla von, aby sa pozrela, čo sa deje.
Vonku videla manželku obžalovaného a jeho dcéru ako aj ostatných z rodiny poškodenej, pričom obidve strany si vulgárne nadávali. Obžalovaného vonku nevidela a uvidela ho až potom, keď ho viedli policajti. Obžalovaného vo dverách so sekerou nevidela a ani nevie o vyhrážkach obžalovaného voči poškodenej.
Svedkyňa Ľ. D. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 03.06.2020 asi okolo 08.30 hod. odišla z domu aj s manželom, dcérou a zaťom k lekárke do Popradu. Keď sa asi okolo obeda vrátila domov a prišla k jej domu, na ulici pred ich domom bolo veľa ľudí. Z okna auta videla, ako viacerí členovia rodiny poškodenej ťahali vchodové dvere na dome obžalovaného a keď sa im ich podarilo pootvoriť, tak z vnútornej strany dverí videla, ako ich drží obžalovaný, ktorý v podstate bránil svoj dom, aby do neho nevnikli tí chlapi. Ešte počula aj videla poškodenú O. Z., ako kričala, že nahlási obžalovaného, že sa jej vyhrážal so sekerou. To ale podľa svedkyne nie je pravda, lebo obžalovaný v tom čase držal dvere a bránil svoju rodinu. Potom sa vonku chlapi naťahovali a iní zabránili ďalšej potýčke. Ona radšej s rodinou išla domov a čo sa dialo potom, uviesť nevie. Vie len, že následne prišli pre obžalovaného policajti a zobrali ho. Nevie o žiadnych problémoch medzi rodinami. Podľa nej nie je možné, aby sa v tomto čase na ulici nikto nenachádzal, lebo vždy je tam veľa ľudí. Ešte sa nikdy nestalo, aby vonku na ulici nikto nebol.
K tejto výpovedi svedkyne D. svedkyňa - poškodená uviedla, že svedkyňa klame, vtedy doma nebola a prišla na miesto, až keď už tam boli policajti a všetci ľudia kričali, čo obžalovaný spravil.
Dňa 03.06.2020 v čase od 14.10 hod. do 14.30 hod. podala svedkyňa - poškodená O. Z. trestné oznámenie do zápisnice spísanej na OO PZ v Kežmarku, v ktorom uviedla, že dňa 03.06.2020 v čase okolo 13.00 hod. išla po ulici k svojmu domu od svojej švagrinej P. Z., u ktorej si bola pre varešku. Keď prechádzala okolo rodinného domu, v ktorom býva obžalovaný, s ktorým má jej rodina dlhodobé nezhody, kedy kvôli vyhrážkam bolo dňa 02.06.2021 podané trestné oznámenie, tak sa otvorili dvere na dome obžalovaného, obžalovaný sa postavil na prah dverí a začal jej nadávať do kuriev a štetiek. Obžalovaný tiež kričal, že on zbytočne do basy nepôjde a že najskôr ju zabije. Vtedy zozadu prišla k nemu jeho manželka, ktorá mu z rúk zobrala sekeru, ktorú v nich držal a počas vyhrážok zdvihol nad hlavu. Svedkyňa - poškodená od strachu ušla domov, odkiaľ volala na políciu. V tom čase nikto na ulici nebol. Až po jeho vyhrážkach sa na ulicu zbehlo viac obyvateľov osady, ktorí sa začali medzi sebou hádať. Pretože pozná obžalovaného, má z jeho správania strach a obavy o svoj život. Vyhrážky zo strany obžalovaného na jej rodinu trvajú asi dva mesiace a ich dôvodom je žiarlivosť obžalovaného na jej švagra.
Zo zápisnice o obmedzení osobnej slobody spísanej OO PZ v Kežmarku dňa 03.06.2020 vyplýva, že obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda ako podozrivému pristihnutému pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona dňa 03.06.2020 o 13.35 hod. Zo zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa 04.06.2020 vyplýva, že v súvislosti s podozrením na spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bola obžalovanému C.F. Z. obmedzená osobná sloboda dňa 04.06.2020 o 21.10 hod. Zo zápisnice o vydaní veci spísanej dňa 03.07.2020 vyplýva, že starosta obce Veľká Lomnica Mgr. Z. B. vydal 1 ks DVD nosiča. Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného a svedkyne - poškodenej dňa 03.06.2020 v čase o 13.56 hod., resp. 13.59 hod. vyplýva, že ani u jedného z nich nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu.
Z uznesenia OO PZ Kežmarok zo dňa 27.07.2020 pod ČVS: ORP:224/KK-KK-2020 vyplýva, že poverený príslušník PZ vo veci podozrenia z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť maloletá D. Z. tým, že dňa 01.06.2020 v nočných hodinách v miestnej osade fyzicky napadla tam prítomnú J. Z. a to tak, že pristúpila k nej, keď sa nachádzala neďaleko svojho domu a začala ju ťahať za vlasy, pričom to trvalo až do príchodu ľudí z osady, ktorí ich od seba oddelili, pričom jej nespôsobila žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, túto vec odovzdal Okresnému úradu Kežmarok, odboru všeobecnej vnútornej správy. Vyšetrovateľ PZ OR PZ Kežmarok uznesením zo dňa 30.07.2020 pod ČVS: ORP-177/VYK-KK-2020 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol vec podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný a to tak, že dňa 01.06.2020 vo večerných hodinách na ulici v rómskej osade vo Veľkej Lomnici, potom ako prišiel k nemu B. Z., ktorý chcel, aby mu obžalovaný vysvetlil, prečo sa vyhráža, prečo nadáva a prečo chce biť jeho švagra O. Č., mu mal obžalovaný začať kričať, že on sa jeho rodiny nebojí a všetkých ich zbije, pričom mal vziať zo svojho domu sekeru, s ktorou sa mal vyhrážať, že ich zabije, pričom nikomu neublížil, kde sa následne zbehlo veľa ľudí, ktorí sa začali hádať.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, kedy mu rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.09.2007, sp. zn. 7T 53/2007 bol za spáchanie subvenčného podvodu podľa § 250b Trestného zákona účinného do 31.12.2005 uložený peňažný trest vo výške 5.000,- Sk, ktorý obžalovaný zaplatil, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Iné odsúdenia obžalovaný v odpise evidované nemá. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od 09.09.2015 do spáchania prejednávaného skutku bol obžalovaný 13 krát postihnutý za priestupky, pričom v 11 prípadoch sa jednalo o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch alebo o priestupky v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Naposledy bol dňa 11.05.2020 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý spáchal tak, že dňa 11.05.2020 v čase o 21.50 hod. vulgárne vynadal svojej manželke D. Z.j, za čo bol postihnutý pokutou. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej v prípravnom konaní obcou Veľká Lomnica vyplýva, že obžalovaný je ženatý a má 9 detí. U obžalovaného neevidujú žiaden priestupok. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 05.08.2020, v ktorom obžalovaný v prejednávanej trestnej veci vykonával väzbu, nevyplývajú žiadne negatívne poznatky o správaní sa obžalovaného, ktorý počas výkonu väzby disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol.
Súd na hlavnom pojednávaní prehral aj záznam DVD nosiča, ktorý obsahuje štyri kamerové záznamy z kamery umiestnenej v miestnej rómskej osade z času, kedy sa stal prejednávaný skutok. Ako k záznamu uviedol obžalovaný, jeho dom je na „hlavnej ceste“ vpravo za veľkým domom bez strechy a za ním je zaparkované jeho auto. Vchod do jeho domu však nevidno. Svedkyňa - poškodená uviedla, že veľký biely dom v popredí je dom jej svokry. Jej dom na zábere nie je lebo sa nachádza v uličke naľavo mimo záberu kamery. Ona prechádzala okolo domu obžalovaného len v malej časti hlavnej ulice a potom hneď odbočila uličkou k svojmu domu. Podľa nej stál obžalovaný vo dverách, ktoré nie je na zábere vidieť. Je podľa nej ale vidno, že sa na mieste pohybujú prevažne ženy s deťmi. Na prehratých záberoch nie je vidieť dom a ani vchod do domu obžalovaného a nie je možné z postáv na zábere rozoznať osobu poškodenej. Je potom vidno opakované zhlukovanie sa ľudí na mieste a príchod policajnej hliadky. Obžalovaného a ani poškodenú nie je možné v čase skutku na záberoch identifikovať.
Súd odmietol návrh obhajcu na pripojenie vyšetrovacích spisov týkajúcich sa konaní na podklade trestných oznámení, pretože obsah týchto rozhodnutí z prípravného konania v týchto veciach bol na hlavnom pojednávaní oboznámený a tento stav a obsah rozhodnutí je z pohľadu súdu postačujúci na rozhodnutie v prejednávanej trestnej veci. Nie je pritom potrebné skúmať spôsob právoplatného skončenia uvedených trestných vecí alebo ich aktuálny stav.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré umožňujú súdu spoľahlivo vysloviť záver o tom, aké skutky sa stali, či sú tieto skutky trestnými činmi v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akými a či tieto skutky spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie o treste. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z informácii vyplývajúcich z každého dôkazu jednotlivo avšak zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, ktoré spoločne jednotlivé dôkazy vytvárajú. Na základe vyššie uvedených dôkazov zistil nasledovné:
Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku uvedeného v bode 1 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku popieral s tým, že poškodenej O. Z. sa počas podávania trestného oznámenia nevyhrážal, len jej hovoril, že prečo klame a čo to robí, z jeho spáchania je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej O. Z., ktorá už vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 03.06.2020 podávanej v súvislosti so skutkom v bode 2 obžaloby do zápisnice uvádzala, že keď na policajnej stanici podávala trestné oznámenie, tak na ňu obžalovaný po rómsky kričal, že ak ho nestiahne, tak ju zabije. Z jej výpovede je zrejmé, že obžalovaný vyhrážku zabitím uviedol v rómskom jazyku ale poškodená opakovane počas výsluchu túto vyhrážku v súvislosti s ňou podaným trestným oznámením na osobu obžalovaného verbalizovala obom príslušníkom PZ - svedkom G. W. D., ktorí boli pri verbálnom prejave obžalovaného prítomní a ktorí vo svojich výpovediach zhodne potvrdili výpoveď poškodenej, že obžalovaný opakovane niečo po rómsky kričal a poškodená ich opakovane upozorňovala na to, že sa jej vyhráža zabitím v súvislosti s trestným oznámením. Hoci obaja svedkovia nerozumejú rómskemu jazyku a vychádzali len z toho, čo im tlmočila svedkyňa - poškodená, už z verbálneho prejavu obžalovaného formou hlasného kriku možno vyvodiť, že tento mohol mať charakter vyhrážok, čo len nepriamo potvrdzuje výpoveď poškodenej O.
Z., u ktorej nebol zistený motív, pre ktorý by si mala obsah slovného útoku vymyslieť. Obaja policajti vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili hlasný krik zo strany obžalovaného, čím podľa názoru súdu vyvrátili jeho obranu v tom, že on vtedy vôbec nekričal ale len slušne rozprával, resp. že poškodenú v ten deň na obvodnom oddelení ani nevidel. Uvedené tvrdenia obžalovaného vyvrátené nezainteresovanými svedkami G. W. D. len potvrdzujú názor súdu o účelovosti tohto tvrdenia obžalovaného, ktoré možno považovať za súčasť jeho legitímnej avšak neúčinnej obrany. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť časť výpovede svedka D., ktorý rovnako tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že raz obžalovaný po slovensky kričal na chodbe, že nevie, prečo tam je a že keď ho pustia, tak poškodenú zabije. Uvedené len potvrdzuje názor súdu o pravdivosti tvrdení poškodenej, že obžalovaný sa jej počas podávania trestného oznámenia po rómsky vyhrážal, že ak nestiahne trestné oznámenie na neho, že ju zabije a taktiež zabije aj jej rodinu. Uvedené priame ako aj nepriame dôkazy, ktoré súd takto vyhodnotil, vedú súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutku v bode 1 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný. Neboli zistené žiadne skutočnosti a neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by závery vyplývajúce z vyššie uvedených dôkazov vyvracali alebo vinu obžalovaného spochybňovali. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania tohto skutku.
Obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním, hrozbou násilia, za ktorú je nutné považovať vyhrážku smrťou, nútil poškodenú, aby niečo konala, teda stiahla trestné oznámenie, ktoré na neho podala v súvislosti s prečinom nebezpečného vyhrážania konaní pod sp. zn. ČVS: ORP-234/KK-KK-2020. Tohto činu sa obžalovaný dopustil voči poškodenej, ktorá bola v procesnom postavení svedka a v súvislosti s týmto jej postavením, a teda boli naplnené pojmové znaky osobitného kvalifikačného pojmu - chránenej osoby, za ktorú Trestný zákon v ustanovení § 139 ods. 1 písm. i) považuje aj svedka, ktorým poškodená O. Z.Á. v tom čase bola a konanie obžalovaného súviselo práve s týmto jej postavením tak, ako je to vyjadrené v skutkovej vete tohto skutku. Obžalovaný týmto svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana slobodnej vôle človeka a ochrana pred nebezpečnou formou vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Obžalovaný je aj vo vzťahu k druhému skutku skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku usvedčovaný výpoveďou svedkyne - poškodenej, ktorá konzistentne tak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 03.06.2020 ako aj v podanom trestnom oznámení podrobne a bez rozporov opísala správanie sa obžalovaného tak, ako je zachytené v tejto skutkovej vete. Súd tiež uveril svedkyni - poškodenej, že pri skutku nebol nikto iný prítomný. Po prvé preto, že hoci sa skutok odohral pred vchodom do domu obžalovaného, ktorý je na „hlavnej ulici“, uvedené slovné vyhrážanie mohlo byť z časového hľadiska počítané rádovo v sekundách. Aj na kamerových záberoch z ulice je zrejmé, že hoci sa na nej stále niekto pohybuje, nemuselo ku skutku dôjsť nutne v okamihu, keď bol niekto z obyvateľov rómskej osady v blízkosti obžalovaného a poškodenej. Po druhé je z výpovede poškodenej zrejmé, že obžalovaný ani nevyšiel z vchodových dverí, teda pre iné osoby nemusela byť jeho osoba viditeľná. Súd vzhľadom na výpoveď svedka B. Z., že sa mu mal deň predtým tiež obžalovaný vyhrážať so sekerou v ruke, považuje súd obranu obžalovaného podporovanú výpoveďou jeho manželky, že doma nemajú sekeru a nevedia ani rúbať drevo za účelovú. Nie je pritom podstatné, ako sa formálne procesne skončilo trestné konanie začaté na podklade trestného oznámenia B. Z. voči obžalovanému, lebo pre súd v prejednávanej veci je podstatný fakt, že obžalovaný deň pred skutkom mal k dispozícii vo svojom dome sekeru. Aj motív konania obžalovaného podporuje verziu svedkyne - poškodenej o udalostiach dňa 03.06.2020 pred domom obžalovaného. Svedok D. vypovedal, že už dva alebo tri dni predtým opakovane chodili do osady a riešili konflikty medzi rodinami obžalovaného a svedkyne - poškodenej. Preto aj konanie obžalovaného je len pokračovaním, resp. vyústením predchádzajúcich konfliktov medzi rodinami, ktoré napokon viedli k trestným oznámeniam datovaným tesne pred skutkom. Obžalovaný svoju vinu popieral s tým, že vonku vôbec nebol a jeho výpoveď podporuje aj jeho manželka D. Z.. Uvedené tvrdenie obžalovaného je však vzhľadom na uvedené dôkazy nutné považovať za účelové. Svedkyňa Ľ. D. videla iba dianie po skutku, a teda je nesprávny jej záver, že obžalovaný sa ho nemohol dopustiť lebo v tom čase držal dvere. Útok na obžalovaného zo strany rodiny poškodenej sa totiž odohral až po tom, čo sa obžalovaný vyhrážal poškodenej zabitím so sekerou v ruke a to ako dôsledok tohto jeho konania.
Preto súd na základe priameho dôkazu, ktorým je výpoveď svedkyne - poškodenej a ktorý nebol v priebehu dokazovania nijako spochybnený a podporeného aj nepriamym dôkazom - výpoveďou svedka B. Z., uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento uvedený v bode 2 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný sa tam opísaným spôsobom vyhrážal poškodenej O. Z. smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť obavu o jej život a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, za ktorú možno nepochybne považovať sekeru, ktorú mal v čase vyhrážky obžalovaný v ruke a túto vyhrážku smrťou zdvihnutím sekery nad hlavu zvýraznil, a tým aj zvýšil obavu poškodenej o jej život. Obžalovaný tak v skutkovej vete opísaným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona. Preto súd uznal obžalovaného za vinného aj zo spáchania druhého skutku obžaloby pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby, ktorú považuje súd za správnu a zákonnú. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred nebezpečnou formou vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona. Na strane druhej súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, konkrétne dva trestné činy, ktoré sú predmetom prejednávanej trestnej veci /zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tiež prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona/. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností k poľahčujúcim okolnostiam 1:0, súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil o jednu tretinu dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je zločin vydierania v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle § 189 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 4 rokov až do 10 rokov. Použitie trestnej sadzby uvedeného trestného činu, ako najprísnejšie trestného, vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože súd odsudzuje obžalovaného za dva trestné činy. Z tohto dôvodu mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden je zločinom /§ 11 ods. 1 Trestného zákona/ a tieto dva trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona súd zvýšil o jednu tretinu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody u trestného činu z nich najprísnejšie trestného, ktorým je zločin vydierania v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle § 189 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada). Preto pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona a aplikácii aperačnej zásady, súd pri rozhodovaní o uložení trestu vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Použitie citovaného ustanovenia Trestného zákona prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, keď uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa s tým, že trest v zákonom stanovených trestných medziach, v tomto prípade od 6 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace, by bol pre páchateľa neprimerane prísny, pričom účel trestu by bolo možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Tieto podmienky však musia byť splnené kumulatívne. Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie spoločenskej nebezpečnosti činu a tiež brať do úvahy aj skutočnosti, na základe ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa. V rámci okolností prípadu je možné skúmať aj prípadne nižší stupeň nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, a to v prípade, keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite a to v kontexte dobrej prognózy nápravy páchateľa. Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, rodinných pomerov, starostlivosť o rodinu, jeho zdravotný stav, dĺžku trestného stíhania a podobne.
„Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.“ /uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019/.
V predmetnej trestnej veci súd zistil mimoriadne okolnosti prípadu spočívajúce predovšetkým v povahe, priebehu, intenzite a následkoch spáchaného skutku ale aj v osobe obžalovaného. Obžalovaný v oboch prípadoch opísaných v skutkoch výroku rozsudku konal pod vplyvom vzájomných rodinných konfliktov medzi jeho rodinou a rodinou poškodenej, ktoré sa dva alebo tri dni pred skutkami vystupňovali tak, že polícia musela v rómskej osade viackrát zasahovať a výsledkom týchto konfliktov boli aj trestné oznámenia podané rôznymi členmi rodín. Obžalovaný bol teda nepochybne vystavený psychickému tlaku, ktoré výsledkom boli oba tieto verbálne prejavy smerujúce voči poškodenej. Hoci teda obžalovaný formálne naplnil znaky oboch žalovaných trestných činov, nebol charakter jeho verbálnych prejavov tak intenzívny, aby bolo nutné vzhľadom na povahu týchto verbálnych útokov a ich následky na osobu poškodenej, ktorej nespôsobil väčšiu ujmu, ukladať trest vo vyššie uvedenej zvýšenej trestnej sadzbe. Pri hodnotení okolností prípadu nemožno opomenúť ani tú okolnosť, že zo strany obžalovaného sa nepochybne nejednalo o premyslené a vopred plánované konanie ale skôr o ventilovanie emócií. Súd tiež zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý bol naposledy súdne trestaný pred viac ako 13 rokmi za majetkový trestný čin a aj priestupky, ktoré má evidované, sú v drvivej väčšine priestupkami na úseku dopravy. Obžalovaný teda nie je kriminálne narušenou sobou, ktorú by bolo nutné eliminovať zo spoločnosti uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci aj na dolnej zvýšenej hranici, ktoré predstavuje trest odňatia slobody v dĺžke 6 rokov. Pri hodnotení okolností spĺňajúcich mimoriadne zníženie trestu súd zdôrazňuje aj tú okolnosť, že obžalovaný je otcom deviatich detí a z nich je živiteľom ešte šiestich detí, ktoré sú závislé na jeho zárobku a príjmoch. Obžalovaný je zamestnaný a uložením už spomenutého trestu odňatia slobody, ktorý by vzhľadom na jeho výšku musel byť vykonávaný v nepodmienečnej forme, by podľa presvedčenia súdu došlo k vážnemu narušeniu starostlivosti a výchovy o deti a tým aj k narušenia celého rodinného prostredia. Súd zdôrazňuje, že trest má byť vyvážený a má čo najmenej zasahovať rodinu obžalovaného.
Obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou a v jeho prípade je potrebné zvýrazniť výchovný a preventívny účel trestu v smere individuálnej prevencie. Obžalovaný by podľa názoru súdu mal dostať priestor a čas na to, aby si uvedomil, že takéto správanie, hoci sa ho dopustil v rozrušení, môže mať, a v tomto prípade aj malo znaky dvoch trestných činov, z ktorých jeden má povahu zločinu.
Preto súd po zhodnotení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v rozmedzí od 6 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a to vo výmere 3 rokov. Ako už súd vyššie uviedol, vzhľadom na osobu obžalovaného a prostredie, v ktorom žije a pracuje nie je výkon trestu nevyhnutný a preto súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorej dĺžka (v maximálnej výmere) zohľadňuje závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov a ním páchanú menej závažnú predchádzajúcu protispoločenskú činnosť vo forme priestupkov. Zároveň súd pri tejto výmere trestu obligatórne v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním, v rámci
ktorého mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať alebo sa uchádzať o zamestnanie. Práve zamestnanie, príjem zo zamestnania a s tým spojená starostlivosť o rodinu boli jedným z dôvodov na mimoriadne zníženie trestu. Hoci je teda obžalovaný v súčasnej dobe zamestnaný, súd považuje za potrebné, aby tento stav, kedy bude obžalovaný zamestnaný alebo si bude zamestnanie aktívne hľadať trval počas celej skúšobnej doby.
Nakoľko poškodená si náhradu škody neuplatnila, súd o škode nerozhodoval. v bode 1/ rozsudku iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - svedkovi,
v bode 2/ rozsudku
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.