Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 445/2026
PDF · 174.56 KB
No categories available
IV. ÚS 445/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej advokátkou JUDr. Ninou Haki, Budyšínska 3A, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/39/2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/39/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 824,72 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 445/2026-13 z 19. augusta 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/39/2023. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, zaviazal tento súd povinnosťou zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 10. decembra 2015 na Okresnom súde Bratislava I (neskôr Mestský súd Bratislava IV) podala sťažovateľka spolu s ďalšími dvoma žalobcami – a nebohým , do ktorého postavenia neskôr vstúpili žalobcovia v 3. až 5. rade, žalobu o náhradu škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnymi postupmi orgánov štátu proti žalovanému (Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25C/215/2015 zo 7. februára 2022 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia vrátane sťažovateľky podali 25. februára 2022 proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 6Co/39/2023-669 z 26. júna 2024 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, odvolanie žalobcov v 2. až 5. rade odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania a žalovanému proti žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
4. V záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku krajský súd nesprávne uviedol označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie žalobcov smerovalo. Sťažovateľka podaním z 1. októbra 2024 podala na krajskom súde žiadosť o opravu rozsudku. Opakovanú žiadosť podala na krajskom súde 17. júna 2025. Následne 13. februára 2026 sťažovateľka podala opätovnú žiadosť o opravu rozsudku adresovanú predsedovi krajského súdu. Krajský súd na tieto žiadosti nijako nereagoval a spomínanú chybu v záhlaví rozsudku neopravil.
5. Sťažovateľka podala 15. novembra 2024 proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo ani len postúpené dovolaciemu súdu, pretože spis sa nachádza na krajskom súde.
II. Vyjadrenie krajského súdu
6. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukázal na vyjadrenie sudkyne spravodajkyne v tejto veci, z ktorého vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn. 6Co/39/2023 z 8. septembra 2026 zamietol návrh na opravu rozsudku krajského súdu ako nedôvodný, keďže v záhlaví a ani v celom texte rozsudku krajského súdu č. k. 6Co/39/2023-669 z 26. júna 2024 sa nenachádzala chyba uvádzaná žalobcami, t. j. nesprávne označenie rozsudku, proti ktorému podali odvolanie. Predseda krajského súdu sa stotožnil s vyjadrením a ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k postupu krajského súdu v predmetnom konaní nepovažuje za dôvodnú.
7. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
8. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočného prieťahu v napadnutom konaní zo strany krajského súdu.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
10. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
11. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
12. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec mimoriadne jednoduchú, keďže v predmetnej veci bolo úlohou krajského súdu len posúdiť správnosť označenia napadnutého rozhodnutia v záhlaví rozsudku, t. j. v predmetnej veci teda už právoplatné rozhodnutie vo veci samej síce existuje, avšak neskončené preskúmavané konanie predstavuje prekážku preskúmania dovolania podaného sťažovateľkou.
13. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto v záujme ochrany svojich práv mala plné právo využiť a iniciovať posudzované konanie, avšak zároveň bola povinná aj znášať primeraný čas potrebný na rozhodnutie o svojej žiadosti.
14. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup konajúceho súdu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd nijako nerozporoval námietky sťažovateľky týkajúce sa neprimeranej dĺžky posudzovaného konania. Skutočnosť, že krajský súd o žiadosti sťažovateľky z 1. októbra 2024 podanej opakovane 17. júna 2025 a následne 13. februára 2026 rozhodol až 8. septembra 2026 (až po doručení výzvy ústavného súdu na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti v tejto veci), t. j. po približne takmer dvoch rokoch, poukazuje na neefektívny a nesústredený postup súdu v preskúmavanom konaní.
15. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedeného postupu krajského súdu v preskúmavanom konaní, ktorým nerozhodol o žiadosti sťažovateľky v primeranej lehote, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
16. Sťažovateľka ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, osobitne nijako neodôvodnila, k porušeniu označeného práva malo teda dôjsť v dôsledku nečinnosti krajského súdu v preskúmavanom konaní. Ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil, že k porušeniu tohto základného práva zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní by však mohlo dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v takomto konaní v dôsledku zbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ktorých ochrany sa domáha (III. ÚS 49/04, III. ÚS 348/05). Uvedené ale nie je prípad sťažovateľky, ktorá disponuje právoplatným rozhodnutím vo svojej veci, ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti považuje za nedôvodnú, a preto jej nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
17. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd považoval v okolnostiach danej veci za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, ktoré jej je krajský súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výroku tohto nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
V. Trovy konania
18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia (odmena za dva úkony právnej pomoci – prevzatie zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti). Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľke za dva úkony právnej služby,
a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026 sumu 15,86 eur. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu v celkovej výške 824,72 eur, ktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22 . septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu