Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/124/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., 3/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX, proti žalovanému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/XX, H., zastúpený spoločnosťou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina, a JUDr. Michaelou Furdíkovou, so sídlom Bajkalská 12985/9B, Bratislava – Nové Mesto, o zaplatenie 608,- EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -332 zo dňa 17.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výrokoch II. a IV. rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobcovia v rade 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sú povinní voči spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov v rade 1/ až 3/ o zaplatenie sumy 608,- EUR s príslušenstvom (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom priznal žalovanému voči žalobcom v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcov v rade 1/ až 3/ v rozsahu 100 % (výrok II.). Výrokom III. okresný súd určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom CKN parcely č. 4882/9 o výmere 16 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre okres H., obec H., katastrálne územie H.. Napokon okresný súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania o jeho vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na predmet sporu, v ktorom sa žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku parcelné číslo 4882/9 domáhali proti žalovanému zaplatenia náhrady za užívanie uvedeného pozemku bez právneho dôvodu, ako aj na vzájomnú žalobou na určenie vlastníctva k označenému pozemku. 3. Okresný súd sa v súvislosti s podanou vzájomnou žalobou podrobne venoval otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tento považoval za preukázaný. Nesúhlasil s argumentáciou, že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva z dôvodu, že na okresnom súde je vedený iný spor, v ktorom sa vlastníckeho práva k tomu istému pozemku domáha mesto Žilina – tento subjekt totiž nie je stranou aktuálneho sporu. 4. Žalovaný sa bránil v spore tým, že sporný pozemok vydržal. Okresný súd podotkol, že nadobúdateľ nemusí v prípade vydržania preukazovať platný právny dôvod vzniku vlastníctva. Bolo preukázané, že

žalovaný užíval parcelu č. 4882/9 na základe domnelého titulu – kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho rodičmi dňa 15.2.2009. Vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 3.2.2010. Žalovaný pritom užíval parcelu č. 4882/9 ako súčasť parcely č. 4884/10 od jej nadobudnutia. Pred žalovaným túto nehnuteľnosť užívali jeho rodičia, a to minimálne od roku 1972. Možno preto konštatovať splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 4882/9 v prospech žalovaného, najneskôr ku dňu 3.2.2020. Okresný súd odkázal na čestné prehlásenia G. J., I. K. a I. I.. Za relevantné považoval aj odborné vyjadrenie L. M., geodetky, z ktorého vyplýva, že parcela č. 4882/9 tvorí jeden celok z KNC parcelou č. 4884/10, pričom parcela č. 4882/9 priamo susedí s parcelou č. 4882/4 a je od nej oddelená kovovým plotom na betónovom múriku, malou vstupnou kovovou bránou a dvoma veľkými kovovými vstupnými bránami. 5. Podľa názoru okresného súdu bol žalovaný oprávneným držiteľom sporného pozemku. Samotná okolnosť, že sa chopil držby oboch pozemkov, hoci v kúpnej zmluve bol uvedený len jeden z nich, s prihliadnutím na pomer výmery sporného pozemku č. 4882/9 (16 m2) k výmere nadobúdaného pozemku (630 m2) svedčí v prospech ospravedlniteľného omylu žalovaného. Pri zachovaní bežnej opatrnosti sa totiž žalovaný nemohol domnievať, že jeho držba sa týkala väčšej rozlohy pozemku, ako kúpil. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie geodetky L. M., podľa ktorého celková zameraná plocha užívaného a oploteného pozemku žalovaného je 632 m2. Dovolená geodetická odchýlka je 20 m2, t. j. výmera 630 m2 má byť v dovolenej geodetickej odchýlke. 6. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že žalovaný nemohol byť dobromyseľným držiteľom sporného pozemku, okresný súd poukázal na to, že jediná skutočnosť, ktorá narušila jeho nepretržité dobromyseľné užívanie parcely, bola predžalobná výzva zo dňa 4.8.2020. 7. Okresný súd konštatoval, že žalovaný splnil podmienky pre vydržanie pozemku, z ktorého dôvodu nebolo potrebné skúmať skutočnosti, ktoré mali mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva rodičmi žalovaného. S ohľadom na uvedené okresný súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, čo následne viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku.

8. Pokiaľ ide o trovy konania, postupoval okresný súd podľa , pričom rozlišoval jednak konanie o podanej žalobe a konanie o vzájomnej žalobe; v oboch prípadoch bol úspešným v spore žalovaný.

9. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázali na nesprávne skutkové zistenie vyjadrené v napadnutom rozsudku, keď okresný súd označil rozhodnutie ROEP ako právny titul nadobudnutia vlastníctva v prospech žalobcov. V skutočnosti sú žalobcovia na liste vlastníctva zapísaní z titulu nadobudnutia podielov podľa osvedčení o dedičstve. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti teda nadobudli po svojich právnych predchodcoch. 10. Žalovaný v spore namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov s odkazom na rozhodnutie o vyvlastnení z roku 1968 a tvrdil, že sporná parcela je vlastníctvom mesta Žilina. Okresný súd sa s uvedeným v rozsudku nijako nevysporiadal, nereagoval na námietky žalobcov, že pokiaľ sa žalovaný považoval za vlastníka nehnuteľnosti od roku 2020, ako mohol spochybňovať svoje vlastnícke právo v roku 2021 a podať žalobu o určenie vlastníckeho práva až päť rokov po tom, čo bol vyzvaný na bezdôvodné obohatenie.

11. Žalobcovia v spore namietali čestné vyhlásenia, ktoré predložil žalovaný. Vo vyjadrení zo dňa 21.2.2025 uviedli, že žalovaný v celosti odkazoval na čestné vyhlásenie, pričom nepredložil žiadne skutkové tvrdenia o svojej dobromyseľnosti. Žalovaný teda skutkovo netvrdil, že na jeho strane boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože len v celosti odkázal na čestné vyhlásenia a ich text. Okresný súd žalovaného ani nevypočul aj napriek tomu, že v spore mala byť preukázaná jeho dobromyseľnosť. Čestné vyhlásenie poskytla blízka osoba žalovaného – jeho matka a susedia, ktorí žijú v uvedenej lokalite. Čestné vyhlásenia tretích osôb však nikdy nemôžu nahradiť výsluch týchto osôb, eventuálne výsluch žalovaného samého. 12. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, počiatok jej plynutia ustálil okresný súd na rok 2010, kedy mal žalovaný vstúpiť do držby pozemku. Tieto skutočnosti mali byť preukázané na základe čestného vyhlásenia jeho matky. Rodičia žalovaného ale podľa odvolateľov museli mať vedomosť o tom, že „predmetom vyvlastnenia bola aj nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet sporu a ktorá nebola nikdy vyvlastnená“.

13. Okresný súd určovacím výrokom založil ďalší spor medzi žalovaným a mestom Žilina. Mal totiž vedomosť o konaní vedenom pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva, v ktorom mesto Žilina žiada určiť vlastnícke právo okrem iného aj k spornej nehnuteľnosti.

14. Odvolatelia považovali za porušenie princípov kontradiktórneho konania, ak vo veci nebol vykonaný výsluch žalovaného, eventuálne výsluch osôb, ktoré v spore predložili čestné vyhlásenia. Okresný súd navyše bez skutkových tvrdení žalovaného konštatoval, že tento vstúpil do držby v čase, kedy nadobudol do svojho vlastníctva dom s pozemkami. Túto skutočnosť však žalovaný nikdy netvrdil ani nepreukázal, pretože vo svojich podaniach vždy uvádzal, že jeho právni predchodcovia mali splniť podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaný skutkovo tvrdil, že nehnuteľnosť on a jeho právni predchodcovia užívali takmer 53 rokov, a to od roku 1972. Žalovaný teda vydržanie pripisoval už svojim právnym predchodcom, pričom v spore boli uvádzané rozporné údaje o vstupe do držby, jednak roky 1969 – 1972, jednak rok 1972. Odvolatelia poukázali aj na čestné vyhlásenie matky žalovaného zo dňa 21.10.2020. V tomto čase žalovaný netvrdil, že vlastnícke právo svedčí jemu, ale že svedčí mestu Žilina. 15. Žalovaný čestnými vyhláseniami len preukázal, že nehnuteľnosť je oplotená a že ju nerušene užíval. Z toho však nemožno odvodzovať oprávnenosť držby ani dobromyseľnosť. Medzi právnymi predchodcami žalovaného a štátom nebola uzavretá žiadna zmluva, na základe ktorej by poskytli právni predchodcovia protiplnenie v prospech štátu, ak by im táto nehnuteľnosť bola odovzdaná do osobného užívania. Odvolatelia zdôraznili, že na žalovaného nebolo nikdy prevedené vlastnícke právo od jeho právnych predchodcov, pretože ani im nesvedčalo vlastnícke právo. Ani samotná dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatná (R 56/2021). Jedinú výnimku z uvedených právnych záverov predstavuje prípad riešený v náleze Ústavného súdu SR . Právni predchodcovia žalovaného a štát nikdy neuzavreli zmluvu, na základe ktorej im malo byť prevedené vlastnícke právo. Svojvoľne si vybudovali oplotenie, pričom okresný súd konštatoval, že toto oplotenie malo tvoriť hranicu a de facto vyznačovať aj vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, ktorú mal užívať žalovaný a jeho právni predchodcovia. Žalovaný a jeho právni predchodcovia mali minimálne od 1.1.1996 možnosť nahliadnuť do katastra nehnuteľností, a to aj v prípade uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2009. V zmysle § 7 Katastrálneho zákona sú totiž údaje katastra záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vlastnícke právo v prospech žalobcov bolo na listoch vlastníctva zapísané v rokoch 2009, 1994 a 1996. Nemožno hovoriť o dobrej viere žalovaného, pretože táto okolnosť ju v celom rozsahu vylučuje. Žaloba bola podaná až v roku 2025, t. j. po takmer 16 rokoch po tom, čo sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva žalovaného a jeho právnych predchodcov; Katastrálny zákon je účinný od 1.1.1996. 16. Odvolatelia ďalej namietali potvrdenie vydané L. M. dňa 20.5.2025, ktorého závery si okresný súd osvojil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalobcov vznesenými proti tomuto dôkazu. Zdôraznili, že dané odborné vyjadrenie je jednostranné bez náležitého odôvodnenia. Z jeho obsahu nevyplýva, v akom konkrétnom geometrickom pláne mala geodetická odchýlka vzniknúť a akými právnymi normami malo byť zameranie nehnuteľnosti upravené. Žalovaný nepredložil súdu geometrický plán pozemku v jeho vlastníctve vyhotovený v zmysle § 67 Katastrálneho zákona a nebolo požadované na vytýčenie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Mali za to, že geodetická odchýlka by bola možná, keby boli hranice pozemku nesprávne zamerané, avšak žalovaný už v roku 2009 nadobudol nehnuteľnosť vedenú v registri C – tieto údaje sú záväzné a nemohlo dôjsť k žiadnej geodetickej odchýlke.

17. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho názoru je rozhodnutie jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Nie je pravdou, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré poukázali žalobcovia v podanom odvolaní. Ak odvolatelia namietali, že v spore nebol vypočutý žalovaný, k tomu tento uviedol, že vykonanie označeného dôkazu nebolo potrebné. K obsahu listu vlastníctva, na ktorom je sporná nehnuteľnosť zapísaná, žalovaný uviedol, že ako titul nadobudnutia sa tu jednoznačne uvádza ROEP, až následne sú uvedené spisové značky jednotlivých dedičských konaní. Cieľom konania o obnovenej evidencii pozemkov je doplniť do katastra údaje o pozemkoch a vlastníkoch, ktoré tam doteraz neboli. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že údaje o pozemkoch zapísaných na označenom liste vlastníctva a ich vlastníkoch do roku 2011 neboli v katastri evidované. 18. Žalovaný zdôraznil, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako KNC parcela č. 4884/10. Túto nadobudol kúpnou zmluvou od svojich rodičov, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 3.2.2010. Sporná parcela (4882/9) je „prihradená“ a tvorí súčasť spomínanej parcely KNC

č. 4884/10. Tento stav existuje od roku 1972, kedy jeho rodičia na základe rozhodnutia o povolení užívať budovu ukončili výstavbu rodinného domu a pozemok si oplotili ako všetci ostatní vlastníci susediacich rodinných domov na hranici s mestským chodníkom. Sporná KNC parcela č. 4882/9 tvorí v prírode jeden nedeliteľný celok s KNC parcelou č. 4884/10 najmenej od roku 1972. Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia sa od roku 1972 nedomáhali žiadnym spôsobom svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nej získali vydržaním právni predchodcovia žalovaného, keďže predmetnú nehnuteľnosť užívali najmenej od roku 1972 pokojne, nerušene a dobromyseľne ako vlastnú, a to najmenej po dobu 10 rokov. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou od svojich rodičov dňa 3.2.2010, pričom táto parcela bola v danom čase oplotená tak, ako bola oplotená od roku 1972. Na podporu svojho názoru o vydržaní vlastníckeho práva k spornému pozemku žalovaný odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. 19. Žalobcovia preukázali, že prvýkrát zistili podľa geometrického plánu č. 60/2019, že KNC parcelu č. 4882/9 k. ú. H., má „prihradenú“ žalovaný a túto užíva. Listom zo dňa 4.8.2020 ho žalobcovia vyzvali na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti a oznámili mu, že budú od neho žiadať náhradu za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní predmetného pozemku. Žalobcovia ani ich právni predchodcovia od roku 1972 až do augusta 2020 uvedenú nehnuteľnosť neužívali, nevedeli, že im vlastnícky patrí a nikdy právnych predchodcov žalovaného ani žalovaného v užívaní nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nerušili. 20. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že vo vyjadrení z 22.1.2025 spochybnili čestné vyhlásenia G. J., I. K. a I. I.. V uvedenom vyjadrení doslovne uviedli, že „žalobca do konania predkladá čestné vyhlásenia, pričom len v celosti odkazuje na tento dôkaz pre tieto skutkové tvrdenia, čo majú preukazovať“. Žalovaný tiež odkázal na potvrdenie geodetky L. M., podľa ktorého celková zameraná plocha užívaného a oploteného pozemku predstavuje 632 m2, dovolená geodetická odchýlka je 20 m2, t. j. výmera 630 m2 má byť v dovolenej geodetickej odchýlke. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaný nemohol byť dobromyseľným držiteľom sporného pozemku, na preukázanie uvedeného predložili len predžalobnú výzvu zo 4.8.2020. Mal za to, že v jeho prípade bola splnená podmienka nepretržitej oprávnenej 10 ročnej držby sporného pozemku. Zdôraznil, že samotní žalobcovia poukázali na to, že parcela č. 4882/9 bola vytvorená až geometrickým plánom č. 60/2019 dňa 26.6.2019. 21. Pokiaľ ide o spor vedený na Okresnom súde Žilina sp. zn. , tento sa žalovaného netýka, žalovaný tu nie je sporovou stranou. Nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že argumentoval o vstupe jeho rodičov do držby predmetného pozemku v rokoch 1969 až 1972. V roku 1969 jeho rodičia začali s výstavbou rodinného domu a kolaudácia bola v roku 1972. Žalobcovia odkázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.4.2021, ktoré však nesprávne vykladajú. Ak argumentovali, že svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením od svojich predchodcov, k tomu žalovaný uviedol, že dediť by mohli len v prípade, ak by poručitelia boli v čase smrti vlastníkmi nehnuteľnosti. 22. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojej odvolacej námietke, že zo strany okresného súdu nebolo dostatočne vykonané dokazovanie ohľadom podmienok vydržania vlastníckeho práva na strane žalovaného. Žalovaný opakovane uvádzal, že už jeho rodičia mali vydržať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pričom okresný súd naopak konštatoval, že podmienky vydržania vlastníckeho práva boli splnené až pri prevode domovej nehnuteľnosti spoločne s pozemkami od rodičov žalovaného na žalovaného. Žalovaný netvrdil, že on nadobudol vlastnícke právo vydržaním, pretože počas konania tvrdil, že jeho rodičia mali nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Aj priloženými čestnými vyhláseniami preukazoval splnenie podmienok vydržania na strane jeho právnych predchodcov. Ak nebola preukázaná dobromyseľnosť oprávnenej osoby, ku ktorej v žiadnom rozsahu nebolo vykonané dokazovanie, potom nemožno hovoriť o splnení podmienok vydržania vlastníckeho práva. 23. Ak bol až v roku 2019 vytvorený geometrický plán ohľadom spornej parcely, nič to nemení na skutočnosti, že uvedenú nehnuteľnosť žalovaný ani jeho právni predchodcovia nenadobudli, ani za uvedenú nehnuteľnosť neposkytli žiadne plnenie ich právnemu predchodcovi. Geometrický plán nezakladá vlastnícky vzťah, jedná sa o technický údaj, listinu, na základe ktorej žiadna osoba nenadobúda vlastnícke právo. Aj pred rokom 2019 boli žalobcovia rovnako vlastníkmi nehnuteľnosti. Vypracovanie geometrického plánu v roku 2019 nič nemení na skutočnosti, že žalovaný bezdôvodne užíval nehnuteľnosť aj pred zameraním tejto časti užívaného pozemku v teréne. 24. Podľa názoru žalobcov čestné vyhlásenie nemôže nikdy nahradiť výsluch osôb, ktoré také vyhlásenie poskytli. Žalovaný v roku 2020 netvrdil, že nehnuteľnosť nadobudol od mesta Žilina, ale tvrdil, že v roku 2020 z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu svedčí vlastnícke právo mestu Žilina. Pokiaľ sa teda žalovaný v roku 2020 snažil vyvrátiť tvrdenia žalobcov o tom, že sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, nemohol byť dobromyseľný. Žalobcovia v spore argumentovali, že im nebola a nebola

ani ich právnym predchodcom vyplatená žiadna odplata za ich vlastnícke právo. Odplata nebola vyplatená ani zo strany žalovaného, jeho právnych predchodcov, ani zo strany mesta Žilina. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol, že žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti bez toho, aby disponoval dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva, resp. titule nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnymi predchodcami, absentuje tu dôkaz o tom, že za nadobudnutie vlastníctva bola zaplatená odplata. Súdne rozhodnutie je v tomto ohľade arbitrárne. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcim dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Nemôže byť na ťarchu žalobcov, že svoje vlastnícke práva neobraňovali, pretože to bol žalovaný a jeho právni predchodcovia, ktorí neoprávnene zasiahli do ich vlastníckeho práva. Na záver uviedli, že preukázali vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo ich právnych predchodcov listinami vydanými štátnymi orgánmi, pričom naopak, žalovaný proti tomu oponoval čestnými vyhláseniami rodinných príslušníkov a susedov. Aj z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie je neprimerané. 25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že pred ním spornú nehnuteľnosť užívali jeho rodičia, a to minimálne od roku 1972. Preto možno konštatovať splnenie zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva na jeho strane. Bolo totiž preukázané, že pozemok užíva nerušenie od času, kedy nadobudol vlastnícke právo k domu a pozemku č. 4882/10, keďže vklad vlastníckeho práva bol v jeho prospech povolený dňa 3.2.2010. Desaťročná vydržacia doba bola zachovaná a uplynula najneskôr 3.2.2020. Na podporu svojej argumentácie odkázal na jednotlivé čestné prehlásenia predložené v konaní. Zdôraznil, že vo všetkých podaniach poukazoval na to, že nadobudol predmetnú nehnuteľnosť vydržaním. Spornú parcelu od roku 1972 užívali dobromyseľne už jeho rodičia. Bol teda objektívne presvedčený o tom, že túto nadobudol poctivým spôsobom a v súlade s dobrými mravmi. Zopakoval svoje tvrdenie, že sporná parcela bola odčlenená až na základe geometrického plánu z roku 2019. Žalobcovia ani ich právni predchodcovia až do augusta 2020 spornú nehnuteľnosť neužívali, nevedeli, že im vlastnícky patrí a nikdy žalovaného, resp. jeho predchodcov v užívaní nehnuteľnosti nerušili. 26. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie vo výrokoch I. a III. v zmysle potvrdil. Vo výrokoch II. a IV. rozsudok okresného súdu postupom podľa zmenil. 27. Pre posúdenie daného sporu bolo kľúčovým vymedzenie argumentácie žalovaného vo vzájomnej žalobe tým spôsobom, že k jeho vstupu do držby sporného pozemku došlo v roku 2010, kedy kúpil KNC parcelu č. 4884/10. Vo vzájomnej žalobe i v ďalších podaniach a prednesoch zároveň opakovane uvádzal, že sporný pozemok (parcela č. 4882/9) je oplotený a tvorí súvislý celok so spomínanou parcelou, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaný argumentoval aj tým, že oba uvedené pozemky sú oddelené od verejného chodníka, pričom takto ich užívali jeho právni predchodcovia od výstavby rodinného domu (1969-1972). 28. Pravdou je, že žalovaný opakovane zvýrazňoval aj dlhodobú držbu pozemku, a teda aj nadobudnutie spornej parcely vydržaním zo strany jeho právnych predchodcov. Pre pochopenie zdanlivého rozporu v tvrdeniach žalovaného (že pozemok vydržal, oproti tvrdeniu, že ho vydržali právni predchodcovia), treba akcentovať skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 3.2.2010, predstavovala vlastnícky titul len k parcele č. 4884/10. Vo vzťahu k parcele č. 4882/9 išlo iba o tzv. putatívny titul majúci za následok vznik dobromyseľnej držby žalovaného. Preto bolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy na preukázanie jeho vlastného vstupu do držby spornej parcely č. 4882/9 s tým, že eventuálna držba zo strany jeho predchodcov predstavovala pre neho „iba“ oprávnenie takúto dobu započítať. Okresný súd v tomto smere správne podotkol, že sám žalovaný držal pozemok dobromyseľne po dobu 10 rokov, z ktorého dôvodu nebolo potrebné skúmať, či aj jeho právni predchodcovia pozemok vydržali. Krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že vstup žalovaného do držby pozemku ku dňu 3.2.2010 bol riadne preukázaný a zároveň bola preukázaná dobromyseľná držba spornej parcely i to, že žalovaného nik po dobu viac ako 10 rokov v tejto držbe nerušil. Potom tvrdenia týkajúce sa držby pozemku právnymi predchodcami žalovaného neboli pre posúdenie danej veci významné. Ak také argumenty v spore opakovane zaznievali, odvolací súd uvedené považoval za súčasť procesnej stratégie žalovaného. 29. Nie je pravdou, že by žalovaný nikdy netvrdil nadobudnutie vlastníctva na základe vydržania v jeho prospech, ako to namietajú odvolatelia. Tento argument je vyslovený už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2020.

30. Pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 24.5.2021 produkoval tvrdenia o vyvlastnení spornej parcely v roku 1968 v prospech štátu, týmto spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto argumentácia nepoprela tvrdenia o vstupe žalovaného do dobromyseľnej držby sporného pozemku, ku ktorej došlo až v roku 2010. 31. Ďalšie argumenty odvolateľov odkazujúce na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR sú výrazom nepochopenia obsahu rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Žalovaný postavil svoje tvrdenia na vzniku vlastníckeho práva vydržaním. Tento právny inštitút predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva – nadobúdateľ neodvodzuje svoje právo k veci od svojho právneho predchodcu, ale „iba“ deklaruje splnenie jednotlivých zákonných podmienok definovaných v . Žalovanému tak postačovalo pre úspech v spore uniesť dôkazné bremeno v otázke dobromyseľnej, nepretržitej držby trvajúcej aspoň 10 rokov. Preto odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu riešiace otázku neplatného právneho úkonu a nemožnosti nadobudnúť na základe takého úkonu vlastníctvo, aj keď bol nadobúdateľ dobromyseľný (R 56/2021), nemôže obstáť. Toto rozhodnutie nijako nepopiera možnosť nadobudnutia vlastníctva na základe vydržania; bolo len reakciou na vznikajúcu rozhodovaciu prax, ktorá akceptovala dobrú vieru nadobúdateľa ako dôvod vzniku vlastníckeho práva (nie po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby). Táto prax sa prejavila aj v náleze Ústavného súdu zo dňa 16.3.2016, ktorý možno aktuálne považovať za prekonaný. 32. Žalobcovia zároveň zmätočne poukazovali na potrebu vyplatenia odplaty za stratu ich vlastníctva. Tento aspekt zvýrazňuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené pod č. 15/2024. Najvyšší súd sa tu zaoberal jednotlivými podmienkami vydržania vlastníckeho práva – konkrétne riešená vec má väzbu s obdobím socializmu, ktoré bolo poznačené nedostatkami pri dodržiavaní pravidiel prevodu vlastníctva či jeho evidencie. Z rozhodnutia vyplývajú jednotlivé podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom najvyšší súd akcentoval okrem iného potrebu skúmania poctivosti vrátane zaplatenia ceny za nadobudnutý majetok, hoci konkrétny prevod trpel istými formálnymi vadami. Krajskému nebolo celkom jasné, v čom konkrétne videli odvolatelia relevanciu tohto rozhodnutia vo vzťahu k posudzovanému sporu. V aktuálnej veci totiž žalovaný preukázal existenciu tzv. putatívneho titulu – kúpnej zmluvy, ktorá prirodzene nezahrnula aj spornú parcelu o výmere 16 metrov štvorcových, dobrej viery, keďže pozemok č. 4882/9 tvorí s prevádzaným pozemkom č. 4884/10 jeden funkčný oplotený celok, ako aj nerušenú držbu viac ako 10 rokov. Nebolo namieste preukazovať, či žalovaný zaplatil odplatu žalobcom či ich právnym predchodcom, nemal na to žiaden dôvod. Pozemok totiž kúpil od svojich rodičov a zjavne zaplatil im. 33. Pre rozhodovanie nemohli byť relevantné údaje o tzv. geodetických odchýlkach, či k nim došlo alebo nie. Údaj o výmere nadobudnutého pozemku, bez ohľadu na to, či bol správny, nehovorí totiž nič o tom, či žalobca vstúpil dobromyseľne do držby spornej parcely. Výmera by mala význam jedine vtedy, ak by rozsah vydržaného pozemku bol tak zásadný, že by priemerne uvažujúca osoba mohla pri vstupe do jeho držby odhaliť, že jej tento nepatrí. To však nebol daný prípad. Žalobca kúpil parcelu s deklarovanou výmerou 630 m2, sporná časť pozemku má výmeru 16 m2. Oba pozemky tvoria jeden funkčný celok oddelený od verejného chodníka plotom. Parcela, ktorá je predmetom sporu, predstavuje úplne zanedbateľnú časť a túto chybu, t. j. zabratie cudzieho pozemku nebolo možné bez pomoci odborného zamerania zistiť (k uvedenému viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobca sa dobromyseľne chopil držby sporného pozemok a nikto ho v takejto držbe viac ako 10 rokov nerušil, ani nespochybňoval vymedzenie ním užívaného pozemku.

34. K procesným námietkam odvolateľov o nevykonaní výsluchu žalovaného a osôb, ktoré vo veci podali čestné vyhlásenia treba uviesť, že vykonanie každého dôkazu je viazané na procesný návrh. Žiaden takýto návrh žalobcovia v súdnom spore neprodukovali. K potrebe výsluchu žalovaného sa vyjadril zástupca žalobcov až v rámci záverečnej reči ako o nedostatku, neformuloval však žiaden relevantný návrh. Osobitne k výsluchu strany treba uviesť, že takýto dôkaz má subsidiárnu povahu. Znamená to, že ho treba vykonať, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak ( ). Vysvetlenie dôvodov na vypočutie žalovaného v duchu uvedeného ustanovenia v argumentácii žalobcov úplne absentovalo.

35. Vo vzťahu k spomínaným čestným vyhláseniam krajský súd dopĺňa, že žalobcovia tieto dôkazy účinne nepopreli. Po predložení vyhlásenia G. J. nereagovali vôbec. Pokiaľ ide o ďalšie dve čestné vyhlásenia (Hodásová, Mehešová), tieto namietali tvrdením o tom, že žalovaný „len v celosti odkazuje na tento dôkaz pre tieto skutkové tvrdenia, čo majú preukazovať“. Tomuto argumentu odvolací súd nerozumel. Žalovaný totiž produkoval v spore podrobné tvrdenia o tom, že aj jeho právni predchodcovia dlhodobo spornú parcelu užívali, následne predložil spomínané čestné vyhlásenia a ich obsah doslovne

reprodukoval vo svojom podaní. Ak žalobcovia mienili brojiť proti predkladanými dôkazom, mali tak vykonať zrozumiteľnou argumentáciou, prípadne návrhom na výsluch menovaných osôb. 36. Bez právneho významu je prebiehajúce súdne konanie, ktoré sa týka totožného pozemku, avšak žalovaný nie je jeho stranou. Odvolací súd tu nevidel žiadnu súvislosť, ktorá by mohla mať vplyv na otázky riešené v aktuálnej veci. Samozrejme, nie je vylúčené, že následne sa môže žalovaný dostať do sporu s mestom Žilina, čo však nie je otázka, ktorá by mohla zasahovať do právnej sféry žalobcov a títo potom uvedené ani nemôžu namietať.

37. Ďalšie otázky prezentované v odvolaní týkajúce sa nesprávnosti označenia nadobúdacieho titulu žalovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, chýb stanoviska geodetky M., svojvoľného vybudovania oplotenia v minulosti, potrebe nahliadnutia do katastra či nutnosti vypracovať geometrický plán k spornej parcele rovnako nesúvisia s podstatou aktuálneho sporu. Treba len zopakovať, že žalovaný preukázal dobrú vieru pri vstupe do držby pozemku, ktorý bol v čase kúpy oplotený a ktorý následne dlhodobo neprerušene užíval. Stanovisko geodetky v danej veci malo význam predovšetkým s ohľadom na jej vyjadrenie, kde sa sporná parcela nachádza – je súčasťou jedného oploteného funkčného celku. Odvolací súd nerozumel, akým spôsobom by mohol žalovaný nahliadnutím do katastra zisti, že užíva cudzí pozemok; mohlo sa tak stať len na základe odborného zamerania, ktoré sa v zmysle judikatúry pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva nevyžaduje. 38. Osobitne významné v posudzovanej veci bolo, že sporný pozemok je oplotený a že si svoje práva žalobcovia ani ich právni predchodcovia nijako neuplatňovali. Prvýkrát tak konali doručením predžalobnej výzvy žalovanému v auguste 2020, čo však už bolo neskoro. 39. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, pretože je vecne správny.

40. Vo výrokoch o trovách krajský súd napadnutý rozsudok zmenil, avšak išlo len o technicko-formulačnú zmenu. O trovách konania sa totiž má rozhodovať jedným výrokom, ktorý vyjadrí úspech tej ktorej sporovej strany. Žalovaný bol v štádiu pred okresným súdom plne úspešným, preto nebol dôvod rozhodovať o jeho nároku na náhradu trov konania dvoma osobitnými výrokmi. Ak tak okresný súd spravil s ohľadom na dva predmety sporu, ide o nesprávny postup. O týchto predmetoch sa rozhodovalo v spojenom konaní a výsledok má potom vyjadrovať úspech strany vo vzťahu k celému takému konaniu. K zmene rozsudku v danej časti pristúpil krajský súd bez zreteľa na odvolacie námietky, keďže táto zmena sa nijako netýka právnych pomerov žiadnej zo strán. S ohľadom na pluralitu žalobcov vyjadril aj ich solidárnu zodpovednosť za výsledok sporu. 41. Nad rámec odvolacieho prieskumu považuje odvolací súd za potrebné zareagovať na formuláciu záhlavia napadnutého rozsudku, ktoré rozlišuje zastúpenie žalovaného v jednotlivých predmetoch sporu (o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie vlastníctva). Aj keď má aktuálny spor dva predmety, ide o jedno konanie, v ktorom nie je možné obmedziť plnomocenstvo udelené advokátovi ( ). Samozrejme uvedené nič nemení na možnosti strany sporu a jej viacerých zástupcov zorganizovať si spôsob zastupovania, v tomto ohľade ide o záležitosť ich vnútorných pomerov. Preto krajský súd vo svojom rozsudku menuje obe zvolené zástupkyne, pretože tieto majú žalovaného zastupovať bez obmedzenia. Pokiaľ daný spôsob zastupovania zvolila jedna zo zástupkýň v snahe vyhnúť sa konfrontácii s otázkou konfliktu záujmov (zastupovala mesto Žilina v spore týkajúcom sa totožného pozemku), išlo o nesprávny postup. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a , pričom vychádzal z úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

43. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .