Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-39-2025.pdf
PDF · 140.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/39/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., t.č. bytom E. F. A. XX, XXX XX G., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., t.č. bytom H. XX, XXXXXX I. H., H., právne zastúpenému: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/16/2021-427 zo dňa 22.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
- nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. KNC č. XXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec Kamenica, okres F., vrátane príslušenstva rodinného domu,
- osobné motorové vozidlo značky KIA RIO, ŠPZ: F. XXX B., VIN: D. v hodnote 4 000 EUR,
- televízor v hodnote 400 EUR,
- playstation v hodnote 180 EUR,
- dva bicykle v hodnote spolu 700 EUR,
- nočné stolíky v spálni v hodnote 350 EUR,
- skriňa v spálni v hodnote 200 EUR,
- skriňa a postele v detskej izbe v hodnote 200 EUR,
- skriňa a posteľ v druhej detskej izbe v hodnote 300 EUR,
- kuchynská linka v hodnote 800 EUR,
- stôl a stoličky v kuchyni v hodnote 350 EUR,
- chladnička v hodnote 200 EUR,
- práčka v hodnote 150 EUR,
- mikrovlnná rúra v hodnote 20 EUR,
- hrnce a taniere v hodnote 150 EUR,
- umývačka riadu v hodnote 100 EUR,
- príbor v hodnote 50 EUR,
- skriňa v predsieni v hodnote 100 EUR,
- stôl a stoličky v obývačke v hodnote 400 EUR,
- gauč v hodnote 200 EUR,
- stolík v obývačke v hodnote 50 EUR
- skriňa v obývačke v hodnote 100 EUR.
- úspory na účte žalovaného v Holandsku č. IBAN E. vo výške 16 030,61 EUR.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý na vyrovnanie podielu žalobkyne na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyplatiť žalobkyni sumu 86 515,31 EUR v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
2. V rámci odôvodnenia tohto rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou dňa 29.03.2021 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) strán sporu po rozvode tak, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D. (rodinný dom súp.č. XXX) a na LV č. XXXX (parcely registra „C“ č. XXX/X J. XXX/X) a do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo zn. KIA RIO a úspory vo výške 50.000 eur s tým, že žalobkyňa nebude povinná na finančné vyrovnanie vyplatiť žalovanému žiadnu sumu. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2019, čím zaniklo aj ich BSM. Žalobkyňa určila hodnotu rodinného domu na sumu 78.800 eur na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalkyňou K. D. dňa 03.09.2020. O rodinný dom s pozemkami mala záujem z dôvodu, že má v starostlivosti maloleté deti, s ktorými býva v dvojizbovom byt v G., pričom predmetný rodinný dom sa nachádza v bezprostrednom susedstve rodinného domu jej rodičov a podľa žalobkyne by bolo nesprávne, aby sa strany sporu naďalej stretávali a žili spolu vedľa seba ako susedia. Čo sa týka pozemkov parc.č. XXX/X J. XXX/X, tak podľa titulu nadobudnutia tieto mali byť nadobudnuté darovacou zmluvou L./4, avšak táto zmluva bola simulovaným právnym úkonom, nakoľko žalobkyňa a žalovaný za pozemok parc.č. XXX/X riadne zaplatili kúpnu cenu a len „naoko“ sa spísala darovacia zmluva, aby tento pozemok formálne nepatril do BSM, ale do výlučného vlastníctva žalovaného. Uvedené sa udialo už za trvania manželstva, keď žalovaný titulom odplaty za tieto pozemky vyplatil kúpnu cenu z prostriedkov z BSM svojej sestre A. M., C. B. v sume 25.000 Sk a sestre N. M., C. B. v sume 20.000 Sk, obom poštovou poukážkou. Takto bola zastretá kúpna zmluva, aby žalovaný dosiahol stav, že je sám zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník pozemkov, pričom platným je zastretý právny úkon kúpnej zmluvy a predmetný pozemok patrí do BSM. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že za trvania manželstva nadobudli so žalovaným do BSM úspory vo výške 20.000 Sk, ktoré sa nachádzajú na bankovom účte žalovaného v Holandsku, ktoré žalovaný sám priznal v rámci predsúdnej korešpondencie. Poukázala však aj na to, že pri priemernom príjme žalovaného, ktorý pracuje v Holandsku a za turnus má výplatu cca 7.000 eur, museli mať strany sporu ku dňu zániku manželstva úspory vo výške 50.000 eur.
3. V poradí prvým rozsudkom č. 14C/16/2021-60 zo dňa 03.06.2022 súd prvej inštancie, vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení žalobkyne a pasivitu žalovaného, vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. KN C č. XXX/X v k.ú., F., ako aj pozemky parc. KN C č. XXX/X a XXXX v k.ú. D.. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal osobné motorové vozidlo značky KIA Rio a úspory vo výške 50.000 EUR s tým, že žalobkyňa nie je povinná na vyrovnanie podielu žalovaného na BSM vyplatiť žalovanému žiadnu sumu.
4. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 9Co/74/2022-133 zo dňa 19.10.2023 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho procesného postupu pri doručovaní predvolania na pojednávanie nie sú dôvodné, avšak z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ako sa vysporiadal s návrhom žalobkyne na vyžiadanie dokladov o úhrade z pošty. Odvolací súd zároveň uviedol, že zo žaloby nevyplýva, či sa simulovaný úkon mal týkať len parcely č. XXX/X alebo aj parcely č. XXX/X, pričom úlohou súdu prvej inštancie bolo rovnako vyriešiť otázku parcely, na ktorej stojí rodinný dom a priľahlej parcely s ohľadom na tvrdenie žalobkyne o simulovanom právnom úkone s tým, že skutočnosti o simulovanom právnom úkone je nevyhnutné zákonným spôsobom relevantne preukázať. Uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s týmto návrhom na vykonanie dokazovania a v dôsledku zrušenia rozsudku tiež vysporiadať sa s námietkami žalovaného, keďže nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s
aktívami - úsporami tak, ako ich žalobkyňa označila v žalobe, a teda či sú vo výške 20.000 EUR alebo 50.000 EUR.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 28.04.2022 (označenom ako návrh na vysporiadanie BSM) navrhol, aby súd prikázal rodinný dom súp. č. XXX spolu s pozemkami parc. KN C č. XXX/X a XXX/X v k.ú. D. do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň navrhol, aby mu súd prikázal do výlučného vlastníctva TV, playstation, dva horské bicykle, osobné motorové vozidlo značky KIA Rio a ostatné hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu. Na vyrovnanie podielu žalobkyne navrhol zaviazať ho sumou zodpovedajúcou 50 % hodnote spoločných aktív po odrátaní vkladov finančných prostriedkov do predmetu BSM za trvania manželstva, ktorú vypočítal v sume 63.722,43 EUR, do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka hodnoty rodinného domu a pozemkov pod a pri dome, vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného O. A. A. zo dňa 21.03.2022, v ktorom bola hodnota domu vyčíslená na 114.612,78 EUR, hodnota pozemku parc. KN C č. XXX/X k.ú. D. vo výške 8.207,55 EUR a hodnota pozemku parc. KN C č. XXX/X k.ú. D. vo výške 3.608,15 EUR, a teda spolu po zaokrúhlení vo výške 126.000 EUR. Žalovaný však argumentoval tiež tým, že do výstavby rodinného domu investoval jednorazovo celé svoje dovtedajšie úspory, čo v čase výstavby tvorilo sumu 800.000 Sk, t.j. 26.555,14 EUR a tiež dar od svojej matky vo výške 3.000 EUR. Čo sa týka hnuteľných veci, uviedol, že TV, playstation, horské bicykle a ostatné hnuteľné veci tvoriace zariadenie domu sú v hodnote cca 5.000 EUR, osobné motorové vozidla KIA Rio v hodnote cca 6.000 EUR a predmetom BSM sú tiež finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte v Holandsku vo výške cca 20.000 EUR. Vyrovnávací podiel 63.722,43 EUR tak vypočítal nasledovne: aktíva 157.000 EUR mínus úspory žalovaného vložené do majetku v BSM 26.555,14 EUR a 3.000 EUR a výsledná suma 127.444,86 EUR vydelená na polovicu. Žalovaný následne podaním zo dňa 29.01.2024, po tom, čo zmenil právneho zástupcu, súdu oznámil, že ohľadom pozemkov KN C č. XXX/X a č. XXX/X k.ú. D. došlo medzi ním a jeho predchádzajúcim právnym zástupcom k nedorozumeniu a predmetné pozemky zahrnuté v podaní predchádzajúceho právneho zástupcu do masy BSM do tejto masy nespadajú. Uviedol, že predmetné pozemky nadobudol darovaním v roku 2004 a nešlo o simulovaný úkon. Žalobkyňa mala možnosť namietať neplatnosť darovacej zmluvy od roku 2004, avšak neučinila tak a jej tvrdenia označil za tendenčné. Čo sa týka úspor, uviedol, že súdu už predložil výpis z jeho účtu. Hodnotu vozidla považoval za potrebné určiť v nižšej sume, vzhľadom na plynúci čas, vyššie opotrebenie a vyšší počet najazdených kilometrov, s ohľadom potrebu vyporiadania v hodnote, ktorú toto auto má v čase rozhodnutia súdu. Pre prípad nezhody strán sporu ohľadom ceny motorového vozidla navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom stanovenia ceny motorového vozidla KIA Rio. Ohľadom vnosov navrhol vypočuť strany sporu.
6. Súd prvej inštancie, v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, konštatoval, že masu BSM tvoria veci, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. zistil, že žalovaný za trvania manželstva nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom darovania parcely registra C č. XXX/X J. XXX/X. Zároveň zistil, že na výstavbu rodinného domu boli použité úspory žalovaného, ktoré získal pred uzavretím manželstva, pričom ich nesporná výška je 10.000 eur. Uvedené vyplýva z výsluchu žalovaného, ako aj vyjadrenia žalobkyne v rámci mimosúdnych rokovaní (vo vyjadrení zo dňa 13.12.2019 žalobkyňa uviedla, že nespochybňuje, že na výstavbu boli použité úspory vo výške 300.000 Sk, t.j. cca 10.000 eur). Zo znaleckého posudku O. K. D. č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2024 súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota rodinného domu a priľahlých parciel č. XXX/X, P. XXX/X v k.ú. D. je vo výške 120.000 eur. Tento posudok bol vypracovaný vychádzajúc zo stavebno- technického stavu nehnuteľnosti ku dňu 30.04.2024 a určuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 30.04.2024. Zo znaleckého posudku O. A. A. č. XX/XXXX zo dňa 27.11.2004 vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti majú cenu 176.000 eur (pozn. odvolacieho súdu - hodnota samotného rodinného domu predstavuje zaokrúhlene 162.000 eur), pričom posudok vychádzal zo stavebno-technického stavu nehnuteľnosti ku dňu 10.09.2019 a všeobecná hodnota bola určená ku dňu 20.11.2024. Zo znaleckého posudku O. K. Q. č. 92/2025 zo dňa 09.05.2025 vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti majú hodnotu 165.000 eur (pozn. odvolacieho súdu - hodnota samotného rodinného domu predstavuje zaokrúhlene 154.000 eur), pričom znalkyňa vychádzala zo stavebno-technického stavu nehnuteľnosti ku dňu 10.09.2019 a všeobecná hodnota bola určená ku dňu 30.04.2025. Súd prvej inštancie pri určení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vychádzal z priemeru znaleckých posudkov O. A. a O. Q., pričom nepoužil znalecký posudok O. D., keďže tento nevychádzal zo stavebno-technického stavu nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozvodu, t.j. k 10.09.2019, ale ku dňu jeho vypracovania t.j. k 30.04.2024.
Z výpisu z účtu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 10.09.2019 bol zostatok na účte 16.030,61 eur. Na základe nesporných tvrdení strán sporu vychádzal z hodnoty motorového vozidla KIA RIO vo výške 4.000 eur. Na základe nesporných vyjadrení strán sporu vychádzal z toho, že zariadenie domu má hodnotu 5.000 eur a taktiež konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby do majetku BSM nepatrili 2 horské bicykle v hodnote 700 eur a Playstation v hodnote 180 eur. Z odpovede Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica zo dňa 07.02.2024 zistil, že pošta uchováva podacie doklady 3 roky od podania zásielky a dodacie doklady 3 roky od ich dodania, preto už nedisponuje informáciami ohľadom poštových poukazov z obdobia roku 2004. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že žalobkyňa žije so svojim priateľom a s jedným maloletým synom a jedným plnoletým synom v dvojizbovom byte v G.. Plnoletá dcéra strán sporu býva v dome po babke z matkinej strany.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby darovacia zmluva bola uzavretá „naoko“ a hlavne nespĺňala náležitosti údajne zastretej kúpne zmluvy, teda nebolo z nej zrejmé, aká má byť kúpna cena a či vôbec bola obsahom zmluvy. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pozemky pod i pri rodinnom dome nepatria do masy BSM, nakoľko ich žalovaný nadobudol darovacou zmluvou do svojho výlučného vlastníctva. Na dôvažok súd považoval za potrebné dodať, že argumentáciou žalovaného nedošlo v danom prípade k rozšíreniu masy BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM, ale naopak k zúženiu masy BSM, pričom argumentácia žalovaného o možnom nedorozumení medzi ním a jeho pôvodným právnym zástupcom sa nejaví ako jednoznačne úskočná a neakceptovateľná, keďže i z mimosúdnej komunikácie, kedy sa strany sporu snažili dospieť k dohode (nielen v priebehu konania, ale predovšetkým ešte aj pred začatím tohto konania), možno vyčítať, že pôvodný návrh žalovaného skutočne neobsahoval v rámci masy BSM spomínané pozemky, ale len rodinný dom - viď návrh žalovaného na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 25.11.2019 (č.l. 10 pripojeného spisu 9C/36/2022).
8. Za nepreukázaný považoval súd prvej inštancie vnos žalovaného do majetku v BSM, konkrétne rodinného domu, vo výške 3.000 eur, z finančných prostriedkov, ktoré mu mala poskytnúť jeho matka. Nie je totiž zrejmé, ako malo byť s týmito finančnými prostriedkami naložené, kedy ich mal žalovaný získať od svojej matky, za akých okolností, či to bolo už počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva a žalobkyňa tento vnos rozporovala. Iba nepreukázané tvrdenie žalovaného o tom, že mu matka mala dať 100.000 Sk nepovažoval súd prvej inštancie za postačujúce, pričom žalovaný, hoci pôvodne navrhoval výsluch svojej matky, následne na jeho vykonaní netrval.
9. Čo sa týka spôsobu vyporiadania majetku patriaceho do BSM, strany sporu zhodne navrhovali prikázanie motorového vozidla, zariadenia domu a iných hnuteľných vecí, ako aj úspor na účte žalovaného do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom súd prvej inštancie to akceptoval. Strany sporu sa rozchádzali hlavne v návrhoch, komu má byť prikázaný rodinný dom, ktorý obe strany navrhovali prikázať do svojho výlučného vlastníctva. V konaní nebolo preukázané, aby niektorá zo strán vlastnila inú nehnuteľnosť určenú na bývanie, a tak súd vychádzal zo záveru, že obe strany sporu bývajú v nájomných bytoch. Hoci žalovaný aktuálne využíva rodinný dom patriaci do BSM iba sporadicky a žalobkyňa sa stará o deti pochádzajúce z ich manželstva, z ktorých jedno je ešte stále maloleté, súd prvej inštancie považoval, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov pod a pri tomto rodinnom dome a zároveň predmetný rodinný dom prakticky najmä svojim pričinením, vlastnými rukami, postavil, za dôvodné prikázať tento dom do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemkov pod a pri rodinnom dome, mohla by si zriadiť nanajvýš vecné bremeno práva prechodu a prejazdu za účelom zabezpečenia prístupu do rodinného domu. Užívanie rodinného domu bez priľahlého pozemku však jednoznačne nemožno hodnotiť ako účelné a vhodné a aj podľa názoru prvoinštančného súdu takéto vyporiadanie majetku v BSM (ak by bol žalobkyni prikázaný do výlučného vlastníctva rodinný dom s tým, že vlastníkom pozemkov je žalovaný) by spôsobovalo vznik ďalších sporov a neprispievalo by k upokojeniu vzťahov strán sporu. Je zjavné, že strany sporu sa už počas pomerne dlhej doby (od roku 2019) neboli schopné dohodnúť na účelnom využívaní tohto rodinného domu oboma stranami (počas doby trvania tohto sporu, kedy žalovaný nebol prítomný na Slovensku), a to práve z dôvodu pretrvávajúcej animozity medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie má
za to, že spôsob učineného vyporiadania nie je v rozpore so zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa Občianskeho zákonníka. Za zisteného skutkového a právneho stavu mu pritom neprináleží polemizovať o tom, ako by vyzeralo vyporiadanie majetku v BSM za iného skutkového a právneho stavu, ak by pozemky patrili do masy BSM. Čo sa týka vyrovnacieho podielu, súd prvé inštancie na základe hodnoty jednotlivých vecí prikázaných do výlučného majetku žalovaného, ktorá v súhrnne predstavuje hodnotu majetku v BSM vo výške 183.030,61 EUR, po odpočítaní sumy 10.000 EUR ako vnosu žalovaného, ktorý sa má z tohto majetku v BSM vrátiť žalovanému a po vydelení rovným dielom medzi strany sporu dospel k záveru, že žalovaný je povinný vyplatiť za účelom vyrovnania podielu žalobkyne na majetku v BSM sumu 86.515,31 EUR. Vzhľadom na zistený skutkový stav, citovanú právnu úpravu, uvedené právne závery a úvahy súdu prvej inštancie, tento rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku a prikázal všetky veci patriace do majetku v BSM žalovanému a zaviazal ho na úplné vyrovnanie podielov strán sporu na majetku v BSM vyplatiť žalovanej náhradu vo výške 86.515,31 EUR v lehote 90 dní, ako to požadoval žalovaný. Túto predĺženú paričnú dobu súd žalovanému poskytol z dôvodu vyššej čiastky náhrady a žalovaným avizovanej potreby takejto dlhšej doby, keďže náhradu sa chystá uhradiť z predschváleného úveru.
10. Súd prvej inštancie nevalorizoval vnos žalovaného do výstavby rodinného domu. V tomto smere, jednak na základe vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení strán sporu, nevedel a nemohol ustáliť žiaden koeficient alebo pomer, o ktorý by sa mal vnos žalovaného valorizovať - nebol preukázaný pomer vnosu k celkovým investíciám do rodinného domu, či pôvodnej hodnote stavby alebo k hodnote dlhodobo rozostavanej stavby (keďže z konania vyplynulo, že výstavba prebiehala niekedy od roku 2006 až do kolaudácie v roku 2014).
11. Súd prvej inštancie taktiež nepristúpil k aplikácii disparity podielov, nakoľko mal za to, že žalovaným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre jej aplikáciu. Dôvody rozvodu manželstva, medzi ktoré okrem iných, spadá i nevera, nie sú, bez ďalšieho, dôvodom na priznanie rozdielneho vyporiadacieho podielu. Dôvodom na aplikáciu disparity podielov by takéto okolnosti boli len v prípade, že by mali za následok bezprostredné zníženie majetkovej sféry manželov.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s tým, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva v samotnom predmete sporu, t.j. vo vyporiadaní BSM bývalých manželov, keď každá zo strán má záujem na vyporiadaní a v záujme oboch strán je aj vyporiadanie realizované, preto si každá zo strán má znášať trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli.
13. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 písm. f) a písm. h) CSP. Poukázala na to, že darovacia zmluva L./XX bola simulovaným právnym úkonom, pričom žalovaný počas trvania manželstva titulom odplaty vyplatil svojim sestrám kúpnu cenu v celkovej výške 45.000 Sk. Žalobkyňa ale zároveň uviedla, že je neuveriteľné, aby cudzie osoby bezodplatne darovali žalovanému pozemky. Predmetné pozemky teda patria do BSM a súd ich mal prikázať, tak ako rodinný dom, do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to s ohľadom na starostlivosť o maloleté deti. Žalobkyňa taktiež namietala, že žalovaný vo svojej žalobe, ktorá bola vedená Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 9C/36/2022, sám tvrdil že predmetné pozemky patria do masy BSM, pričom podľa jej názoru nemôže už raz učinené nesporné tvrdenia dodatočne meniť a sporovať. Žalobkyňa poukázala taktiež na to, že rozširovať masu BSM je možné len do troch rokov od zániku manželstva, t.j. do 16.09.2022, pričom žalovaný údajne vnosy do BSM začal spomínať až v roku 2024 po zmene právneho zástupcu. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že je potrebné odpočítať vnos žalovaného v sume 10.000 eur, nakoľko tento vnos nebol preukázaný a bol uplatnený oneskorene po uplynutí trojročnej lehoty na rozšírenie masy BSM. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že pri určení hodnoty nehnuteľnosti mal súd vychádzať z posudku O. D. č. XX/XXXX a mal prikázať rodinný dom a pozemky do výlučného vlastníctva žalobkyne a pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzať zo znaleckého posudku O. D.. S poukazom na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že do jej výlučného vlastníctva prikáže rodinný dom a pozemky parc.č. XXX/X J. XXX/X a do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže úspory vo výške 20.000 eur a žalobkyni uloží povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel žalovanému vo výške 55.000 eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmeno b), d), f), g) a h) CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal vnos žalovaného valorizovať. Uviedol, že ustálená cena výstavby rodinného domu bola 50.000 eur, pričom keď je v súčasnosti jeho hodnota 158.000 eur, tak sa cena domu zvýšila 3,16-násobne, pričom jeho vnos mal byť 16.397 eur, ktorý žalobkyňa nepoprela, a preto jeho vnos má byť v súčasnosti 51.719,72 eur (16.397 x 3,16). Na základe takéhoto výpočtu mal súd postupovať tak, že od sumy 183.030,61 eur by odpočítal sumu 51.719,72 eur a sumu 3.000 eur (dar od matky) = 128.310,89 : 2 = 64.155,45 eur, pričom túto sumu by mal žalovaný žalobkyni vyplatiť. Keďže tak súd prvej inštancie nepostupoval, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu k preukázaniu daru matky žalovanému vo výške 3.000 eur navrhol žalovaný výsluch matky pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému bude uložená povinnosť výplaty vyrovnávacieho podielu vo výške 64.155,45 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Nie sú naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným a žalobkyňa trvá na ňou podanom odvolaní. Ohľadom nálezu ÚS SR sp.zn. II.ÚS 288/2016 zo dňa 07.04.2016 poukázala na to, že tento je nepoužiteľný a je v rozpore s elementárnou logikou, aby vnos žalovaného v sume 800.000 Sk bol valorizovaný na sumu 53.081,71 eur. Pokiaľ by bol akceptovaný takýto postup, tak vnosy do BSM by boli najlepšou finančnou investíciou. Žalobkyňa práve naopak poukázala na redukciu vnosu a skutočnosť, že pre valorizáciu vnosu nie je žiaden zákonný dôvod. Uviedla, že ak by bola v dobe vyporiadania hodnota veci vyššia než pôvodná hodnota, potom by sa k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených z prostriedkov jedného z manželov neprihliadalo. Do BSM totiž náleží obom manželom spoločná vec v takejto zvýšenej hodnote, pričom z takto zvýšenej hodnoty sa vychádza pri stanovení podielov na spoločnom majetku. V súvislosti so svedectvom brata žalovaného, ktorý sa vyjadril, že žalovaný mal úspory 700.000 Sk a ich matka darovala žalovanému 100.000 Sk žalobkyňa uviedla, že brat žalovaného je subjektívne zaujatý svedok, ktorý logicky vypovedal v prospech svojho brata, pričom žiaden objektívny dôkaz o úsporách vo výške 800.000 Sk (výpis z účtu, výplatné pásky) však žalovaný nepredložil. Žalobkyňa rovnako opätovne poukázala na to, že masu BSM je možné rozširovať len do 3 rokov od zániku manželstva, t.j. do 16.09.2022, pričom vnosy boli prvýkrát spomínané až v roku 2024. Žalovanému nič nebránilo, aby tieto svoje návrhy prezentoval v trojročnej lehote, bol pasívny a sám teda zavinil, že tieto vnosy sa nevysporiadali. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný v podstate dvakrát požaduje zvýšiť svoj vnos, prvýkrát titulom zvýšenia všeobecnej hodnoty rodinného domu a druhýkrát titulom valorizácie svojho vnosu. S poukazom na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla (aj keď až po lehote na podanie odvolania, preto sa nejedná o rozšírenie odvolacích dôvodov), že súd nie je viazaný žalobným petitom a ak žalovaný nesúhlasí s vyplatením sumy 86.515,31 eur, ale žiada znížiť výplatu na sumu 64.155,45 eur, tak potom žalobkyňa je ochotná vyplatiť žalovanému sumu 86.000 eur na vyrovnanie podielov BSM, aby sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemkov. Uviedla, že nemá kde bývať, býva s dvomi deťmi v dvojizbovom prenajatom byte v G. a na druhej strane žalovaný dlhodobo neužíva predmetný rodinný dom, býva prakticky trvalo so svojou družkou a maloletým dieťaťom v Holandsku, kde pracuje a do rodinného domu v obci D. prichádza trikrát za rok (na Veľkú noc, letné prázdniny a Vianoce), aj to len na niekoľko dní a bez družky. Zároveň poukázala na to, že rozhodnutie musí rešpektovať zásadu spravodlivosti a v tomto prípade nie je spravodlivé, aby žalovaný dlhodobo rodinný dom neužíval, nebýval v ňom, vymenil zámky a zakázal žalobkyni užívanie rodinného domu, nemal reálny záujem vrátiť sa do rodinného domu a žalobkyňa žila v podnájme dvomi deťmi.
16. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si selektívne vyberá časti zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom tento nariadil súdu prvej inštancie vykonať dôkaz poštovými poukážkami, ktorými mala byť zaplatená kúpna cena za pozemok a taktiež bezpečne preukázať skutočnosti týkajúce sa prevodu týchto pozemkov. Žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom žalobkyne, podľa ktorej predmetné pozemky majú patriť do masy BSM, pretože pokiaľ by aj darovacie zmluvy neboli platné, tak by dané pozemky do BSM nepatrili, a to z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy a síce z dôvodu absencie kúpnej ceny uvedenej v darovacích zmluvách.
V ďalšom vyjadrení zo dňa 09.09.2025 sa žalovaný opätovne vyjadril k dôvodnosti valorizácie vnosov do BSM. Uviedol, že jeho investície v rozsahu cca 16.000 eur boli preukázané zhodným tvrdením strán sporu. Žalovaný nikdy netvrdil, že použil sumu 800.000 Sk na stavbu domu, ale pravdivo poukázal na tú skutočnosť, že pred manželstvom kúpil motorové vozidlo za sumu 306.000 Sk a zvyšok investoval do stavby domu. Žalovaný taktiež zotrval na tom, že žalobkyňa nepoprela dar od jeho matky v sume 3.000 eur. V súvislosti s ochotou žalobkyne vyplatiť žalovanému sumu 86.000 eur na vyrovnanie podielov BSM, žalovaný uviedol, že žalobkyňa najprv navrhovala, že vyplatí žalovanému za dom sumu 55.000 eur s tým, že jej zároveň daruje pozemky, pričom v súčasnosti si je vedomá toho, že jej žalovaný pozemky bezodplatne nedaruje, preto navrhuje, aby mohla kúpiť dané pozemky za sumu 31.000 eur. Ku takejto dohode by však potrebovala mať peňažné prostriedky a zároveň ochotu žalovaného predať jej tieto pozemky. Žalovaný zotrval na svojom návrhu na zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že jeho povinnosťou by bolo vyplatiť žalobkyňu sumou 64.155,45 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. V následných vyjadreniach strany sporu iba opätovne zopakovali svoje dôvody z predchádzajúcich vyjadrení.
18. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, dospel k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/2005).
19. Súd prvej inštancie v predmetnej zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil a na ktorý zároveň správne aplikoval príslušné právne predpisy. Jeho rozhodnutie je logické a konzistentné, dáva odpovede na všetky relevantné otázky, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia a iba na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):
20. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že predmetný rodinný dom mal byť prikázaný do jej výlučného vlastníctva s ohľadom na skutočnosť že sa stará, resp. starala o maloleté deti (v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie boli 2 deti už plnoleté a najmladší syn mal približne 13 a pol roka). Na druhej strane žalovaný argumentoval tým, že on „vlastnými rukami“ vybudoval tento dom a taktiež investoval do jeho výstavby vlastné finančné prostriedky, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (OZ) vyplývajú kritéria vyporiadania BSM, a to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, ale rovnako aj to, že je potrebné prihliadnuť predovšetkým na potreby maloletých detí. Odvolací súd si je, rovnako ako súd prvej inštancie, vedomý vyššie uvedených kritérií, teda že žalovaný vynaložil aj svoje výlučné prostriedky na spoločný majetok, že žalovaná sa starala a stará o maloleté deti, ktorých základnou potrebou je samozrejme aj primerané bývanie, že žalovaný sa vo väčšej miere zaslúžil o nadobudnutie a udržanie rodinného domu, avšak rovnako ako súd prvej inštancie, považuje aj odvolací súd za podstatnú skutočnosť, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený a priľahlý pozemok, sú vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkazy, ktoré by bezpečne preukázali, že tieto pozemky patria do masy BSM. Zároveň je správna argumentácia súdu prvej inštancie, že s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon iba vtedy, ak to zodpovedá vôli účastníkov a zároveň ak sú splnené jeho náležitosti, pričom obligatórnymi náležitosťami kúpnej zmluvy sú jej predmet a kúpna cena. V danom prípade však nie je splnená podmienka uvedenia kúpnej ceny, preto zastretý právny úkon (kúpna zmluva) nemôže byť platný.
21. V súvislosti s preukázaním skutočnosti, že za uvedené pozemky, t. j. parcely registra C, č. XXX/ X a XXX/X mala byť žalovaným počas manželstva zaplatená kúpna cena, odvolací súd poukazuje na to, že toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o nespornú
skutočnosť, pretože žalovaný sa k tomu nevyjadril, tak je síce pravdou, že pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa žalovaný k tejto skutočnosti, ako aj celej žalobe o vyporiadanie BSM nevyjadril, ale iba preto, že o nej nemal vedomosť. Žalobkyňa taktiež argumentovala, že na návrhu na dokazovanie týkajúcom sa predloženia dokladu o úhrade za tieto pozemky darkyniam A. M. a N. M. z roku 2004 už netrvala, pretože sa jednalo o nespornú skutočnosť. Ako už odvolací súd uviedol, nejednalo sa o nespornú skutočnosť, pretože po doručení žaloby žalovanému sa tento vyjadril aj k tejto skutočnosti, a aj keď vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 28.04.2022 zahrnul tieto pozemky do masy BSM, z jeho návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM zo dňa 25.11.2019 vyplýva, že tieto pozemky tam nie sú zahrnuté. Preto táto okolnosť bola spornou a bolo ju potrebné jednoznačne preukázať, pričom ale žalobkyňa v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že tieto parcely patria do BSM strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že na návrhu na dokazovanie týkajúcom sa predloženia dokladov úhrade o úhrade z pošty už netrvala, pretože to považovala za nesporné, odovolací súd opätovne uvádza, že táto skutočnosť bola spornou, pričom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 CSP je súd, aj bez návrhu strán sporu, oprávnený požadovať ohľadom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností, ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré je samozrejme potrebné aj preukázať. Odvolací súd taktiež zastáva názor, že pri takomto type konania, akým je vyporiadanie BSM, nemožno pristupovať, hlavne s ohľadom na zásadu spravodlivého usporiadania pomerov strán sporu, rýdzo formalisticky, ale je potrebné využiť, aj na základe primeranej ingerencie súdu, všetky možnosti náležitého zistenia skutkového stavu pre účely rozhodnutia súdu ktoré bude praktické a účelné, ale aj spravodlivé.
22. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že ani zo žaloby žalobkyne nie je úplne zrejmé, či sa zaplatenie kúpnej ceny malo týkať oboch parciel, alebo iba parcely č. XXX/X, keďže z textu žaloby vyplýva jednak to, že simulovaný právny úkon (darovacia zmluva) sa má týkať oboch parciel, ale aj to že kúpna cena mala byť zaplatená iba za parcelu č. XXX/X. Taktiež sa aj samotná žalobkyňa mätúco vyjadrila k osobám darcov, keď na jednej strane tvrdila, že sa má jednať o cudzích ľudí, ale sama tiež uviedla, že žalovaný za parcelu č. XXX/X zaplatil svojej sestre A. M., C. B. sumu 25.000 Sk a svojej ďalšej sestre N. M., C. B. sumu 20.000 Sk, resp. jasne nevysvetlila ako je potrebné tieto jej vyjadrenia chápať. Tieto okolnosti ale svedčia o tom, že táto skutočnosť, teda že predmetné parcely nepochybne patria do BSM, nebola v konaní nepochybne preukázaná a súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že tieto parcely nepatria do masy BSM a nie je ich potrebné vyporiadavať. Navyše odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ by mala byť simulovaná kúpna zmluva platná, musí byť preukázané splnenie podmienky kúpnej ceny v tomto úkone, a keďže splnenie tejto podmienky nebolo preukázané, preto by takáto kúpna zmluva ani nemohla byť platná.
23. Za tejto situácie je potrebné taktiež jednoznačne konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, čo sa týka prikázania rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže skutočne by nebolo žiadnym rozumným riešením, pokiaľ by súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaný by ostal vlastníkom pozemku pod týmto domom a priľahlého pozemku k domu, čo by v podstate vytvorilo iba priestor pre ďalšie spory, keďže žalobkyňa by užívala dom postavený na cudzom pozemku a zároveň pre prístup k tomuto rodinnému domu by bola nevyhnutná súčinnosť žalovaného resp. ďalšie rozhodnutie súdu.
24. Žalobkyňa taktiež namietala, že rozširovať masu BSM je možné iba do troch rokov od zániku manželstva t.j. do 16.09.2022. Odvolací súd k tomu tvrdeniu uvádza, že v tomto smere ešte neexistuje v našich podmienkach ustálená rozhodovacia prax. Navyše žalovaný minimálne vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2022 (čl. 86 spisu) uviedol, že navrhuje zohľadniť jeho vnosy do spoločného majetku, a to jednak hodnotu úspor v sume 800.000 Sk, ako aj dar od matky v sume 3.000 eur, preto v tomto ohľade nie je vyjadrenie žalobkyne korektné. Totožné tvrdenie uviedol žalovaný aj v odvolaní zo dňa 18.08.2022 k prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (čl. 81 spisu).
25. Žalobkyňa ďalej namietala, že vnos vo výške 10.000 eur nebol preukázaný. K tomu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 27.), ktorý správne uviedol, že žalobkyňa minimálne vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2019 potvrdila, že na stavbu ich spoločného rodinného domu boli použité výlučné prostriedky (úspory) žalovaného vo výške 300.000 Sk, t.j. cca 10.000 eur. Preto ani táto námietka nie je dôvodná.
26. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštalácie mal pri učení hodnoty nehnuteľnosti vychádzať z posudku O. D. č. XX/XXXX. K tomu súd prvej inštancie správne uviedol, že tento posudok nebol pre tento účel použiteľný, pretože bol vypracovaný tak, že vychádzal zo stavebno- technického stavu nehnuteľnosti ku dňu 30.04.2024, ku ktorému bola určená aj všeobecná hodnota nehnuteľností, avšak pre účely vyporiadania BSM bolo potrebné vychádzať zo stavebno-technického stavu nehnuteľnosti ku dňu 16.09.2019 t.j. ku dňu zániku BSM a všeobecnú hodnotu bolo potrebné určiť ku dňu vypracovania posudku, v danom prípade k 30.04.2024.
27. Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené, preto nezistil naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov namietaných žalobkyňou.
28. Základnou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo, že pre účely určenia vyrovnávacieho podielu je potrebné valorizovať vnos žalovaného, pričom zároveň aj sám určil mechanizmus (tak ako to bolo uvedené vyššie), akým spôsobom dospel k záveru, že výplata vyrovnávacieho podielu v prospech žalobkyne má byť iba vo výške 64.155,45 eur. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za zásadné ust. § 150 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok sumu 10.000 eur V slovenskom právnom poriadku neexistuje žiadne hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by umožnilo valorizovať vnos do BSM, aj keď existujú rozhodnutia, ktoré naznačujú, že by bolo „spravodlivejšie“ tento vnos valorizovať (rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný sa valorizácie vnosu týkali, vzhľadom na predmet prejednávanej veci, v podstate iba okrajovo), pričom prevažujúca judikatúra je súladná s ust. § 150 OZ, kde je expressis verbis uvedené, že možno požadovať iba to, čo jeden z manželov v minulosti „vynaložil“, teda v prejednávanej veci iba preukázanú sumu 10.000 eur. Navyše, pokiaľ by mal odvolací súd prijať argumentáciu žalobkyne, že masu BSM je možné rozširovať iba do troch rokov od právoplatnosti do rozvodu, tak odvolací súd zo spisu nezistil, aby žalovaný uplatnil valorizáciu vnosu skôr ako 10.01.2024.
29. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že aj pri teoretickom pripustení možnosti valorizácie vnosu, je nevyhnutné bezpečne preukázať, akým konkrétnym spôsobom resp. na aký konkrétny účel boli použité výlučné prostriedky jedného z manželov, pretože pokiaľ dôjde k ich zmiešaniu so spoločným majetkom, resp. pokiaľ nie je zrejmé na čo presne boli použité, teda či výlučne na stavbu rodinného domu, s konkrétnou špecifikáciou, čo konkrétne sa z daných prostriedkov zakúpilo, postavilo a pod., tak nie je možné vôbec ani uvažovať o teoretickej prípustnosti valorizácie vnosu do BSM jedným z manželov.
30. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za bezpečne preukázaný iba vnos vo výške 10.000 eur (podľa žalovaného na výstavbu pivnice, čo žalobkyňa nerozporovala), pričom tento správne nevalorizoval, s poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že k prípadnej valorizácii nemožno pristúpiť tak zjednodušenie ako to prezentoval žalovaný, keďže skutočne takáto možnosť nie je v našom právnom systéme legislatívne zakotvená a nemožno iba jednoducho určiť cenu nehnuteľnosti, bez akýchkoľvek dôkazov (v danom prípade odhadom žalovaného na sumu 50.000 eur, navyše za situácie, keď aj súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výstavba rodinného domu trvala od roku 2006 až do kolaudácie v roku 2014), a potom si jednoducho dať urobiť znalecký posudok, pričom je všeobecne známe, že cena nehnuteľnosti značne vzrástla a ako správne naznačila žalobkyňa, v prípade pokiaľ by jeden z manželov vložil svoje výlučné prostriedky, ktoré získal ešte pred uzavretím manželstva, do spoločného majetku, tak by mohlo dôjsť k situácii, že jeho vnos sa prípadnou valorizáciou neprimerane (nespravodlivo) navýši, čo určite nie účelom vyporiadania BSM, teda že sa takýmto neprimeraným spôsobom zvýhodní ten z manželov ktorý vniesol do manželstva určitú (aj keď nie značnú) sumu peňazí. Odvolací súd ale jednoznačne zastáva názor že, ako už bolo uvedené, že na základe § 150 Občianskeho zákonníka je možné zohľadniť iba to čo jeden z manželov preukázateľne zo svojho výlučného majetku vložil do spoločného majetku.
31. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vnos žalovaného predstavuje iba sumu 10.000 eur, pričom jediným dôkazom na preukázanie, že vnos mal byť vo vyššej sume, bol iba výsluch brata žalovaného, ktorého skutočne nemožno, vzhľadom na blízky príbuzenský pomer, považovať za nezaujatého svedka. Navyše tento iba uviedol, že videl brata prepočítavať peniaze v izbe, kde mal 7 kopiek, preto to malo byť približne 700.000 Sk, avšak on peniaze neprepočítaval.
32. Z podstatnej argumentácie žalovaného odvolací súd ešte k návrhu na vypočutie jeho matky v odvolacom konaní, uvádza, že sa jedná o novotu podľa § 366 CSP, pričom je nepochybné, že žalovaný mohol tento návrh prezentovať do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. Z poslednej zápisnice pred vyhlásením tohto rozsudku však jasne vyplýva, že strany sporu sa zhodne vyjadrili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto odvolací súd na tento návrh neprihliadal.
33. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol ani naplnenie odvolacích dôvodov prezentovaných žalovaným, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, s použitím § 262 ods. 1 a 257 CSP, pričom tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, v danom prípade sa jedná o taký typ sporu, kedy je v záujme oboch strán sporu vysporiadať si spoločný majetok a žiadnu stranu nemožno považovať za vyslovene úspešnú alebo neúspešnú, čo odvolací súd hodnotí ako dôvod hodný osobitného zreteľa týkajúci sa veci samej a v takomto prípade si každá zo strán má znášať svoje trovy konania.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).