Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Sas-70-2025.pdf
PDF · 137.52 KB
Case nature
Area
Subarea
32Sas/70/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 795 629 7745 0 zo dňa 19.12.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 795 629 7745 0 zo dňa 19.12.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 795 629 7745 0 zo dňa 09.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi nárok na invalidný dôchodok od 09.09.2024 vo výške 508,00 Eur mesačne.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s určením poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a so stanoveným dátumom vzniku invalidity. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že dátum vzniku invalidity je podmienený medicínskymi zisteniami o takom dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave poistenca, ktorý znižuje jeho pracovnú schopnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň zo Zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav nemusí ku dňu vzniku invalidity reálne trvať aspoň 1 rok, ale že z ustálených poznatkov medicíny vyplýva, že bude trvať dlhšie ako rok. Podľa žalobcu pri závažnej a potenciálne smrteľnej hematologickej malignite nie je možné racionálne očakávať, že sa nepriaznivý zdravotný stav podarí vyriešiť počas jedného roka. Žalobca poukázal na smernicu European Society for Medicl Oncology (ďalej len „ESMO“), podľa ktorej nie je možné v momente diagnostikovania Hodgkinovho lymfómu predpokladať nič iné, ako to, že trvanie nepriaznivého zdravotného stavu ďaleko presiahne obdobie jedného roka. V uvedenom kontexte žalobca poukázal na lekársky posudok prvostupňového orgánu verejnej správy, v ktorom posudkový lekár vyvodzuje dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu zo skutočnosti, že ochorenie mu bolo diagnostikované v septembri 2023. Žalobca ďalej uviedol, že od ukončenia chemoterapie v apríli 2024 má bolesti celého tela a trpí sústavným opúchaním uzlín, v dôsledku čoho bolo v júli 2024 realizované histologické vyšetrenie, ktoré nepotvrdilo relapse ochorenia. Podľa žalobcu medzi júlom 2024 a september 2024 nenastala nijaká
skutočnosť, z ktorej by bolo možno usudzovať, že práve v septembri bola naplnená podmienka podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako to uviedol posudkový lekár.
3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 795 629 7745 0 zo dňa 19.12.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 20.11.2021, ktorý svoj posudkový zámer nezmenil a odvolaniu nevyhovel. Zdravotný stav žalobcu tak posúdil posudkový lekár žalovaného dňa 18.12.2024, ktorý uviedol: „Účastníčka konania bola v pobočke Sociálnej poisťovne, posúdená dňa 11. septembra 2024 na žiadosť o invalidný dôchodok, s priznaním invalidity s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 09. septembra 2024. Je posudzovaná v neprítomnosti na základe doložených odborných lekárskych nálezov, súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v rámci druhostupňového odvolacieho konania, v ktorom namieta posúdenie zdravotného stavu neprítomnosti a nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani s dátumom vzniku a apeluje na smernice European Society for Medical Oncology – ESMO, podľa ktorého je možné už v čase diagnostikovania onkologického ochorenia predpokladať, že trvanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu ďaleko presiahne obdobie jedného roka, pričom poukazuje na skutočnosť, že od ukončenia chemoterapie pretrvávajú intenzívne bolesti celého tela, s nutnosťou rebiopsie pre bolestivosť a zväčšenie lymfatických uzlín. Dňa 02. decembra 2024 bolo účastníčok konania zaslané písomné predvolanie na ústne pojednávanie stanovené na 18. decembra 2024. Dňa 12. decembra 2024 bolo posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie predvolanie doručené späť s dátumom 06. decembra 2024, s pečiatkou a podpisom ortopéda, bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia, preto bola dňa 13. decembra 2024 účastníčka konania telefonicky kontaktovaná ohľadom upresnenia, či súhlasí s posúdením v neprítomnosti, alebo žiada iný termín, nakoľko to z doručenej písomnosti nebolo zrejme. Účastníčka konania sa vyjadrila, že do Prešova nepríde a žiada byť posúdená v prítomnosti v Ružomberku, vzhľadom na onkologické a pridružené ochorenie, ktoré jej znemožňuje cestovanie. V septembri 2023 podstúpila histologické vyšetrenie pre zväčšené lymfatické uzliny z ľavej axily, ktoré potvrdilo klasicky Hodgkinov lymfóm, KŠ II. A, typ NS, bohatý na epiteloidné bunky, s PET/ CT vyšetrením v novembri 2023, ktoré potvrdilo zväčšenie lymfatických uzlín supraklavikulárne, axilárne a subpektorálne, paratracheálne, bez napadnutia kostnej drene, s aplikáciou chemoterapie od novembra 2023 do apríla 2024 v dvoch kúrach. Vo februári 2024 podstúpila kontrolné PET/CT vyšetrenie s nálezom kompletnej remisie ochorenia. Od ukončenia chemoterapie pretrvávajú bolesti ľavej strany krku s intermitentným opuchom v ranných hodinách, bolesti ľavej slabiny a chrbtice, pre ktoré bolo realizované v júni 2024 opakované PET/CT vyšetrenie so zvýšením morfologickej a metabolickej aktivity lymfatických uzlín, bez rozlíšenia či sa jedná o malígnu infiltráciu prípadne zápalové lymfatické uzliny, kvôli čomu podstúpila v júli 2024 rebiopsiu lymfatickej uzliny z ľavej axily. Histologické vyšetrenie nepotvrdilo relaps ochorenia, pokračuje šetrenie po príčinách uvedených ťažkostí, pri vylúčení infekčnej príčiny. Hodgkinov lymfóm z epiteloidných buniek po aplikácii chemoterapie, bez možnosti jednoznačného konštatovania dosiahnutia remisie, vzhľadom na morfometabolickú progresiu nie zväčšených mierne FDG, avídnych LU na krku obojstranne v axilách a v inguinách podmieňuje invaliditu sa 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 09. septembra 2024 pre Hodgkinov lymfóm - so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu pretrvávajúci po onkologickej liečbe, od dátumu dosiahnutia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a naplnením § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (od 09. septembra 2024). Po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie a na základe vyššie uvedeného sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nestotožňuje s posúdením prvostupňového posudkového lekára pobočky, ktorý zaradil rozhodujúce ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly II - choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 – indolentné non- Hodgkinové lymfómy, primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfóm, Hodgkinov lymfóm, písmeno b)
- so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionári nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 09. septembra 2024. Účastníčka konania nemôže byť uznaná za invalidnú od diagnostikovania onkologické choroby, teda od septembra 2023, lebo nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a vôbec sa nedá predpokladať úspešnosť liečby. Onkologické vyšetrenie zo dňa 05. augusta 2024 uvádza, že liečba bola úspešná, konštatovaná aj kompletná remisia ochorenia. Je pravda, že onkologické ochorenie (ale aj iné) sa vyvíja dlho, dlho jej bezpríznakové, začne sa riešiť, až keď sa objavia prvé klinické príznaky. Pri prvých klinických príznakoch posudkový lekár nemôže konštatovať, že ide o dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, lebo v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016: pre vznik invalidity nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal (dátum uplatnenia nároku), pre vznik invalidity je rozhodujúce, odkedy dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%. A to posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie môže konštatovať až potom, keď príznaky ochorenia boli nielen dlhodobé, ale zároveň boli tak závažné, že spôsobili pokles pracovnej schopnosti. U účastníčky konania od prvých príznakov ochorenia (resp. zahájením onkologickej liečby) po diagnostikovaní choroby nie je možné hovoriť o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vo vzťahu k invalidite. Stav podmieňoval dočasnú pracovnú neschopnosť, počas ktorej bola aplikovaná chemoterapia, ktorá bola úspešná. Následne sa objavili problémy, ktoré boli riešené s odbornými lekármi a ktoré sa nepotvrdili ako relaps základného ochorenia. Novodokladovaná artróza sternoklavikulárneho spojenia, či veku primerané degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s incipientnou (počínajúcou) deformačnou spondylózou nepredstavujú posudkovo závažné ochorenie a nemajú vplyv na pracovné zaradenie, ani výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. “ Na základe uvedeného preto žalovaný konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 09.09.2024. Žalovaný ďalej uviedol že nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určiť iný dátum vzniku invalidity, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok, preto žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Súčasťou rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite zo dňa 18.12.2024, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalobca v správnej žalobe úvodom zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa žalobcu však žalovaný opomína skutočnosť, že rozhodnutie v konaní o priznanie invalidného dôchodku nevydal posudkový lekár, ale sám žalovaný a preto žalovaný je povinný náležite a presne zistiť skutočný stav veci. Žalovaný je povinný preskúmať, či posudky posudkových lekárov spĺňajú požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a to vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity. Žalobca uviedol, že podľa ustálenej judikatúry pri určení dátumu vzniku invalidity je potrebné vychádzať odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, kedy sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca pritom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sa/70/2014 zo dňa 28.10.2015 a 9So/83/2016. Zároveň žalobca uviedol, že v zmysle záverov vyplývajúcich z uvedených rozhodnutí vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity, sa tento nestanovuje arbitrárne, ale sa preukazuje, pričom posudkový lekár je povinný stanovený dátum invalidity presvedčivo zdôvodniť. Žalobca ďalej namieta, že pokiaľ posudkový lekár uviedol, že podkladom pre posúdenie jeho zdravotného stavu boli lekárskej správy zo dňa 02.07.2024 a 05.08.2024, bolo povinnosťou žalovaného zistiť, na základe akého lekárskeho nálezu bol preukázaný dátum vzniku invalidity od 09.09.2024. Žalovaný sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a svoje rozhodnutie založil podľa žalobcu na nekritickom osvojení si záverov posudkového lekára.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné. K určeniu vzniku dátumu invalidity žalovaný uviedol, že žalobca od 11.09.2023 bol uznaný za dočasne práceneschopného pre dg. D 75.9 - choroba krvi a krvotvorných orgánov,
bližšie neurčená. Dňa 21.09.2023 podstúpil bioptické vyšetrenie lymfatickej uzliny, so zaznamenaním Hodgkinovho lymfómu, potvrdeného aj zobrazovacími vyšetreniami z novembra 2023, s onkologickou liečbou aplikovanou od novembra 2023 do apríla 2024. Od ukončenia chemoterapie u žalobcu pretrvávajú bolesti ľavej strany krku s intermitentným opuchom v ranných hodinách, bolesti ľavej slabiny a chrbtice, pre ktoré boli realizované v júni 2024 opakované PET/CT vyšetrenie so zvýšením morfologické a metabolickej aktivity lymfatických uzlín, bez rozlíšenia či sa jedná o malígnu infiltráciu, prípadne zápalové lymfatické uzliny, kvôli čomu postúpil v júli 2024 rebiopsiu lymfatickej uzliny z ľavej axily. Histologické vyšetrenie nepotvrdilo relapse ochorenia, pokračuje šetrenie po príčinách uvedených ťažkostí. Podľa žalobcu od 08.07.2024 do 09.09.2024 nenastala nijaká skutočnosť, z ktorej by bolo možné usudzovať, že invalidita vznikla práve 09.09.2024. Zo skutočnosti, že dňa 08.09.2024 uplynulo podporné obdobie poberania nemocenských dávok žalobca usudzuje, že posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity na deň nasledujúci po uplynutí podporného obdobia. Žalovaný uviedol, že posudkoví lekári nikdy netvrdili a ani neuviedli, že invalidita vznikla po skončení nemocenských dávok. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nemohol byť uznaný za invalidného od diagnostikovania onkologické choroby, teda od septembra 2023, nakoľko išlo o akútny stav ani dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Na začiatku ochorenia sa nedala predpokladať úspešnosť liečby. V prípade žalobcu pri zahájení onkologickej liečby nie je možné hovoriť o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vo vzťahu k invalidite. Uvedený stav podmieňoval dočasnú pracovnú neschopnosť, počas ktorej bola aplikovaná chemoterapia. Následne sa objavili problémy, ktoré boli riešené odbornými lekármi a ktoré nepotvrdili ako relaps záchranného ochorenia, ale na ich podklade prešlo onkologické ochorenie do dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Replika žalobcu
7. Žalobca v replike uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej správnej žalobe. Žalobca zdôraznil, že z hľadiska správna súdneho konania je nepodstatné, akým spôsobom žalovaný odôvodňuje dátum vzniku invalidity vo vyjadrení správnej žalobe, podstatné je, že stanovený dátum vzniku invalidity riadne neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožnil ani s ostatnou argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k žalobe, pričom poukázal na formuláciu ustanovenie § 71 ods. 2, pričom využitím slovného spojenia „ktorý má trvať“ zákonodarca umožnil, aby invalidita bola konštatovaná aj v situácii, kedy pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s mierou aspoň 41 % nepretrváva viac ako 1 rok, avšak na základe poznatku medicíny zrejmé, že dané obdobie pretrvávať bude. Ďalej vo vzťahu k argumentácii žalovaného o stavoch podmieňujúcich práceneschopnosť a stavoch podmieňujúcich invaliditu žalobca uviedol, že zákon o sociálnom poistení umožňuje ich súbeh, a teda nie je možné tvrdiť, že stav podmieňujúci práceneschopnosť nemôže byť súčasne stavov podmieňujúcim invaliditu.
8. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 28.09.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP: správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
18. Podľa § 191 ods. 4 SSP : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
19. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
22. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
24. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola II – choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 - Indolentné non-Hodgkinove lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, písmeno b) - so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s
klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 50.
25. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.
26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
28. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
29. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
30. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
31. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
32. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
33. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
34. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
36. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
37. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
38. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.
39. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ak splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.
40. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým síce žalovaný priznal žalobcovi nárok na invalidný dôchodok, avšak žalobca namietal správnosť určenia dátumu vzniku invalidity. Zároveň z administratívneho spisu, z podaného odvolania, vyplýva, že žalobca nesúhlasil ani s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom poukázal na diagnózu primárnej artrózy podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 23.10.2024. Sporné medzi účastníkmi konania tak bolo určenie rozsahu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a určenie dátumu vzniku invalidity.
41. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 18.12.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
42. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že mu bola diagnostikovaná primárna artróza, čo podľa jeho názoru odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a rovnako nesúhlasil s dátum určenia vzniku invalidity ku dňu 09.09.2024. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok, ktorý vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) vyšetrenie posudkovým lekárom; 2) prepúšťacia správa z hospitalizácie zo dňa 22.11.2023-23.11.2023; 3) lekárska správa z onkohematologického vyšetrenia zo dňa 02.07.2024; 4) prepúšťacia správa z hospitalizácie zo dňa 03.07.2024 – 05.07.2024; 5) lekárska správa z onkohematologického vyšetrenia zo dňa 05.08.2024; 6) lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo dňa 23.10.2024. Posudkový lekár v sumáre lekárskych vyšetrení neuviedol lekárske správy a závery z nich vyplývajúce – lekárska správa z magnetickej rezonancie zo dňa 10.06.2024; lekársku správu z vyšetrenia FDG PETCT zo dňa 27.06.2024 (ktorá však v samotnom posúdení zohľadnená bola); lekársku správu z hematologickej ambulancie zo dňa 28.06.2024; lekársku správu z chirurgickej ambulancie zo dňa 03.07.2024; lekársku správu z chirurgickej ambulancie zo dňa 12.07.2024; lekársku správu zo serologického vyšetrenia zo dňa 17.07.2024; lekársku správu
z hematologickej ambulancie zo dňa 31.07.2024 (ktorá však v samotnom posúdení zohľadnená bola), ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, pričom v samotnom odôvodnení odborného lekárskeho posudku absentuje odôvodnenie, prečo posudkový lekár žalovaného nezahrnul uvedené lekárske správy do posúdenia zdravotného stavu žalobcu a s ním spojenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie žalovaného má vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Nakoľko rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného je odborný posudok o invalidite, musí aj tento vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu, t. j. z lekárskych správ a vyšetrení týkajúcich sa posudzovanej osoby. Správny súd vzhľadom na absenciu posúdenia vyššie uvedených lekárskych konštatuje, že záver posudkového lekára vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný lekárskymi správami disponoval, nakoľko lekárske správy tvoria súčasť žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správnemu súdu neprináleží posudzovať obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda nie je v jeho kompetencii posúdiť ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z lekárskych správ na zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované v samotnom odbornom lekárskom posudku.
43. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku je prvostupňový orgán verejnej správy povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi žalovaného.
44. Správny súd ďalej konštatuje, že ďalším skúmaním odborného lekárskeho posudku zo dňa 18.12.2024 dospel k záveru, že posudkový lekár konštatoval, že zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú 50% podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom posudkový lekár na základe zohľadnených lekárskych nálezov a v nich konštatovaných záverov konštatoval, že po aplikovaní liečby chemoterapiou nemožno hovoriť o remisii diagnózy, čo zodpovedá zdravotnému postihnutiu podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (Kapitola II – choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 - Indolentné non-Hodgkinove lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, písmeno b)
- so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 50), a teda bola určená príslušná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správnemu súdu však neuniklo pozornosti, že posudkový lekár konštatoval cit.: „novodokladovaná artróza sternoklavikulárneho spojenia, či veku primerané degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s incepciou (počínajúcou) deformačnou spondylýzou nepredstavujú posudkovo závažné ochorenia a nemajú vplyv na pracovné zaradenie, ani výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení“. Správny súd posúdil citovaný záver ako nedostatočne odôvodnený, keďže posudkový lekár neuviedol, z akého dôvodu uvedené diagnózy nemajú vplyv na pracovné zaradenie, resp. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Citovaný záver je len konštatovaním, bez bližšieho zdôvodnenia, preto správny súd nevie posúdiť jeho dôvodnosť. Keďže žalovaný bez ďalšieho citovaný záver posudkového lekára prevzal do napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom nezákonnosti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
45. Žalobca ďalej namietal, že mu bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity, nakoľko podľa jeho názoru dátum vzniku invalidity nemá oporu v predložených lekárskych správach. Správny súd konštatuje, že dátum vzniku invalidity určuje posudkový lekár, pričom vznik invalidity sa posudzuje na základe predložených lekárskych správ a to od momentu, kedy na základe odborných záverov o zdravotnom stave posudzovanej osoby možno konštatovať, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Podľa zákona o sociálnom poistení sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav považuje zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Správny súd podporne poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR napr. sp. zn. 6 Ssk/118/2024 z 21.02.2025; sp. zn. 6 Ssk/37/2025 z 30.07.2025; sp. zn. 6 Ssk/60/2025 z 27.08.2025, ktorý sa vo svojej rozhodovacej činnosti k otázke dátumu vzniku invalidity opakovane vyjadril takto, cit. „Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského, pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita skutočne vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu.“ Posudkový lekár vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo žalobca nemôže byť uznaný za invalidného od diagnostikovania onkologickej choroby, pričom poukázal na onkologické vyšetrenie zo dňa 05.08.2024, podľa ktorého liečba bola úspešná a bola konštatovaná kompletná remisia ochorenia. Uvedené závery považuje správny súd za dostatočne odôvodnené vo vzťahu, prečo žalobca nebol uznaný za invalidného ku dňu diagnostikovania onkologickej choroby. Avšak, v lekárskom posudku a aj samotnom napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie, prečo práve dátum 09.09.2024 možno považovať za rozhodný deň pre určenie invalidity. Na základe uvedeného, keďže žalovaný prevzal závery lekárskeho posudku bez ďalšieho odôvodnenia do napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že aj v tomto ohľade trpí napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
46. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a preto z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár zohľadní všetky, aj aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení žalobcu a bude určená a dostatočne odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu s ohľadom na všetky relevantné diagnózy žalobcu, pričom žalovaný riadne odôvodní dátum určenia vzniku invalidity žalobcu. Žalovaný svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.