Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-206-2026.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
14CoP/206/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, G., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, so sídlom M. Gorkého 21, Lučenec, a otec H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. D. XXX/X, D., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 26, Banská Bystrica, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/20/2021-1805 zo dňa 15. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/20/2021-1805 zo dňa 15. júla 2026 m e n í tak, že konanie neprerušuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že konanie prerušuje do ukončenia výchovného opatrenia uloženého uznesením sp. zn. 17Em/2/2025 - 314 zo dňa 28. 05. 2026, v konaní o výkon rozhodnutia, t. j. do dňa 10. 01. 2027.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súčasne s konaním o úpravu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode je na okresnom súde vedené konanie pod sp. zn. 17Em/2/2025 súdny výkon rozhodnutia týkajúci sa maloletej, v ktorom súd uznesením sp. zn. 17Em/2/2025-314 zo dňa 28.05.2026 nariadil výkon rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/45/2022-83 zo dňa 27.10.2022 o úprave styku oprávneného otca s maloletým dieťaťom. Tiež druhým výrokom uložil výchovné opatrenie matke, otcovi a maloletému dieťaťu spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre poradenstva a prevencie, na Oddelení sociálno- pedagogickej činnosti, prevencie a terapie Dr. Herza 8, Lučenec, po dobu šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie č. k. 17Em/2/2025-314 zo dňa 28. 05. 2026 v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2026. Cieľom tohto výchovného opatrenia je odstránenie komunikačných bariér, zlepšenie vzájomných vzťahov a vytvorenie podmienok na obnovenie kontaktu maloletej A. s otcom.
3. Za aplikácie § 2 CMP a § 164 CSP s poukazom na obsah predmetného spisu, ako aj spisového materiálu vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17Em/2/2025, mal okresný súd za to, že výsledky odborného psychologického poradenstva môžu poskytnúť podstatné odborné poznatky o príčinách odmietania styku maloletej s otcom, o možnostiach obnovenia vzťahu medzi maloletou a otcom, ako aj o tom, aký rozsah a forma styku sú v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tieto zistenia môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Prerušenie konania preto okresný súd považoval za účelné a hospodárne, pretože umožní rozhodnúť na základe komplexných odborných
záverov získaných počas realizácie výchovného opatrenia a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
4. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže výsledky uloženého výchovného opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Preto konanie prerušil do ukončenia výchovného opatrenia uloženého uznesením sp. zn. 17Em/2/2025- 314 zo dňa 28. 05. 2026 v konaní o výkon rozhodnutia, t. j. do dňa 10. 01. 2027.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Namietala, že prerušením konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode súd zvolil nesprávny procesný postup, ktorý viedol k ďalšiemu neodôvodnenému odďaľovaniu meritórneho rozhodnutia. Poukázala na to, že predmetné konanie prebieha od roku 2021, pričom do súčasnosti nebolo právoplatne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Styk otca s maloletou je upravený iba dočasným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/45/2022-83 zo dňa 27. októbra 2022, ktoré bolo vydané v čase, keď maloletá nemala ani dva roky. Od vydania tohto rozhodnutia došlo podľa odvolateľky k podstatnej zmene pomerov, keďže maloletá má takmer šesť rokov a jej schopnosť vyjadrovať vlastné názory a stanoviská je výrazne odlišná. Situáciu, kedy nebolo možné dospieť k rozhodnutiu v priebehu viac ako piatich rokov trvania konania, pričom styk maloletej s otcom je upravený viac ako tri a pol roka starým rozhodnutím, považuje za neudržateľný. Matka považovala za nesprávne aj dôvody, pre ktoré okresný súd konanie prerušil, keďže svoje rozhodnutie odôvodnil prebiehajúcim konaním o výkon rozhodnutia vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17Em/2/2025. V tomto konaní bol uznesením č. k. 17Em/2/2025-314 z 28. mája 2026 nariadený výkon rozhodnutia a matke, otcovi aj maloletej bolo uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu počas šiestich mesiacov. Výkon rozhodnutia bol zároveň odložený na obdobie trvania výchovného opatrenia. Hoci odvolateľka považovala odklad výkonu rozhodnutia za správny, nesúhlasila s prerušením konania vo veci samej. Zdôraznila, že konanie o úprave rodičovských práv a povinností poskytuje súdu širšie možnosti na zistenie príčin, pre ktoré maloletá odmieta styk s otcom, ako aj na prijatie opatrení smerujúcich k odstráneniu tohto stavu. Konanie o výkon rozhodnutia podľa nej neumožňuje využiť všetky procesné a dôkazné prostriedky dostupné v konaní vo veci samej. Podľa odvolateľky za súčasnej situácie sa ako najvhodnejšie riešenie javí čo najrýchlejšia úprava práv a povinností k maloletej rozhodnutím vo veci samej, ktorá by zabezpečila úpravu styku v súlade s najlepším záujmom a vôľou maloletej. Navrhla napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.
6. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.08.2026 bolo odvolanie matky doručené na vedomie otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 1822 spisu).
7. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP,) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť postupom podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj s odvolacou argumentáciou, posúdiť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania do ukončenia výchovného opatrenia uloženého uznesením sp. zn. 17Em/2/2025 - 314 zo dňa 28. 05. 2026, v konaní o výkon rozhodnutia, t. j. do dňa 10. 01. 2027 je vecne správne.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Odvolací súd dáva vo všeobecnosti do pozornosti, že Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a 163 CSP) a fakultatívnym prerušením konania (§ 164 CSP). Civilný sporový poriadok ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania v § 164 normuje zákon dôvod, že ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo (Nakladateľstvo C. H. Beck Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, komentár 2016 str. 629).
12. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd nevyhodnotil záver okresného súdu o naplnení podmienok na postup podľa § 164 CSP za správny. Fakultatívne prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak zodpovedanie niektorej z otázok potrebných pre rozhodnutie vo veci je predmetom konania na inom orgáne alebo v inom súdnom konaní. Okresný súd prerušenie konania odôvodnil tým, že výsledky uloženého výchovného opatrenia formou odborného psychologického poradenstva v konaní vedenom pod sp. zn. 17Em/2/2025, môžu poskytnúť podstatné odborné poznatky o príčinách odmietania styku maloletej s otcom, o možnostiach obnovenia vzťahu medzi maloletou a otcom, ako aj o tom, aký rozsah a forma styku sú v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, čo môže mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd sa s týmto názorom okresného súdu nestotožnil. Výsledky výchovného opatrenia uloženého v konaní o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 17Em/2/2025 nepredstavujú podľa odvolacieho súdu takú skutočnosť, bez ktorej by okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. Zvýrazňuje, že pri zvažovaní postupu podľa § 164 CSP súd musí najskôr posúdiť, či sledovaný procesný účel nemožno dosiahnuť iným vhodným opatrením a následne zvážiť, či prerušenie konania je skutočne potrebné, účelné a primerané jeho dôsledkom. Ustanovenie § 164 CSP nemožno vykladať tak, že postačuje iba potenciálna využiteľnosť výsledku iného konania. Hoci každý ďalší odborný podklad môže prispieť k širšiemu poznaniu skutočného stavu, to ešte neznamená, že bez takého podkladu nemožno vo veci samej rozhodnúť. Rozhodujúce je, či otázka riešená v inom konaní má pre rozhodnutie vo veci samej taký význam, že bez jej vyriešenia by súd nemal dostatočný právny alebo skutkový základ na meritórne rozhodnutie. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho súdu naplnená nebola. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd v priebehu niekoľkoročného konania (konanie vo veci samej o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bolo začaté doručením návrhu dňa 12.04.2021, č.l. 1 a nasl. spisu) vykonal rozsiahle dokazovanie, zadovážil si viaceré odborné podklady a disponuje dostatočným skutkovým základom pre meritórne rozhodnutie. Odvolací súd osobitne poukazuje na závery znaleckých dokazovaní vykonaných v priebehu konania, vrátane záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom PhDr. Andrejom Benkovciam, ako aj na jeho vypočutie na pojednávaní konanom dňa 05. 02. 2026, zisťovaný názor maloletej, z ktorých vyplynuli relevantné poznatky týkajúce sa vzťahov medzi rodičmi a maloletou, stretávania sa otca s maloletou, ako aj faktorov ovplyvňujúcich postoj maloletej k otcovi. Tieto odborné závery spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi poskytujú dostatočný podklad na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a na prijatie rozhodnutia vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd rozhodujúci vo veci samej je povinný samostatne vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a určiť takú úpravu rodičovských práv a povinností, ktorá zodpovedá aktuálnemu najlepšiemu záujmu maloletej. Za zistenej situácie podľa odvolacieho súdu nie je dôvod, aby meritórne rozhodnutie podmieňoval výsledkom podporného opatrenia uloženého v konaní o výkon rozhodnutia.
13. Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že z formulácie § 164 CSP vyplýva, že súd pristúpi k prerušeniu konania subsidiárne v prípade, ak neurobí „iné vhodné opatrenia“. Prerušenie má byť zvolené až vtedy, keď súd nemôže dosiahnuť účel miernejším procesným postupom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako a či vôbec sa okresný súd zaoberal vyhodnotením možnosti vykonať iné vhodné opatrenia a k akým záverom pritom dospel. Okresný súd založil rozhodnutie iba na všeobecnom konštatovaní, že výsledky odborného poradenstva môžu mať zásadný význam pre konanie vo veci samej bez toho, aby konkrétne vysvetlil, ktorá rozhodná otázka zostala nevyriešená, prečo ju nemožno posúdiť na podklade zhodnotenia doterajšieho dokazovania a prečo ju nemožno zistiť iným procesným opatrením bez prerušenia konania.
14. Odvolací súd prihliadol aj na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ohľadom trvania súdneho konania a v tejto súvislosti podotýka, že ust. § 164 CSP je potrebné vykladať v spojení s Čl. 12 Základných princípov, na ktorých je Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, a najmä v spojení s Čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Civilný mimosporový poriadok zároveň podľa Čl. 5 ods. 2 vyžaduje, aby súd postupoval z úradnej povinnosti tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a ak je účastníkom maloleté dieťa, aby konal v jeho najlepšom záujme. Je nepochybné, že prerušenie konania predlžuje celý súdny proces. V prípade prerušenia konania v zásade dochádza k prehlbovaniu stavu právnej neistoty, čo sa prieči požiadavke na rýchlu a účinnú ochranu práva. K odstráneniu právnej neistoty dochádza až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 164 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Konanie o výkon rozhodnutia vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17Em/2/2025 nerieši otázku, bez ktorej by nebolo možné rozhodnúť vo veci samej a výsledky uloženého výchovného opatrenia budú mať nanajvýš povahu ďalšieho (a nie jediného) odborného podkladu. Okresný súd pritom disponuje rozsiahlym dokazovaním, vrátane vypracovaných znaleckých posudkov a vypočutia znalca, zisteným názorom maloletej, ktoré mu vytvárajú dostatočný podklad na posúdenie aktuálnych pomerov maloletej a pre prijatie meritórneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností. Za situácie, keď konanie trvá približne päť rokov, styk otca s maloletou je upravený len dočasne formou neodkladného opatrenia, by jeho prerušenie nebolo v súlade so subsidiárnou povahou § 164 CSP, s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv podľa základných princípov CMP, s Čl. 12 CMP, Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ani s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
16. Odvolací súd preto z vyššie uvedených záverov napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že konanie neprerušuje.
17. Vzhľadom na výslovne procesný charakter preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo rozhodované o náhrade trov odvolacieho konania, o ktorých bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.