Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-55-2026.pdf
PDF · 146.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/55/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. F. G., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Katarína Kuricová, advokátka, so sídlom Dolný val 213/11, Žilina, IČO: 35 151 540, proti žalovaným: 1/ H. I., 2/ H. I., 3/ J. I., žalovaní v rade 1/ až 3/ evidovaní ako neznámi spoluvlastníci zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46C/42/2025-90 zo dňa 8.12.2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/ proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (vo výroku I.) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. B. F. G. a výrokom (II.) žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vec právne posúdil v intenciách ust. § 34, 37 ods. 1, 39 Občianskeho zákonníka, § 39 ods. 2, 3, § 59 ods. 1, § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadanie pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zák. č. 330/1991 Zb.“).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa kúpnou zmluvou (V1103/2002 zo dňa 28.10.2002 nadobudla vlastnícke právo k parcele E KN č. 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2 od predávajúceho A. K., na základe ktorej právnej skutočnosti bola zapísaná na LV č. XXXX. Na uvedenom LV je uvedená poznámka: „Úrad geodézie, kartografie a katastra - Protokol č. 1/04 spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra - 867/05“a „Pozemok podlieha pozemkovým úpravám podľa rozhodnutia č. OÚ-ZA-PLO 2018/003513/Koc/TPÚ/Pov E 1851/11. Ďalej uviedla, že na LV č. XXXX, kat.úz. B. F. G., je zapísaná na parc. č. C KN 1452/234 - trvalý trávny porast o výmere 1639 m2 (ide o parcelu identickú s E KN č. 1851/1), ako vlastníčka je vedená žalobkyňa. Titul nadobudnutia -Rozhodnutie o schválení vykonania Projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. úz. B. F. G., lokalita B. východ OÚ ZA-PLQ-2019/003039/Koc/TPU-SV zo dňa 30.10.2019 - 4076/19. Na uvedenom liste vlastníctva je uvedená poznámka: „Úrad geodézie, kartografie a katastra Protokol č. 1/04 spochybnená
hodnovernosť a záväznosť údajov katastra - 5867/05 - 4076/19“. Plomba vyznačená na základe Z
- 246/2019. Poznámka Z - 246/2019 bola zapísaná na základe výsledkov šetrenia v rámci kontroly vykonanej ÚGK ukončené Protokolom č. 1/04. Predmetom kontroly bolo skúmanie zápisu ZRPŠ a ROEP v k.ú. B. F. G.. Prešetrením bolo zistené, že podľa tejto listiny sú vlastníkmi pozemku parcele E KN 1851/1 pani H. I., H. I. a J. I.. Zápisom poznámky je spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov vedených na LV č. XXXX k.ú. B. F. G. a spochybnené vlastnícke právo žalobkyne. Okresný úrad KNM rozhodnutím č. X10/2015 zo dňa 17.2.2015 nevyhovel žiadosti žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte a z LV č. XXXX, súčasne na LV č. XXXX poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nevymazal. Odvolací orgán stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd rozsudkom 20S/104/2015-96 zo dňa 26.4.2016 rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom 2Sžr 127/2016 zo dňa 12.12.2018 rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. 4. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že je na LV č. XXXX vedená ako vlastníčka parcele č. C KN 1452/234
- ttp. o výmere 1639 m2, titul nadobudnutia vlastníckeho práva je Rozhodnutie o schválení vykonania projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti kat, územia B. F. G., lokalita B. - východ OU ZA- PLQ-2019/003039/Koc/IPU-SV zo dňa 30.10. 2019 - 4076/19. Napriek tomu, že žalobkyňa nadobudla parcelu E KN č. 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2 Kúpnou zmluvou od A. K., vklad povolený V1103/2002, na základe čoho bola aj zapísaná na liste vlastníctva, v rámci pozemkových úprav parcela podliehala pozemkovým úpravám, podľa rozhodnutia č. OÚ-ZA-PLO 2018/003513/Koc/JPÚ/Pov (E 1851/P). Rozhodnutím OU ZA-PLQ-2019/003039/Koc/TPU-SV zo dňa 30. 10. 2019 - 4076/19 nadobudla vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti, ktorý titul je uvedený aj na liste vlastníctva č. XXXX, vedený OÚ Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, platí, že takéto nadobudnutie vlastníckeho práva je tzv. originárne nadobudnutie, t. j. neodvádza sa od predchodcu. Originárne nadobudnutie vlastníckeho práva znamená, že po zápise projektu pozemkových úprav nadobudne vlastnícke právo k novým pozemkom (§ 14 ods. 4 zákona) nový vlastník, v prejednávanej veci žalobkyňa. Poznámka vyznačená na LV č. XXXX na parcele C KN 1452//234 - ttp. o výmere 1639 m2 spôsobuje spochybnenie vlastníckeho práva žalobkyne s tým, že pôvodnými vlastníkmi E KN parcele XXXX/X - orná pôda o výmere 1483 m2 boli H. I., H. I. a J. I. tak, ako to vyplýva z výsledku šetrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Protokol č. 1/04, na základe ktorého bola poznámka vyznačená, žalovaní 1-3/ majú pasívnu procesnú legitimáciu o určenie vlastníckeho práva, lebo boli označení ako vlastníci pôvodnej E KN parcele 1851/1, v súčasnom období parcela C KN 1452/234. Z potvrdenia Mestského úradu Kys. Nové Mesto vyplýva, že títo sú v obci neznámi, nie je známy ich pobyt, ani prípadní dedičia. S poukazom na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v žalobe je nesporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku pare. č. C KN 1452/234 zap. na LV č. XXXX kat. územie B. F. G.. Poznámkou zapísanou na predmetnom liste vlastníctva je spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v neprospech žalobkyne, ktorá nemá inú právnu možnosť ako sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP. Pokiaľ neexistujú dva listy vlastníctva na rovnaký pozemok, a to na E KN 1851/1
- orná pôda o výmere 1639 m2 kat. územie B. F. G., nakoľko tento pozemok je zapísaný na LV č. XXXX - C KN XXXX/XXX - L. o výmere 1639 m2, kde je vedená ako vlastníčka v celosti žalobkyňa, nemožno konštatovať duplicitu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a zápis poznámky zo strany katastra nehnuteľnosti v prospech žalovaných 1-3/ je nesúladný so zákonom. O duplicitu vlastníctva by mohli ísť iba vtedy, ak by podľa schváleného ZRPŠ bol založený na rovnaký pozemok ako má na liste vlastníctva žalobkyňa aj v prospech iných vlastníkov. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez tohto určenia je právo žalobkyne obmedzené, ohrozené a bez určenia vlastníckeho práva by vlastnícke právo žalobkyne bolo neistým a nemá inú možnosť právnej ochrany. Žalobkyňa v danej spojitosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Žilina č. 20S/104/2015 a rozsudok NS SR 2Sžr 127/2016, z ktorých podľa jej mienky vyplýva, že výmazu poznámky sa v rámci správneho konania nemožno domáhať. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané nasledovné právne významné skutočnosti: Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 20S/104/2015 zo dňa 26.6.2016 (č.l. 15) rozhodol o tom, že rozhodnutie žalovaného – Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľnosti, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru X10/2015, ktorým nevyhovel návrhu žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte a nevymazal z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. F. G. poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 2Sžr/127/2016 zo dňa 12.12.2018. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a zmenil tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení konštatoval, že správne orgány oboch stupňov konštatovali, že návrhu na opravu chyby nemožno vyhovieť, pretože neslúži na odstraňovanie poznámok, ktoré je procesne
upravené § 39 ods. 3 katastrálneho zákona. S týmto názorom sa stotožnil aj NS SR, a tak rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Z podstaty rozhodnutia NS SR je zrejmé, že postup pri výmaze poznámok aj informatívneho charakteru nemôže byť realizovaný postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Z obsahu rozhodnutia je tiež zrejmé, že neexistujú dve LV na rovnakú parcelu, parcelu E-KN parcelu č. 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2, kat. úz. B. F. G., nemožno konštatovať duplicitu vlastníctva vedeného v katastri nehnuteľností, a preto ani nebol dôvodný zápis informatívnej poznámky na LV žalobkyne. O duplicitu by išlo vtedy, keby podľa schváleného ZRPS bol založený na rovnakú parcelu, ako má vo vlastníctve žalobkyňa, LV pre vlastníkov podľa ZRPS. Z uvedeného vyplýva, že nebol ani dôvod na vyznačenie uvedenej poznámky na LV žalobkyne. Správny orgán bol bez ohľadu na označenie návrhu žalobkyne povinný postupovať podľa § 38 - 40 Katastrálneho zákona, teda nevyhodnocovať podanie účastníka konania - podľa jeho označenia, ale podľa jeho obsahu, keď v žiadosti žalobkyňa žiada, aby z LV, na ktorom má vedené vlastníctvo k nehnuteľnosti, bola vymazaná informatívna poznámka o duplicite vlastníctva. Najvyšší súd SR pri vyhodnotení postupu katastra a následne správneho Krajského súdu dospel k záveru, že žalobkyni nič nebráni podať odôvodnený návrh na výmaz poznámky. 6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. F. G. zo dňa 6.2.2019 (č.l. 13) vyplýva zápis výlučného vlastníctva parcely KN E č. 1851/1- orná pôda o výmere 1639 m2 v prospech žalobkyne v podiele 1/1-ina ako aj zápis poznámky o spochybnení údajov katastra. Z aktuálnych údajov katastra nehnuteľnosti vyplýva, že neexistuje zápis predmetnej parcely KNE č. 1851/1 ani totožného listu vlastníctva XXXX (č.l. 13). 7. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. F. G. zo dňa 6.11.2024 (č.l. 14 a 64) vyplýva zápis výlučného vlastníctva parcely KN C č. 1452/234 – trvalý trávny porast o výmere 1639 m2 v prospech žalobkyne v podiele 1/1-ina ako aj zápis poznámky o spochybnení údajov katastra – Z-246/2019. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vyplývajú totožné údaje. 8. Z odpovede Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru zo dňa 3.10.2025 (č.l. 57) súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 12.2.2019 bola doručená žiadosť A. D. o výmaz poznámky z LV č. XXXX. Následne bola vykonaná hĺbková kontrola ÚGKK, ktorej predmetom bolo zistenie, či došlo k zápisu diela ZRPS do katastra nehnuteľnosti. OÚ KNM zistil, že vlastníkmi pozemku KN C č. 1851/1 sú H., H. a J. I., no ako vlastník bol zapísaný pán A. K., pod číslom zmeny 245/08. Uvedený zápis vykonal zamestnanec katastra, ktorý bol následne právoplatne odsúdený a bol s ním ukončený pracovný pomer. Pán K. predal pozemok žalobkyni, pričom zápis vkladu do katastra bol vykonaný dňa 28.10.2002 pod č. 1770/02. Tieto skutočnosti boli oznámené žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne, v rámci odpovede na to, že poznámku nie je možné vymazať. Na základe Rozhodnutia o schválení vykonania projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti katastrálneho územia B. F. G., lokalita Kamence východ – OU-ZA-PO-2019/003039/Koc/JPU-SV zo dňa 30.10.2019 bola parcela KN E č. 1851/1 – orná pôda o výmere 1639 m2 zrušená z LV č. XXXX a zapísaná na nový LV č. XXXX. 9. Z listín doručených súdu dňa 8.12.2025 súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. k. OU-ZA-PO-2019/003039/Koc/JPU-SV zo dňa 30.10.2019 (č.l. 68) došlo k schváleniu pozemkových úprav vykonaných formou jednoduchých pozemkových úprav v časti katastrálneho územia B. F. G., lokalita „Kamence východ“. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že parcela KN E č. 1851/1 orná pôda o výmere 1639 m2 vlastníctve žalobkyne bola zrušená z LV č. XXXX a zapísaná na nový LV č. XXXX. Poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra ostala na V č. 9844 zapísaná. 10. Súd prvej inštancie prioritne ustálil, že v konaní má za to, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX v k.ú. B. F. G.. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, pričom z obsahu LV č. XXXX nesporne vyplýva, že žalobkyňa je ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľnosti na LV č. XXXX zapísaná, čo uviedla aj samotná žalobkyňa v podanej žalobe. Žalobkyňa teda podanou žalobou síce žiadala o určenie vlastníckeho práva, ktoré jej reálne svedčí, no z obsahu žaloby a listinných dôkazov je zrejmé, že problémom je otázka zápisu plomby na predmetnom liste vlastníctva, v zmysle ktorej bola spochybnená hodnovernosť údajov katastra nehnuteľnosti. Sporná bola preto podľa názoru súdu prvej inštancie otázka naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe ako aj otázka vecnej legitimácie v spore, a to predovšetkým pasívnej vecnej legitimácie. 11. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, vychádzajúc z úvahy, že žalobkyňa domáha sa určenia svojho výlučného vlastníckeho práva, pričom je už ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa by sa určením vlastníckeho práva nedomohla zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, nakoľko tento jej svedčí aj v súčasnosti, t.j. vyhovením žalobe by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, ktorú žiadala na základe určenia vlastníckeho práva a toto odvodila od rozhodnutia
o schválení pozemkových úprav. Katastrálny zákon v § 39 ods. 2 výslovne ustanovuje, že orgán katastra vyznačí v katastri nehnuteľností poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Takéto vymedzenie sa môže javiť na prvý pohľad ako veľmi široké, pretože nie je zrejmé, čo sa pod uvedeným spochybnením myslí a kedy k nemu dochádza. Legálny výklad tohto pojmu však podáva znenie § 29 ods. 3 vyhlášky, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, podľa ktorého hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená, ak je v katastri nehnuteľností už zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo. „Duplicitné vlastníctvo“, prípadne i „multiplicitné vlastníctvo“ je špecifickým „prekliatím“ pozemkového vlastníctva v SR. Ide o stav, ktorý z hľadiska právnej teórie v podstate nemôže nastať a pri ktorom vlastnícke právo k pozemku svedčí súčasne podľa zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch alebo viacerých osôb, pričom nejde o žiadnu formu spoluvlastníctva. „Duplicita vlastníctva“ tiež môže byť v katastri nehnuteľností zapísaná i tak, že pri podielovom spoluvlastníctve je súčet evidovaných spoluvlastníckych podielov väčší ako celok (1/1) alebo sú zapísané rozdielne vlastnícke režimy pri parcelách registra „C“ a „E“, ktoré sa však úplne alebo sčasti prekrývajú. Od uvedenej existujúcej a v katastri nehnuteľností už vyznačenej duplicity treba odlišovať stav, keď vlastnícke právo k nehnuteľnosti je zapísané na liste vlastníctva v prospech jednej osoby a na vykonanie záznamu je predložená listina, ktorá preukazuje vlastníctvo v prospech inej osoby, no nevychádza z údajov katastra nehnuteľností (napr. dedičské rozhodnutie, pričom poručiteľ nie je uvedený v katastri nehnuteľností ako vlastník). V takomto prípade orgán katastra záznam v zmysle § 36a ods. 1 KZ nevykoná a dotknuté osoby vyzve na uzavretie dohody alebo na podanie návrhu na učenie vlastníckeho práva na súd. Takýto postup je prejavom materiálnej publicity katastra nehnuteľností a jeho ochrannej funkcie vo vzťahu k tým vlastníckym a iným vecným právam, ktoré sú v ňom zapísané (§ 2 KZ). Zistenie „duplicity vlastníctva“ zapísaného v katastri nehnuteľností má automaticky za následok spochybnenie hodnovernosti všetkých zapísaných vlastníckych práv k príslušnej nehnuteľnosti. Orgán katastra po preukázaní takejto duplicity vyznačí na príslušné listy vlastníctva poznámku v zmysle § 39 ods. 2 KZ a § 29 ods. 3 Vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu o tom, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená existenciou zápisu duplicitného vlastníctva. Právnym následkom zistenia duplicity vlastníctva je obmedzenie dispozičného práva osôb, v ktorých prospech svedčí vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností v tom zmysle, že orgán katastra môže rozhodnúť o povolení vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti až po predchádzajúcom odstránení duplicitného vlastníctva (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžr/120/2016 z 25. októbra 2018). To znamená, že poznámka spornosti má obmedzujúci účinok. K výmazu duplicitného vlastníctva pritom môže dôjsť buď na základe rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to aj na základe negatívnej určovacej žaloby (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/15/2017 z 30. mája 2018), alebo na základe dohody napr. o urovnaní (§ 585 OZ). Vylúčená nie je ani taká dohoda, pri ktorej prevodnú zmluvu týkajúcu sa spornej nehnuteľnosti uzatvoria na strane prevodcov všetky osoby, v prospech ktorých svedčí v katastri nehnuteľností zápis duplicitného vlastníctva. Osobitnú úpravu vyporiadania duplicitného vlastníctva obsahuje od 1. októbra 2018 znenie § 59 ods. 2 písm. c) KZ. V zmysle daného zákonného ustanovenia je orgán katastra oprávnený rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte opraviť aj údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny a nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v § 59 ods. 2 písm. a) KZ. Aj v takomto prípade však musí ísť o duplicitné vlastníctvo v katastri nehnuteľností už zapísané, pričom pod osobami nezapísanými v katastri nehnuteľností je potrebné rozumieť predovšetkým právnych nástupcov „duplicitného vlastníka“. Od spochybnenia hodnovernosti údaju o práve k nehnuteľnosti je potrebné odlišovať vyvrátenie jeho hodnovernosti (§ 71 ods. 3 KZ). K vyvráteniu hodnovernosti dochádza v nesporovom prípade na základe rozhodnutia orgánu katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Následkom takýchto rozhodnutí je výmaz údajov s vyvrátenou hodnovernosťou a súčasný zápis správnych údajov do katastra nehnuteľnosti. Poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností orgán katastra vyznačí v katastri nehnuteľností na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Ak je orgánu katastra preukázané alebo ak orgán katastra na základe vlastnej činnosti zistí, že je v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo, je tento správny orgán povinný vyznačiť o tejto skutočnosti poznámku v katastri nehnuteľností. Zároveň je však potrebné konštatovať, že zápis duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva k určitej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností predstavuje obmedzenie dočasnej povahy. Právo nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je dotknutá zápisom duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva k určitej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, je obmedzené „len“ do doby, kým sa právne relevantným spôsobom nevyrieši otázka,
kto je skutočným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, t.j. vlastníkom príslušnej nehnuteľnosti podľa právneho stavu. Keďže zápis duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva k určitej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností predstavuje „iba“ dočasné obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou v zmysle vyššie uvedeného, pričom toto obmedzenie vyplýva zo spornosti vlastníckeho práva osoby, ktorá nakladá s nehnuteľnosťou, mal by orgán katastra rozhodujúci o návrhu na vklad v prípade zistenia tejto skutočnosti konanie o návrhu na vklad prerušiť a účastníkov konania poučiť, akým spôsobom je možné odstrániť duplicitný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (§ 3 ods. 2 SP v spojitosti s § 22 ods. 5 KZ). 12. V ďalšom súd prvej inštancie poukazuje na konštatovanie samotnej žalobkyne, že v danom prípade je poznámka na liste vlastníctva o spochybnení údajov katastra, no nie je zapísaná duplicita vlastníctva, pretože nie je založený na rovnaký pozemok ako má žalobkyňa iný list vlastníctva. Práve táto skutočnosť je problematická, pretože v danom prípade je sporné aj to, voči komu má žaloba smerovať, ak kataster nehnuteľnosti na jednej strane zapísal poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, no z údajov katastra nevyplýva duplicita vlastníctva. Iba zo žaloby žalobkyne a písomného vyjadrenia katastra k plombe na príslušnom liste vlastníctva je zrejmé, že kataster disponuje listinami, podľa ktorých sú vlastníkmi nehnuteľnosti: H., H. a J. I., no žiadne listiny osvedčujúce ich vlastnícke právo v konaní neboli súdu predložené ani nebol ani navrhnutý dôkaz na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Samotná žalobkyňa v žalobe iba prevzala vyjadrenie katastra a konštatovala, že ide o neznámych vlastníkov. Súd prvej inštancie uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal preukázanú pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko vlastnícke právo žalovaných v rade 1/ až 3/ nevyplýva zo žiadnej listiny, t.j. žalobkyňa nepreukázala, že žalovaným v rade 1/ až 3/ má svedčiť (sporné) vlastnícke právo. Vecnú legitimáciu v spore súd skúma z úradnej povinnosti a je vecou žalobcu ako pána sporu, aby túto základnú hmotnoprávnu podmienku konania preukázal. 13. Súd prvej inštancie v danej spojitosti poukázal na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení sp.zn. 6Cdo/15/2017 zo dňa 30.5.2018 podľa ktorých, cit.: „Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.“ V zmysle vyššie citovanej právnej vety preto platí, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva tak, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, je žaloba nesprávnym právnym nástrojom na dosiahnutie požadovaného cieľa, t.j. neodstráni zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti. Navyše, v danom prípade nebola žiadnymi listinnými dôkazmi preukázaná pasívna legitimácia žalovaných v rade 1/ až 3/, t.j. nebolo preukázané, že práve týmto osobám má svedčiť vlastnícke právo, pre ktorého existenciu bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná poznámka. 14. S poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie v spore, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol pri aplikácii § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP konštatujúc, že plný úspech v spore mali žalovaní 1/ až 3/, ktorí si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im žiadne trovy nevznikli, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe.
17. Prioritne nesúhlasí s právnym záverom súdu, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Akcentuje, že bez uvedeného určenia je jej vlastnícke právo ohrozené, neisté a nemá žiadnu inú možnosť právnej ochrany.
18. Zápisom pozemku je spochybnená hodnovernosť záväznosť údajov vedených na LV č. XXXX k.ú. B. F. G. a spochybnené vlastnícke právo žalobkyne. Poznámka Z-246/2019 bola zapísaná na základe výsledkov šetrenia v rámci kontroly vykonanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, ukončené Protokolom č. 1/04. Predmetom uvedenej kontroly bolo skúmanie zápisu ZRPŠ a ROEP v k. ú. B. F. G.
do katastra nehnuteľnosti. Prešetrením zápisu diela ZRPŠ v kat. území B. F. G. bolo zistené, že podľa tejto listiny sú vlastníkmi pozemku parcele M. B. XXXX/X - orná pôda o výmere 1483 m2 pani H. I., H. I. a J. I.. V ďalšom žalobkyňa opakuje obsah žalobnej argumentácie, predovšetkým udáva, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto nevyhovej jej žiadosti „na výmaz poznámky, na opravu chyby v katastrálnom operáte rozhodnutím č. X 10/2015 zo dňa 17.2.2015 z LV č. XXXX, súčasne na LV č. XXXX o spochybnení hodnovernosti údajov katastra zapísanú pod č. zmeny 867/05 nevymazal. Druhostupňový správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol. Správny súd rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd SR žalobu žalobkyne zamietol.
19. Žalobkyňa rozhodnutím OU ZA-PLO-2019/003039/Koc/TPU-SV zo dňa 30. 10. 2019 -4076/19 nadobudla vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti, ktorý titul je uvedený aj na liste vlastníctva č. XXXX, vedený OÚ Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, platí, že takéto nadobudnutie vlastníckeho práva je tzv. originárne nadobudnutie, t. j. neodvádza sa od predchodcu. Originárne nadobudnutie vlastníckeho práva znamená, že po zápise projektu pozemkových úprav nadobudne vlastnícke právo k novým pozemkom (§ 14 ods. 4 zákona) nový vlastník, v prejednávanej veci žalobkyňa. Poznámka vyznačená na LV č. XXXX na parcele C KN 1452//234 - ttp. o výmere 1639 m2 spôsobuje spochybnenie vlastníckeho práva žalobkyne s tým, že pôvodnými vlastníkmi E KN parcele XXXX/X - orná pôda o výmere 1483 m2 boli H. I., H. I. a J. I. tak, ako to vyplýva z výsledku šetrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Protokol č. 1/04, na základe ktorého bola poznámka vyznačená. Žalovaní 1-3/ majú pasívnu procesnú legitimáciu o určenie vlastníckeho práva, lebo boli označení ako vlastníci pôvodnej E KN parcele 1851/1, v súčasnom období parcela C KN 1452/234. Z potvrdenia Mestského úradu Kys. Nové Mesto vyplýva, že títo sú v obci neznámi, nie je známy ich pobyt, ani prípadní dedičia.
20. Žalobkyňa v žalobe nekonštatovala, že ide na LV č. XXXX o duplicitné vlastnícke právo, argumentovala tým, že poznámkou zapísanou na predmetnom liste vlastníctva je spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v neprospech žalobkyne, ktorá nemá inú právnu možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva ako určovacou žalobou. Pre úplnosť poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ neexistujú dva listy vlastníctva na rovnaký pozemok, a to na E KN XXXX/X - orná pôda o výmere 1483 m2 kat. územie B. F. G., nakoľko tento pozemok je zapísaný na LV č. XXXX - C KN XXXX/XXX - L. o výmere 1639 m2, kde je vedená ako vlastnícka v celosti žalobkyňa, nemožno konštatovať duplicitu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a zápis poznámky zo strany katastra nehnuteľnosti v prospech žalovaných 1 - 3/ je nesúladný so zákonom. O duplicitu vlastníctva by mohlo ísť iba vtedy, ak by podľa schváleného ZRPŠ bol založený na rovnaký pozemok ako má na liste vlastníctva žalobkyňa aj v prospech iných vlastníkov. 21. Žalobkyňa nemôže akceptovať právny záver vyslovený súdom prvej inštancie, že nemá naliehavý právny záujem z dôvodu, že nedôjde k zmene jej právneho postavenia ako vlastnícky a i v prípade pozitívneho rozhodnutia by nedošlo k zmene stavu na liste vlastníctva XXXX. Žalobkyňa uvádza, že odvodzuje svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti C KN 1452/234 - ttp o výmere 1639 m2 jednak od kúpnej zmluvy, ktorou od predávajúceho A. K. nadobudla parcelu E KN 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2 zo dňa 28. 10. 2002, vklad ktorej bol povolený pod V103/2022 a z rozhodnutia o schválení vykonania projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti kat, územia B. F. G., lokalita B. - východ OU ZA-PLO-2019/003039/Koc/TPU-SV zo dňa 30.10. 2019 - 4076/19." Súd spochybnil titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou (bod 25. odôvodnenia rozsudku) keď konštatuje, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo titulom Kúpnej zmluvy od A. K. v roku 2002 a konanie o pozemkových úpravách prebehlo až v roku 2019 a žalobkyňa mala svoj vlastnícky nárok podľa názoru súdu odvodiť od kúpnej zmluvy, nakoľko je v danej veci zrejmá pochybnosť o tom, že predávajúci A. K. nebol reálnym vlastníckom nehnuteľnosti. Rozhodnutie o schválení vykonaniu Projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnom rozhodnutím pozemkového úradu vydaným v medziach jeho právomoci viazaný a nie je oprávnený preskúmať jeho vecnú správnosť. Takýto záver vyplýva z rozsudku NS SR 3Cdo/219/2019. NS SR potvrdil, že pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom (§ 11 ods. 2, § 14 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách). Súd zároveň uvádza, že rozhodnutie o pozemkových úpravách slúži ako právny základ (titul), vzniku vlastníckeho práva k týmto novým pozemkom (Rozsudok NS SR 5Cdo 31/2024). S poukazom na uvedené žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nesprávne uviedla právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
22. Na ostatok žalobkyňa namieta právny záver súdu prvej inštancie o nesprávnej pasívnej procesnej legitimácii žalovaných 1/ až 3/. Žalobkyňa je toho názoru, že poznámka Z - 246/2019 zapísaná na základe výsledkov šetrenia v rámci kontroly vykonanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR ukončené Protokolom č. 1/04 bola zapísaná z dôvodu zistenia, že žalovaní 1-3/ mali byť vlastníkmi pozemku E KN 1851/1 - orná pôda o výmere 1483 m2, ktorá v rámci Pozemkových úprav podliehala pozemkovým úpravám a vznikol nový pozemok parcela KN C 1452/234 ttp o výmere 1639 m2, ktorého vlastníckou sa stala žalobkyňa. Rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, ktoré nadobudne právoplatnosť je aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR viazaný a nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť. Poznámka s argumentáciou, že žalovaní 1-3/ neboli účastníkmi na pozemkových úpravách možno hodnotiť, že ide o procesné pochybenie, ktoré bez aktívnej účasti žalovaných nemôže žalobkyňa okrem určovacej žaloby žiadnym iným spôsobom odstrániť a dovolať sa svojho vlastníckeho práva. Inak povedané, aj keď súd konštatuje, že ide o dočasný právny stav, bez aktívnej účasti žalovaných 1 - 3/ sa tento stav stáva neodstrániteľný. Z tohto dôvodu máme za to, že jedinou možnou právnou cestou zo strany žalobkyne bola určovacia žaloba na určenie vlastníckeho práva a pasívna procesná legitimácia je daná u žalovaných, ktorých Úrad geodézie, kartografie a katastra SR označil za pôvodných podielových spoluvlastníkov zaniknutej parcele KN E1851/1.
23. Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
24. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.
25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 26. Žalobkyňa prioritne nesúhlasí s právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zastáva názor (v podrobnostiach, tak ako je bližšie uvedené v bode 21. tohto rozsudku odvolacieho súdu), že bez požadovaného určenia je jej vlastnícke právo ohrozené, neisté a nemá inú možnosť právnej ochrany. Poukazuje okrem iného na skutočnosť, že pokiaľ neexistujú dva listy vlastníctva na rovnaký pozemok, nemožno konštatovať duplicitu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a zápis poznámky zo strany katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 1/ až 3/ je nesúladný so zákonom. Akcentuje, že o duplicitu vlastníctva by mohlo ísť iba vtedy, ak by podľa schváleného ZRPS bol založený LV na rovnaký pozemok ako má na liste vlastníctva aj v prospech iných vlastníkov.
27. Odvolací súd uvedenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, v celom rozsahu stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Rozsudok o určení vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutej nehnuteľnosti na jej právnom postavení nič nezmení, nakoľko je už ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva. Na podklade rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutej nehnuteľnosti by nemohlo dôjsť k výmazu poznámky, keďže procesný postup orgánov verejnej správy pri výmaze poznámky je upravený osobitným právnym predpisom - § 39 ods. 3 Katastrálneho zákona (ako bude ďalej odvolacím súdom v podrobnostiach rozvedené).
28. V prejednávanej veci niet súkromnoprávneho sporu medzi žalobkyňou a ňou označenými žalovanými (H. I., H. I. a J. I., t.č. na neznámom mieste, zastúpeným SPF) o tom, komu z nich prináleží vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, ktorý spor by mohol byť efektívne odstránený/vyriešený za pomoci pozitívnej resp. negatívnej určovacej žaloby.
29. V danom prípade bolo (ako napokon tvrdí aj žalobkyňa) do subjektívnych práv žalobkyne zasiahnuté úkonom (opatrením) orgánu verejnej správy – zápisom poznámky. Pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť dotknutá na svojich právach (práve vlastníckom) takýmto úkonom orgánu verejnej správy, mala sa domáhať ochrany svojich porušených subjektívnych práv za pomoci procesného prostriedku, ktorým sa poskytuje ochrana práv alebo právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy dotknutým subjektívnym právam právnických a fyzických osôb.
30. Žalobkyňou zvolený procesný prostriedok ochrany jej práva (pozitívna určovacia žaloba) nie je spôsobilý zmeniť jej situáciu, nakoľko jediným dôsledkom pozitívnej určovacej žaloby (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) vo všeobecnosti je zapísanie vlastníckeho práva úspešnej strane na list vlastníctva. Žalobkyňa však už na liste vlastníctva zapísaná je a duplicita vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nie je v danej veci preukázaná (žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, že označení žalovaní sú tiež zapísaní na LV ako vlastníci k dotknutej nehnuteľnosti). 31. Je potrebné akcentovať, že určovacia žaloba má preventívny charakter a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriacej určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nemá vo veci iný možný prostriedok nápravy ňou tvrdeného zásahu do jej subjektívnych práv, odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobkyne nemôže stotožniť, vychádzajúc z nasledovných úvah. 32. Katastrálny zákon v § 39 ods. 2 výslovne ustanovuje, že orgán katastra vyznačí v katastri nehnuteľností poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Takéto vymedzenie sa môže javiť na prvý pohľad ako veľmi široké, pretože nie je zrejmé, čo sa pod uvedeným spochybnením myslí a kedy k nemu dochádza. Legálny výklad tohto pojmu však podáva znenie § 29 ods. 3 vyhlášky, ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon, podľa ktorého hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená, ak je v katastri nehnuteľností už zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo.
33. „Duplicitné vlastníctvo“ prípadne i „mutiplicitné vlastníctvo“ je stavom, ktorý z hľadiska právnej teórie v podstate nemôže nastať a pri ktorom vlastnícke právo k pozemku svedčí súčasne podľa zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch alebo viacerých osôb, pričom nejde o žiadnu formu spoluvlastníctva. Zistenie „duplicity vlastníctva“ zapísaného v katastri nehnuteľností má automaticky za následok spochybnenie hodnovernosti všetkých zapísaných vlastníckych práv k príslušnej nehnuteľnosti.
34. Orgán katastra po preukázaní takejto duplicity vyznačí na príslušné listy vlastníctva/list vlastníctva poznámku v zmysle § 39 ods. 2 KZ a § 29 ods. 3 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu o tom, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená existenciou zápisu duplicitného vlastníctva. Túto poznámku možno skrátene označiť ako poznámku spornosti, pretože duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností automaticky znamená, že je sporné. Právnym následkom zistenia duplicity vlastníctva je obmedzenie dispozičného práva osôb, v ktorých prospech svedčí vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností v tom zmysle, že orgán katastra môže rozhodnúť o povolení vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti až po predchádzajúcom odstránení duplicitného vlastníctva (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžr/120/2016 z 25. októbra 2018). To znamená, že poznámka spornosti má obmedzujúci účinok. 35. Preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, t.j. či dospel k správnemu záveru o existencii duplicity vlastníctva, a teda či bola správne vyznačená obmedzujúca poznámka neprináleží civilnému súdu v civilnom sporovom konaní. Argumentácia žalobkyne je v rovine, že v prejednávanej veci niet duplicity vlastníctva a obmedzujúca poznámka bola tak orgánom verejnej správy zapísaná nesprávne. Podstate jej argumentácie tak zodpovedá úplne iný procesný prostriedok ochrany jej práv.
36. Orgán katastra vymaže poznámku zapísanú do katastra nehnuteľností na návrh, t.j. na základe určitého podnetu alebo bez návrhu, t.j. z vlastného podnetu. Tento úkon (výmaz poznámky z katastra nehnuteľností) orgán katastra vykoná, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu. Znenie § 39 ods. 3 Katastrálneho zákona na prvý pohľad nabáda k výkladu, podľa ktorého ak bola poznámka zapísaná do katastra nehnuteľností na základe návrhu, potom môže podľa výslovnej právnej úpravy návrh na výmaz danej poznámky podať ten, kto podal návrh na jej zápis, eventuálne jeho právny nástupca. V určitých prípadoch však bude nesporne odôvodnený taký výklad právnej úpravy výmazu poznámky zapísanej do katastra nehnuteľnosti na návrh, podľa ktorého návrh na výmaz danej poznámky môže podať aj iná osoba, t.j. nielen osoba, ktorá podala návrh na zápis danej poznámky, či je daný nástupca (Katastrálny zákon, Komentár, JUDr. Marián Fečík, Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., C.H.Beck, 1. vydanie, rok 2021, str. 706).
37. Či už teda bola poznámka zapísaná do katastra nehnuteľností na základe návrhu alebo z vlastného podnetu orgánu katastra, orgán katastra je povinný poznámku vymazať, ak sa preukáže, že zanikol dôvod jej zápisu. Je pritom bez právneho významu, kto túto skutočnosť orgánu katastra preukáže, iba že by bolo osobitným právnym predpisom výslovne ustanovené, kto môže podať návrh na výmaz určitej poznámky zapísanej do katastra nehnuteľností.
38. Z procesného pohľadu možno uviesť, že výmaz poznámky sa realizuje v konaní o výmaze poznámky. Aj toto konanie má povahu administratívneho konania v tom rozsahu, ako je toto legislatívne definované v § 3 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a § 21 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre. Konanie o výmaze poznámky sa začína bez návrhu alebo na návrh a jeho výsledkom je buď výmaz poznámky alebo ponechanie jej zápisu v katastri nehnuteľností. Ak koná orgán katastra ex offo, je v praxi logické, že v zásade vždy dôjde k výmazu poznámky. Orgán katastra teda o výmaze poznámky nevydáva žiadne formalizované rozhodnutie. Výmaz poznámky sa uskutočňuje odstránením zápisu poznámky z informačného systému katastra nehnuteľností, čo sa navonok prejavuje výmazom poznámky z príslušného listu vlastníctva, resp. jeho časti B-vlastník alebo iná oprávnená osoba“. Výmaz sa tiež vyznačí na poznámkovej listine, a to číslom zmeny a dňom jeho vykonania.
39. Nevykonanie výmazu poznámky má podobu listu, ktorým orgán katastra oznamuje navrhovateľovi, že pre výmaz poznámky neboli splnené podmienky. Vykonanie i nevykonanie výmazu poznámky má ako následok administratívneho konania povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, § 21 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre. Zákonnosť tohto opatrenia môže byť preskúmaná buď v správnom súdnictve na podklade všeobecnej správnej žaloby alebo na základe protestu prokurátora (Katastrálny zákon, Komentár, JUDr. Marián Fečík, Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., C.H.Beck, 1. vydanie, rok 2021, str. 708).
40. Na záver odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné pre úplnosť poukázať na závery obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 20C/104/2015-96 zo dňa 26.4.2016, resp. Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 2Sžr/127/2016 zo dňa 12.12.2018 (ktoré dokonca do konania predložila samotná žalobkyňa) že je/bolo nad všetku pochybnosť jasné z uvedených rozhodnutí, akým spôsobom sa má žalobkyňa pred orgánom verejnej správy domáhať ochrany svojich práv, keď Najvyšší súd SR (str. 11 ods. 1 a 3 odôvodnenia označeného rozhodnutia) jasne konštatoval cit. „navrhovateľke nič nebráni, aby podala riadne odôvodnený návrh na výmaz poznámky, o ktorom budú orgány katastra povinné rozhodovať“. 41. Nadôvažok odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
42. Výstižne sa k (ne)porušeniu práva na spravodlivý proces vyjadril aj Ústavný súd ČR konštatovaním, že cit.: „nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú vlastné závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok, ak proti nim stavia vlastný ucelený argumentačný systém, ktorý logicky a v práve vyloží tak, že podpora správnosti ich záverov je sama osebe dostatočná“ (Nález ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 989/08 zo dňa 12.2.2009 bod 68.).
43. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že úvahy súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nesprávne uviedla právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, sú pre právne posúdenie veci nadbytočné, keďže základným predpokladom k tomu, aby vôbec súd mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci je danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý predpoklad v danej veci žalobkyňou preukázaný nebol.
44. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t.j. aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka – žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú žalovaní 1/
- 3/ voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.
46. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)