Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/62/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, právne zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -281 zo dňa 06.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca, D. B., nar. XX.XX.XXXX k jeho plnoletej dcére, A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 250,- Eur mesačne na sumu 550,- Eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 04.07.2025.

II. Dlžné výživné za obdobie od 04.07.2025 do 06.02.2026 spolu vo výške 2.125,58 Eur je otec povinný uhradiť svojej dcére v lehote do 120 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.09.2020, sp. zn.: -208 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 31.08.2021, sp. zn.: -256, v časti doposiaľ určenej výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Rozsudok odôvodnil tým že osoba oprávnená z výživného (ďalej aj „navrhovateľka“) sa domáhala zvýšenia výživného zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj „otec“) zo sumy 250 € mesačne na sumu 550 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva najmä v zvýšených životných nákladoch štúdia na vysokej škole a zániku ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca. Súd vychádzal z toho, že obaja rodičia majú ako bývalí policajti výsluhový dôchodok, že navrhovateľka študuje na vysokej škole, pričom súd prvej inštancie jej potreby vyčíslil celkovo na sumu cca 780 €. Otec vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že pracoval ako policajt a už si chcel oddýchnuť od ľudí a práce, k čomu súd prvej

inštancie uviedol, že od ukončenia jeho služobného pomeru v policajnom zbore už ubehlo takmer 5 a pol roka, čo možno považovať za dostatočný čas, aby si otec oddýchol od ľudí a práce. Uviedol, že otec je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Poukázal na predloženú pracovnú zmluvu o čiastočnom pracovnom úväzku v počte 20 hodín týždenne na obdobie 5 mesiacov a uviedol, že súd toto nepovažuje za dostatočne vynaložené úsilie zo strany otca, najmä pokiaľ otec má preukázateľne splnené zákonné podmienky pre prácu kombajnistu. Za takej situácie je nepochopiteľné, že otec pre svojho zamestnávateľa podľa svojho tvrdenia vykonával len pomocné práce, pričom práve tento zamestnávateľ verejne hľadal zamestnancov na uvedenú pozíciu kombajnistu, pričom ponúkal oveľa vyššiu mzdu, ako otec dosahoval. Súd uzavrel, že otec sa vzdáva možnosti dosahovať vyššie príjmy u zamestnávateľa, u ktorého pracuje. Otec nepreukázal existenciu objektívnych prekážok brániacich mu vo využití jeho schopností, pretože je v produktívnom veku, bez závažnejších zdravotných ťažkostí a je držiteľom potrebného vodičského oprávnenia a preukazu strojníka. Súd ustálil, že otec môže vykonávať prácu na plný úväzok v poľnohospodárstve, pričom zistil zo stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky, že priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve v roku 2025 bola vo výške 981,97 € v čistom. Na základe toho ustálil výšku potencionálneho príjmu otca na 2257,83 € mesačne ako súčet jeho výsluhového dôchodku a mzdy, ktorú by mohol zarobiť v poľnohospodárstve. Súd uviedol, že naposledy vo veci vyživovacej povinnosti navrhovateľky bolo rozhodované pri rozvode manželstva jej rodičov, teda v období kedy táto ukončila základnú školu a nastúpila na strednú školu. Súd preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane navrhovateľky tak aj na strane rodičov a dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k nástupu do vyššieho stupňa vzdelávacieho systému, pričom s týmto sú spojené zvýšené náklady. Rovnako u matky a aj u otca došlo k zmenám. Súd uviedol, že považuje za adekvátne, ak na výživu navrhovateľky bude otec prispievať sumou 550 € mesačne. Uviedol, že je spravodlivé, aby sa náklady potrebné na uspokojenie potrieb navrhovateľky prerozdelili v pomere 70 % na strane otca 30 % na strane matky a navrhovateľky. Súd prihliadol na to, že otec sa so svojou dcérou dlhodobo nestýka, nekomunikuje s ňou, neposkytuje jej nad rámec určeného výživného žiadne iné plnenia, a to ani potom, ako bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť k bratovi navrhovateľky. Súd na strane matky prihliadol na to, že táto okrem osobnej starostlivosti poskytuje dcére vecné plnenia spojené s jej pobytom v spoločnej domácnosti. Súd tiež vzal do úvahy občasný drobný príjem na strane navrhovateľky.

3. Súd vyčíslil nedoplatok za na výživnom za obdobie od 04.07.2025 do 06.02.2026 a uložil ho otcovi zaplatiť v takej lehote, aby zvýšenie vyživovacej povinnosti nemalo na jeho hospodárenie okamžitý negatívny následok.

4. Súd uviedol, že sa nevyjadruje k tej časti skutkových tvrdení, ktoré svojím obsahom presahujú do súbežne vedeného konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a to proti výrokom o zvýšení výživného. Uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, nesúhlasí ani s dlhom na zročnom výživnom ani so splatnosťou dlhu 120 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd svoje závery opieral len na úvahách, ktoré nemajú oporu v zadovážených dôkazoch. Súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, súd nesprávne aplikoval § 62 ods. 2 zákona o rodine a výživné, ktoré mu určil, je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že schopnosti a možnosti u neho aj u matky sú rovnaké, keďže obaja sú na výsluhovom dôchodku a ich príjmy sú u oboch cca 1275 € mesačne. Už nemusia pracovať, pretože sú na výsluhovom dôchodku, z ktorého si vedia zabezpečiť životné potreby. Obaja majú iba túto jednu vyživovaciu povinnosť, ich majetkové pomery sú rovnaké, obaja majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom. Matka na tom nie je finančne zle, má na účte sumu 59 000 €. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že je v jeho možnostiach, aby ako výsluhový dôchodca ešte pracoval a zarábal 981 € mesačne. Otec uviedol, že predložil lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, má problémy s vysokým tlakom, preto nemôže vykonávať ťažké práce ani práce na dlhodobý pracovný čas. Popri výsluhovom dôchodku mal príjem vo výške 287,60 eura mesačne zo sezónnej práce. Poukázal na to, že jeho výdavky spolu predstavujú 1118,35 eura mesačne. Spochybňuje záver súdu, že matka nemá možnosť ani schopnosť, aby ako výsluhová dôchodkyňa ešte pracovala a zarábala. Uviedol, že navrhovateľka o neho neprejavila odôvodnený záujem, ktorý by ako dcéra mala prejaviť. Pozná ho len vtedy, keď od neho žiada zvýšené výživné. Uviedol, že navrhovateľka neosvedčila výdavky na lieky a neosvedčila ani výdavky na cestovné v sume 80 € mesačne. Navrhovateľka môže z Michaloviec

do Prešova cestovať pravidelným vlakovým spojením, ktoré má ako študentka bezplatne. Navrhovateľka uviedla, že na vreckové minie 80 až 100 € mesačne, čo je tiež navýšená suma. Nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by minula na vreckové až sumu 100 €. Z dokazovania vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky popri štúdiu pracovať. Zamestnala sa u zamestnávateľa G. H. I. a jej príjem je vo výške 237,97 € mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa v sume 60 € mesačne. Nesúhlasí so záverom súdu, že sa má podieľať na výdavkoch navrhovateľky v pomere 70 % a matka 30%. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach matky podieľať sa na výdavkoch navrhovateľky rovnako ako on v polovici. Uviedol, že neukončil služobný pomer v polícii z dôvodu, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Mal odpracovaných viac ako 25 rokov v polícii a vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a fyzickú zdatnosť už prácu policajta nemohol ďalej vykonávať. Má slušný výsluhový dôchodok, z ktorého si vie zabezpečiť životné potreby a tiež prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350 € mesačne. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine na túto situáciu. Súd zistil, že nedisponuje žiadnou vysokou sumou na účte, z ktorej by mohol uhradiť dlh na výživnom. Odkedy opustil spoločnú domácnosť bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Michalovce platiť výživné na syna a na navrhovateľkou v ďalšom konaní. Vyživovacia povinnosť k synovi skončila rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 24.07.2025. Na obe deti platil výživné spolu 550 € mesačne, preto nebol schopný si vytvoriť žiadne rezervy. Aj napriek tejto skutočnosti mu súd nepovolil dlh na výživnom splácať v splátkach. Popiera, že matka navrhovateľky nie je schopná vyživovať navrhovateľke sumou 350 € mesačne a že jej zdravotný stav je taký zlý ako to tvrdí. Súd sa priklonil na stranu navrhovateľky a vyhovel jej návrhu, na jeho argumenty ani na jeho dôkazy súd neprihliadal. Rozsudok považuje za nespravodlivý a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zvýši jeho výživné na sumu 350 € mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať po 50 € mesačne. 7. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla že rozsudok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozsudku. Uviedla, že nie je fér, aby otec vytýkal navrhovateľke sa s ním nemá vzťah, pričom tento stav zapríčinil práve on, keď po rozvode o dcéru neprejavoval záujem odsťahoval sa do iného vzdialeného okresu. Navrhovateľka sa snažila s ním nadviazať a udržiavať kontakt, ale on jej vravel, že terajšia manželka si to nepraje. Uviedla, že trvá na tom, že otec pracuje ako kombajnista v spoločnosti zaťa svojej terajšej manželky počas celého roka, pričom tieto práce sú platené veľmi dobre, a preto má vodičský preukaz a strojnícke oprávnenie na kombajn a pravidelne sa zúčastňuje povinných školení na obnovu jeho platnosti. Poukázala na to, že manželka otca má preukázateľne vyšší príjem ako otec, má okrem iného aj príjmy z predaja psov a šteniat, pričom tejto činnosti sa venuje spoločne s otcom, ale všetky príjmy sú písané na manželku, aby otec sa mohol tváriť, že nemá vysokú životnú úroveň a že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné v zvýšenej miere. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. V následných vyjadreniach navrhovateľka aj otec zopakovali v zásade svoje predchádzajúce vyjadrenia.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

10. Za významnú odvolací súd považuje otázku či je povinnosťou otca, ktorý poberá výsluhový dôchodok a má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, hľadať si nijakú ďalšiu prácu. Súd prvej inštancie v danom prípade uviedol, že je povinnosťou aj takéhoto rodiča získať aj ďalší zdroj príjmu a využiť všetky svoje možnosti a schopnosti na získanie príjmu. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom stotožňuje. Aj keď je pravda, že výsluhový dôchodok má otec takej výške, že by pokryl jeho potreby, otec má zároveň vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorá má prednosť pred inými výdavkami otca. Aj v tejto situácii a na takúto vyživovaciu povinnosť sa vzťahuje ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré vyživovaciu povinnosť rodiča kladú pred iné jeho povinností.

11. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie o tom, že otec môže získavať z práce v poľnohospodárstve príjem cca 980 € aj z tohto príjmu treba pri určení vyživovacej povinnosti vychádzať. Otec nepochybne má schopnosť pracovať v poľnohospodárstve, napovedá tomu aj to, že otec si svoj strojnícky preukaz aktualizuje a udržiava a že reálne na kratší úväzok v poľnohospodárstve aj pracuje. V konaní nebolo preukázané, že otcov zdravotný stav mu neumožňuje pracovať na plný úväzok, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec by mohol pracovať aj na plný úväzok počas celého roka. Z predloženého výmenného lístka (č.l. 166) vyplýva, že otec je evidovaný

v ambulancii všeobecného lekára pre artériovú hypertenziu, užíva lieky, spolupracuje. Z tejto správy nevyplýva neschopnosť otca pracovať na dlhší čas alebo vykonávať ťažké práce.

12. Vyživovacia povinnosť matky v tomto prípade nemá vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie a nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami otca o tom, akú životnú úroveň, aké potreby a aké výdavky má matka. Možnosti a schopnosti druhého rodiča súd zohľadňuje len do tej miery, aby výživné určené otcovi spolu s výživným druhého rodiča neprevyšovalo potreby osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov, ak to možnosti rodičov dovoľujú, možno výživným zabezpečiť nielen „základný“, ale aj „vyšší“ štandard dieťaťa. Na potreby dieťaťa možno zmysluplne vynaložiť 200 eur aj 2000 eur, záleží na tom, aké sú možnosti rodičov. V danom prípade nebolo preukázané, že by výživné určené otcovi po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky (plnenej finančne aj osobnou starostlivosťou) prevyšovalo potreby navrhovateľky.

13. Súd uviedol, že je spravodlivé, ak sa náklady potrebné na uspokojenie potrieb navrhovateľky prerozdelia v pomere cca 70 % na strane otca a cca 30 % na strane matky a navrhovateľky. Tento záver nie je správny, potreby navrhovateľky majú obaja rodičia hradiť podľa svojich možností a schopností. V tomto prípade je potrebné prihliadať najmä na to, že matka (na rozdiel od otca) plní svoju vyživovaciu povinnosť aj materiálne (osobnou starostlivosťou a pomocou). S ohľadom na tieto skutočnosti je výživné určené správne.

14. Vlastný príjem navrhovateľky neznižuje vyživovaciu povinnosť rodičov – takto získané prostriedky zvyšujú životný štandard dieťaťa (ktorý sa môže zvyšovať v zásade neobmedzene), ale neovplyvňujú povinnosť rodiča podľa svojich možností a schopností vyživovať dieťa. Uvažovať o neurčení výživného z dôvodu vlastného príjmu dieťaťa by bolo možné v raritných situáciách (napríklad pri vysokom pasívnom príjme generovanom majetkom, ktorý dieťaťu zadovážili rodičia). V prejednávanom prípade sa jedná o nízky príjem, ktorý neovplyvňuje rozhodnutie.

15. V konaní nebolo preukázané, že určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Otec síce tvrdí, že dcéra o neho neprejavuje záujem, avšak v konaní nebolo preukázané ani to, že otec záujem prejavoval. Vyjadrenie navrhovateľky, že ani otec nemal záujem o navrhovateľku, je protirečivé s tvrdením otca. Pokiaľ otec chcel preukázať, že určení výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nestačí poukázať na to, že dcéra oňho neprejavoval záujem, ale je potrebné preukázať celú situáciu teda, že dcéra o otca neprejavovala záujem napriek tomu, že otec záujem prejavoval a neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali nezáujem dcéry o otca.

16. Súd svoje rozhodnutie oprel o vykonané dôkazy, nielen o úvahy, rozhodnutie je síce dlhšie, ale preskúmateľné. Nesúhlas so závermi súdu nenaznačuje nepreskúmateľnosť rozsudku, ale nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie.

17. Potreby dieťaťa nemusia byť v konaní preskúmané detailne. Aj keď otec tvrdí, že navrhovateľka by niektoré výdavky nemusela mať, nemá to vplyv na výšku výživného. Životná úroveň dieťaťa sa prispôsobuje životnej úrovni rodičov. Ak by aj navrhovateľka mala nižšie výdavky napríklad na cestovanie, ušetrené peniaze by mohla použiť na iné svoje potreby kryté vyživovacou povinnosťou rodičov – napríklad vzdelávanie, zdravšie a kvalitnejšie stravovanie, aktívnu regeneráciu a podobne. Výživné určené v tomto prípade nie je mimoriadne vysokým výživným, aj so započítaním vyživovacej povinnosti matky nedáva navrhovateľke vyššiu úroveň, ako jej životná úroveň otca.

18. Z uvedených dvoch z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa v spojení s . Otec formálne napadol odvolaním prvé dva výroky rozsudku, avšak tretí a štvrtý výrok rozsudku súvisia s napadnutými výrokmi.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach – 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z .

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).