Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-143-2020.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/143/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Štefan Pastor, IČO: 33156255, Námestie sv. Cyrila a Metoda 1781/21, 078 01 Sečovce, zast. JUDr. Petra Kandráčová, advokátka so sídlom Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX P., zast. JUDr. Tomáš Jánošík, advokát so sídlom Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, v konaní o zaplatenie 349,27 Eur s prísl.,
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 349,27 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 349,27 Eur od 01.06.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal náhradné diely a prenajal náradie, za čo mu bola vystavená faktúra vo výške 349,27 Eur, ktorú žalovaný neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 15.05.2020 vydal platobný rozkaz, pod spisovou značkou 17Up/649/2019, proti ktorému žalovaný podal odpor, preto bola vec postúpená miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Trebišov.
3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca je živnostník, ktorý prevádzkuje autoservis a žalovaný bol ako automechanik zamestnaný u žalobcu. Situácia, za ktorej došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, bola veľmi napätá. Žalobca ako zamestnávateľ nechcel uhradiť mzdu žalovanému. Súdu predložil list, ktorý zaslal žalobca žalovanému dňa 31.05.2019. Žalobca chcel listom zaslaným žalovanému dňa 31.05.2019 započítať nárok na mzdu žalovaného s akousi vymyslenou pohľadávkou za „objednané súčiastky“. Ďalej uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu predložila list žalobcu s dátumom 31.05.2019, ktorým chcela preukázať splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia §3 ods. 6 písm. d) ZoUK. K listu predložila aj Podací hárok z pošty. Žalovaný je presvedčený, že tento list predložený právnou zástupkyňou žalobcu je iba účelovo vyhotovený pre toto konanie. Žalovaný takýto list zo dňa 31.05.2019 nikdy od žalobcu neobdŕžal. Žalovaný obdŕžal od žalobcu iba jeden list zo dňa 31.05.2019, ktorý zaslali súdu v rámci tohto odporu proti platobnému rozkazu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na obdŕžaný list žalobcu zo dňa 31.05.2019 listom zo dňa 06.06.2019. Tento list žalovaného zo dňa 06.06.2019 je nazvaný ako výzva na úhradu. Taktiež dal do pozornosti časť obsahu tohto listu zo dňa 06.06.2019, kde žalovaný už v tom čase namietal tvrdenie žalobcu, že si mal objednávať súčiastky do svojho motorového vozidla. Žalovaný naďalej trvá na tomto svojom tvrdení. Žalovaný si pre svoje motorové
vozidlo neobjednával žiadne súčiastky v autoservise žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Toto tvrdenie žalobcu považuje žalovaný iba za vymyslené a účelové s cieľom dostať od žalovaného späť mzdu za vykonanú prácu. Navyše toto tvrdenie žalobcu o objednávaní súčiastok nie je v tomto konaní ani nijako preukázané. Pre úplnosť k veci uvádza, že žalovaný ako zamestnanec pristupoval k práci vždy zodpovedne a svedomito. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu pracovnú zmluvu, list žalobcu zo dňa 31.05.2019 a list žalovaného zo dňa 06.06.2019 spolu s podacím lístkom.
4. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu okrem iného vyplýva, že žalovaný pracoval u žalobcu a ako zamestnanec si objednal náhradné diely na opravu svojho motorového vozidla, za ktoré do dnešného dňa neuhradil sumu vo výške 349,26 Eur. Tvrdenia žalovaného považuje žalobca za účelové, z dôvodu vyhnúť sa úhrade pohľadávky. Žalobca trvá na podanom návrhu a žiada, aby príslušný súd po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
5. Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 23.07.2020, v ktorom v podstate zotrval na tvrdeniach uvedených vo svojom písomnom vyjadrení, najmä vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca sa ku skutočnostiam uvádzaným v odpore nevyjadril, na základe čoho má za to, že sa tieto skutočnosti v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Tvrdenia uvádzané žalobcom, že žalovaný si objednal náhradné diely na opravu svojho motorového vozidla považuje za nepravdivé. Žalobca svoje tvrdenia v tomto konaní ničím nepodložil, ani nepreukázal. Žalobcom predloženú faktúru žalovaný nepovažuje za dôkaz preukazujúci ním tvrdené skutočnosti o objednávke náhradných dielov.
6. Žalobca toto vyjadrenie žalovaného nerozporoval.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2021, na ktoré predvolal strany sporu a ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu žalobcu a ďalej za účasti právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, pričom na uvedenom pojednávaní v zmysle § 181 ods. 2 CSP zákonný sudca uviedol predbežné právne posúdenie veci. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že naďalej trvajú na podanej žalobe. Tým, že boli medzi žalobcom a žalovaným nejaké spory, čo sa týkalo pracovnoprávneho vzťahu došlo medzi nimi vlastne k dohode, že si žalovaný môže v servise svoje auto opraviť, takisto objednať si súčiastky s tým, že sa budú vlastne tieto peňažné prostriedky odpočítavať z jeho mzdy. Následne došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu tejto sumy a z tohto dôvodu bola vystavená faktúra. Žalobca si túto pohľadávku chcel započítať, ale následne po poučení, že vlastne nie je možné pohľadávku započítavať, čo sa týka pracovnoprávnych vzťahov, tak z tohto dôvodu bola potom vystavená táto faktúra. Na pojednávaní navrhol právny zástupca žalobcu doplniť dokazovanie a to výsluchom žalovaného ako aj žalobcu.
9. Právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších vyjadreniach. Skutok tak, ako ho opisuje žalobca sa nestal. Má za to, že žiadna pohľadávka voči žalobcovi nevznikla. Túto pohľadávku už žalobca aj v minulosti od žalovaného požadoval, na základe odôvodnenia, že chcel kompenzáciu za použitie nejakých pracovných nástrojov, vtedy mu vyhovené nebolo. Následne potom prišla takáto faktúra za údajné zakúpenie súčiastok do motorového vozidla, ktoré žalovaný udáva, že sa neuskutočnilo a preto pokladá žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, oboznámením listinných dôkazov, písomnými vyjadreniami strán a zistil tento skutkový stav veci:
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody bez dôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa ust. § 490 ods. 1 OZ, vznik zmlúv ktorými sa zakladajú záväzky sa spravuje ust. § 43a nasl. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak.
14. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
15. So zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu je zrejmé, že v danej veci považoval za podstatné, že žalovanému na základe jeho objednávky dodal tovar, ktorý žalovaný prevzal, avšak fakturovanú sumu mu nezaplatil, súd preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny a skúmal, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy. 16. Z cit. zák. ustanovenia § 588 Obč. zák. vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Samotná kúpna zmluva je len zaväzujúcim právnym titulom, teda len právnym dôvodom na scudzenie veci, kúpna zmluva je preto konsenzuálnou zmluvou. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorého vznikne záväzkový právny vzťah. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Zákon neustanovuje na vznik kúpnej zmluvy osobitnú právnu formu, v niektorých prípadoch sa kúpna zmluva uzaviera konkludentne, tak je tomu v prípade kúpy veci z ruky do ruky, pri nej je doba uzavretia zmluvy a plnenie časovo splývajú. Písomnú formu zákon vyžaduje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti. Pre uzavretie kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne.
17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
19. V konaní je nesporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, na základe pracovnej zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zisteného dôkazu, že mzda žalovaného za mesiac apríl 2019 bola v sume 551,87 Eur, ako aj z predloženej pracovnej zmluvy žalovaným zo dňa 21.01.2019 uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Tieto skutočnosti strany ani nerozporovali.
20. Vzhľadom k tomu, že ku kúpnej zmluve dochádza na základe zmluvy bolo na žalobcovi dôkazné bremeno nielen o tom, že tovar žalovanému skutočne dodal, ale aj o tom, že dodaný tovar bol plnením v ich právnom vzťahu založenom kúpnou zmluvou. Uzatvorenie takejto zmluvy jednak žalovaný popieral a popieral aj odovzdanie a prevzatie predmetného tovaru. V prejednávanej veci mal teda žalobca bremeno tvrdenia, že s odporcom uzatvoril kúpnu zmluvu, že predmet zmluvy žalovanému dodal a tento ho prevzal. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal a neboli preukázané ani predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, z ktorých vyplýva len to, že zo strany žalobcu došlo k fakturovaniu tovaru na základe vystavenej faktúry. Žalobca okrem tvrdenia, že k odovzdaniu tovaru došlo, predloženia vystavenej faktúry a výsluchu strán sporu nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
21. V danom prípade u vystavenej faktúry ide o súkromnú listinu, pri ktorej stačí formálne popretie jej správnosti druhou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdí skutočnosti, ktoré majú byť súkromnou listinou preukázané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo 199/2005-RC 14/2010 vyslovil: „Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.“ V poznámke k uvedenému rozsudku je uvedené, že listinný dôkaz je nepriamym dôkazom, spočíva v podaní určitej správy v písomnej forme zachytenej na hmotnom podklade ako je papier či iná podobná látka, ktorý možno predložiť súdu. Listiny sa delia na listiny verejné a listiny súkromné, zásadný rozdiel medzi nimi spočíva v dôkaznej sile, preto je okruh verejných listín zákonom presne určený(§ 134 OSP). Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 205 CSP a listiny súkromnej (t.j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá) bol vyjadrený názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdila skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. V prípade, keď strana poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, potom platí že stranu, ktorá túto listinu predložila dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a bremeno dôkazné.
22. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom žalobcu, a to výsluch žalobcu a žalovaného. Súd na tento žalobcom navrhnutý dôkaz z dôvodu hospodárnosti konania neprihliadal, keď jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Navyše súd je toho názoru, že pokiaľ by aj k výsluchu žalobcu a žalovaného pristúpil, tento by nemohol preukázať to, či si žalovaný v autoservise žalobcu objednal súčiastky špecifikované vo faktúre zo dňa 31.05.2019 so splatnosťou v tento deň pre svoje motorové vozidlo, a to v hodnote, ktorá je vlastne aj predmetom tohto konania.
23. Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom, ktorým súd odňal strane možnosť konať pred súdom (R 37/1993), keď strane síce zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd.
24. Tak ako súd už uviedol vyššie, v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy, ako aj splnenie svojho záväzku predmet kúpy dodať, tieto skutočnosti žalobca nepreukázal a neboli preukázané ani predloženou faktúrou, ktorá mala byť zároveň aj dodacím listom. Súd v konaní nemal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, či už z titulu kúpnej zmluvy, alebo z iného právneho dôvodu. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie na ním tvrdenom skutkovou základe, preto súd žalobu žalobcu zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorívydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.