Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-99-2026.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/99/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená X.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, zastúpená: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, so sídlom Kamenná 3607/29, Žilina, proti povinnému: D. E., narodený XX.X.XXXX, bytom C. A. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/59/2026-25 zo dňa 30. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti povinnému vo vzťahu k navrhovateľke p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd povinnému n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom II. povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 16 ods. 1, čl. 18 ods. 2, čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 zákona Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom zistil, že navrhovateľka vykonala podnet na začatie trestného stíhania a preverenie skutočností o tom, či bol spáchaný trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona zo strany D. E.. Navrhovateľka následne viackrát doplnila svoje trestné oznámenie o nové skutočnosti a konania povinného a jeho partnerky. Obvodné oddelenie PZ A., odbor poriadkovej polície, uznesením zo dňa 26.11.2025 odovzdalo vec týkajúcu sa trestného oznámenia A. B. na svojho suseda D. E. Okresnému úradu v F. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin nebezpečné prenasledovanie. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že dcéra navrhovateľky A. G. vykonala oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo veci hrubého správania, prenasledovania a vulgárneho sa vyjadrovania na adresu A. G. zo strany D. E..
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach konaním povinného, v ktorej situácii by bolo dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tejto veci kontaktovanie navrhovateľky zo strany povinného (či už nejakým spôsobom nevhodné, vulgárne, s úmyslom vyhrážky, prenasledovanie) nebolo možné mať za osvedčené,
keď navrhovateľka tvrdené správanie povinného voči nej ničím nepodložila, pričom podané trestné oznámenia nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci správanie sa povinného voči navrhovateľke. Navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach konaním povinného, v ktorej situácii by bolo dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tejto veci kontaktovanie navrhovateľky zo strany povinného (či už nejakým spôsobom nevhodné, vulgárne, s úmyslom vyhrážky, prenasledovanie) nebolo možné mať za osvedčené, keď navrhovateľka tvrdené správanie povinného sa voči nej ničím nepodložila. Jej tvrdenia zostali len v rovine neosvedčených subjektívnych tvrdení. Navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz, pričom podané trestné oznámenia nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci správanie sa povinného voči navrhovateľke vzbudzujúce obavu, či už o život alebo zdravie. Navrhovateľka nepreukázala, že by ju povinný kontaktoval, verbálne napádal, prenasledoval, obťažoval na sociálnych sieťach, nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy okrem trestného oznámenia, v ktorom sú uvedené jej tvrdenia. Z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila, nevyplynula potreba nutného zásahu súdu vo forme uloženia zákazu priblíženia k navrhovateľke, uloženia zákazu povinného kontaktovať navrhovateľku, uloženia zákazu povinnému zámerne sa zdržiavať pred vstupom do domu navrhovateľky a zákazu zdržania sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov navrhovateľky. V súvislosti s návrhom navrhovateľky uložiť povinnosť povinnému zdržať sa priblíženia k dcére navrhovateľky A. G. súd prvej inštancie uviedol, že v tejto časti chýba navrhovateľke aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu, keďže návrhom, v ktorom je označená iba ona ako navrhovateľka, sa môže domáhať iba ochrany svojej osoby. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dcéra navrhovateľky A. G. nevystupuje ako navrhovateľka, nie je stranou sporu a preto nemožno rozhodovať o jej právach a povinnostiach.
5. Súd prvej inštancie povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti povinnému vo vzťahu k navrhovateľke podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľky neprimerane prísne, keď vyžadoval preukázanie bezprostredného nebezpečenstva vzniku ujmy, pričom zákon a judikatúra vrcholných súdov vyžadujú vo vzťahu k ustanoveniu § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku iba hodnoverné osvedčenie ohrozenia telesnej a duševnej integrity a nie vznik ujmy alebo existenciu fyzického útoku. Základným pochybením súdu prvej inštancie je zamenenie štandardu osvedčenia štandardom úplného preukázania. Navrhovateľka namietala vnútornú rozpornosť odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie najskôr konštatoval, že sa oboznámil okrem trestného oznámenia navrhovateľky a jeho doplneniami aj s uznesením Obvodného oddelenia PZ A. zo dňa 19.2.2026, ČVS: ORP-491/SE-GA-2025, so záznamom a potvrdením Obvodného oddelenia PZ A. zo dňa 27.6.2026 o oznámení A. G. a následne uviedol, že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy okrem trestného oznámenia, v ktorom sú uvedené jej tvrdenia. Navrhovateľka netvrdila, že samotné trestné oznámenie alebo záznam o oznámení priestupku automaticky dokazuje pravdivosť jej skutkových tvrdení, ale ich význam bolo potrebné vnímať ako dokumentáciu, že konflikt nebol vytvorený až pre potreby civilného návrhu, že navrhovateľka sa na orgány verejnej moci obracala už v novembri a decembri 2025. Záznam dcéry navrhovateľky A. G. nemožno bez ďalšieho označiť za ďalšie „subjektívne tvrdenie navrhovateľky“, pretože nešlo o jediný procesný úkon jednej osoby, ale o ďalší samostatný podklad zapadajúci do tvrdeného vzorca správania. Záver súdu prvej inštancie, že prípadné preukázanie násilia povinného voči navrhovateľke v minulosti nemôže mať relevanciu pre vydanie neodkladného opatrenia, je nesprávny, nakoľko minulé správanie povinnej osoby môže osvedčovať existenciu opakujúceho sa vzorca, intenzitu konfliktu a pravdepodobnosť jeho pokračovania. Navrhovateľka mala za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol založený na tvrdeniach o narušení vzájomných vzťahov strán sporu, ale opisoval systematické verbálne útoky, vyhľadávanie osobnej blízkosti, prenasledovanie, konfrontácie pri dome a pod. Navrhované opatrenie je zároveň primerané, keďže rešpektuje špecifikum susedských nehnuteľností, povinnému zostáva zachovaná možnosť plnohodnotne užívať vlastný dom a pozemok, opatrenie sleduje len minimalizáciu úmyselných alebo zbytočných konfrontácií. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka navrhla napadnuté uznesenie zmeniť, subsidiárne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinností povinnému vo vzťahu k navrhovateľke vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinností povinnému vo vzťahu k navrhovateľke, keď navrhovateľka odvolanie (posúdiac ho podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinností povinnému vo vzťahu k dcére navrhovateľky A. G. nepodala.
9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. V zmysle § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V zmysle § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. V zmysle § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 329 ods. Civilného sporového poriadku a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.
18. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
19. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku súd ho nariadi v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je alebo môže byť ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ich primárnym účelom je zabrániť násiliu, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenia určitého konania povinného v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby formou neodkladného opatrenia je podmienený tým, že skutočnosť priameho ohrozenia, či možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), Civilného sporového poriadku je žiadúce, aby bolo osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa a pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku je postačujúce, aby bolo osvedčené možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa. Znamená to, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie, či možné ohrozenie, telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, pričom kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.
21. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka osvedčovala trestným oznámením zo dňa 26.11.2025 v spojení s doplneniami trestného oznámenia zo dňa 8.12.2025 a zo dňa 15.12.2025, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v F. zo dňa 19.2.2026 o odovzdaní veci na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, záznamom Okresného riaditeľstva PZ v F. zo dňa 27.6.2026 o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spolu s Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v F. zo dňa 27.6.2025 o vykonaní ústneho oznámenia o spáchaní priestupku. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uložení povinností povinnému vo vzťahu k navrhovateľke odôvodnil tým, že trestné oznámenie, resp. oznámenie o priestupku, bez ďalšieho nie sú spôsobilé preukázať naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko samotné trestné oznámenie je len úkonom, ktorým sa orgánom činným v trestnom konaní odovzdáva informácia o tom, že oznamovateľ určité skutočnosti vníma ako konanie naplňujúce znaky určitej skutkovej podstaty trestného činu, resp. priestupku. Navrhovateľka nesúhlasila so zamietajúcim uznesením súdu prvej inštancie, v odvolaní dôvodila tým, že bezodkladnosť navrhovaného neodkladného opqtrenia osvedčila časovou následnosťou podkladov od novembra 2025 cez doplnenia z decembra 2025 a policajné rozhodnutie z februára 2026, až po nové oznámenie zo dňa 27.6.2026.
22. V preskúmavanej veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako ohrozenej obete, resp. možnej ohrozenej obete, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza k takému konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu jej ohrozenia. Navrhovateľka v posudzovanej veci nepochybne a dostatočne neosvedčila ňou tvrdené ohrozovanie, resp. možné ohrozenie, jej telesnej a duševnej integrity, konaním povinného, zo strany ktorého nebol preukázaný taký zásah, ktorý by bolo možné považovať za prípad ohrozovania a nemožno nadobudnúť ani presvedčenie, že navrhovateľka bude v blízkej budúcnosti vystavená takému konaniu povinného, ktoré by jej integritu ohrozovalo a narúšalo. Navrhovateľka osvedčovala zakázané správanie povinného podaním trestného oznámenia a oznámenia o spáchaní priestupku, ktorých obsahom je jej a jej dcéry formálne oznámenie orgánom činným v trestnom konaní a správnym orgánom, že bol spáchaný trestný čin, či priestupok, pričom výsledky prejednania priestupku nie sú doposiaľ známe. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že trestné oznámenie, resp. oznámenie o spáchaní priestupku, predstavujú subjektívne tvrdenia navrhovateľky, ktoré neboli objektivizované žiadnym iným dôkazom, napr. fotografiami, videom, telefonickou alebo elektronickou komunikáciou, zverejnenými obrazovými a zvukovými záznamami, ktorých predloženie by vzhľadom na tvrdenú rozsiahlosť, opakovanie, dlhodobosť a systematickosť zásahov zo strany povinného do integrity navrhovateľky nemalo byť pre navrhovateľku neprimeraným bremenom. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i z listinných dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade nepochybne vyplývajú negatívne vzájomné vzťahy, čo však nie je osvedčením existencie kontinuálneho aktuálneho správania povinného voči navrhovateľke, ktoré zakázané správanie priamo ohrozuje, prípadne by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky a bolo by dôvodom na obmedzenie slobody pohybu povinného vo vzťahu k navrhovateľke, na obmedzenie kontaktu, vstupu a priblíženia sa. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka neosvedčila existujúcu obavu z bezprostredného a aktuálneho ohrozenia, resp. možného ohrozenia jej integrity zo strany povinného. I keď odvolací súd pripúšťa, že v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej integrity fyzickej osoby zo strany inej osoby, je náročnejšie také správanie agresora preukázať, resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť v postačujúcej miere, bolo
povinnosťou navrhovateľky v prvom rade opísať také udalosti a následne predložiť také dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou uvádzané tvrdenia, pričom tieto ani nemuseli zakladať trestnoprávny postih povinného. Navrhovateľka sa v prevažnej miere obmedzila len na zovšeobecňujúce tvrdenia, ktoré sa snažila osvedčiť znova a len ich zopakovaním v trestnom oznámení.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako možnej obete konania ohrozujúceho jej duševnú, príp. telesnú integritu, táto dostatočne spoľahlivo neosvedčila dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, ktoré by opodstatňovali vyhovenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke, zdržať sa kontaktovania navrhovateľky, obmedzenia pohybu povinného pri rodinnom dome, garáži a motorovom vozidle navrhovateľky, zdržať sa vyhotovovania záznamov o navrhovateľke. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľky vrátane príloh, z odvolania navrhovateľky ako i z obsahu spisu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uložení povinnosti povinnému vo vzťahu k navrhovateľke, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému povinnému nepriznal voči navrhovateľke nárok na náhrada trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).