Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/26/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D. - E., právne zastúpeného: AKSK, s.r.o., IČO: 36 859 711, so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, doručovacia adresa - pracovisko: Predmestská 29, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, IČO: 54 669 464, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Banskej Bystrici žalobu odmieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamieta.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 30. júna 2025 doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2022/033733-002/PAV vydané dňa 27. júna 2022, do troch dní od právoplatnosti uznesenia správneho súdu, pričom súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa v správnej žalobe označil ako opomenutý účastník konania podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Žalovaný predmetným rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/033733-002/PAV zo dňa 27. júna 2022, ako príslušný odvolací orgán podľa ods. I písm. b) bod I o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) o odvolaní účastníka konania: Obec Nezbudská Lúčka, so sídlom 013 24 Nezbudská Lúčka 130, IČO: 00 648 256, proti rozhodnutiu obce Varín čs.: -681, 7557/2021 zo dňa 21.12.2021, ktorým pre navrhovateľa: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, v územnom konaní rozhodla o umiestnení stavby: „Vážska cyklodopravná trasa, úsek Varín - Nezbudská Lúčka” s nasledovnou objektovou skladbou: SO 101 Cyklochodník, SO 102 Rampa na lávku v Nezbudskej Lúčke, SO 103 Schodisko k objektu SHMU, SO 201 Lávka ponad rieku Varínka v km 0,070, SO 202 Lávka ponad potok Lipovec v km 1,233, SO 203 Gabiónový múr, SO 301 Úprava potoka Lipovec, na pozemkoch parc. č.: KN - C 1740/34, 1740/36, 1551/1, 3335/10, 1551/2, 3190/3 (trvalý záber pozemkov), KN — E 3194/1, 1741/1, 3338, 1551/1, 3335, 3193/6 (trvalý záber pozemkov), KN — C 1740/36, 3190/3 (dočasný záber pozemkov) a KN — E 3193/6, 3335 (dočasný záber pozemkov) v kat. území F. a na pozemkoch parc.č.: KN — C 5356/1 (trvalý záber pozemkov), KN - E 3335/1, 3335/2, 1481/1, 1566/4, 1566/1, 1566/4, 1566/3, , 1566/4, 509/2 (trvalý záber pozemkov), KN — C 5367/7 (dočasný záber pozemkov) a KN — E 3335/1, 1566/4, 1566/1 (dočasný záber pozemkov),

rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov odvolanie účastníka konania: Obec Nezbudská Lúčka, so sídlom 013 24 Nezbudská Lúčka 130, IČO: 00 648 256 zamietol a rozhodnutie obce Varín čs.: -681, 7557/2021 zo dňa 21.12.2021 potvrdil.

3. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby uviedol, že v danom prípade sú naplnené zákonné predpoklady pre postup podľa zákona č. 162 . Uviedol tiež, že „napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy verejnou vyhláškou doručené, keďže odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí nijako neidentifikoval žalobcu ako účastníka príslušného územného a teda ani odvolacieho konania, hoci sa s ním malo ako s členom verejnosti konať ako s účastníkom administratívneho konania podľa .4 a .3 Aarhuského dohovoru...“, a zároveň, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli ku dňu podania tejto správnej žaloby opomenutého účastníka viac ako tri roky. Mal za to, že rozhodnutie o umiestnení stavby môže priamo ovplyvniť jeho právo na priaznivé životné prostredie. Žalobca v prejednávanej veci odvodzoval svoje postavenie účastníka v územnom konaní od práva zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, čo mu malo byť odopreté pre nesprávne právne posúdenie veci pri interpretácii a aplikácii , , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý mal byť podľa názoru žalobcu na vec aplikovaný a tiež pre neuznanie aplikačnej prednosti .3 Aarhuského dohovoru pred .

4. Podľa (ďalej iba ako „SSP“), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

5. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

6. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej ako „“), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. ( v znení neskorších predpisov).

7. Podľa , začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

8. Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej iba ako „zákon EIA“), dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu ( ). Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

9. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

10. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA, verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

11. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „Správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

12. Podľa § 140 Správneho poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

13. Podľa Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia publikovaného v Zbierke (ďalej iba ako „Aarhuský dohovor“), „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.

14. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

15. Podľa ustanovenia ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby konania, a to:

- správnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené, pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t. j. či žalobcovi patrí postavenie )

- skutočnosti, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.

17. Žalobca podal správnu žalobu konania správnemu súdu dňa 27. júna 2025 prostredníctvom e-mailu. Následne dňa 30. júna 2025 doručil správnu žalobu aj v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu v zmysle zákona () v znení neskorších predpisov. Keďže od vydania napadnutého rozhodnutia (t. j. odo dňa 27.

júna 2022) v čase podania správnej žaloby neuplynuli viac ako tri roky, možno konštatovať, že lehota na podanie žaloby podľa bola splnená.

18. V prejednávanej veci je sporná prvá podmienka pre oprávnenosť žaloby konania, a to status žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/033733-002/PAV zo dňa 27. júna 2022. Žalobca sa žalobou konania domáha doručenia vyššie uvedeného rozhodnutia, majúc za to, že je na mieste postup podľa .

19. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že obdobné konanie o správnej žalobe viedol žalobca proti žalovanému už pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. . Išlo o iný úsek cyklotrasy, pričom žalobca tvrdil, že bol konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vydané pod sp. zn. , ktorým bola žaloba žalobcu odmietnutá bolo potvrdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v konaní sp. zn. a následne aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní sp. zn. . V uvedenom konaní sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka konania podľa I. a II. definície účastníka v zmysle Správneho poriadku.

20. V prejednávanej veci sa žalobca domáha priznania postavenia účastníka konania podľa III. definície účastníka konania v zmysle § 14 Správneho poriadku. Žalobca tvrdí, že je nevyhnutné vykladať III. definíciu účastníctva konania dostatočne široko, pričom v územnom konaní nie je žalobca povinný preukazovať, ako konkrétne môže byť na svojom práve na priaznivé životné prostredie priamo dotknutý a takýto dôkaz nie je žalovaný ani stavebný úrad povinný vyžadovať nielen vzhľadom na znenie § 14 ods. 1 správneho poriadku, tretiu definíciu účastníka správneho konania, ale stavebný úrad ani nepreukazuje opak, pretože sa v súlade s cieľom uvedeným v čl. 9.3 Aarhuského dohovoru priamy dotyk (vplyv) územného rozhodnutia na právo žalobcu na priaznivé životné prostredie predpokladá. 21. V kontexte uvedeného správny súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že okruh účastníkov konania je správny orgán povinný zisťovať primárne na začiatku správneho konania, ale v priebehu celého konania až do právoplatného ukončenia je povinný skúmať, či nie je účastníkom konania aj iná osoba, s ktorou sa doposiaľ ako s účastníkom nekonalo a konať sa malo. Ak správny orgán zistí, že do konania má byť pribratý aj ďalší účastník, bez zbytočného odkladu mu túto skutočnosť oznámi, upovedomí ho o predmete konania a o jeho procesných právach a povinnostiach. Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku poskytuje tri vymedzenia účastníka konania na základe troch rôznych kritérií, resp. princípov: a) striktný individualizačný princíp – účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať b) princíp legitímnej ochrany– účastníkom konania je ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté c) temporálna prezumpcia účastníctva – účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

22. Účastníkom správneho konania je teda vždy ten, o koho právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať (navrhovateľ, žiadateľ, a pod.). Tejto osobe vyplýva status účastníka priamo zo Správneho poriadku a nemôže jej byť za žiadnych okolností odňatý. V zmysle princípu legitímnej ochrany je účastníkom konania aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť správnym konaním priamo dotknuté. Tieto osoby sú účastníkom konania nie z titulu, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv aj na ich právne postavenie. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. Na vznik účastníctva stačí aj „možnosť“ zásahu do záujmov týchto osôb. Temporálna prezumpcia účastníctva vychádza zo zásady preventívnej ochrany práva a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktorá má podklad v ústavnom práve na spravodlivý proces. totiž postavenie účastníka priznáva aj osobám, ktoré „len“ tvrdia, že môžu byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknuté. Postavenie účastníka sa im však priznáva z časového hľadiska, a to odvtedy, ako sa za účastníka konania „prihlásia“ a len dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

23. Pojem účastník konania je vymedzený veľmi všeobecne. dáva prednosť osobitným právnym predpisom, ale zároveň dbá, aby nikto neutrpel ujmu vo svojich právach a právom chránených

záujmoch, aby maximálny počet osôb mohol v konaní svoje právo uplatniť a tak čeliť nebezpečenstvu, že by takéto osoby boli pozbavené možnosti zúčastniť sa na konaní ešte pred tým, než by sa zistil vzťah k predmetu konania. Základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Z predpisov hmotného práva vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo môžu byť nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých práva, právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté, preto správny orgán zisťuje okruh účastníkov.

24. Pri určovaní účastníctva územného konania je podľa názoru správneho súdu potrebné postupovať výlučne podľa , ktorý presne definuje kto je účastníkom konania. nie je možné ako subsidiárny právny predpis vo vzťahu k použiť na určenie účastníctva v územnom konaní. Žalobca v priebehu územného konania ako dotknutá verejnosť neprejavil záujem na konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie niektorým spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení prípadne ods. 4 zákona EIA v znení účinnom do 31.03.2024, preto žalobcovi nepatrí účastníctvo v konaní podľa .

25. V prejednávanej veci žalobca dňa 12.09.2022 podal na Ministerstvo životného prostredia SR podnet podľa § 19 zákona EIA, aby sa posúdilo či navrhovaná činnosť – celá Vážska cyklodopravná trasa podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Okresný úrad Žilina dňa 08.09.2021 pod č. OU-ZA-OSZP3-2021-037234-002/Mrh (súčasť administratívneho spisu) vydal stanovisko, že navrhovaná činnosť –Vážska cyklodopravná trasa, úsek Varín – Nezbudská Lúčka, nie je v zmysle § 18 zákona EIA zaradená do prílohy č. 8 uvedeného zákona a keďže navrhovaný projekt v danej časti nespĺňa kritériá podľa § 18 a prílohy zákona EIA nie je tento projekt predmetom posudzovania. Rovnako aj Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že navrhovaná činnosť Vážska cyklodopravná trasa, úsek Varín – Nezbudská Lúčka sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ak teda neexistovalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemohlo vzniknúť ani účastníctvo dotknutej verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a logicky ani v následných povoľovacích konaniach, vrátane územného konania.

26. Ochrana verejného záujmu je jeden z nosných princípov správneho súdneho procesu (k tomu pozri napr. , , alebo ), na ktorý musí správny súd počas celého správneho súdneho konania prihliadať. Signifikantnou črtou verejného záujmu je jeho celospoločenský charakter, ktorý ho uprednostňuje pred iné miestne, skupinové či individuálne záujmy. Štát vymedzuje obsah verejného záujmu normatívne, s čím je spojená možnosť tento záujem mocensky presadiť a vo vzťahu k zásahu do práv jednotlivcov aj ospravedlniť. Preto verejný záujem širokej verejnosti na priaznivé životné prostredie pri zachovaní funkcií životného prostredia pri výstavbe a následnej prevádzke cyklotrasy popri rieke Váh musí prevýšiť subjektívne verejné právo žalobcu na priaznivé životné prostredie spočívajúce v žalobcom tvrdenej „nedotknuteľnosti“ životného prostredia. Právo žalobcu na priaznivé životné prostredie nie je možné stotožniť s absolútnou ochranou životného prostredia pred akýmkoľvek zásahom, ako sa to snaží žalobca navodiť v správnej žalobe . 27. nevyžaduje nedotknuteľnosť životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok. Je prirodzené, že tieto sú predmetom zásahu zo strany rôznych subjektov, ktoré ich využívajú, nakladajú s nimi, pracujú s nimi, používajú a využívajú ich. Nie je to zakázané, zakázané je v zmysle ohrozovanie alebo poškodzovanie životného prostredia a prírodných zdrojov nad mieru ustanovenú zákonom. Pozitívnoprávny charakter práv upravených v sa v odseku 3 prejavuje v tom, že ústavodarca predpokladá prípustné medze, resp. prípustnú mieru zásahu do chráneného predmetu, a to v rozsahu ustanovenom zákonom. Ústavodarca zodpovednosť preniesol na zákonodarcu. Článok 44 ods. 3 totiž nemožno chápať formálne. Nie každý zákon, ktorý by ustanovil nejaký rozsah ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok, je možné pokladať za zákon prijatý v súlade s . Ústavodarca splnomocnil zákonodarcu iba na prijatie takého zákona či zákonov, ktoré pri stanovení miery ohrozenia a poškodenia životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok neporušia tento chránený predmet v jeho podstate.

28. K argumentácii žalobcu pokiaľ ide o jeho odkaz na Aarhuský dohovor správny súd poukazuje na to, že cieľom čl. 9 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočne zabezpečiť vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, pričom prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom

k správnemu alebo súdnemu konaniu, pričom nie je vylúčené zváženie zmluvnej strany či títo členovia verejnosti budú podliehať určitým kritériám, napr. ekologická mimovládna organizácia pôsobiaca po určitú dobu, trvalý pobyt obyvateľa obce, atď. Z citovaného článku Aarhuského dohovoru vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch. Zo žiadneho z ustanovení dohovoru však nevyplýva, že by túto účasť malo alebo muselo byť nutné dosiahnuť len tým, že sa všetkej zainteresovanej/dotknutej verejnosti založí účastníctvo podľa vnútroštátneho práva, pre všetky konania. Zo znenia článkov 6 ods. 3, 4 a 7 až 9 Aarhuského dohovoru zreteľne vyplýva, že úlohou štátov je vytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť administratívneho konania v oblasti životného prostredia.

29. Rozhodnutie Súdneho dvora C-240/09 možno označiť za prelomové pre rozhodovaciu prax slovenských súdov, keďže dovtedy súdy odmietali postavenie účastníka správneho konania v prípadoch, ak toto nevyplývalo z niektorého z ustanovení osobitného predpisu a neaplikovali ani § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom únie. Súdna prax na základe tohto rozhodnutia už priznáva právo členom verejnosti byť účastníkom konania v konaniach týkajúcich sa životného prostredia v prípadoch, ak právo priamo nevyplývalo z niektorého z ustanovení osobitného predpisu, čo už nie je situácia v posudzovanej veci, pretože osobitná právna úprava, ktorou je , toto právo už upravuje.

30. Otázkou je, či takáto právna úprava predstavuje dostatočnú implementáciu Aarhuského dohovoru . Správny súd zastáva názor, že osobitná právna úprava účastníctva v konaniach podľa ako lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, nie je v rozpore s cieľmi Aarhuského dohovoru, ani so samotným dohovoru.

31. Podľa názoru správneho súdu územné rozhodnutie nie je ani v rozpore s čl. 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Predmetný článok len definuje pre účely dohovoru verejnosť. To, či a kedy a za akých podmienok je verejnosť účastníkom toho ktorého konania, je záležitosťou vnútroštátnej úpravy.

32. Žalobca súčasne v správnej žalobe navrhol, aby správny súd podľa prerušil konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s otázkami obsiahnutými na strane 17 správnej žaloby.

33. K návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie tunajšieho súdu ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. V posudzovanej veci správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Vo vzťahu k povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.10.1982 vo veci 283/81 CILFIT, v ktorom Súdny dvor EÚ formuloval tri výnimky, kedy vnútroštátne súdy túto povinnosť nemajú, a to pokiaľ (i) položená otázka nie je relevantná (významná) pre riešenie daného sporu, (ii) odpoveď na otázku možno vyvodiť z existujúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ (tzv. acte éclairé), alebo (iii) o správnom uplatnení práva EÚ neexistujú žiadne rozumné pochybnosti (tzv. acte clair). Majúc minimálne za to, že žalobcom položené otázky nie sú relevantné pre riešenie daného sporu, správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ( a contrario), postupujúc podľa v spojení s .

34. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu a výkladu citovaných zákonných ustanovení sa správny súd ustálil na tom, že žalobcovi nesvedčí status predmetného administratívneho konania, ktorého zavŕšením bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a preto žalovaný nebol povinný so žalobcom konať, ani doručiť mu územné rozhodnutie, z čoho vyplýva, že žalobcu nie je možné považovať za predmetného administratívneho konania.

Správny súd preto postupujúc rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu podľa , keďže žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).