Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-58-2025.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/58/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/ XX, XXX XX E., 2/ A. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Bronislava Garajová, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623, proti žalovanému: Mesto Detva, so sídlom J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, v konaní o správnej žalobe opomenutých účastníkov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 30. októbra 2025 sa žalobcovia domáhali, „...aby správny súd uznesením rozhodol, že mesto Detva ako príslušný stavebný úrad je povinné doručiť žalobcom ako opomenutým účastníkom konania vo veci vydané rozhodnutie spis. značka 1051/2025/Dka zo dňa 1.10.2025, ktorým bolo rozhodnuté o spôsobilosti stavby rodinného domu s. č. 3910 v k.ú. E. H. I. a J. I. K. D., G. XXX/XX, E., PSČ XXX XX.“ Žalobcovia sa v správnej žalobe označili ako opomenutí účastníci konania podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 2. Žalovaný predmetným rozhodnutím č. j.: 1051/2025/Dka – rozh. zo dňa 01.10.2025, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 5 písm. a) zákona NR SR č. 608/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o žiadosti stavebníkov: H. I., G. XXX/XX, XXX XX E., J. I., G. XXX/XX, XXX XX E., rozhodol tak, že podľa § 140d ods. 5 stavebného zákona, primerane v súlade s ustanoveniami § 20 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil spôsobilosť stavby rodinného domu na užívanie, postavenej na pozemku parc. KN-C č. 7381/100, ktorá vznikne odčlenením z pozemku parc. KN-C č. 7381/98 podľa geometrického plánu č. 47077859-114/2024, vypracovaného oprávneným geodetom a úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom dňa 23.05.2024 pod č. G1-282/2024. 3. V odôvodnení správnej žaloby žalobcovia uviedli, že v danom prípade sú naplnené zákonné predpoklady pre postup podľa § 179 SSP. Sú spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je jedinou príjazdovou cestou k stavbe rodinného domu manželov I., ktorí nehnuteľnosť KNC 7381/12 k. ú. E. trvalo a dennodenne užívajú. So žalobcami bolo ako s účastníkmi konané v predchádzajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby. Ich vlastnícke práva sú vydaním rozhodnutia podľa § 140d trvalo dotknuté
a správny orgán im nútene, natrvalo a bezodplatne obmedzil ich vlastnícke právo umožnením prechodu cez ich pozemok, čím správny orgán prekročil rozsah svojich právomocí, pretože Mesto Detva nie je vlastníkom nehnuteľnosti KNC 7381/12 k. ú. E. a nezabezpečilo stavebníkom čiernej stavby verejný prístup k ich rodinnému domu, čo je v rozpore s čl. 20 ods.4 Ústavy SR. Stavba rodinného domu manželov I. nie je stavbou vo verejnom záujme a správny orgán nepreukázal opak. Dotknuté orgány sú účastníkmi napádaného konania a mali možnosť nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo bolo žalobcom nezákonným spôsobom popreté. Takže neobstojí tvrdenie správneho orgánu, že účastníkmi konania sú len stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku pod stavbou.
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 32 ods. 1 SSP; účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 10. Podľa ustanovenia § 179 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby opomenutého účastníka konania, a to:
- správnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené, pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t. j. či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka),
- skutočnosti, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. 12. Žalobcovia podali správnu žalobu opomenutého účastníka konania na správny súd dňa 30.10.2025, a preto možno skonštatovať, že od vydania napadnutého rozhodnutia (t. j. odo dňa 01.10.2025) v čase podania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, teda lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP bola splnená. 13. V prejednávanej veci je však sporná prvá podmienka pre oprávnenosť žaloby opomenutého účastníka konania, a to status žalobcov ako účastníkov administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia žalovaného č. j.: 1051/2025/Dka – rozh. zo dňa 01.10.2025. Žalobcovia sa žalobou opomenutého účastníka konania domáhajú doručenia vyššie uvedeného rozhodnutia, majúc za to, že je na mieste postup podľa § 179 ods. 1 SSP. 14. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v administratívnom konaní vedenom podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o preskúmaní spôsobilosti stavby rodinného domu na pozemkoch parc. KN-C č. 7381/26, 7381/98, v katastrálnom území E., stavebníka H. I. a manž. J., obaja s trvalým pobytom G. XXX/XX, XXX XX E., žalovaný správny orgán ako príslušný stavebný úrad podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon) o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 140d ods. 5 a § 78 ods. 1 stavebného zákona v spojení § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 14 správneho poriadku rozhodnutiami vydanými v priebehu
administratívneho konania č. j.: 1051/2025/Dka – rozh. zo dňa 13.06.2025 žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal postavenie účastníkov predmetného administratívneho konania. 15. Žalobcovia napriek tomu podali správnu žalobu označenú ako žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Podľa názoru správneho súdu však žalobcovia v danom prípade nespĺňajú zákonné predpoklady na podanie žaloby opomenutého účastníka. Podstatou žaloby podľa § 179 SSP je poskytnutie súdnej ochrany osobe, s ktorou správny orgán ako s účastníkom administratívneho konania nekonal, hoci s ňou konať mal, a ktorá bola z tohto dôvodu opomenutá pri vydaní rozhodnutia. Uvedený procesný prostriedok ochrany preto prichádza do úvahy len v prípade, ak správny orgán o postavení dotknutej osoby ako účastníka administratívneho konania vôbec nerozhodol a túto osobu z konania opomenul. 16. V prejednávanej veci však žalovaný správny orgán otázku účastníctva žalobcov výslovne riešil a rozhodnutiami č. j.: 1051/2025/Dka – rozh. zo dňa 13.06.2025 im postavenie účastníkov administratívneho konania nepriznal. Žalobcovia síce podali voči predmetným rozhodnutiam odvolanie, no príslušný odvolací orgán Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica odvolania zamietol a vydal rozhodnutia č. 15219/47490/2025/17.1.2 zo dňa 11.08.2025 a č. 15219/47487/2025/17.1.2 zo dňa 11.08.2025, ktorými potvrdil verdikt Mesta Detva o nepriznaní postavenia účastníkov administratívneho konania. Žalobcovia teda neboli správnym orgánom opomenutí, ale ich účasť v administratívnom konaní bola autoritatívne vylúčená rozhodnutiami správneho orgánu. Ak teda žalobcovia neboli účastníkmi predmetného administratívneho konania, nemožno ich považovať za osoby oprávnené na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP. Právoplatný záver správneho orgánu o neexistencii ich účastníctva, vylučuje existenciu ich aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP. 17. Nad rámec uvedeného zároveň správny súd poukazuje na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade mali v prípade nesúhlasu s rozhodnutiami správneho orgánu, ktorými im nebolo priznané postavenie účastníkov predmetného administratívneho konania, možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti týchto rozhodnutí v správnom súdnictve prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby. Práve rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom administratívneho konania, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Nemožno preto obchádzať tento zákonom predpokladaný spôsob súdnej ochrany tým, že osoba, ktorej účastníctvo bolo správnym orgánom výslovne nepriznané, následne označí samu seba za opomenutého účastníka podľa § 179 SSP a prostredníctvom tohto osobitného procesného prostriedku sa bude domáhať doručenia rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom jej účastníctvo nebolo priznané. 18. Uvedený záver korešponduje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 8. decembra 2020, podľa ktorého skutočnosť, že správny orgán počas administratívneho konania vydal rozhodnutie, ktorým osobe nebolo priznané postavenie účastníka, bráni tejto osobe využiť žalobu podľa § 179 SSP. Ustanovenie § 179 SSP je určené pre prípady, keď osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom, bola v administratívnom konaní skutočne opomenutá, a nie pre prípady, keď správny orgán o jej účastníctve výslovne rozhodol. 19. V posudzovanej veci teda žalobcovia neboli v administratívnom konaní opomenutí v zmysle § 179 SSP, keďže správny orgán o ich účastníctve výslovne rozhodol. Ak žalobcovia považovali rozhodnutia, ktorými im nebolo priznané postavenie účastníkov administratívneho konania, za nezákonné, ich procesná ochrana spočívala v ich napadnutí prostriedkami, ktoré im poskytoval Správny poriadok a následne Správny súdny poriadok, nie v podaní žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. 20. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je práve ten, že bola spísaná zjavne neoprávnenou osobou. Neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia. Aktívna vecná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv svedčí fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že bola ukrátená na svojich právach ako účastník administratívneho konania a v prípade iných ako subjektívnych práv prislúcha aktívna vecná legitimácia prokurátorovi a zainteresovanej verejnosti. Keďže však správnu žalobu podala osoba, ktorej neprináleží aktívna procesná legitimácia na jej podanie, a ktorá zároveň nepreukázala existenciu iného zákonného dôvodu zakladajúceho jej aktívnu procesnú legitimáciu, ide o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. Žalobcovia preto nie sú osobami oprávnenými na podanie žaloby podľa § 179 SSP, a správny súd ich žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako žalobu podanú zjavne neoprávnenými osobami.
21. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP, keďže správna žaloba bola odmietnutá. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).