Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/63/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu: RV 3, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 341 122, zastúpeného MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovanému: DOMAT, s.r.o. so sídlom Strojárenská 1181/12, 911 01 Trenčín, IČO: 51 949 679, zastúpeného JUDr. Lukášom Svetlíkom, advokátom, so sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 399 203, o zaplatenie 11.785,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. – 235 zo dňa 12. 11. 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. – 235 zo dňa 12. 11. 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 11.785,56 Eur spolu s úrokom z omeškania 13,50% ročne zo sumy 11.785,56 Eur od 13.2.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom tri zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola dodávka a montáž dverí, podláh a príslušenstva, a to Zmluvu o dielo č. 43/20/2021 zo dňa 12.11.2021 pre bytový dom „Dve Veže Y – SO 02 Bytový dom B“, Zmluvu o dielo č. 32/08/2021 zo dňa 20.12.2021 pre bytový dom „A. B. C. XXX-X, SO 202-1, SO 203-1 – realizácia podláh a dverí“ a Zmluvu o dielo č. zo dňa 13.05.2022 pre bytový dom „A. B. C. XXX-X, SO 202-2, SO 203-2 – byty štandard, Trenčín“. Poukázal pritom na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný v zmysle čl. II ods. 1 predmetných zmlúv zaviazal ešte pred začatím výroby a následnej montáže overiť všetky rozmery priamo na stavenisku s povereným pracovníkom žalobcu a zároveň zabezpečiť dodávku a montáž, vrátane dopravy a presunu hmôt.

3. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa tvrdení žalobcu žalovaný napriek uvedenému zmluvnému dojednaniu pred začatím výroby a montáže neoveril skutočné rozmery priamo na stavenisku, v dôsledku čoho dodal tovar nesprávnych rozmerov. Žalobca žalovaného na vady opakovane upozornil a vyzval ho na dodanie tovaru správnych rozmerov, pričom po márnom uplynutí dodatočnej lehoty si zabezpečil vyhotovenie nových záklopov, ako aj demontáž a následnú montáž dverí prostredníctvom tretej osoby.

Žalobca zároveň namietal porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť dopravu a presun tovaru, ktoré musel zabezpečiť vlastnými zamestnancami a vozidlami, ako aj prostredníctvom tretej osoby. Z uvedených dôvodov si voči žalovanému uplatnil nárok v celkovej výške 11.785,56 Eur s DPH spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne od 13.02.2024 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

4. Okresný súd následne uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázanú existenciu predmetných troch zmlúv o dielo, ako aj zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. II ods. 1, podľa ktorého bol žalovaný povinný ešte pred začatím výroby a následnej montáže overiť všetky rozmery priamo na stavenisku s povereným pracovníkom žalobcu. Zároveň mal za preukázané, že žalovaný žalobcovi predkladal cenové ponuky s uvedením druhu, množstva a ceny dodávaného tovaru a zamestnanec žalobcu prostredníctvom e-mailovej komunikácie odsúhlasoval ponuky žalovaného vo vzťahu ku konkrétnym bytom.

5. Okresný súd ďalej poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 10.03.2023, v ktorej žalobca vyzval žalovaného na zameranie priestorov, preverenie povrchov a hrúbky stien, na čo žalovaný reagoval, že nevie, čo má ísť merať, keďže žalobcom poverený zamestnanec už všetko objednal a tovar sa nachádza na sklade. Poukázal aj na následnú komunikáciu strán týkajúcu sa dopravy tovaru, v rámci ktorej žalobca trval na jej zabezpečení žalovaným, s poukazom na jeho zmluvnú povinnosť, žalovaný však uviedol, že z dôvodu nedostatočných kapacít dopravu nezabezpečí. Z predložených dokladov mal okresný súd tiež za preukázané, že žalobca následne zabezpečoval prepravu vlastnými zamestnancami a vozidlami, ako aj prostredníctvom tretej osoby.

6. Okresný súd mal ďalej za preukázané, že žalobca si listami zo dňa 26.07.2023 a 03.08.2023 voči žalovanému uplatnil nároky z vád a vyzval ho na dodanie chýbajúceho tovaru a následne listom zo dňa 23.01.2024 požadoval úhradu nákladov vynaložených na odstránenie vadného plnenia tretími osobami a zabezpečenie dopravy. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 07.02.2024, pričom žalovaný uplatnený nárok neuznal. Okresný súd zároveň poukázal na predložené dodacie listy, faktúry a ďalšie účtovné doklady, z ktorých vyplynulo, že žalobca prostredníctvom tretích osôb zabezpečil dodanie záklopov, dverí a zárubní, pričom náklady na tieto plnenia uhradil.

7. Okresný súd pri ustálení skutkového stavu poukázal aj na výpovede konateľov sporových strán a vypočutých svedkov. Z výpovedí konateľa žalobcu, svedka D. E. F. a svedka G. H. vyplynulo, že rozmery zasielané žalovanému vychádzali z projektovej dokumentácie, pričom pred výrobou a montážou bolo podľa nich potrebné vykonať zameranie skutočného stavu stavebných otvorov, najmä vzhľadom na možné odchýlky spôsobené hrúbkou stien, povrchov alebo klientskými zmenami. Žalovaný podľa ich výpovedí takéto zameranie nevykonal, pričom následne dodané zárubne nebolo možné v časti bytov osadiť. Na druhej strane konateľ žalovaného uviedol, že v čase objednávania tovaru nebolo možné stavebné otvory vzhľadom na stav rozostavanosti zamerať a medzi stranami bol dohodnutý postup, podľa ktorého zamestnanec žalobcu zasielal žalovanému podklady s rozmermi potrebnými na objednanie dverí. Žalovaný podľa jeho výpovede objednal a dodal tovar v súlade s takto poskytnutými rozmermi. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na výpovede svedkov I. H. a J. J., podľa ktorých žalovaný pri príprave a dodaní tovaru vychádzal zo špecifikácií poskytnutých žalobcom a problém s rozmermi sa prejavil až pri jeho osádzaní do stavebných otvorov.

8. Okresný súd uviedol, že vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení upravujúcich obchodné záväzkové vzťahy, zmluvu o dielo, vady diela a nároky z vadného plnenia, najmä podľa , , , a , ako aj podľa upravujúceho úroky z omeškania, pričom poukázal aj na a . Predmetný právny vzťah posúdil ako obchodnoprávny, keďže išlo o záväzkový vzťah medzi obchodnými spoločnosťami súvisiaci s ich podnikateľskou činnosťou.

9. Za rozhodujúcu okresný súd považoval otázku, či žalovaný dodal dielo riadne a bez vád a v nadväznosti na to, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vád tretími osobami. Okresný súd uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého e-mailové správy zasielané žalobcom predstavovali samostatné individuálne objednávky nezávislé od uzatvorených zmlúv o dielo. Podľa okresného súdu takýto záver nevyplynul z vykonaného dokazovania, pričom samotná skutočnosť, že žalovaný dodal tovar podľa špecifikácie uvedenej v e-

mailoch, nepreukazovala existenciu samostatných zmluvných vzťahov. Okresný súd zároveň nemal za preukázanú existenciu obchodnej zvyklosti, na základe ktorej by žalovaný so súhlasom žalobcu nebol povinný vykonať zmluvne dohodnuté zameranie, ani to, že by predmetné zmluvy boli v tejto časti zmenené alebo zrušené, prípadne že by od nich niektorá zo strán odstúpila.

10. Okresný súd preto dospel k záveru, že zmluvná povinnosť žalovaného overiť pred výrobou a montážou rozmery priamo na stavenisku zostala zachovaná a jej nesplnením žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o dielo. Mal za to, že následkom porušenia tejto povinnosti bolo dodanie dverí a zárubní, ktoré nebolo možné v časti stavebných otvorov osadiť, a preto dielo nebolo dodané riadne, ale s vadami v zmysle . Poukázal pritom na to, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval na odstránenie vád, žalovaný ich však neodstránil, v dôsledku čoho si žalobca zabezpečil ich odstránenie prostredníctvom tretích osôb.

11. Pri právnom posúdení uplatneného nároku okresný súd poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2020, sp. zn. , publikovaného pod R 59/2020, týkajúce sa nárokov objednávateľa v prípade odstránenia vád diela treťou osobou potom, ako ich zhotoviteľ neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia okresný súd uviedol, že ak zhotoviteľ vady diela neodstráni ani v dodatočnej primeranej lehote, objednávateľovi prináleží právo na zľavu z ceny diela, pričom náklady účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou v rozsahu prevyšujúcom zľavu z ceny diela môžu predstavovať nárok na náhradu škody. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný vady diela ani v dodatočnej primeranej lehote neodstránil a žalobca zabezpečil ich odstránenie prostredníctvom tretích osôb.

12. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal výšku uplatneného nároku, a to náklady vynaložené na odstránenie vád tretími osobami, ako aj náklady súvisiace so zabezpečením dopravy. Uzavrel preto, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do jeho základu aj výšky, ako aj nárok na úroky z omeškania, a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.785,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne od 13.02.2024 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní namietal vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku, ako aj porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci prezentované súdom prvej inštancie dňa 26.02.2025 prekvapivé, pričom súd prvej inštancie v jeho odôvodnení nevysvetlil dôvody zmeny svojho právneho posúdenia. Žalovaný zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nedostatočné vysporiadanie sa s jeho skutkovými tvrdeniami, prostriedkami procesnej obrany a vykonanými dôkazmi, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia akceptoval argumentáciu žalobcu a výpovede ním navrhnutých svedkov. Poukázal najmä na e-mailové objednávky, v ktorých žalobca špecifikoval druh, množstvo a rozmery požadovaného tovaru, pričom podľa žalovaného bolo v konaní preukázané, že ním dodaný tovar zodpovedal kvalite, množstvu a rozmerom uvedeným v týchto objednávkach. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s jeho tvrdením, že jednotlivé stavby boli v omeškaní a v čase doručenia e-mailových objednávok nebolo objektívne možné vykonať zameranie stavebných otvorov, keďže príslušné bytové jednotky v tom čase ešte neboli zrealizované. V tejto súvislosti poukazoval aj na e-mailové špecifikácie zasielané povereným zamestnancom žalobcu p. F. s výslovným pokynom „môžeš objednať“, na základe ktorých mal žalovaný tovar objednávať. Za nesprávny preto považoval záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nevykonaním zamerania porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o dielo. Súčasne namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdeniami o porušovaní zmluvných povinností samotným žalobcom, najmä nedodržiavaním zmluvných termínov a neodsúhlasovaním klientskych zmien poverenou zamestnankyňou žalobcu p. G., ako ani významom uvedených e-mailových pokynov

na objednanie tovaru. V uvedenom postupe súdu prvej inštancie žalovaný vzhliadal aj porušenie princípu rovnosti zbraní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca ktorý uviedol, že považuje odvolanie za nedôvodné a s napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožnil. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný síce formálne označil viaceré odvolacie dôvody podľa , avšak vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa a podľa žalobcu konkrétne nevymedzil, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie zasahujúci do jeho práva na spravodlivý proces, ani akou inou vadou malo byť konanie zaťažené. Za nedôvodnú považoval aj námietku prekvapivosti napadnutého rozhodnutia a tvrdenie žalovaného o zmene predbežného právneho posúdenia veci. Poukázal na obsah predbežného právneho posúdenia prezentovaného na pojednávaní dňa 26.02.2025, podľa ktorého súd prvej inštancie označil predmetný vzťah za obchodnoprávny a za sporné považoval najmä otázky, či žalovaný dodal dielo v súlade s objednávkami žalobcu alebo s vadami a či je žalobou uplatnený nárok na náhradu nákladov vynaložených v dôsledku tvrdeného vadného plnenia dôvodný. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní od takto vymedzených otázok neodchýlil a v ich rozsahu vykonal dokazovanie. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozsudku a tvrdil, že súd prvej inštancie identifikoval sporné a nesporné skutočnosti, vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje skutkové a právne závery náležite odôvodnil. Vo vzťahu k nosnej obrane žalovaného, podľa ktorej e-mailové správy predstavovali samostatné individuálne objednávky nezávislé od uzatvorených zmlúv o dielo, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Zdôraznil, že predmetné e- mailové správy boli označené číslom bytu a označením bytového domu zhodným s označením v zmluvách o dielo, týkali sa výlučne projektov, na ktoré boli tieto zmluvy uzatvorené, boli zasielané v časovej nadväznosti na ich uzatvorenie a tovar dodaný žalovaným zodpovedal položkám a jednotkovým cenám uvedeným v cenových ponukách tvoriacich prílohy zmlúv o dielo. Poukázal tiež na to, že e-mailové správy obsahovali prevažne špecifikáciu dverí, napriek čomu žalovaný dodával aj ďalšie položky, najmä plávajúce podlahy, soklové lišty, podložky a príslušenstvo, ktoré síce v e-mailoch uvedené neboli, boli však predmetom cenových ponúk tvoriacich prílohy zmlúv o dielo. Podľa žalobcu preto samotné e-mailové správy nepreukazovali existenciu samostatných zmluvných vzťahov a takýto záver nevyplynul ani zo svedeckých výpovedí, vrátane výpovedí svedkov navrhnutých žalovaným. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s touto obranou žalovaného výslovne vysporiadal a samotná skutočnosť, že sa nestotožnil s právnymi názormi žalovaného, ani s ním presadzovaným hodnotením dôkazov, nepredstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalovaným v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a svoje skutkové a právne závery v napadnutom

rozhodnutí náležite odôvodnil. Odvolací súd sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na vysporiadanie sa s podstatnými odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovné.

20. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. Odvolací súd v prvom rade nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie prekvapivé vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci prezentované súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.02.2025. Z obsahu predbežného právneho posúdenia vyplýva, že súd prvej inštancie predmetný spor posúdil ako spor obchodnoprávny, pričom za sporné medzi stranami označil predovšetkým otázky, či žalovaný dodal žalobcovi dielo v súlade s objednávkami žalobcu alebo či dodal dielo s vadami a v nadväznosti na to otázku dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 11.785,56 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že na vyriešenie uvedených sporných otázok vykoná stranami navrhované dokazovanie. Z takto formulovaného predbežného právneho posúdenia veci nevyplýva, že by súd prvej inštancie už v tomto štádiu konania vyslovil konečný právny záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti žaloby, od ktorého by sa následne v napadnutom rozsudku odchýlil. Naopak, práve otázky označené v rámci predbežného právneho posúdenia za sporné, boli následne predmetom vykonaného dokazovania a ich posúdenie tvorilo podstatu odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto nezistil tvrdenú prekvapivosť napadnutého rozhodnutia.

24. Za nedôvodnú, považoval odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z jeho obsahu je zrejmé, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie považoval za sporné a ktoré za nesporné, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe akých skutkových a právnych úvah dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal aj podstatou procesnej obrany žalovaného založenej na tvrdení, že e-mailové správy predstavovali samostatné individuálne objednávky nezávislé od uzatvorených zmlúv o dielo, ako aj jeho tvrdením o existencii obchodnej zvyklosti, podľa ktorej sa fyzické zameranie stavebných otvorov nevykonávalo. Skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nevyhodnotil spôsobom presadzovaným žalovaným a nestotožnil sa s jeho právnym názorom, sama osebe neznamená nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd nezistil ani žalovaným namietané porušenie princípu rovnosti zbraní. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu nevychádzal výlučne z tvrdení žalobcu a z dôkazov ním navrhnutých, ale hodnotil aj tvrdenia žalovaného, výpoveď jeho konateľa, svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, ako aj ním predloženú e-mailovú komunikáciu. Súd prvej inštancie zároveň vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval tieto dôkazy za spôsobilé preukázať nosné tvrdenie žalovaného o existencii samostatných individuálnych objednávok nezávislých od zmlúv o dielo. Odlišný výsledok hodnotenia dôkazov oproti predstavám jednej zo sporových strán nemožno bez ďalšieho stotožňovať s porušením princípu rovnosti strán.

25. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

26. Pokiaľ ide o vecné posúdenie sporu, medzi sporovými stranami nebola sporná existencia troch zmlúv o dielo, a to Zmluvy o dielo č. 43/20/2021 zo dňa 12.11.2021, Zmluvy o dielo č. 32/08/2021 zo dňa 20.12.2021 a Zmluvy o dielo č. zo dňa 13.05.2022. Existencia predmetných zmlúv bola zároveň preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnoprávny záväzkový vzťah zo zmlúv o dielo. Samotný súd prvej inštancie v bode 92 svojho rozsudku uviedol, že existencia zmlúv a dojednanie povinnosti zhotoviteľa overiť rozmery neboli medzi stranami sporné.

27. Podľa (ďalej len „“) , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

28. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa obsahu zmluvných povinností žalovaného. Z čl. II ods. 1 jednotlivých zmlúv o dielo žalovanému ako zhotoviteľovi výslovne vyplývala povinnosť ešte pred zahájením výroby a následnej montáže overiť všetky rozmery priamo na stavenisku s povereným pracovníkom žalobcu ako objednávateľa. Povinnosť žalovaného fyzicky zamerať rozmery priamo na stavenisku teda nebola odvodená až z následného správania sporových strán alebo zo spôsobu ich vzájomnej komunikácie, ale vyplývala priamo z obsahu uzatvorených zmlúv o dielo.

30. Za správny považuje odvolací súd aj spôsob, akým súd prvej inštancie vyhodnotil e-mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami a vysporiadal sa s obranou žalovaného, podľa ktorej e- mailové správy zasielané žalobcom predstavovali samostatné individuálne objednávky nezávislé od uzatvorených zmlúv o dielo. Predmetnú e-mailovú komunikáciu bolo potrebné hodnotiť v kontexte existujúcich zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami a v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, nie izolovane od obsahu uzatvorených zmlúv. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by predmetné e-mailové správy predstavovali nový, od uzatvorených zmlúv o dielo nezávislý zmluvný vzťah, ako tvrdil žalovaný. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na to, že uvedené tvrdenie žalovaného nebolo potvrdené výpoveďami konateľa žalobcu, ani svedkov D. E. F. a G. H., ale ani výpoveďami svedkov navrhnutých samotným žalovaným. Skutočnosť, že svedkovia I. H. a J. J. potvrdili, že žalovaný dodal tovar v súlade so špecifikáciou uvedenou v e-mailových správach, sama osebe nepreukazuje, že tieto e-mailové správy predstavovali samostatné individuálne objednávky nezávislé od zmlúv o dielo. Správnosť uvedeného záveru podporuje aj obsah predmetnej e-mailovej komunikácie v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. E-mailové správy sa týkali bytov a bytových domov zhodných s projektmi uvedenými v uzatvorených zmluvách o dielo, boli zasielané v časovej nadväznosti na ich uzatvorenie a týkali sa tovaru zodpovedajúceho položkám uvedeným v cenových ponukách, tvoriacich prílohy predmetných zmlúv. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaný dodával aj ďalšie položky, ktoré neboli výslovne uvedené v jednotlivých e-mailových správach, avšak boli predmetom cenových ponúk tvoriacich prílohy zmlúv o dielo, pričom dodávaný tovar bol dodávaný za jednotkové ceny zodpovedajúce cenám dojednaným v zmluvách o dielo a ich dodatkoch. Predmetná e-mailová komunikácia tak preukazovala spôsob, akým medzi stranami prebiehala konkretizácia požadovaného tovaru vo vzťahu k jednotlivým bytom, sama osebe však nepreukazovala vznik nových zmluvných vzťahov, ani zmenu už existujúcich zmluvných povinností žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný pri objednaní a dodaní tovaru vychádzal z rozmerov uvedených v e-mailovej komunikácii žalobcu, a že dodaný tovar týmto rozmerom zodpovedal, preto bez ďalšieho nepostačuje na záver, že žalovaný splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z predmetných zmlúv o dielo.

31. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalovaného založenú na tom, že poverený zamestnanec žalobcu D. E. F. zasielal žalovanému e-mailové špecifikácie s pokynom „môžeš objednať“. Ani uvedený pokyn sám osebe nepreukazuje, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o zmene obsahu uzatvorených zmlúv o dielo, ani že žalobca týmto spôsobom zbavil žalovaného jeho výslovne dohodnutej povinnosti vykonať pred zahájením výroby a následnej montáže fyzické zameranie priamo na stavenisku. Pokyny týkajúce sa objednania konkrétneho tovaru prostredníctvom e-mailu, preto bolo

potrebné posudzovať v kontexte existujúcich zmlúv o dielo, nie ako samostatný prejav vôle, ktorým by bez ďalšieho došlo k zmene ich obsahu.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o existencii takej obchodnej zvyklosti medzi sporovými stranami, na základe ktorej by žalovaný so súhlasom žalobcu nebol povinný pred výrobou a montážou overiť rozmery priamo na stavbe. Súd prvej inštancie konštatoval, že existencia takejto obchodnej zvyklosti nevyplynula zo žiadnej zo svedeckých výpovedí. Rovnako má odvolací súd za to, že nebolo preukázané, že by predmetné zmluvy o dielo boli zrušené, že by došlo k zmene ich ustanovenia ukladajúceho žalovanému povinnosť vykonať zameranie alebo že by od nich niektorá zo sporových strán odstúpila. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že predmetné zmluvné ustanovenie zostalo záväzné a jeho nedodržanie predstavovalo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného.

33. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej jednotlivé stavby boli v omeškaní a v čase, keď žalobca zasielal e-mailové špecifikácie, nebolo možné stavebné otvory fyzicky zamerať z dôvodu stavu rozostavanosti stavieb. Samotná nemožnosť vykonať zameranie v určitom časovom okamihu nepreukazuje zánik zmluvnej povinnosti žalovaného vykonať zameranie pred zahájením výroby a následnej montáže. Pokiaľ stav rozostavanosti v čase zaslania e-mailovej špecifikácie objektívne neumožňoval vykonať fyzické zameranie, neznamená to bez ďalšieho, že žalovaný bol oprávnený pristúpiť k výrobe bez splnenia tejto zmluvnej povinnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa sporové strany v dôsledku omeškania stavieb dohodli na zmene uvedeného zmluvného dojednania alebo na tom, že rozmery zasielané žalobcom prostredníctvom e-mailovej komunikácie nahradia zmluvne dohodnuté fyzické zameranie. Rovnako odvolací súd nepovažuje za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia námietky žalovaného týkajúce sa nedodržania zmluvných termínov zo strany žalobcu a postupu pri odsúhlasovaní klientskych zmien, vrátane námietky, že klientské zmeny neboli odsúhlasované osobou označenou žalovaným. Ani prípadné omeškanie realizácie stavby alebo žalovaným tvrdené nedodržanie jednotlivých zmluvných postupov žalobcom samo osebe nepreukazuje, že došlo k zmene alebo zániku výslovne dohodnutej povinnosti žalovaného vykonať fyzické zameranie. Pre posúdenie predmetného sporu bolo rozhodujúce, či povinnosť žalovaného vykonať zameranie podľa čl. II ods. 1 zmlúv o dielo zostala zachovaná, a či bola žalovaným splnená. Vykonaným dokazovaním pritom nebolo preukázané, že by táto povinnosť bola dohodou strán zrušená alebo zmenená.

34. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého následkom porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti nastal stav, keď časť žalovaným dodaného tovaru, konkrétne dvere, resp. zárubne dverí, nebolo možné z dôvodu nesprávnych rozmerov osadiť do stavebných otvorov. Samotná skutočnosť, že časť dodaného tovaru nebolo možné z uvedeného dôvodu osadiť, pritom medzi sporovými stranami sporná nebola. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že dielo nebolo dodané riadne, ale bolo dodané s vadami.

35. Podľa dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

36. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k následnému postupu žalobcu po zistení vád. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval na odstránenie vád a požadoval riadne dodanie tovaru, žalovaný však vady neodstránil, keďže zotrvával na stanovisku, že ním dodaný tovar nepredstavoval vadné plnenie. Žalobca následne zabezpečil dodanie potrebného tovaru a jeho montáž prostredníctvom tretích subjektov. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku správne poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2020, sp. zn. , publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/2020. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu sa týka nárokov objednávateľa v prípade odstránenia vád diela treťou osobou po tom, čo zhotoviteľ vady neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote.

37. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozhodujúce skutkové okolnosti veci, správne posúdil význam uzatvorených zmlúv o dielo a z nich vyplývajúcej povinnosti žalovaného vykonať fyzické zameranie, ako aj význam e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami. Správne sa vysporiadal aj s obranou žalovaného založenou na tvrdení o existencii samostatných individuálnych e-mailových objednávok, obchodnej zvyklosti a nemožnosti vykonať

zameranie z dôvodu stavu rozostavanosti stavieb. Odvolací súd zároveň nezistil žalovaným namietané porušenie práva na spravodlivý proces, porušenie princípu rovnosti zbraní, nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ani tvrdenú prekvapivosť rozhodnutia. Odvolacie námietky žalovaného tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil v rozsahu rozhodujúcom pre posúdenie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi voči žalovanému, nakoľko žalobca mal voči žalovanému v odvolacom konaní plný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).