Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-177-2026.pdf
PDF · 112.15 KB
Case nature
Subarea
13CoP/177/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXX, t.č. bytom D. D. XXX, zastúpená: PAGÁČOVÁ LEGAL s.r.o., so sídlom Nám. sv. Anny 352/9, 911 01 Trenčín, IČO: 57 415 285 a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Kanaba, advokát, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/93/2026-64 zo dňa 22. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/93/2026-64 zo dňa 22. júna 2026 p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie, citujúc § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, 2 a § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ako aj existencie naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Aplikujúc uvedené východiská na prejednávanú vec dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec neosvedčil naliehavosť požadovanej úpravy styku. Z vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka a elektronickej komunikácie rodičov mal preukázané, že styk otca s maloletými deťmi sa pravidelne realizuje každý druhý víkend od piatku do nedele a po dohode rodičov občas aj počas pracovného týždňa. Poukázal tiež na to, že otec nepreukázal také pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali pravidelne realizovať navrhovaný rozšírený styk aj počas týždňa, keďže časť starostlivosti o maloleté deti zabezpečujú jeho rodinní príslušníci. Vzhľadom na existujúci rozsah kontaktu, nedávne udalosti v rodine, stanovisko kolízneho opatrovníka a názor maloletých detí nepovažoval okamžité rozšírenie zaužívaného styku neodkladným opatrením za potrebné. Uzavrel preto, že nebola osvedčená naliehavosť navrhovanej úpravy, keďže kontakt otca s maloletými deťmi potrebný na udržiavanie a rozvíjanie ich vzájomných vzťahov sa pravidelne realizuje.
3. Vo vzťahu k otcom navrhovanému spôsobu preberania a odovzdávania maloletých detí súd prvej inštancie poukázal na zákaz priblíženia otca k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, uložený uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/6/2026-26 zo dňa 11.02.2026, pre ktorý považoval navrhované odovzdávanie maloletých detí na verejnom priestranstve pred bydliskom matky za prakticky
problematické. Zároveň uviedol, že otec si maloleté deti osobne nepreberá ani zo školských zariadení v dňoch realizácie styku. Keďže na súde prebiehajú konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode, otázku spôsobu odovzdávania a preberania maloletých detí považoval za otázku, ktorá má byť vyriešená po vykonaní riadneho dokazovania v týchto konaniach. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
4. Proti výroku I. uznesenia okresného súdu podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a v § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého jeho návrh na dočasnú úpravu styku s maloletými deťmi nie je dôvodný pre nedostatok naliehavosti. Uviedol, že pokiaľ by mu matka skutočne umožňovala pravidelné stretávanie s maloletými deťmi každý druhý víkend od piatku do nedele a zároveň aj styk počas pracovného týždňa, nemal by dôvod domáhať sa úpravy styku súdnou cestou formou neodkladného opatrenia. Matku viackrát prostredníctvom SMS správ žiadal o umožnenie stretnutia s maloletými deťmi aj na niekoľko hodín počas pracovného týždňa, avšak od odsťahovania matky zo spoločnej domácnosti mu to neumožnila s odôvodnením, že si to maloleté deti údajne neprajú. Toto tvrdenie matky spochybňoval s poukazom na to, že maloleté deti sa ho počas víkendov opakovane pýtajú, prečo nemôžu byť u neho častejšie a prečo ich nevozí do školy a predškolského zariadenia.
5. Za nesprávny označil otec v odvolaní aj záver súdu prvej inštancie, že jeho styk s maloletými deťmi sa realizuje pravidelne, a to po dohode s matkou aj počas pracovného týždňa. SMS komunikácia medzi ním a matkou preukazuje, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi počas bežného pracovného týždňa. Pokiaľ okresný súd vychádzal z tvrdenia matky o realizácii styku počas pracovného týždňa, išlo o prípad, keď mu matka jedenkrát umožnila namiesto styku od piatku do nedele styk od štvrtka do soboty, čo nepreukazuje, že by mu bol styk počas pracovného týždňa umožňovaný pravidelne.
6. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že matka mu stretnutie s maloletými deťmi počas pracovného týždňa umožnila zatiaľ jedenkrát v rozsahu troch hodín, a to dňa 07.07.2026 Táto aktivita matky predstavuje „ústretový“ krok, ktorý však automaticky neznamená, že mu bude umožňovať pravidelný styk s maloletými deťmi počas pracovného týždňa. Zdôraznil, že jeho styk s maloletými deťmi závisí výlučne od matky, ktorú musí o stretnutia s maloletými deťmi doslova prosiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/121/2020, podľa ktorého je pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa potrebné vychádzať z práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, na ich lásku, bezpečnosť a starostlivosť, ako aj z práva dieťaťa podieľať sa na jeho výchove. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 14CoP/11/2025, bod 25, podľa ktorého sú rodičovské práva a povinnosti založené na rovnoprávnom postavení otca a matky, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi a ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča.
7. Otec namietal, že keďže mu matka neumožňuje pravidelný širší rozsah styku s maloletými deťmi a nikdy nevie, či a kedy mu umožní styk s maloletými deťmi aspoň v rozsahu každého druhého víkendu, prípadne aj inak, pričom maloleté deti chcú byť s ním častejšie a cítia sa s ním dobre, sú dané dôvody na dočasnú úpravu práv a povinností k maloletým deťom nariadením neodkladného opatrenia. Mal za to, že ide o stav, ktorý neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Naliehavosť odôvodňoval aj vekom maloletých detí, ktorý považoval za časovo významné obdobie spôsobilé negatívne ovplyvniť kontinuitu vzťahovej väzby maloletých detí k rodičovi, najmä ak ide o rodiča, s ktorým maloleté deti nemajú každodenný kontakt. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení dôvodnosti a naliehavosti uplatňovaného nároku z dôvodu, že mu matka umožňuje styk každý druhý víkend. Matkou navrhovaný a okresným súdom akceptovaný aktuálny rozsah styku, pri ktorom je s maloletými deťmi približne šesť dní z tridsiatich až tridsiatichjeden dní kalendárneho mesiaca, nemožno považovať za postačujúci na rozvíjanie vzájomných vzťahových väzieb. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie vo veci samej je podľa neho v nedohľadne, pričom sa môže po dlhšom čase stať, že v konaní vo veci samej sa poukáže na to, že maloleté deti si na styk iba každý druhý víkend zvykli, zažil už v obdobných konaniach.
8. Otec ďalej reagoval na konštatovanie súdu prvej inštancie, že maloleté deti osobne nepreberá ani zo školských zariadení v dňoch realizácie styku. Dôvodom je okresným súdom nariadený zákaz
priblíženia k matke, ktorá pracuje v školskom zariadení, resp. v školských zariadeniach navštevovaných maloletými deťmi, v dôsledku čoho ich nemôže vyzdvihovať osobne, keďže by tým zrejme porušil zákaz priblíženia. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal také pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali plnohodnotne realizovať navrhovaný rozšírený styk počas pracovného týždňa a že časť jeho starostlivosti zabezpečujú rodinní príslušníci, uviedol, že vzhľadom na zákaz priblíženia k matke, maloleté deti zo školy a škôlky preberajú členovia jeho rodiny. V nepárnom týždni v piatok má poobednú zmenu končiacu o 22.00 hod., nie vždy však s pracovným časom v rámci tzv. nadrobenia hodín, pričom v piatok, keď má mať maloleté deti, končí v práci o 19.00 hod. Počas jeho neprítomnosti zabezpečia starostlivosť o maloleté deti členovia rodiny až do jeho príchodu z práce. Následne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti sám až do ich odovzdania matke. V čase, keď mu matka umožňuje styk s maloletými deťmi v rozsahu každého druhého víkendu, má práve v nepárnom týždni poobedné zmeny. V tejto súvislosti otec uviedol, že nevidí problém v tom, že maloleté deti strávia v nepárny piatok niekoľko hodín do jeho príchodu z práce s jeho súrodencami, pričom s nimi trávia následne celý víkend. Poukázal tiež na to, že aj matke často vypomáhajú so starostlivosťou o maloleté deti členovia jej domácnosti, keďže matka má pracovnú dobu od 06.30 hod. do 14.30 hod., pričom maloleté deti vodia a vyzdvihujú zo školského a predškolského zariadenia matka a brat. Skutočnosť, že rodičom občas pri starostlivosti o maloleté deti v rozsahu niekoľkých hodín vypomôžu starí rodičia, preto nemožno vytýkať ani jednému z nich. Na preukázanie svojich pracovných podmienok predložil potvrdenie zamestnávateľa o rozsahu pracovného času v párnom a nepárnom týždni. Napokon otec zotrval aj na navrhovanom spôsobe odovzdávania a preberania maloletých detí. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/39/2026, pričom uviedol, že podľa jeho názoru išlo o totožnú skutkovú situáciu s rozdielom spočívajúcim v dĺžke zákazu priblíženia, ktorý bol v uvedenej veci 10 metrov, zatiaľ čo v jeho prípade ide o 20 metrov. 9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že otec nepreukázal naliehavosť vyžadovanú pre nariadenie neodkladného opatrenia ani žiadnu bezprostrednú ujmu maloletých detí, pričom kontakt otca s maloletými deťmi sa realizuje a jeho požiadavka smeruje fakticky k rozšíreniu styku, čo má byť predmetom konania vo veci samej. Namietala tvrdenia otca o bránení v styku a poukázala na predloženú komunikáciu, podľa ktorej otcovi umožňovala kontakt aj mimo víkendového režimu, ponúkala mu ďalšie termíny stretávania a viacdňový prázdninový pobyt maloletých detí a informovala ho aj o zabezpečení psychologickej pomoci pre maloleté deti. Podľa matky nebol preukázaný ani jeden prípad, keď by otcovi odmietla realizáciu dohodnutého víkendového styku.
10. K potvrdeniu zamestnávateľa otca matka uviedla, že pracovný režim otca v dvojzmennej prevádzke nepreukazuje naliehavosť navrhovaného opatrenia, pričom sám otec uvádza, že počas jeho pracovných zmien zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti členovia jeho rodiny. Poukázala tiež na prebiehajúce trestné stíhanie, vykázanie otca zo spoločného obydlia, zákaz priblíženia, konfliktný vzťah rodičov a potrebu odborného psychologického posúdenia rodinnej situácie. Tvrdenia otca o vôli maloletých detí tráviť s ním viac času označila za nepodložené objektívnym dôkazom a poukázala na odlišné prejavy maloletých detí, ako aj na ňou predložený zvukový záznam reakcie maloletej A.. Podľa matky si aktuálne prežívanie maloletých detí vyžaduje odborné posúdenie v konaní vo veci samej. Zo správ školy, materskej školy, logopedických odborníkov a Centra poradenstva a prevencie podľa nej vyplýva potreba zachovania stabilného, pokojného a emočne bezpečného prostredia. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. 12. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vysporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami otca a pre celkovú úplnosť sa však žiada doplniť nasledovné:
13. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok dočasnej ochrany, ktorého účelom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej tam, kde pomery účastníkov umožňujú vykonať potrebné dokazovanie, ale poskytnúť bezodkladnú ochranu vtedy, ak existujúci stav neznesie odklad. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pritom nemožno potrebu bezodkladnej úpravy posudzovať iba z hľadiska záujmu jedného z rodičov na určitom rozsahu výkonu jeho rodičovských práv, ale predovšetkým z hľadiska konkrétnej a aktuálnej potreby maloletých detí. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčená nielen dôvodnosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale tiež naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov. 18. Ťažisko odvolacej argumentácie otca spočíva v nesúhlase so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavosti. Otec namietal, že okresný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého sa jeho styk s maloletými deťmi realizuje pravidelne a v dostatočnom rozsahu. Zdôrazňoval, že realizácia styku závisí od súhlasu matky, že matku opakovane žiadal o možnosť stretávať sa s maloletými deťmi aj počas pracovného týždňa, pričom mu takýto kontakt umožňovaný nebol, a poukazoval tiež na to, že samotná skutočnosť, že matka umožňuje jeho kontakt s maloletými deťmi každý druhý víkend, nie je rovnocenná stavu, keď je rozsah a spôsob realizácie styku záväzne upravený súdnym rozhodnutím. Odvolací súd súhlasí s otcom potiaľ, že faktické uskutočňovanie styku na základe dohody rodičov nemožno bez ďalšieho stotožniť so súdom záväzne upraveným stykom. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúce totiž nie je, či by právna úprava styku rodičov vniesla do ich pomerov väčšiu mieru právnej istoty, ale či absencia takejto okamžitej úpravy vytvára v súčasnosti stav, ktorý z hľadiska maloletých detí neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu takýto záver nevyplýva. Naopak, zo šetrenia kolízneho opatrovníka, z podaní oboch rodičov, ako aj zo samotného odvolania vyplýva, že kontakt otca s maloletými deťmi nebol prerušený. Kolízny opatrovník zistil, že styk sa realizuje každý druhý víkend od piatku do nedele, a práve vzhľadom na existenciu pravidelného kontaktu nepovažoval podmienku naliehavosti za splnenú. Súčasne považoval za potrebné, aby s maloletými deťmi pracoval psychológ so zameraním na ich emočné prežívanie a spracovanie situácie v rodine. 19. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku otca, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tvrdené bránenie matky v jeho kontakte s maloletými deťmi. Otec v odvolaní poukazuje na svoje opakované žiadosti o stretnutia a tvrdí, že počas pracovného týždňa mu matka kontakt neumožňovala. Obsah následne predloženej komunikácie však uvedené tvrdenie v takejto všeobecnej podobe nepotvrdzuje. Zo SMS komunikácie zo 7. júla 2026 vyplýva, že otec požiadal o možnosť vyzdvihnúť maloleté deti po škole a škôlke a priviesť ich o 18.00 hod., matka mu kontakt 7. júla umožnila a zároveň mu ponúkla obdobným spôsobom kontakt aj 8. júla, s čím otec súhlasil. Z tej istej komunikácie vyplýva aj informovanie otca o zabezpečení psychológa pre maloleté deti a jeho súhlas s terapiou, pričom požiadal o informácie o jej priebehu. Odvolací súd pritom nevyvodzuje z jednej SMS komunikácie všeobecný záver, že medzi rodičmi pri realizácii styku nevznikajú problémy alebo že matka vždy vyhovie každej požiadavke otca. Takýto záver by predložené dôkazy neumožňovali. Uvedená komunikácia je však významná pre posúdenie odvolacieho tvrdenia, podľa ktorého matka otcovi kontakt počas pracovného týždňa zásadne neumožňuje. Minimálne v uvedenom prípade bolo otcovi umožnené stretnutie aj mimo víkendového režimu a ďalší takýto kontakt mu bol zo strany matky ponúknutý. Matka navyše vo vyjadrení poukázala na ďalšie konkrétne prípady kontaktu a ponúk stretnutí, vrátane prevzatia detí 21. júla 2026 a viacdňového prázdninového pobytu od 17. do 19. júla 2026. Za tejto situácie nemožno pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení vychádzať z predpokladu faktického vylúčenia otca zo života maloletých detí. 20. Za rozhodujúce nepovažoval odvolací súd ani tvrdenie otca, že matku musí o stretnutia s deťmi „doslova prosiť“ a že nevie, či mu bude ďalší kontakt umožnený. Takýto stav môže byť relevantný pri
rozhodovaní o riadnej úprave styku, keďže dlhodobý výkon rodičovských práv nemá byť závislý od svojvôle jedného rodiča ani od neustáleho ad hoc vyjednávania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia však nestačí existencia rodičovského konfliktu alebo absencia záväzného harmonogramu. Musí byť osvedčené, že bez okamžitého zásahu súdu sú práva alebo záujmy maloletých detí reálne ohrozené alebo že súčasný stav z iného konkrétneho dôvodu neznesie odklad. Takáto kvalifikovaná naliehavosť v prejednávanej veci osvedčená nebola. 21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom otca, podľa ktorého naliehavosť vyplýva už z veku maloletých detí a z potreby zachovania kontinuity ich vzťahovej väzby k nemu. Nemožno spochybniť všeobecnú dôležitosť pravidelného a zmysluplného kontaktu maloletého dieťaťa s oboma rodičmi ani význam participácie oboch rodičov na jeho výchove. V prejednávanej veci však nejde o situáciu, v ktorej by vzťahová väzba maloletých detí k otcovi bola ohrozovaná úplnou alebo dlhodobou absenciou kontaktu. Podľa skutkového stavu osvedčeného v tomto štádiu sa maloleté deti s otcom stretávajú a trávia s ním aj celé víkendy. Samotná požiadavka otca na častejší kontakt preto nemôže bez ďalších okolností založiť potrebu neodkladného zásahu súdu. 22. Nedôvodná je tiež námietka otca smerujúca proti úvahám súdu prvej inštancie o jeho pracovných podmienkach. Otec k odvolaniu predložil potvrdenie zamestnávateľa, ktorým reagoval na záver okresného súdu, že doposiaľ nepreukázal také pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali plnohodnotne realizovať požadovaný rozsah starostlivosti. Z odvolania vyplýva, že pracuje v dvojzmennej prevádzke, v párnom týždni v rannej zmene a v nepárnom týždni v poobednej zmene, pričom v čase jeho neprítomnosti mu so starostlivosťou pomáhajú členovia rodiny. Matka vo vyjadrení poukázala na pracovný čas od 6.00 do 14.00 hod. a od 14.00 do 22.00 hod. a namietala, že ani tento dôkaz neosvedčuje naliehavosť navrhovanej úpravy. Odvolací súd nepovažuje pomoc starých rodičov alebo iných blízkych osôb pri starostlivosti o maloleté deti samu osebe za okolnosť, ktorá by diskvalifikovala rodiča z výkonu styku/starostlivosti. V tomto smere nemožno mechanicky vychádzať z toho, že každá pomoc rodinných príslušníkov znamená neschopnosť otca zabezpečiť starostlivosť. Predložené potvrdenie zamestnávateľa však zároveň nerieši rozhodujúci nedostatok návrhu, ktorým je neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy. Môže mať význam pri posudzovaní praktickej realizovateľnosti budúceho režimu styku vo veci samej, nepreukazuje však, že existujúci režim kontaktu predstavuje stav vyžadujúci okamžitý zásah odvolacieho súdu. 23. Za opodstatnenú nemožno považovať ani argumentáciu otca založenú na tom, že maloleté deti sa ho majú pýtať, prečo s ním nemôžu byť častejšie, a že by si želali tráviť s ním viac času. Odvolací súd nespochybňuje možnosť, že maloleté deti majú k otcovi pozitívnu citovú väzbu a chcú sa s ním stretávať. Z podkladov však nemožno bezpečne vyvodiť, že ich vôľa smeruje práve k režimu požadovanému otcom. Matka naopak uvádza odlišné prejavy maloletých detí a vo vyjadrení poukazuje aj na zvukový záznam reakcie maloletej A., pričom sama z neho nevyvodzuje záver o nevhodnosti styku, ale potrebu odborného posúdenia prežívania maloletých detí. Za existencie takto rozdielnych tvrdení rodičov nie je úlohou konania o neodkladnom opatrení bez potrebného odborného podkladu definitívne určiť, aký rozsah styku zodpovedá želaniam a potrebám maloletých detí. Rovnaký záver sa vzťahuje na odvolaciu argumentáciu otca odkazujúcu na rozhodovaciu prax súdov a na zásadu rovnocenného postavenia oboch rodičov. Odvolací súd nespochybňuje východisko, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a že dieťa má zásadne právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Otec však z týchto všeobecných princípov vyvodzuje záver o potrebe konkrétneho rozšírenia styku v režime neodkladného opatrenia. Takýto záver z nich bez ďalšieho nevyplýva. Každé rozhodnutie o maloletom dieťati musí vychádzať z jeho konkrétnych pomerov a najlepšieho záujmu, pričom pri neodkladnom opatrení navyše musí byť osvedčená potreba okamžitého zásahu. 24. Pokiaľ otec poukazoval na to, že maloleté deti nepreberá zo školských zariadení preto, že mu v tom bráni zákaz priblíženia k matke, resp. že matka pracuje v školskom zariadení, uvedená námietka nemení posúdenie naliehavosti návrhu. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal aj otcom navrhovaným spôsobom odovzdávania detí na verejnom priestranstve pred bydliskom matky a poukázal na praktické problémy vyplývajúce z existujúceho zákazu priblíženia na vzdialenosť 20 metrov. Súčasne správne uviedol, že otázka konkrétneho spôsobu preberania a odovzdávania maloletých detí môže byť komplexne vyriešená v prebiehajúcich konaniach po vykonaní dokazovania. Odvolací súd preto nepovažoval odkaz otca na inú súdnu vec týkajúcu sa zákazu priblíženia na inú vzdialenosť za rozhodujúci, keďže skutkové okolnosti jednotlivých rodinných vecí nemožno mechanicky prenášať. 25. Odvolací súd napokon nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nebolo potrebné definitívne vyriešiť všetky medzi rodičmi sporné otázky týkajúce sa ich predchádzajúcej starostlivosti o maloleté deti, rozsahu pomoci starých rodičov, mimoškolských aktivít detí, logopedickej starostlivosti,
ani určiť, ktorý rodič sa v minulosti podieľal na jednotlivých oblastiach starostlivosti vo väčšej miere. Tieto okolnosti môžu byť významné pri meritórnom rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach, nie sú však spôsobilé zvrátiť rozhodujúce zistenie v tomto konaní, že kontakt otca s maloletými deťmi pokračuje a nebol osvedčený stav vyžadujúci jeho okamžité rozšírenie v otcom požadovanom rozsahu. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie nepredstavuje rozhodnutie o tom, že širší styk otca s maloletými deťmi nie je v ich záujme, ani záver, že súčasný faktický režim má zostať zachovaný natrvalo. Rovnako ním nie je prejudikované budúce rozhodnutie o rozsahu styku alebo o inom usporiadaní výkonu rodičovských práv a povinností. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo výlučne posúdenie, či boli osvedčené podmienky na okamžitú dočasnú úpravu v rozsahu požadovanom otcom. Na túto otázku odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, odpovedal záporne. 26. Odvolací súd pritom prihliadol aj na vývoj pomerov dokumentovaný po vydaní napadnutého uznesenia. Predložená komunikácia nesvedčí o prerušení kontaktu otca s maloletými deťmi, naopak, zachytáva realizáciu, resp. ponuku ďalších stretnutí aj mimo pravidelných víkendov a komunikáciu rodičov o otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Vyjadrenie matky obsahuje ďalšie konkrétne tvrdenia o ponúknutých termínoch styku a o prázdninovom kontakte. Tieto okolnosti neposkytujú podklad pre záver, že po vydaní napadnutého rozhodnutia nastal taký stav, ktorý by odôvodňoval jeho zmenu a nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.Za daného stavu odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky otca síce poukazujú na otázky, ktoré bude potrebné náležite vyriešiť v konaní vo veci samej – najmä na potrebu predvídateľnej úpravy kontaktu maloletých detí s oboma rodičmi, rozsah osobnej starostlivosti každého z rodičov, praktickú realizovateľnosť styku vzhľadom na pracovné pomery rodičov, spôsob odovzdávania maloletých detí, ich aktuálne vzťahové väzby a emočné prežívanie, nepreukazujú však nesprávnosť rozhodujúceho záveru súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov 27. Keďže styk otca s maloletými deťmi nebol prerušený, pravidelne sa realizuje a z podkladov predložených v odvolacom konaní vyplýva aj realizácia, resp. ponuka kontaktu mimo víkendového režimu, pričom súčasne existujú otázky týkajúce sa aktuálneho prežívania detí a rodinných pomerov vyžadujúce riadne dokazovanie, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie vecne správne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 28. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, § 2 ods. 1 CMP.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.