Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 372/2026
PDF · 162.44 KB
No categories available
II. ÚS 372/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici Hlavná 10/E, Nová Dedinka, v zastúpení HomePro Správcovská, s.r.o., Račianska 153, Bratislava, IČO 44 934 556, zastúpených advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-7C/142/2016 a postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 80Ek/670/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júna 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom všeobecných súdov v napadnutých konaniach. Sťažovatelia navrhujú priznať im finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom na mestskom súde pod sp. zn. B3-7C/142/2016 domáhajú proti žalovanému zaplatenia 5 490,21 eur s príslušenstvom. Žaloba bola pôvodne podaná na Okresnom súde Bratislava III 14. júna 2016. Okresný súd Bratislava III vydal 21. septembra 2016 platobný rozkaz sp. zn. 7C/142/2016, proti ktorému podal žalovaný 7. novembra 2016 odpor. Napriek tomu bola na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť k 11. novembru 2016. Následne sťažovatelia podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený 4. marca 2022. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 80Ek/670/2022 a u súdneho exekútora Mgr. Jána Kostku pod č. 268EX 132/22. Povinný v exekučnom konaní podal 1. apríla 2022 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom tvrdil, že
platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože proti nemu bol podaný odpor. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 30. novembra 2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie najskôr zamietol, dospejúc k záveru, že povinný nepreukázal podanie odporu proti platobnému rozkazu. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný sťažnosť a predložil sken notársky overenej kópie odporu proti platobnému rozkazu s podacou pečiatkou Okresného súdu Bratislava III zo 7. novembra 2016. Okresný súd Banská Bystrica následne uznesením z 8. júna 2023 zrušil uznesenie z 30. novembra 2022 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na predložený dokument bude nevyhnutné, aby sa súd s týmto dôkazom a tvrdením povinného vysporiadal. V konaní vedenom pod sp. zn. B3- 7C/142/2016 bolo 22. októbra 2024 sťažovateľom oznámené podanie odporu povinným a zrušenie doložky právoplatnosti na platobnom rozkaze s tým, že v predmetnom konaní sa bude pokračovať. Dňa 4. decembra 2024 mestský súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k odporu žalovaného zo 7. novembra 2016. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/670/2022 z 18. marca 2025 bolo exekučné konanie zastavené. Sťažovatelia proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť, o ktorej rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 8. septembra 2025 tak, že sťažnosť zamietol a potvrdil aj výroky, ktorými boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť povinnému náhradu trov vo výške 393,03 eur a súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 eur. V civilnom konaní sp. zn. B3-7C/142/2016 bolo následne nariadené pojednávanie na 16. júl 2025, ktoré bolo zrušené. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 29. októbra 2025 a bolo odročené na 9. marec 2026. Tento termín bol následne zrušený z dôvodu časového posunu procesu sťahovania sídla súdu do novej budovy. Nový termín pojednávania bol nariadený na 20. apríl 2026, keď mestský súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal proti sťažovateľom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Argumentácia sťažovateľov
3. Proti postupu všeobecných súdov v napadnutých konaniach podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú: a) Neprimeranosťou celkovej dĺžky konania v trvaní 9 rokov a viac ako 11 mesiacov (od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu 14. júna 2016 do vydania rozsudku 20. apríla 2026). b) Zásadným administratívnym a procesným pochybením súdov pri spracovaní odporu proti platobnému rozkazu, keď napriek podaniu odporu žalovaným bol platobný rozkaz nesprávne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čo viedlo k exekučnému konaniu, ktoré bolo po rokoch zastavené z dôvodu, že sa ukázalo, že platobný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Toto pochybenie súdov predstavovalo rozhodujúcu skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k predĺženiu konaní. c) Zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré neboli spôsobené pričinením sťažovateľov, skutkovou či právnou zložitosťou veci, ale výhradne chybným, neefektívnym postupom konajúcich súdov a ich nečinnosťou v podobe ponechania vzniknutého stavu bez nápravy po dobu niekoľkých rokov. Konajúce súdy vytvorili a udržiavali stav právnej neistoty, ktorý pretrvával roky a ktorého odstránenie si vyžiadalo zastavenie exekúcie, zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a pokračovanie v civilnom sporovom konaní po viac ako ôsmich rokoch od podania odporu.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
6. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti (III. ÚS 7/2025, III. ÚS 608/2025). Táto formálna, nie však formalistická požiadavka zákona o ústavnom súde nie je bezúčelná. Je vyjadrením nezávislého postavenia ústavného súdu a konania o ústavnej sťažnosti ako nástroja riešenia verejnoprávneho konfliktu, ktorého podstatou je porušenie ústavných práv zásahom orgánu verejnej moci. Je na sťažovateľovi, aby nielen svojimi tvrdeniami, ale aj predložením listín osvedčil porušenie ústavných práv bez toho, aby sa spoliehal, že činnosť jeho advokáta bude nahradzovaná prvkami materiálneho vedenia konania ústavným súdom. Na to, aby ústavný súd pristúpil k vykonaniu dokazovania obsahom spisu všeobecného súdu, musí považovať za preukázané minimálne to, že také konanie vôbec prebieha a že sťažovateľ je jeho účastníkom/stranou konania. Predloženie relevantných dôkazov umožňuje ústavnému súdu posúdiť nielen to, či v napadnutom konaní dochádza k prieťahom, ale aj to, či sú splnené ostatné podmienky konania. Pripojenie spisu všeobecného súdu, či už na návrh účastníka, alebo aj bez tohto návrhu, slúži predovšetkým na overenie skutkových tvrdení, ktoré však musia byť obsiahnuté a v základnom rozsahu preukázané už v ústavnej sťažnosti. Túto svoju povinnosť si sťažovatelia nesplnili.
7. Tieto požiadavky sú aj praktické, pretože ústavnému súdu bez zbytočného dožiadania dotknutých orgánov verejnej moci umožňujú dosiahnuť dostatočnú mieru osvedčenia trvania zásahu do ústavných práv. Na strane druhej to umožňuje zistiť i také skutočnosti, ktoré sťažovatelia výslovne neuviedli, no ktoré majú potenciál ovplyvniť posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti. Sťažovateľom nič nebráni, aby z pohľadu splnenia formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti k ústavnej sťažnosti priložili dôkazy, ktoré aspoň v minimálnej miere preukazujú, že také konanie vôbec prebieha a je poznačené prieťahmi (napr. rozhodnutia vydané v priebehu konania a pod.).
Ústavný súd sťažovateľov žiada o zákonom o ústavnom súde predpokladanú spoluprácu v prospech skorého a správneho vybavenia ich ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd sa môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti. Sťažovatelia k ústavnej sťažnosti nepriložili žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich ústavných práv, tak ako to predpokladá § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V okolnostiach posudzovanej veci má nesplnenie zákonom predpísanej dôkaznej povinnosti sťažovateľov za následok, že ústavný súd nemôže vyhodnotiť ako preukázanú ani len skutočnosť, že namietané konania na mestskom súde a Okresnom súde Banská Bystrica vôbec prebiehajú. Nie je dôvod takýto nedostatok zákonom predpísanej náležitosti odstraňovať postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na to v konaní pred ústavným súdom slúži povinné zastúpenie advokátom.
9. Ústavný súd z uvedených dôvodov ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.
10. Sťažovateľom odmietnutie aktuálnej ústavnej sťažnosti nebráni, aby sa na ústavný súd obrátili s novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu všeobecných súdov konajúcich v ich veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2026
Peter Molnár
predseda senátu