Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5Er/574/2010

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany, vyššou súdnou úradníčkou Mgr. Sylviou Záňovou, v exekučnej veci oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, právne zastúpeného: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti povinnému: C. U. U., s miestom podnikania D. D. - D. XXXX, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX, o vymoženie 390,86 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, nástupca súdnej exekútorky Mgr. Lujzy Michalovičovej, so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1795/2010, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu paušálnych trov.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca oprávneného (SKP, k. s., IČO: 44 915 691, so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze", IČO: 36 814 148, so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo - pôvodný oprávnený) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany číslo konania XRob/X/XXXX zo dňa 09.03.2010 a opravného uznesenia zo dňa 22.06.2010. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 08.09.2010 - na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 390,86 eur, spolu s príslušenstvom špecifikovaným v predmetnom poverení a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.

2. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. -18 zo dňa 09.07.2013 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2013. Thorpe recovery, s.r.o. od 1.11.2015 zmenila právnu formu na Thorpe recovery, družstvo.

3. Dňa 17.12.2019 bol súdu doručený návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie v časti o vymoženie 1 eur.

4. Dňa 21.02.2020 súd oznámil súdnemu exekútorovi, že o návrhu oprávneného z 17.12.2019, na čiastočné zastavenie exekúcie v sume 1 eur, súd nebude rozhodovať, nakoľko v predmetnom konaní potrebné postupovať v zmysle , ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis a vzhľadom na uplynutie rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi bol a vec postúpená súdnemu exekútorovi na postup podľa

5. V podaní z 26.02.2020, súdny exekútor uviedol, že dňa 09.12.2019 mu bolo doručené podanie účastníka exekučného konania (oprávneného), a to návrh na zastavenie exekúcie v časti, ktoré súdny exekútor následne bezodkladne postúpil súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor poukázal, že do exekučného spisu bol zo strany účastníka konania doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou a o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je preto potrebné v intenciách Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa toho času nezastavuje, t.j. toho času neexistujú podmienky v zmysle na podklade ktorých by malo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže spôsobom stanoveným došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Predmetná exekúcia sa z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením nezastavuje. Výklad zákonného ustanovenia zo strany súdu považuje súdny exekútor za svojvoľné dotváranie práva, ktoré nemá oporu v litere zákona, a rovnako tak ani v existujúcej dôvodovej správe . Súdny exekútor zastáva názor, že výkladové prostriedky je potrebné podľa právneho názoru súdneho exekútora aplikovať tam, kde je zákonná norma nejasná, vágna a/resp. dostatočne neupravená, pričom sudcovská normotvorba je akceptovateľná v prípadoch, kde znenie zákona neexistuje prípadne existuje tzv. medzera v zákone (napríklad časť právnej úpravy zostala po legislatívnom procese otvorená a právne nevyriešená pro futuro). Uvedené ale nie je prípadom právnej normy - ustanovenia , ktorý je zákonodarcom formulovaný jednoznačne a nezameniteľne ako jedna z taxatívne určených podmienok, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby starej exekúcie. Pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie v časti, rozhoduje o predmete konania (o merite veci), a to o rozsahu vymáhaného nároku, ktorý musí byť v exekučnom konaní ustálený, pretože je nevyhnutné, aby poverený súdny exekútor mal vedomosť o predmete exekúcie - pokiaľ je táto odlišná od vymáhaného nároku určeného v poverení na vykonanie exekúcie. V prípade ustanovenia sa nejedná ani o tzv. medzeru v zákone, keďže zákonné znenie je upravené spôsobom, že sa vzťahuje na všetky procesné situácie, v rámci ktorých exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie. V zákonodarca expressis verbis stanovil, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia výlučne vtedy, ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov exekučných konaní na strane oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že v rámci štruktúry právnej normy - ustanovenia je jedna z podmienok "oklieštená" len na určité procesné situácie, avšak pri podmienke deklarovanej bodom b) absentuje akékoľvek tzv. "oklieštenie/ohraničenie/zúženie", čím sa tento prípad musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci starej exekúcie o zastavení starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o zastavení exekúcie v časti. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle určité procesné situácie z jeho normatívneho pôsobenia vylúčiť (napríklad rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti alebo rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh oprávneného podaného súdu do účinnosti ) explicitne by tak urobil obdobným spôsobom ako v ustanovení . Vyššie uvedený právny názor súdneho exekútora je v korelácii so základným princípom konania deklarovaným článkom 3 ods. 2 prvá veta kedy výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Pokiaľ existoval dôvod na zastavenie exekúcie pred účinnosťou zákona 233/2019 (aj prípad kedy oprávnený navrhoval zastaviť exekúciu a ku dňu účinnosti súd o predmetnom návrhu nerozhodol), dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa nemohol nikdy nastať z dôvodu existencie relatívnej výnimky stanovenej ustanovením V zmysle ustanovenia nemohli nastať prezumované účinky z dôvodu, že v rámci predmetného exekučného konania sa rozhoduje o podanom návrhu na zastavenie exekúcie účastníka konania (oprávneného), pričom zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie výlučne na rozhodovanie exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri predĺžení rozhodnej doby) zahrnúť aj rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, poukazujúc, že zákonný termín "rozhoduje o zastavení exekúcie" predstavuje širší pojem než "rozhoduje o zastavení exekúcie v časti", a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu "rozhoduje o zastavení exekúcie". Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k účastníkom konania, čím sa predmetné ustanovenie vzťahuje tak na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného zo strany

povinného, ako aj na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného. Súd reštriktívnym výkladom predmetného ustanovenia zužuje dôvod zákonnej výnimky predĺženia rozhodnej doby na úkor zákonného znenia zákona. Procesná situácia, ktorá existuje v predmetnom konaní jednoznačne "spadá" pod , kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, v opačnom prípade by dané zákonné ustanovenie malo odlišnú legálnu formuláciu, doplnenú o výnimky (napríklad v rozsahu doplnenia "rozhoduje o zastavení exekúcie v celosti" respektíve "toto sa vzťahuje na rozhodovanie o zastavení exekúcie len v časti" respektíve "rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh povinného" respektíve "rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh oprávneného" a podobne) obdobne ako je tomu v zákonnom ustanovení . Preto je nevyhnutné akékoľvek rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie, a to aj len o zastavení exekúcie v časti považovať v súlade so za rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie a na to nadväzujúci účinok predĺženia rozhodnej doby, nakoľko daná procesná situácia spadá pod procesno-právne situácie jazykovo vyjadrené v ustanovení a práve argumentácia opaku protirečí tomu, čo je v predmetnom zákonnom ustanovení nezameniteľne gramaticky vyjadrené a dané. Z výkonu exekučnej činnosti je zrejmé, že právny názor tohto súdu nezdieľajú aj ostatné prvostupňové súdy sídliace na území SR, ktoré v skutkovo a právne identických procesných veciach rozhodujú o zastavení exekúcie v časti na podklade podaného návrhu oprávneného pred účinnosťou , a síce v takýchto prípadoch vydali rozhodnutia o zastavení exekúcie v časti aj v takých prípadoch konaní, ktoré by sa za iných okolností zastavili uplynutím rozhodnej doby ku dňu 01.01.2020. Právny výklad súdu považuje súdny exekútor v celom rozsahu za arbitrárny a vymykajúci sa rozhodovacej praxi súdov SR. S poukazom na všetky vyššie deklarované skutočnosti a v záujme zachovania princípu právnej istoty preto súdny exekútor žiadal, aby súd rozhodol o riadnom procesnom návrhu účastníka exekučného konania v súlade s de lege lata, ktorý bol súdu preukázateľne doručený pred účinnosťou a vydal rozhodnutie podľa zákonného ustanovenia Exekučného poriadku.

6. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. -43 zo dňa 18.08.2020 čiastočne zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora, v časti istiny 1,- eura.

7. Súd vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 09.03.2021 na oznámenie, či podľa § 5 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zároveň bol poučený, že ak v lehote 15 dní neoznámi súdu uvedené skutočnosti, súd bude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK a uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

8. Súdny exekútor k výzve súdu dňa 16.03.2021 uviedol, že trvá v celom rozsahu na vyjadrení z 26.02.2020.

9. Zo súdneho spisu vyplýva, že prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.09.2010. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcií (ďalej uvádzaný aj len "CRE" alebo "register") dňa 27.05.2021 bolo zistené, že exekúcia je zapísaná v CRE.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (v uznesení ďalej uvádzaný aj len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako "Exekučný poriadok" alebo "EP" s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

13. Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej uvádzaný aj len ako "ZoUNEK"), ktorý upravuje postup

ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).

14. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

15. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,2) d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,3) e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,4) f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.5) ".

16. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

17. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.

18. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

19. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

20. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

21. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

22. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

23. Podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

24. Podľa zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, aleb vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

25. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1. aprílom 2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.3.2017 (§ 243h ods. 1 EP), preto postup jeho ukončenia upravuje ZoUNEK (§ 233a EP). Keďže sa exekúcia začala pred 1. aprílom 2017 ide o tzv. starú exekúciu.

26. Preskúmaním súdneho spisu súd dospel k záveru, že exekúcia bola nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. 1.1.2020, zastavená zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pretože už uplynula rozhodná doba a nejde o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 nezastavuje a vo veci nie je daná ani relatívna výnimka podľa § 4 ZoUNEK, ktorá by rozhodnú dobu predĺžila. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené 10.09.2010, je teda zrejmé, že ku dňu nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK už uplynula doba piatich rokov plynúca od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK (10.09.2010 + 5 rokov). Súčasne v posledných 18 mesiacoch pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK nebol dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15,- eur.

27. S tvrdením súdneho exekútora, že vo veci je daná relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, pretože oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie v časti sumy 1,- eura, sa súd nestotožňuje. Systematickým výkladom zmyslu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK by nemalo byť sporné, že táto relatívna výnimka spôsobujúca predĺženie rozhodnej doby, sa logicky nemôže aplikovať v prípade, že návrh na zastavenie exekúcie podá oprávnený. Takýto návrh je totiž taktiež dôvodom, na základe ktorého sa stará exekúcia zastavuje zo zákona - podľa § 2 ods. 1 písm. c/ ZoUNEK. Ak je návrh oprávneného na zastavenie exekúcie dôvodom zastavenia starej exekúcie ex lege podľa ZoUNEK, bolo by nelogické a absurdné, aby takýto návrh súčasne spôsoboval predĺženie rozhodnej doby a teda nezastavenie starej exekúcie ex lege podľa ZoUNEK. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie tak nemôže zakladať tzv. relatívnu výnimku zastavenia exekúcie v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUENK, pretože takýto výklad by bol v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom ZoUNEK. Dôsledkom takého výkladu by bolo, že v situácii, kedy oprávnený chce, aby sa exekúcia zastavila, tak jeho podanie za týmto účelom by paradoxne oddialilo ukončenie tejto exekúcie v dôsledku nedôvodného predĺženia rozhodnej doby. Na druhej strane, ak by návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných nárokov (v tomto prípade v časti sumy 1,- eura) zakladal relatívnu výnimku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, tak takýto návrh by oprávnený mohol podávať každých 12 mesiacov, čo by spôsobilo nemožnosť zastavenia predmetnej exekúcie v zmysle ZoUNEK. To by bolo nepochybne taktiež v rozpore s účelom a zmyslom ZoUNEK. Súd zastáva názor, že pokiaľ oprávnený tesne pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, podal návrh na zastavenie starej exekúcie v časti sumy 1,- eura, a to práve za účelom zamedzenia zastavenia exekúcie v zmysle ZoUNEK, jedná sa o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu ( ). Súd poznamenáva, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti sumy 1,- eura sa týka viac ako 3700 exekúcií vedených v prospech

oprávneného, čo aj v spojení s časom podania návrhu krátko pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nasvedčuje špekulatívnemu podaniu návrhu s cieľom znemožniť zastavenie starých exekúcií uplynutím rozhodnej doby nadobudnutím účinnosti ZoUNEK. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti sumy 1,- eura vzhľadom na uvedené za dôvod predĺženia rozhodnej doby, t. j. relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby, nemožno považovať.

28. ZoUNEK je procesným predpisom, pričom pri absencii prechodných ustanovení je potrebné vychádzať zo všeobecného princípu účinnosti procesných predpisov, t. j. odo dňa účinnosti tento procesný právny predpis aplikovať na všetky prebiehajúce exekučné konania, ktorých postup ukončenia ZoUNEK upravuje. Taktiež Exekučný poriadok v ustanovení § 233a stanovuje, že postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017 upravuje osobitný zákon - ZoUNEK.

29. Do dňa vydania tohto uznesenia nemal súd preukázané, že by súdny exekútor odoslal oprávnenému Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote do 180 od nadobudnutia účinnosti zákona ZoUNEK a preto v súlade s § 8 ods. 2 ZoUNEK vydal toto uznesenie, ktorým určil, že došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko súd ustálil, že boli splnené podmienky jej zastavenia zo zákona v zmysle ZoUNEK.

30. Súd dospel k záveru, že exekúcia v tejto veci bola dňom 1.1.2020 zastavená zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Keďže súdny exekútor v lehote 180 dní od zastavenia exekúcie, t. j. do 29.6.2020, nevydal a nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, súd podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Pre úplnosť súd dodáva, že právoplatnosťou tohto uznesenia sa exekučné konanie končí (§ 8 ods. 2 ZoUNEK).

31. Keďže súdny exekútor v lehote stanovenej v § 5 ods. 3 ZoUNEK, teda do 29.6.2020, nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo tiež rozhodnuté, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov (§ 6 ods. 4 písm. a/ ZoUNEK).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v sťažnosti musí uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.