Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 384/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miroslava Duriša o jeho možnej zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Sudca I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miroslav Duriš n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I. Skutkový stav a námietka zaujatosti

1. Ústavný súd vedie pod sp. zn. konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, , . Navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv postupom trestného súdu v jeho veci. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je podľa čl. II bodu 3.1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 (ďalej len „rozvrh práce“) členom IV. senátu ústavného súdu.

2. Sťažovateľ v doplnení sťažnosti 17. mája 2026 uplatnil námietku proti sudcom „IV. senátu ústavného súdu“, medziiným aj Miroslavovi Durišovi, ktorú odôvodnil tým, že štvrtý senát rozhodoval o námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej v konaní pod sp. zn. proti sudcovi Robertovi Šorlovi. Procesná pasivita namietaných sudcov IV. senátu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti vedenej pod sp. zn. (nerozhodol o neodkladnom opatrení, pozn.) má zakladať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

3. Sudca ústavného súdu Miroslav Duriš listom z 2. júna 2026 adresovaným predsedovi ústavného súdu oznámil v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), že mu boli predložené vyjadrenia sudcov IV. senátu, o ktorých má podľa aktuálneho rozvrhu práce rozhodnúť prvý senát ústavného súdu, ktorého je členom a predsedom (sp. zn. ). Keďže sťažovateľ v námietke zaujatosti menovite namietal aj zaujatosť sudcu Miroslava Duriša, ktorého mylne považoval za aktuálneho člena štvrtého senátu, tento oznámil predsedovi ústavného súdu dôvody, ktoré môžu vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti vo veci rozhodovania o podanej námietke zaujatosti proti sudcom IV. senátu.

4. Pokynom predsedu ústavného súdu z 2. júna 2026 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa prvej vety do druhého senátu ústavného súdu oprávneného na rozhodnutie, ak ide o sudcov prvého senátu.

II. Relevantná právna úprava

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

6. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

7. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

III. Posúdenie veci ústavným súdom

9. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo).

10. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy, že sudca ústavného súdu Miroslav Duriš sa sám za zaujatého v predmetnej veci nevyhlásil.

11. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľom uplatnená námietka zaujatosti proti sudcovi Miroslavovi Durišovi, založená na omyle sťažovateľa, ktorý sudcu Miroslava Duriša považoval za člena štvrtého senátu, má spočívať v jeho postupe vo veci sťažovateľa, kde sudca Miroslav Duriš nerozhoduje. Keďže sudca Miroslav Duriš objektívne žiadnu spojitosť s vecou sťažovateľa nemá, možno uzavrieť, že okolnosti tvrdené sťažovateľom nevzbudzujú objektívne pochybnosti o zaujatosti sudcu ústavného súdu Miroslava Duriša, ktorý má rozhodnúť o námietkach zaujatosti proti členom IV. senátu. Namietané okolnosti nezakladajú jeho pomer k veci.

12. Ústavný súd tak po preskúmaní obsahu spisu vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. a dôvodov uvedených vo vyhlásení sudcu ústavného súdu Miroslava Duriša dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky podľa , ako aj podľa na vylúčenie sudcu Miroslava Duriša z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. (rozhodovanie o podaných námietkach zaujatosti), a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

13. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2026

Peter Molnár

predseda senátu