Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 382/2026
PDF · 169.08 KB
No categories available
I. ÚS 382/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 55C/42/2024 z 11. júna 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu ľudskej dôstojnosti a súkromného života podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ústavy a svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy označeným rozsudkom, ktorým jej bola uložená povinnosť vypratania nehnuteľnosti, ktorý navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okrem toho žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka býva v predmetnej nehnuteľnosti viac ako 30 rokov na základe rodinnej dohody a dlhodobého súhlasu s tým, že nehnuteľnosť, do ktorej investovala vlastné prostriedky (vrátane nákladov na jej užívanie) a ktorá bola pôvodne v neobývateľnom stave a o ktorú sa protistrana dlhé roky nezaujímala, užívala nerušene so súhlasom rodiny. Sťažovateľka ako osoba v dôchodkovom veku tvrdí, že nemá iné bývanie a také možnosti, aby si zabezpečila náhradné bývanie. K ústavnej sťažnosti pripojila odvolanie proti rozsudku o vyprataní nehnuteľnosti zo 16. júna 2026, podnet na preskúmanie zákonnosti súdneho konania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo 16. júna 2026 a súčasne aj podnet na prešetrenie postupu advokáta adresovaný Slovenskej advokátskej komore zo 16. júna 2026.
3. Porušenie základných práv odôvodňuje tým, že všeobecné súdy: a) sa nezaoberali všetkými dôkazmi; b) nevyhodnotili dlhodobý faktický stav užívania nehnuteľnosti;
c) neprihliadli na existenciu dohody o dožití a dlhodobý súhlas rodiny; d) neprimerane uprednostnili formálne vlastnícke práva bez zohľadnenia princípu dobrých mravov; e) nevykonali dostatočné posúdenie proporcionality zásahu do práva na bývanie.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených základných práv sťažovateľky podľa ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu v civilnom spore, ktorý je podľa sťažovateľky neprimeraný a zasahujúci do jej ľudskej dôstojnosti a práva na bývanie.
5. Zo zistení ústavného súdu postupom podľa § 60 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) vyplýva, že v konaní vedenom mestským súdom pod sp. zn. 55C/42/2024 bol rozsudok vyhlásený 11. júna 2026 a v čase predbežného prerokovania tejto veci ešte nie je písomne vyhotovený. Sťažovateľka podala proti tomuto rozsudku súbežne (i) odvolanie a (ii) ústavnú sťažnosť bez zastúpenia advokátom.
6. Vznikla tak špecifická procesná situácia, ak sťažovateľka podala odvolanie v krátkom čase po jeho vyhlásení, v čase neexistencie jeho písomného vyhotovenia a pred jeho samotným doručením [a contrario § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)]. Riešenie predčasného podania odvolania v Civilnom sporovom poriadku absentuje. Stanovuje sa iba moment začiatku plynutia odvolacej lehoty a dĺžka tejto lehoty. Ustanovenie § 386 písm. a) CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť odmietnuť iba oneskorene podané odvolanie, nie predčasné. Naopak, napríklad právna úprava v Správnom súdnom poriadku v § 98 písm. c) explicitne normuje povinnosť správneho súdu odmietnuť predčasné podanie žaloby za splnenia podmienky, ak lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd aj s prihliadnutím na názor právnej vedy prikláňa k záveru, že odvolanie sa považuje za účinne podané aj pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty. Inak povedané, pre podanie prípustného odvolania nie je nevyhnutné (ešte pred tým) rozhodnutie doručiť [por. (I.) Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, 1376 s., ako aj (II.) Ivančo, M., Ivanko, D. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2026. 879 s.].
7. Skúmajúc procesné súvislosti sťažovateľkou zvoleného postupu, možno konštatovať, že síce predčasne, ale účinne využila odvolanie ako prípustný prostriedok nápravy porušených práv v konaní pred súdom prvej inštancie. S rešpektom k princípu subsidiarity ústavného súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde) treba v tejto veci uprednostniť právomoc krajského súdu vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku mestského súdu. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, ktorých sa sťažovateľ môže domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom prípade Civilným sporovým poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 14/2022).
8. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.
9. Na záver treba dodať, že predmetné rozhodnutie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ by rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní a prípadne aj konečné rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní bolo pre sťažovateľku negatívne, stále má možnosť napadnúť rozhodnutie dovolacieho súdu (vrátane odvolacieho súdu) ústavnou sťažnosťou.
10. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jednou z procesných podmienok konania pred ústavným súdom je povinnosť navrhovateľa byť zastúpený advokátom, ak ním sám navrhovateľ nie je v zmysle § 34 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky aj na § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v znení účinnom od 1. decembra 2025, v zmysle ktorého môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti; to neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle odkazu zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.), v zmysle ktorého o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje Centrum právnej pomoci. Uvedený zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, ako aj v konaní pred ústavným súdom v takýchto veciach [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu